Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/129/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grúnty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zast.: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava proti žalovanej: E. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 155,25 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 138,75 EUR s príslušenstvom a zmluvnú pokutu vo výške 16,50 EUR za 1 mesiac omeškania v apríli 2013.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.03.2012 bola medzi stranami uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na sumu 500,- EUR za odplatu vo výške 190,- EUR. Žalovaná sa zaviazala celkovú sumu 690,- EUR uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 EUR a ďalej v 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 EUR. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Žalovaná uhradila celkovo 551,25 EUR, pričom posledná úhrada 50,- EUR bola uhradená dňa 31.10.2013. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas, žalobca jej oznámil stratu výhody splátok. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 30.10.2013 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 22.04.2013. Po zosplatnení záväzku bola žalovanou uhradená suma 170,- EUR. Ku dňu vypracovania žaloby činila dlžná čiastka 138,75 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 690,- EUR a čiastkou 551,25 EUR, ktorá bola uhradená žalovanou. V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok sa žalovaná zaviazala uhradiť zmluvnú pokutu 3,3% z istiny úveru, a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia dlžnej čiastky. Keďže istina úveru je vo výške 500,- EUR, dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 16,50 EUR.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Súd prejednal spor v neprítomnosti strán sporu. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Žalovanej bolo predvolanie na pojednávanie doručené uplatnením fikcie doručenia, pričom svoju neúčasť neospravedlnila ani z vážnych dôvodov nepožiadala o odročenie pojednávania.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.03.2012, predžalobnou upomienkou zo dňa 13.09.2013, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 30.10.2013 a ďalšími listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 500,- EUR za odplatu vo výške 190,- EUR. Žalovaná sa zaviazala uhradiť úver vrátane odplaty v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch splátkach vo výške 2,50 EUR a ďalej v 10 splátkach vo výške 68,25 EUR. Priemerná RPMN predstavovala 45,23%.

7. Žalobca žalovanej oznámil zosplatnenie záväzku ku dňu 22.04.2013 a vyzval ju k úhrade celej dlžnej sumy.

8. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

15. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

17. Súd má za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 16.03.2012, ktorá bola žalobcom vyhotovená ako formulár určený pre vyšší počet žiadateľov o úver. Súd po preskúmaní písomného vyhotovenia zmluvy zistil, že v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Konečná splatnosť úveru musí byť stanovená presným časovým údajom (deň, mesiac, rok). Tento údaj nemožno nahrádzať údajom o počte splátok a dátume ich splatnosti.

18. V zmluve o úvere tiež nebola v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 psím. i) vymedzená sadzba úroku, od ktorej sa mala odvíjať výška splátky. Bola uvedená len výška úroku 20%, pričom celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v celkovej čiastke 190,- EUR, ktorá bola označená ako celková odplata. Takýmto spôsobom sa obchádza uvedené ustanovenie a tiež ustanovenie § 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže úroková sadzba by zásadne mala byť uvedená ako sadzba za jeden rok. Predmetný úver pritom nebol poskytnutý na dobu splácania len jedného roka. Žalobca síce uvádza úrokovú sadzbu 20%, ale uplatňuje si aj odmenu za poskytnutie úveru, čo z hľadiska účelu plní funkciu odplaty. Odmena má pritom predstavovať 18% z istiny, teda nie je uvedená konkrétnou sumou. Zákonom stanovené členenie a označenie jednotlivých zložiek úveru nie je svojvoľné. Predstavuje prehľadné vymedzenie, aby sa dlžník ako spotrebiteľ dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby nebolo možné, že si veriteľ bude voči nemu uplatňovať aj nároky, ktoré mu neprislúchajú.

19. Zmluva ďalej neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov pre daný úver tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom žalobca uviedol iba údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov. Účelom povinného uvedenia RPMN daného úveru a súčasne priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy je poskytnúť spotrebiteľovi možnosť porovnať si tieto dva údaje, prípadne ich porovnať s údajmi od iných poskytovateľov úverov a slobodne sa rozhodnúť, či za daných podmienok úverovú zmluvu s veriteľom uzavrie.

20. Absencia predpísaných náležitosti má v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 500,- EUR, pričom povinnosťou žalovanej bolo vrátiť len prostriedky, ktoré jej boli reálne poskytnuté. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná zaplatila celkovo sumu 551,25 EUR, t.j. žalovaná plnila v prospech žalobcu vo väčšom rozsahu ako mala. Dlh žalovanej voči žalobcovi tak v celom rozsahu zanikol splnením.

21. Žalobca si v konaní ďalej uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 16,50 EUR v zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.03.2012.

22. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty súd konštatuje, že zmluvná podmienka upravená v bode 3 Obchodných podmienok bola všeobecnými súdmi Slovenskej republiky vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 02.07.2014, sp. zn. 19C/611/2013), kedy znenie zmluvnej podmienky bolo doslovne uvedené vo výroku rozhodnutia. Zmluvná podmienka s rovnakým obsahom bola teda už právoplatne judikovaná ako neprijateľná.

23. Presné znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku rozhodnutia Okresného súdu Trnava zo dňa 02.07.2014, sp. zn. 19C/611/2013 bolo: „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/ spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa článku II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať

od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania celkovej dlžnej čiastky. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi/spoludlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,- eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu.“

24. Žalobcovi taktiež na základe uvedenej zmluvnej podmienky nebolo všeobecnými súdmi priznané plnenie z dôvodu jej neprijateľnosti (napr. rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.02.2014, sp. zn. 9C/419/2013, rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 20.05.2013, sp. zn. 9C/17/2013, rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19.02.2014, sp. zn. 6C/8/2014).

25. Zmluvná podmienka určená právoplatným súdnym rozhodnutím za neprijateľnú sa považuje za neplatnú, pričom nie je rozhodujúce, ktorý zo všeobecných súdov Slovenskej republiky rozhodol o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Dodávateľ tak nemôže používať túto podmienku alebo podmienku s rovnakým významom v zmluvách so všetkými ďalšími spotrebiteľmi. Toto ustanovenie je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 7 ods.1 ukladá členským štátom EÚ povinnosť zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Zo znenia § 53a ods. 1 tiež vyplýva, že povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky (a teda aj povinnosť zdržať sa uplatňovania si plnenia z nej) sa viaže na pôvodného dodávateľa, ako aj na každého jeho právneho nástupcu. Účelom takejto právnej úpravy je, aby aj ostatní spotrebitelia boli chránení pred konaním dodávateľa, v dôsledku ktorého by mohla vzniknúť nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

26. Ďalším používaním neprijateľnej zmluvnej podmienky a uplatňovaním nárokov na základe takejto podmienky vytvára dodávateľ protiprávny stav, ktorý je zákonom zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky by bolo v rozpore so zákonom. Ak by súd v danom prípade priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie práva Európskej únie na ochranu práv spotrebiteľov. Zákaz používania zmluvnej pokuty vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemožno vysloviť ani čiastočnú neplatnosť uvedenej zmluvnej podmienky. Plnenie z takejto podmienky by navyše zakladalo bezdôvodné obohatenie. Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Z týchto dôvodov súd nemohol právo na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi priznať ani čiastočne. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 16,50 EUR je nedôvodný.

27. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala vo veci úspech, a preto by jej prislúchal nárok na náhradu trov konania. Keďže žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.