Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/14/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v exekučnej veci oprávneného BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, proti povinným 1) I. B., bytom T., Y. XXXX/XX a 2) J. B., bytom T., Y. XXXX/XX, o vymoženie 10 660,45 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 6Er/738/2015-53 zo dňa 21. septembra 2016 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie ako exekučný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., sp. zn. IA-A/0614/0130 zo dňa 10.10.2014. Mal zistené, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú vzhľadom na zmluvné strany - podnikateľa a fyzickú osobu nepodnikateľa, pričom podľa čl. 4.10 úverovej zmluvy v odkaze na čl. 10.2.2 všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, mali byť spory zo zmluvy riešené v rozhodcovskom konaní v závislosti od vôle žalobcu. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, príslušné ust. zák. č. 244/2002 Z.z., Smernicu Rady 93/13/EHS, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, dospel k záveru, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, splynula s ostatnými zmluvnými podmienkami, znemožnila spotrebiteľovi voľbu dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, rozhodcovský súd bol vopred zakotvený v zmluvných podmienkach, spotrebiteľ nebol preukázateľne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, čím došlo k porušeniu § 93b ods. 1, 2 zákona o bankách. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku (ďalej len . Uviedol, že exekučný súd nemal zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako tie uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd nemá oprávnenie nahrádzať konanie o zrušenie rozhodcovského súdu na základe žaloby. Zákonné limity prekročil exekučný súd aj v súvislosti so skúmaním rozhodcovskej doložky, ide o svojvoľný, arbitrárny postup exekučného

súdu, pretože exekučný súd mohol skúmať rozhodcovský rozsudok nad zákonné medze, pritom platnosť rozhodcovskej doložky už preskúmal rozhodcovský súd. Rozhodcovský rozsudok má rovnakú záväznosť ako rozsudok všeobecného súdu. Exekučný súd nemôže skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Uviedol, že postupoval v súlade s § 93b zákona o bankách, a to ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku. Exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Oprávnený poukázal na okolnosti zriadenia vo veci konajúce rozhodcovského súdu, poukázal na rokovací poriadok tohto rozhodcovského súdu. Tiež poukázal na odňatie možnosti konať pred súdom postupom exekučného súdu, pretože nemal možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, k právnym záverom odlišným od záverov rozhodcovského súdu. Uviedol, že zákonná úprava neposkytuje exekučnému súdu možnosť vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku konať vo veci samej, teda napr. rozsudok zmeniť alebo zrušiť. Podľa názoru oprávneného bola exekučným súdom Smernica Rady 93/13/EHS nesprávne aplikovaná, pretože zo smernice nemožno nijakým spôsobom vyvodiť právomoc exekučného súdu hodnotiť neplatnosť rozhodcovskej doložky. Exekučný súd neprimerane zvýhodnil povinného, porušil princíp rovnosti účastníkov konania len na základe postavenia povinného, nahrádza pasivitu povinného, znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súc viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 a odvolacími dôvodmi podľa § 380 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 , konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.

5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku posúdil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).

7. K argumentu oprávneného, že exekučný súd nemôže skúmať okrem listín uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku iné listiny, lebo tým prekračuje zákonné vymedzenie svojho oprávnenia, odvolací súd dodáva, že skúmanie právomoci ktoréhokoľvek subjektu vydať rozhodnutie, ktoré má byť vykonané v rámci exekúcie, je fundamentálnou právnou skutočnosťou, ktorú musí mať exekučný súd vždy vyriešenú. Exekučný súd nemôže pripustiť vykonávanie exekúcie na podklade rozhodnutia akéhokoľvek subjektu, nemôže neprihliadať na to, že pre vydanie exekučného titulu, síce konkrétnym zákonom predvídaným subjektom, neboli splnené zákonom vyžadované podmienky. Exekučný poriadok v § 41 presne vymedzuje rozhodnutia ktorých subjektov, môže byť exekučným titulom. Vo všeobecnosti možno povedať, že ide o subjekty verejnej moci (súdy aj orgány verejnej správy), tiež im na roveň postavené subjekty cudzích štátov, a tiež rozhodcovské súdy. Zatiaľ čo orgány verejnej moci sú subjekty zriadené a tiež konkrétne pomenované zákonom, rozhodcovské súdy nie, tie vznikajú na základe zákona zákonom predpísanou procedúrou. Zatiaľ čo prv menované subjekty majú zákonom priznanú a zo zákona zistiteľnú kompetenciu v konkrétnych veciach, pre určenie kompetencie (právomoci) rozhodcovského súdu v konkrétnej veci sa (opäť na základe zákona) vyžaduje ďalšia právna skutočnosť, a tou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky).

8. Preto zatiaľ čo pri zisťovaní právomoci (a jej neprítomnosti) iných subjektov vydať exekučný titul je možnosť exekučného súdu z hore uvedených dôvodov prirodzene výrazne (a pre zrýchlenie konania) obmedzená (zrejme by nebol problém odhaliť nedostatok právomoci Okresného súdu v Hanušovciach nad Topľou vydať rozsudok, ktorý by mal byť exekučným titulom), zisťovanie právomoci rozhodcovského súdu pokrýva zásadne a logicky širšie spektrum právne významných okolností. Medzi ne patrí úplne prirodzene zistenie zákonom vyžadovanej právnej skutočnosti podmieňujúcej založenie právomoci rozhodcovského súdu, ktorou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). A práve z tohto dôvodu argumenty oprávneného o nemožnosti skúmať napr. zmluvu, v ktorej sú obsiahnuté všeobecné obchodné (alebo inak pomenované) podmienky, do ktorých je úplne neprehľadne zakomponovaná napr. aj rozhodcovská doložka, je nesprávny.

9. Rozhodcovský súd v predmetnej veci založil svoju právomoc konať vo veci na rozhodcovskej doložke ako súčasti všeobecných obchodných podmienok uzavretej Zmluvy o úvere zo dňa 03.06.2010, podľa ktorej spory zo zmluvy mal riešiť rozhodcovský súd, ak bude žalobcom banka, a všeobecný alebo rozhodcovský súd, ak bude žalobcom klient.

10. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd tak nemal oprávnenie vo veci konať. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci.

11. Nie je možné bez ďalšieho súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy o úvere došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b zákona o bankách v súvislosti s ponukovou povinnosťou banky predložiť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy.

12. Podľa § 93b ods. 1 zákona o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy88j) o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona,88k) a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

13. Teda zákonodarca spresnil a špecifikoval povinnosti bánk vo vzťahu k povinnosti ponúkať klientom návrhy na uzavretie rozhodcovských zmlúv, predovšetkým vo vzťahu k informovanosti spotrebiteľa a jeho ochrane.

14. Zákonné ustanovenie, ktorým banka ospravedlňuje svoj postup pri uzatváraní zmlúv však stále vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže umožňuje klientovi, spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a teda ich spravidla nemožno meniť individuálnym dojednaním nepochybne svedčia tomu, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.

15. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená formulárová zmluva o úvere, ktorej súčasťou je výhradná rozhodcovská doložka predložená povinnej v pozícii spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti individuálneho dojednania, zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa.

16. Predmetná rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok formulárovej zmluvy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa a je považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

17. Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

18. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré neboli individuálne vyjednané a ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská zmluva nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi spolu s podpisom zmluvy o úvere ako jej neoddeliteľná súčasť je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

19. Odvolací súd sa pri rozhodovaní pridržiava tiež spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

20. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

21. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

22. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky a na absenciu právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil napadnuté uznesenie.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017).

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .