Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cbi/10/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v spore žalobkyne: Y. zastúpená JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom so sídlom Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, proti žalovanému: U., správca úpadcu: F., o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Písomnou žalobou doručenou súdu 14.10.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vylúčil zo súpisu majetku oddelenej podstaty zverejneného v Obchodnom vestníku č. 212/2015 zo 04.11.2015 pod O. pod položkou č. X H. XXX, postavený na pozemku I. N., evidovaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie H., v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne o veľkosti X..

2. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedla, že s úpadcom uzatvorila manželstvo dňa 29.09.1984 pred matričným úradom mesta O. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mesto O. vo zväzku X ročník XXXX na strane X pod poradovým číslom XX.. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX-XX z 10.09.2010 právoplatným 03.11.2010 rozhodol o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a úpadcu. Uznesením Okresného súdu Žilina z 25.08.2015 sp. zn. 5K/13/2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 168/2015 bol na úpadcu vyhlásený konkurz. Podľa súpisu oddelenej podstaty, položka č. X zverejneného v Obchodnom vestníku pod č. 212/2015 je úpadca evidovaný ako výlučný vlastník H. postaveného na pozemku I. vedeného na LV č. XXXX pre katastrálne územie H. (ďalej aj len „rodinný dom“). Rodinný dom stojí na pozostatkoch staršieho domu, ktorého výstavba sa začala v roku XXXX a ktorý nadobudol do výlučného vlastníctva úpadca na základe osvedčenia o dedičstve č. T. a zámennej zmluvy evidovanej pod F.. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva úpadcom mal rodinný dom jedno podlažie, obytné podkrovie s jednou izbou a bol podpivničený. O uvedenom svedčí znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý bol vyhotovený pre účely dedičského konania. V roku 2001 sa žalobkyňa s úpadcom rozhodli, že rodinný dom súpisné číslo XXX zbúrajú a postavia dom nový. Pôvodnú stavbu zbúrali tak, že ostala iba časť vonkajších obvodových múrov prvého podlažia bez stropu. Búracie práce sa dotkli aj základov. Všetky ostatné vonkajšie a vnútorné horizontálne aj vertikálne konštrukcie, vrátane strechy, boli zbúrané. Na pozostatkoch stavby vznikol nový rodinný dom rozšírený o krídlo s ďalšou obytnou plochou a bazénom. Celú stavbu nového rodinného domu realizovali zo spoločných prostriedkov, a to jednak z ušetrených peňazí a tiež z prostriedkov z hypotekárneho úveru, ktorý im bol poskytnutý vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. na základe Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX . zo dňa 21.09.2001. S poukazom na ust. § 143 a § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka žalobkyňa uviedla, že pôvodný rodinný dom skolaudovaný v roku 1978 vo výlučnom vlastníctve úpadcu zanikol, nakoľko stratil základné

stavebné prvky, ktoré ho charakterizujú ako stavbu. Na jeho mieste vznikla nová stavba, ktorá bola postavená zo spoločných prostriedkov manželov, a teda v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 6C/130/2010-16 zo dňa 10.09.2010, právoplatným 03.11.2010 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a úpadcu zrušené. Nakoľko v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozsudku nedošlo k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, stal sa rodinný dom v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka podielovým spoluvlastníctvom žalobkyne a úpadcu každého v podiele 1. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhuje, aby súd spoluvlastnícky podiel žalobkyne v rozsahu 1 na rodinnom dome vylúčil zo súpisu majetku oddelenej podstaty v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5K/13/2015.

3. V prílohe žaloby žalobkyňa predložila listinné dôkazné prostriedky, a to Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 6C/130/2010-16 zo dňa 10.09.2010 (č.l. 6 spisu), výňatok z Obchodného vestníka č. 168/2015, deň vydania 02.09.2015 (č.l. 8 spisu), výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. (č.l. 9 spisu), Znalecký posudok č. XX/XXXX . (č.l. 10 spisu), Znalecký posudok č. XXX/XXXX. (č.l. 28 spisu), Zmluvu o poskytnutí hypotekárneho úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX (č.l. 69 spisu).

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 2. novembra 2016 za základnú otázku označil posúdenie, či v rámci prestavby rodinného domu došlo k zániku pôvodnej veci alebo vykonaním prestavby došlo len k zhodnoteniu už existujúcej veci. Poprel skutkové a právne tvrdenia žalobkyne o vytvorení novej veci. Poukázal na to, že žalobkyňa okrem všeobecných tvrdení nepreukázala, že by došlo k zániku pôvodnej veci a vzniku veci novej. Odkázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2088/2001 a na zaužívanú prax súdov, v zmysle ktorej k zániku stavby dochádza vtedy, ak už nie je zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. K zániku dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia dochádza momentom odstránenia obvodového muriva prvého nadzemného podlažia. Žalobkyňa nepredložila a ani nenavrhla vykonanie takého dôkazu, z ktorého by uvedený záver vyplýval. Zo žalobkyňou predloženej fotodokumentácie pôvodného stavu, nového stavu a fotodokumentácie prestavby je zrejmé, že obvodové murivo pôvodného domu bolo odstránené len v časti druhého nadzemného podlažia. V časti prvého nadzemného podlažia ostalo zachované. Zachovaním pôvodnej konštrukcie obvodového muriva tak nedošlo k zániku pôvodnej stavby, nakoľko prestavba vychádzala z pôvodného pôdorysu pôvodnej nehnuteľnosti. Okrem fotodokumentácie je možné vychádzať aj z plánov prestavby, z ktorých je zrejmé, že pôvodná dispozícia ostala zachovaná a došlo k odstráneniu len niektorých nenosných priečok a nosné priečky a obvodové murivo ostali zachované. Vzhľadom na zachovanie pôvodného dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia, keďže obvodové murivo nebolo odstránené a neboli odstránené nosné vnútorné priečky, vykonaním prístavby a nadstavby nedošlo k zhotoveniu novej veci, ale len k zhodnoteniu pôvodnej nehnuteľnosti. Taktiež poukázal žalovaný na administratívne rozhodnutia, ktorými bola povolená činnosť na vykonanie stavebných prác, v zmysle ktorých išlo o prestavbu, nadstavbu a prístavbu pôvodnej nehnuteľnosti a nie o jej odstránenie a výstavbu novej veci. Pokiaľ by boli rešpektované tvrdenia žalobkyne, vo veci by muselo byť vydané nielen stavebné povolenie, ale aj búracie povolenie na odstránenie stavby. Na základe uvedeného je zrejmé, že vlastnícke právo žalobkyne k predmetnej veci nevzniklo, nakoľko nejde o novú vec a nie je tak daný dôvod na vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Žalobkyňa si mohla voči úpadcovi uplatňovať právo na vydanie peňažnej náhrady toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na majetok jedného z manželov podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Za nevyhnutné považoval žalovaný poukázať aj na to, že rodinný dom je spísaný do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, o čom svedčí zápis na liste vlastníctva č. 1057 v časti C, a to záložné právo v prospech daňového úradu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/M.. Uvedené záložné právo žalobkyňa nenapáda. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ust. § 67 ods. 1 písm. c) Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), v zmysle ktorého do konkurznej podstaty patrí aj majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky. K súpisu majetku z dôvodu existencie záložného práva by tak došlo bez ohľadu na to, komu tento majetok patrí. Je zrejmé, že uvedený majetok je zapísaný do konkurznej podstaty oprávnene z dôvodu, že zabezpečuje úpadcove záväzky. Taktiež poukázal žalovaný na zásadu ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv. Ochrana dobrej miery, resp. dobromyseľných účastníkov súkromno-právnych vzťahov predstavuje jeden z kľúčových prejavov princípu právnej istoty. V súvislosti s touto argumentáciou poukázal žalovaný na Nález Ústavného súdu Českej republiky II.ÚS 165/11 z 11.05.2011. V tejto súvislosti poukázal na podľa neho špekulatívne konanie žalobkyne, ktorá napriek tomu, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a úpadcu zaniklo 03.11.2010 a k vzniku domnienky došlo uplynutím trojročnej lehoty 03.11.2013, žalobkyňa

doposiaľ uvedenú otázku neriešila, hoci z LV č. XXXX pre katastrálne územie H. vyplýva postihnutie uvedených nehnuteľností viacerými exekúciami. Žalobkyňa za celé obdobie nepodala ani raz návrh na vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 Exekučného poriadku a ani sa nedomáhala za celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov určenia, že vec má patriť do BSM. K prestavbe došlo v roku 2001. Od ukončenia prestavby v roku 2001 žalobkyňa nevykonala žiadny úkon. Svojou nečinnosťou spôsobila a nastolila uvedený stav. Uvedená nečinnosť žalobkyne spolu s dobromyseľnosťou veriteľov v tom, že sa dôvodne domnievali, že uvedený majetok patrí úpadcovi a bude možné sa uspokojovať z jeho výťažku, taktiež bráni v priznaní uplatneného nároku žalobkyne. S poukazom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť.

5. V prílohe písomného vyjadrenia z 2. novembra 2016 žalovaný predložil fotodokumentáciu rodinného domu (č.l. 79 spisu), výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. (č.l. 80 spisu), projektovú dokumentáciu (č.l. 80 rub a nasledujúce spisu), stavebné povolenie z 20.07.2001 č. N. (č.l. 83 spisu) a výňatok z Obchodného vestníka č. 212/2015 zo 04.11.2015 (č.l. 85 spisu).

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení z 13.01.2017 zotrvala na tvrdení, že k zániku stavby došlo. V rámci búracích prác boli odstránené všetky horizontálne a vertikálne stavebné prvky, ktoré ju charakterizujú ako stavbu, s výnimkou časti obvodového muriva. Tvrdenie žalovaného o zániku stavby pri odstránení obvodového muriva považovala za zavádzajúce. Rovnako poukázala na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2088/2001, z ktorých vyplýva, že pri úplnom odstránení obvodového muriva je zánik stavby nepochybný, pri čiastočnom je potrebné posúdiť mieru zásahov. Pri demontáži rodinného domu došlo k odstráneniu obvodového muriva v takom rozsahu, že nebolo možné stanoviť dispozičné riešenie podlažia. O rozsahu demontáže svedčí aj fakt, že boli zbúrané všetky vnútorné priečky, čím zaniklo aj dispozičné riešenie vnútorného priestoru. Tvrdenia žalovaného, že odstránené mali byť len niektoré nenosné priečky a nosné priečky a obvodové murivo ostali zachované, nie je ničím podložené. Fotodokumentácia zachytáva tú časť vonkajšieho muriva, ktorá ostala nedotknutá. Pre rozhodnutie, či stavba zanikla, je rozhodujúci rozsah odstránenia muriva a nie to, či niektoré časti novej stavby kopírujú pôvodné umiestnenie stien. K rozsahu búracích prác navrhla výsluch svedkov G.. Za neopodstatnené pre rozhodnutie súdu označila poukazy žalovaného na ochranu dobromyseľnosti nadobudnutých práv a špekulatívne konanie zo strany žalobkyne. Vlastnícke právo je nepremlčateľné, pričom žalobkyňa si bola a je vedomá spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, aj keď tento stav nekorešponduje s údajmi v katastri nehnuteľností. Nakoľko je manželkou úpadcu, nepovažovala za nevyhnutné riešiť otázku určenia spoluvlastníctva. Nebola k tomu donútená ani exekúciami vedenými proti úpadcovi, nakoľko zriadenie exekučného záložného práva v zmysle exekučného poriadku je len zabezpečovacím inštitútom a nesmeruje automaticky k predaju nehnuteľnosti. Až vyhlásením konkurzu a zapísaním nehnuteľnosti do súpisu bola žalovaná nútená využiť relevantné právne prostriedky. S poukazom na uvedené zotrvala na podanej žalobe.

7. Žalovaný v druhom písomnom vyjadrení vo veci doručenom súdu 16.3.2017 zotrval na tom, že v rámci prestavby nedošlo k zániku pôvodnej veci, ale len k zhodnoteniu veci už existujúcej. Z hľadiska posúdenia, či išlo o prestavbu alebo vybudovanie novej nehnuteľnosti, je potrebné vychádzať najmä z fotodokumentácie pôvodného stavu, nového stavu a fotodokumentácie prestavby. Je zrejmé, že obvodové murivo pôvodného domu bolo odstránené len v časti druhého nadzemného podlažia. V časti prvého nadzemného podlažia zostalo zachované. Zachovaním pôvodnej konštrukcie obvodového muriva tak nedošlo k zániku pôvodnej stavby, keďže prestavba vychádzala z pôvodného pôdorysu pôvodnej nehnuteľnosti. Tiež z plánov prestavby je zrejmé, že pôvodná dispozícia bola zachovaná a došlo k odstráneniu len niektorých nenosných priečok a nosné priečky a obvodové murivo ostali zachované. Vo vzťahu k uvedenému žalovaný navrhol vypočuť jedného z veriteľov, a to U.. Uvedený dôkazný návrh žalovaného nebol v konaní vykonaný, nakoľko na výzvu súdu z 12.03.2018 (č.l. 113 spisu) doručenú žalovanému 13.03.2018 (č.l. 110 rub spisu), aby v lehote 5 dní oznámil návrhy strán na vykonanie dokazovania na nariadenom termíne pojednávania 27.04.2018 a v prípade návrhu na výsluch svedkov oznámil skutočnosti v zmysle § 197 ods. 2 CSP, žalovaný nereagoval a ani na nariadený termín pojednávania dňa 27.04.2018 sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie (č.l. 110 rub spisu) bez ospravedlnenia nedostavil. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že na návrhu na výsluch svedka U. žalovaný netrvá.

8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 27.04.2018 v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a skutkových tvrdeniach žalobkyne uvedených v žalobe a písomnom vyjadrení z 13.01.2017.

Zotrval na tom, že pôvodná stavba rodinného domu ako vec v právnom slova zmysle v dôsledku prestavby rodinného domu realizovanej žalobkyňou a úpadcom v roku 2001 zanikla. V nadväznosti na vyjadrenie žalovaného predložil farebné fotografie z obdobia vykonávania prestavby rodinného domu (č.l. 137 a 138 spisu). Uviedol, že z pôvodnej stavby ostala len časť na pravej strane, ktorá je na prvej hornej fotografii zatečená maltou a na ďalších fotografiách identifikovateľná podľa pôvodnej bielej omietky. Všetky ostatné stavebné časti s čerstvou omietkou alebo ešte v tehlovom prevedení boli nanovo vystavané. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že stavený projekt neobsahuje búracie práce, na ktoré žalobkyňa poukazuje, tak upriamil pozornosť na fotografiu v spodnej časti č.l. 137 spisu, čo je fotografia vstupu do prístavby. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že k rodinnému domu sa vzťahujú aktuálne dve záložné práva, a to záložné právo H. a daňového úradu, tak z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva (č.l. 139 spisu) záložné právo H. nevyplýva a tento bol z tiarch na liste vlastníctva vymazaný. Pokiaľ ide o záložné právo daňového úradu, tak jasne stanovuje, že záložné právo možno zriadiť výlučne na majetok povinného, resp. dlžníka, t.j. v tomto prípade výlučne iba na jednu polovicu rodinného domu. Daňový úrad má pohľadávku v hodnote 8.000 €, zatiaľ čo samotná stavba má hodnotu 193.000 €. Daňový úrad by tak mohol byť bez problémov uspokojený zo spoluvlastníckeho podielu úpadcu.

9. Na pojednávaní konanom dňa 27.04.2018 boli na návrh žalobkyne k rozsahu búracích prác na rodinnom dome pri realizovanej prestavbe vypočutí svedkovia IA..

10. Svedok G. uviedol, že bol oslovený na vypracovanie projektu pre vydanie stavebného povolenia a prístavby, nadstavby a prestavby rodinného domu žalobkyňou a úpadcom z dôvodu, že sú v priateľskom vzťahu. Uviedol, že boli navrhnuté búracie práce čelnej steny, pravej strany pohľadom od cesty, kde sa realizovalo schodisko a zadnej strany, kde sa realizovala prístavba. Pri realizácii stavby sa zistilo, že budova nie je dostatočne zaizolovaná, čo vyžiadalo vybúravanie deliacich konštrukcií, podchytávanie nosných konštrukcií a zabezpečenie stavby ako celku, vrátane ochrany proti spodnej vode. Obvodová konštrukcia na ľavej strane od suseda bola na základe zistení v priebehu realizácie ohľadom jej stavu celá zbúraná. Odhadom uviedol, že 3 objektu boli zbúrané. Všetky vnútorné priečky išli von, nakoľko nezodpovedali navrhovanej novej dispozícii. Niektoré búracie práce neboli zaznamenané v projekte, nakoľko projektovú dokumentáciu svedok vypracoval podľa pokynov a požiadaviek investora, avšak upozorňoval ho, že počas realizácie môže dôjsť k nejakým zmenám. Následne, podľa potrieb stavby, svedok priamo na stavbe riadil postup. Na základe požiadavky právneho zástupcu žalobcu na fotodokumentácii na č.l. 140 spisu svedok hnedou fixkou zakrúžkoval na troch fotografiách časti prvého nadzemného podlažia pôvodného rodinného domu, ktoré ostali zachované. Na otázku súdu, aby sa svedok vyjadril k rozsahu odstránenia obvodových múrov pôvodného rodinného domu pri realizácii stavebných prác, svedok po nahliadnutí do fotografií pôvodného stavu na č.l. 26 spisu a stavu rekonštrukcie na farebných fotografiách predložených na pojednávaní právnym zástupcom žalobkyne uviedol, že na prednej stene prvého nadzemného podlažia boli odstránené obvodové múry približne v jednej polovici v mieste vystavaného vikiera, a to v plnej výške obvodového múru. Na pravej strane bola odstránená časť od schodiska dozadu v mieste uvažovaného vstupu do rodinného domu. Konkrétne bola odstránená časť obvodového múru pod balkónom, kde bola vymurovaná nová obvodová stena okolo okna. Na ľavej strane pôvodného rodinného domu bol odstránený celý obvodový múr v plnej výške. Na zadnej strane rodinného domu ostalo z pôvodného múru len to, čo zvýraznil na farebnej fotografii na č.l. 140 spisu dolu. V časti prístavby bol obvodový múr celý v plnej výške odstránený. Podkrovie pôvodného rodinného domu bolo zbúrané a nanovo postavené.

11. Svedok G. uviedol, že na predmetnej stavbe vykonával stavebný dozor. So žalobkyňou a úpadcom mal len profesionálne vzťahy. V priebehu realizácie sa vyskytli odchýlky oproti projektovanému stavu, čo považoval za obvyklé. Búracie práce pôvodnej stavby boli podľa vyjadrenia svedka vykonané vo veľkej miere. Dispozičné riešenie nového projektu bolo úplne iné. Bola demontovaná celá vnútorná časť stavby a všetky vnútorné priečky. Pokiaľ ide o obvodové múry, tak v prednej časti sa riešil nový balkón, takže predná časť bola demontovaná v ľavej časti. Na pravej strane bola demontovaná časť, kde sa riešilo nové schodisko, ktoré bolo opreté o obvodové murivo a toto bolo demontované. Zadná časť bola čiastočne demontovaná v mieste, kde bola napájaná nová prístavba. Ľavá strana ostala stáť bez porušenia v časti prvého nadzemného podlažia. Druhé nadzemné podlažie bolo celé nanovo postavené. Z ekonomického pohľadu z pôvodnej stavby ostalo zachovaných 20 až 30 %. Na žiadosť právneho zástupcu žalobcu svedok na fotodokumentácii na č.l. 141 spisu zvýraznil hnedou fixou časti stavby, ktoré ostali z pôvodného stavu. Zároveň uviedol, že ľavá časť, resp. ľavá strana ostala stáť celá a z vnútorných priečok neostalo nič.

12. Vzhľadom na rozpor vo výpovediach svedkov G. na pojednávaní dňa 27.04.2018 ohľadom rozsahu odstránenia obvodového muriva pôvodnej stavby v časti ľavej steny prvého nadzemného podlažia, právny zástupca žalobkyne navrhol, aby vo veci boli vypočutí svedkovia, ktorí sa výstavby zúčastnili a priamo na stavbe pracovali za účelom odstránenia rozporov. Identifikačné údaje navrhovaných svedkov oznámil súdu písomným podaním zo 04.05.2018.

13. Na pojednávaní nariadenom na 08.06.2018 súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný bol na nariadený termín pojednávania riadne a včas predvolaný (č.l. 149 spisu). Žalovaný písomným podaním z 28.mája 2018 žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že v čase pojednávania sa bude vracať zo služobnej cesty z Poľska, kde bude v období od 04.06. do 07.06.2018 a vzhľadom na vzdialenosť Olszfinu od Žiliny, ktorá je viac ako 750 km, nebude v jeho schopnostiach zúčastniť sa na nariadenom termíne pojednávania 08.06.2018 o 09,00 hod. Súd žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania nevyhovel, čo oznámil žalovanému dňa 29.05.2018, nakoľko ním uvádzané skutočnosti nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle ust. § 183 CSP. Bolo povinnosťou žalovaného zariadiť si svoje pracovné záležitosti tak, aby sa nariadeného termínu pojednávania mohol zúčastniť a zároveň nebolo možné konštatovať, že by od žalovaného nebolo možné spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal v prípade potreby zastúpiť.

14. Svedok U. vo výpovedi na pojednávaní dňa 08.06.2018 uviedol, že žalobkyňa je dcéra jeho brata. Svedok býva hneď vedľa rodinného domu, ktorý žalobkyňa a úpadca prestavovali. Bol tam dosť často, keď mal voľný čas. Bolo to na základe ústnej dohody s úpadcom, pokiaľ by bolo potrebné s niečím pomôcť alebo poskytnúť nejaké náradie. Uviedol, že z pôvodného domu ostalo z prednej steny polovica, z bočných z hornej strany ostalo jeden a pol steny, zozadu ostalo pol steny, ale nemala stabilitu, tak boli nútení ju zbúrať. Vrchnú deku museli zbúrať, lebo sa celá rozsypala a prepadala. Na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedol, že je susedom sprava pri pohľade spredu na rodinný dom. Zadnou stenou myslel stenu od suseda pána X., z predného pohľadu ide o ľavú bočnú stenu.

15. Svedok U. vo výpovedi na pojednávaní 08.06.2018 uviedol, že o rekonštrukcii rodinného domu žalobkyne a úpadcu vie, nakoľko žiadali nejaký súhlas kvôli záhrade a múru. Čo prerábali vo vnútri, si svedok nepamätal. Steny od cesty, od dvora a zozadu boli nútení prerábať. Pokiaľ ide o stenu od svedka, tak táto ostala len sama. Svedok trval na tom, že hrozí nebezpečenstvo, tak ju museli znova spraviť. Na otázky právneho zástupcu žalobkyne k vonkajším stenám z pohľadu od cesty na rodinný dom uviedol, že bola robená z pohľadu od cesty ľavá strana, kde boli výklenky. Zozadu pravá alebo ľavá strana ostala. Pravá strana bola tiež robená pri schodoch alebo za schodami, do polovice to bolo búrané. Vzadu mal byť bazén, ale toto si presne nepamätal. Stena, s ktorou susedí, t.j. ľavá stena, bola zbúraná a postavená nová.

16. Podľa ustanovenia § 67 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len , (1) Konkurzu podlieha a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon. (2) Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

17. Podľa ustanovenia § 78 ZKR, (1) Do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.

(2) Správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi. (3) Ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila. (4) Súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby. (5) Ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate. (6) Majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť za podmienok ustanovených týmto zákonom, iba ak nie je zapísaný do súpisu s poznámkou, nevedie sa na súde konanie o jeho vylúčení zo súpisu a nie je zapísaný do súpisu v inom konkurze. (7) Majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť vždy počas konkurzu, ak je bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením. (8) Právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu možno uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Ak bol majetok speňažený, má osoba s právom vylučujúcim zapísanie majetku do súpisu právo na vydanie výťažku zo speňaženia tohto majetku. (9) Pri zápise majetku do súpisu v rôznych konkurzných konaniach správca, ktorý zverejnil zápis majetku do súpisu v Obchodnom vestníku neskôr, majetok zo súpisu bezodkladne vylúči; pri zverejnení zápisu majetku v Obchodnom vestníku v ten istý čas, rozhoduje čas vyhlásenia konkurzu. (10) Ak je do súpisu zapísaný majetok, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností alebo v inej evidencii majetku v prospech inej osoby ako úpadcu, správca bezodkladne oznámi orgánu povinnému viesť takúto evidenciu majetku, že majetok je zapísaný do súpisu. Príslušný orgán túto skutočnosť bezodkladne vyznačí v poznámke alebo iným vhodným spôsobom.

18. Podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

19. Podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

20. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

21. Žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáhala v súlade s ust. § 78 vylúčenia zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Daňový úrad Žilina, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 212/2015

zo dňa 04.11.2015 pod O. v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5K/13/2015 pod položkou č. 9 spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 na rodinnom dome súp. č. XXX postavenom na pozemku I., evidovaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie H..

22. Predpokladom úspešného uplatnenia vylučovacej žaloby podľa ust. § 78 je vo všeobecnosti splnenie nasledovných podmienok: 1. Vec, právo alebo iná majetková hodnota bola do podstaty príslušného úpadcu zapísaná. 2. Vylučovacia žaloba bola podaná osobou odlišnou od úpadcu v lehote vyplývajúcej z ust. § 78 ZKR. 3. Žaloba smeruje proti správcovi úpadcu. 4. V čase rozhodovania súdu o vylučovacej žalobe trvajú účinky vyhlásenia konkurzu a vec, právo alebo iná majetková hodnota, vylúčenia ktorej sa žalobca domáha, je naďalej v súpise podstaty zapísaná. 5. Osoba, ktorá sa vylúčenia domáha, preukáže, že vec, právo alebo iná majetková hodnota nemala byť do súpisu zapísaná a zároveň, že právo, ktoré zapísanie do súpisu vylučuje, jej aktuálne svedčí

23. Zapísanie sporného majetku, t.j. rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na pozemku I., zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie H. do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa daňový úrad Žilina v konkurze vedenom na majetok úpadcu F. na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5K/13/2015 vyplýva z Obchodného vestníka č. 212/2015, deň vydania 04.11.2015 pod O., por. č. X (č.l. 85 spisu). Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu ku dňu rozhodnutia súdu trvajú, pričom nebolo zistené, že by dotknutý rodinný dom ku dňu rozhodovania súdu bol zo súpisu oddelenej podstaty vylúčený. Pasívna legitimácia žalovaného, ktorý bol do funkcie správcu ustanovený uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 14.12.2015 sp. zn. 5K/13/2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 244/2015, deň vydania 21.12.2015, vyplýva z ustanovenia § 78 ZKR.

24. V Obchodnom vestníku č. 125/2016 s dňom vydania 29.06.2016 správca úpadcu v súlade s ust. § 78 v spojení s podnetom osoby, ktorá uplatňuje právo na vylúčenie veci z konkurznej podstaty, zverejnil doplnenie súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa - Daňový úrad Žilina zverejneného v Obchodnom vestníku č. 212/2015 pod O. k položke č. X predstavujúceho stavbu rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX zapísaným Okresným úradom O. na LV č. XXXX pre katastrálne územie H., obec H., okres O. v spoluvlastníckom podiele úpadcu X/X v súpisovej hodnote 193.553 €, a to o poznámku o spornom zápise k X spoluvlastníckeho podielu k uvedenému majetku v prospech žalobkyne. K dôvodom sporného zápisu uviedol, že vylúčenie z konkurznej podstaty si tretia osoba uplatňuje z titulu, že uvedená vec patrila do BSM manželov, ktoré zaniklo počas trvania manželstva pred vyhlásením konkurzu a do vyhlásenia konkurzu došlo k vzniku fikcie vyporiadania v zmysle ust. § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8C/310/2014.

25. Ako vyplýva z výňatku z Obchodného vestníka č. 171/2016, deň vydania 06.09.2016 (č.l. 105 spisu), Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 5K/13/2015 zo dňa 26.08.2016 uložil žalobkyni, aby v lehote 40 dní od zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku podala žalobu voči žalovanému ako správcovi úpadcu na Okresnom súde Žilina o vylúčenie súpisovej zložky majetku zo súpisu oddelenej podstaty zverejneného v Obchodnom vestníku č. 212/2015 zo dňa 04.11.2015 pod O. pod položkou č. X, a to stavba rodinného domu súpisné číslo XXX postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX zapísaným Okresným úradom O. na LV č. XXXX pre katastrálne územie H., obec H., okres O. v rozsahu X spoluvlastníckeho podielu (ide o zrejmú nesprávnosť, kedy v nadväznosti na poznámku o spornom zápise zverejnenú v Obchodnom vestníku č. 125/2016, deň vydania 29.06.2016 má byť uvedené v rozsahu 1 spoluvlastníckeho podielu). Účinky zverejnenia predmetného uznesenia nastali 07.09.2016. Posledným dňom lehoty na podanie vylučovacej žaloby tak bol 17.10.2016. Žaloba bola žalobkyňou podaná na súde dňa 14.10.2016, t.j. v lehote podľa ust. § 78 ods. 4 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 5K/13/2015 zo dňa 26.08.2016 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 171/2016 s dňom vydania 06.09.2016.

26. Súd sa ďalej zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobkyne vo vzťahu k uplatnenému nároku. Na podanie excindačnej žaloby je zásadne aktívne legitimovaný subjekt odlišný od úpadcu, ktorý v konaní preukáže, že vec, vylúčenia ktorej sa domáha, nemala byť do súpisu zaradená a zároveň, že právo, ktoré zaradenie do súpisu vylučuje, mu aktuálne svedčí. Žalobkyňa v prejednávanej veci argumentovala tým, že dotknutý rodinný dom pôvodne vo výlučnom vlastníctve úpadcu titulom nadobudnutia tak, ako vyplýva aj z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. (osvedčenie o dedičstve č. T.

v spojení so zámennou zmluvou č. Z.) sa stal predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a úpadcu v dôsledku ich rozhodnutia v roku 2001 rodinný dom zbúrať a postaviť nový. Žalobkyňa argumentovala tým, že pôvodnú stavbu zbúrali, z tejto ostala len časť vonkajších obvodových múrov prvého podlažia bez stropu, búracie práce sa dotkli aj základov a všetky ostatné vonkajšie a vnútorné, horizontálne a vertikálne konštrukcie vrátane strechy boli zbúrané. Na pozostatkoch pôvodného rodinného domu tak vznikol nový rodinný dom, rozšírený o krídlo s ďalšou obytnou plochou a bazénom. V dôsledku uvedeného, pôvodný rodinný dom skolaudovaný v roku 1978 zanikol, nakoľko stratil základné stavebné prvky a vznikla nová stavba postavená zo spoločných prostriedkov žalobkyne a úpadcu, ktorá podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka patrila do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a úpadcu bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 6C/130/2010-16 zo dňa 10.09.2010, právoplatným 03.11.2010. Nakoľko v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a úpadcu nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou ani rozhodnutím súdu, nastala fikcia v zmysle ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a dotknutý rodinný dom je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a úpadcu, podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké a na základe uvedeného sa žalobkyňa domáha vylúčenia zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Daňový úrad Žilina spoluvlastníckeho podielu X k dotknutému rodinnému domu.

27. Žalovaný v priebehu konania namietal, že v dôsledku realizovanej prestavby a prístavby rodinného domu vo výlučnom vlastníctve úpadcu nedošlo k zániku pôvodnej veci a vzniku novej veci, ktorá by patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a úpadcu, ale len k zhodnoteniu pôvodnej nehnuteľnosti, a to vo väzbe na rozsah realizovaných stavebných prác a úprav pôvodného rodinného domu.

28. Tak žalobkyňa ako aj žalovaný na podporu svojej argumentácie poukazovali na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 28.5.2003 sp. zn. 22Cdo/2088/2001, zo záverov ktorého vyplýva v nadväznosti na odkaz na staršie rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, že „...nadzemná stavba zaniká a prestáva byť vecou v právnom slova zmysle vtedy, pokiaľ už nie je zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. U obytných stavieb a stavieb občianskych táto zásada platí bezvýnimočne. Aj keď môže k zániku stavby ako veci v občianskoprávnom zmysle dôjsť ojedinele aj iným spôsobom (napr. obstavaním), stavby pre bývanie pre individuálnu rekreáciu, stavby občianskeho vybavenia a vo väčšine prípadov aj stavby slúžiace výrobným účelom zanikajú vždy deštrukciou obvodového muriva pod úroveň stropu nad prvým nadzemným podlažím, v dôsledku čoho zaniká stav poskytujúci obraz o dispozičnom riešení pôvodnej stavby. Z hľadiska posúdenia zániku pôvodnej stavby pritom nie je rozhodujúci objem novovybudovaných konštrukcií, nakoľko pôvodná stavby buď zanikla a novovybudovaná konštrukcia tvorí súčasť stavby novej, alebo nezanikla a novovybudované konštrukcie tvoria súčasť stavby pôvodnej. Pre posúdenie zániku stavby pôvodnej je teda v týchto prípadoch významné to, čo bolo odstránené, nie to, čo bolo novovybudované, pričom pre záver o zachovaní dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia je rozhodujúce, či došlo k úplnej alebo čiastočnej deštrukcii obvodových stien prvého nadzemného podlažia. Pri úplnej deštrukcii týchto obvodových stien je nepochybné, že pôvodná stavba zanikla. Pri čiastočnom zbúraní týchto stien je nutné posúdiť mieru týchto zásahov“. Uvedené závery sú rešpektované aj v rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky v súvislosti s posudzovaním otázky, kedy dochádza k vzniku, resp. zániku stavby v právnom slova zmysle. Na základe uvedeného súd za relevantné v prejednávanej veci považoval posúdenie otázky, či v dôsledku prestavby a rekonštrukcie dotknutého rodinného domu vo výlučnom vlastníctve úpadcu realizovaných v roku 2001 došlo k zániku pôvodného rodinného domu a k vzniku stavby novej, t.j. či predmetný rodinný dom vo výlučnom vlastníctve úpadcu v dôsledku realizovaných stavebných prác a úprav bol deštruovaný do takej miery, že už nebolo zrejmé dispozičné riešenie jeho prvého nadzemného podlažia, pre posúdenie ktorej otázky je relevantné, do akej miery došlo k deštrukcii obvodových múrov do úrovne stropu prvého nadzemného podlažia. Nie je relevantné to, akým spôsobom bolo naložené s druhým nadzemným podlažím, resp. podkrovím predmetného rodinného domu, ktoré bolo celé zbúrané a nanovo postavené, ani to, do akej miery boli odstránené vnútorné nosné a nenosné priečky vo vnútri stavby. Za relevantný považoval súd výlučne rozsah odstránenia obvodových stien prvého nadzemného podlažia dotknutého rodinného domu a posúdenie, či v dôsledku ich odstránenia došlo k zániku stavu poskytujúceho obraz o dispozičnom riešení prvého nadzemného podlažia pôvodnej stavby.

29. Právny zástupca žalobkyne v nadväznosti na skutkové tvrdenia uvedené v písomnej žalobe a vyjadrení z 13.01.2017 na pojednávaní konanom dňa 27.04.2018 s poukazom na predloženú farebnú

fotodokumentáciu na č.l. 137 spisu uvádzal, že z pôvodnej stavby ostala len časť na pravej strane prvého nadzemného podlažia, ktorá je na prvej hornej fotografii na č.l. 137 spisu zatečená maltou a na ďalších fotografiách je identifikovateľná podľa pôvodnej bielej omietky. Všetky ostatné časti viditeľné na predloženej fotodokumentácii s čerstvou omietkou alebo v tehlovom prevedení boli nanovo vystavané. Na preukázanie tvrdení ohľadne rozsahu odstránenia obvodových múrov prvého nadzemného podlažia dotknutého rodinného domu žalobkyňa navrhla výsluch svedkov G. Menovaní svedkovia sa vo svojich výpovediach zhodovali v označení časti obvodových stien prvého nadzemného podlažia viditeľných na fotografiách na č.l. 137 spisu, ktoré boli pri stavebných prácach odstránené, a to na prednej stene prvého nadzemného podlažia boli odstránené obvodové múry približne v jednej polovici, v mieste novovybudovaného výklenku v plnej výške obvodového múru. Na pravej strane rodinného domu z čelného pohľadu bola odstránená časť obvodového múru od schodiska dozadu v mieste vstupu do rodinného domu pod balkónom, kde bola vymurovaná nová obvodová stena okolo okna. Zadná stena rodinného domu bola čiastočne demontovaná v mieste, kde došlo k výstavbe novej prístavby rodinného domu. Rozpor vo výpovediach svedkov G. nastal v tom, či došlo k odstráneniu v plnej miere obvodového muriva na ľavej stene pôvodného rodinného domu z čelného pohľadu. Svedok G., ktorý vypracoval pre žalobkyňu a úpadcu projekt pre vydanie stavebného povolenia na prístavbu, nadstavbu a prestavbu predmetného rodinného domu uviedol, že v projekte boli navrhnuté búracie práce čelnej steny, pravej strany pohľadom od cesty, kde sa realizovalo schodisko a zadnej strany, kde sa realizovala prístavba, čo zodpovedá obsahu výpovedi tak svedka G. ako aj svedka G.. Zároveň uviedol, že obvodová konštrukcia na ľavej strane od suseda bola na základe zistení v priebehu realizácie ohľadom jej stavu celá zbúraná, s čím pôvodný projekt nepočítal. Naopak, svedok G. ktorý na predmetnej stavbe vykonával stavebný dozor, výslovne opakovane uviedol, že ľavá stena pôvodného rodinného domu ostala stáť bez porušenia v časti prvého nadzemného podlažia, resp. že ostala stáť celá. Vzhľadom na uvedený zásadný rozpor vo výpovediach svedka G. ako dvoch osôb, ktoré boli priamo zainteresované na navrhovaných a realizovaných stavebných úpravách dotknutého rodinného domu, a to G. ako projektant a G. ako stavebný dozor, súd pri hodnotení hodnovernosti ich výpovedí, obidvoch po poučení podľa ust. § 196 CSP, vzal do úvahy skutočnosť, že svedok G. je v priateľskom vzťahu so žalobkyňou a úpadcom, zatiaľ čo svedok G. má so žalobkyňou a úpadcom len profesionálne vzťahy. Zároveň súd skutočnosti vyplývajúce z ich výpovedí hodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré vyšli v priebehu konania najavo.

30. Žalobkyňa už v podanej žalobe uvádzala, že spolu s úpadcom sa rozhodli, že dotknutý rodinný dom v jeho výlučnom vlastníctve zbúrajú a postavia rodinný dom nový. Uvedenému tvrdeniu žalobkyne nezodpovedá samotný obsah stavebného povolenia vydaný pre úpadcu ako navrhovateľa dňa 20.07.2001 pod č. N. (č.l. 83 spisu), v obsahu ktorého vyplýva, že úpadca dňa 09.07.2001 požiadal o vydanie stavebného povolenia na stavbu označenú ako „F.i“. Z obsahu stavebného povolenia nevyplýva stavebné povolenie na zbúranie pôvodného rodinného domu. Zároveň, pokiaľ aj v priebehu realizovaných stavebných prác na základe vydaného stavebného povolenia by došlo k potrebe realizácie búracích prác vo väčšom rozsahu, než s akými počítala projektová dokumentácia, tak zo stavebným úradom určených podmienok pre uskutočnenie stavby v zmysle predmetného stavebného povolenia (bod 1) vyplýva, že stavba mala byť uskutočňovaná podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorá bola súčasťou stavebného povolenia a prípadné zmeny nemohli byť urobené bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. V konaní nebolo žalobkyňou tvrdené a ani z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by už podľa dokumentácie, na základe ktorej bolo vydané predmetné stavebné povolenie, bolo počítané s demontážou obvodového muriva prvého nadzemného podlažia v ľavej časti rodinného domu, čo vyplýva aj z výpovede svedka G. Zároveň nebolo v konaní žalobkyňou tvrdené a ani z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by v priebehu realizácie stavebných prác došlo k požiadavke na povolenie stavebného úradu na demoláciu obvodového muriva pôvodného rodinného domu vo väčšom rozsahu, než vyplýva z dokumentácie pôvodne overenej v stavebnom konaní. Žalobkyňa v konaní nepredložila žiadnu listinu alebo dokumentáciu z priebehu stavebného konania, ktorá by preukazovala, že došlo k zmene rozsahu búracích prác oproti stavebnému povoleniu a dokumentácii overenej v stavebnom konaní. Opakovane súd poukazuje na to, že aj z výpovede svedka G. vyplýva, že ním vypracovaná projektová dokumentácia nepočítala so zbúraním obvodového muriva na ľavej stene prvého nadzemného podlažia dotknutého rodinného domu z čelného pohľadu. Hoci žalobkyňa v konaní predložila, a to aj vo farebnom vyhotovení fotodokumentáciu prestavby a prístavby dotknutého rodinného domu (č.l. 137 spisu), táto fotodokumentácia zaznamenáva len z čelného pohľadu prednú stenu rodinného domu, pravú bočnú stenu rodinného domu a zadnú stenu rodinného domu, na ktorej je zrejmá realizovaná prístavba. Spornú ľavú stenu rodinného domu

žalobkyňou predložená fotodokumentácia nezaznamenáva. Je pritom zrejmé z priebehu konania, že je možné aj vizuálne z predloženej fotodokumentácie zistiť, ktoré časti obvodového muriva prvého nadzemného podlažia pôvodného rodinného domu ostali zachované, avšak takéto posúdenie, vzhľadom na absentujúcu fotodokumentáciu vo vzťahu k ľavej stene rodinného domu z čelného pohľadu, súdom vykonať nemožno. Svedok G., ktorý na predmetnej stavbe vykonával stavebný dozor a ktorý je bez priateľského, príbuzenského alebo susedského vzťahu k žalobkyni a úpadcovi a v prípade ktorého nemožno predpokladať dôvod, prečo by svojou výpoveďou chcel napomôcť alebo naopak poškodiť žalobkyni, opakovane výslovne uviedol, že ľavá strana pôvodného rodinného domu v časti obvodového muriva prvého nadzemného podlažia ostala stáť celá bez porušenia.

31. Rozpory vo výpovediach svedkov G. nepovažoval súd za hodnoverne odstránené ani výsluchom svedkov U. na pojednávaní konanom dňa 08.06.2018. K hodnovernosti výpovedí menovaných svedkov súd poukazuje na to, že svedok U. je v príbuzenskom vzťahu so žalobkyňou (žalobkyňa je dcéra jeho brata) a svedok U. je v susedskom vzťahu so žalobkyňou a úpadcom. Zároveň, z výpovedí týchto svedkov vyplynulo, že nejde o osoby, ktoré by sa výstavby priamo zúčastnili, resp. priamo na stavbe pracovali tak, ako na to poukazoval právny zástupca žalobkyne v návrhu na výsluch svedkov na pojednávaní dňa 27.04.2018. Obsah ich výpovedí bol nepresný aj z hľadiska identifikovania jednotlivých stien rodinného domu.

32. Svedok U.. k spornej ľavej stene prvého nadzemného podlažia dotknutého rodinného domu z predného pohľadu, ktorú označoval vo svojej výpovedi ako „zadná stena“ uviedol, že z nej ostalo pol steny, ale nemala stabilitu a tak boli nútení ju zbúrať. Uvedené tvrdenie svedka nekorešponduje s vykonaným dokazovaním, kedy zo žiadneho iného dôkazu vykonaného v konaní a ani z tvrdení samotnej žalobkyne nevyplýva, že by podľa pôvodného návrhu mala byť z ľavej steny obvodového muriva prvého nadzemného podlažia búraná len jej polovica, resp. akákoľvek časť. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov a ani z výsluchu projektanta svedka G. nevyplýva, že by sa búracie práce podľa pôvodného projektového riešenia mali v akomkoľvek rozsahu dotknúť obvodových múrov prvého nadzemného podlažia na ľavej strane rodinného domu.

33. Výpoveď svedka U. súd považuje za vnútorne rozporuplnú. Svedok najprv sám uviedol, že „stena od neho ostala len sama, avšak trval na tom, že hrozí nebezpečenstvo, tak ju museli znovu spraviť“. Sám svedok v úvode svojej výpovede neuviedol, že by túto stenu museli zbúrať. Ďalej uvádzal, že z pohľadu od cesty bola robená ľavá strana, kde boli výklenky. Akékoľvek výklenky však v zmysle dôkazov, ktoré sú obsahom spisového materiálu, nie sú na ľavej bočnej stene rodinného domu z čelného pohľadu, ale na ľavej strane prednej steny, kde bol nanovo vystavaný výklenok. Až na doplňujúce otázky právneho zástupcu žalobkyne svedok uviedol, že „stena, s ktorou susedí, t.j. ľavá stena, bola zbúraná a postavená nová“.

34. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov podľa svojej úvahy, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 dospel súd k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by došlo k deštrukcii obvodového muriva pod úroveň stropu prvého nadzemného podlažia rodinného domu vo výlučnom vlastníctve úpadcu v dôsledku realizovaných stavebných prác v roku 2001 v takom rozsahu, že by zanikol stav poskytujúci obraz o dispozičnom riešení prvého nadzemného podlažia pôvodnej stavby, v dôsledku čoho by pôvodný rodinný dom vo výlučnom vlastníctve úpadcu zanikol a vznikla nová stavba patriaca do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a úpadcu.

35. Vykonaným dokazovaním bolo bezpochyby preukázané, že obvodové murivo prvého nadzemného podlažia dotknutého rodinného domu bolo zbúrané len v rozsahu, ako vyplýva zo zhodných skutočností vyplývajúcich z výpovedí svedkov G.. Súd tak považuje za preukázané, že obvodové murivo prvého nadzemného podlažia bolo odstránené len v časti prednej steny rodinného domu, kde bol novopostavený výklenok s troma oknami, v časti pravej bočnej steny pôvodného rodinného domu, kde bol vystavaný nový vstup do rodinného domu a v zadnej časti pôvodného rodinného domu, v ktorej bola vybudovaná nová prístavba, ktorá sa stala súčasťou pôvodnej stavby. Ďalšie realizované stavebné práce, pokiaľ ide o vybúranie vnútorných priečok a výstavbu nového podkrovia, súd nepovažuje za relevantné pre posúdenie, či vykonanými stavebnými prácami došlo k zániku pôvodnej stavby a k vzniku stavby novej. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by došlo k deštrukcii obvodových múrov prvého nadzemného podlažia pôvodnej stavby na ľavej stene rodinného domu z čelného pohľadu, nakoľko

uvedené bolo tvrdené jednoznačne výlučne svedkom G., rozporuplne a nejednoznačne svedkami U., ktorých hodnovernosť je spochybnená priateľským, príbuzenským, resp. susedským vzťahom so žalobkyňou a úpadcom a v prípade svedkov U. aj rozpormi v obsahu ich výpovedí, či to už vnútorne alebo vo väzbe na ostatné v konaní vykonané dôkazy. Hodnovernosť výpovedí menovaných svedkov spochybňuje aj skutočnosť, že nimi uvádzané tvrdenia neboli podložené žiadnymi inými v konaní vykonanými dôkazmi, najmä fotodokumentáciou a listinami, ktoré boli súčasťou stavebného konania súvisiaceho s realizáciou stavebných prác na predmetnom rodinnom dome a boli vyvrátené výpoveďou svedka G. (stavebného dozoru), u ktorého nebol zistený žiaden priateľský, príbuzenský alebo iný vzťah, ktorý by hodnovernosť jeho výpovede spochybňoval.

36. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že pri realizovanej prestavbe a prístavbe dotknutého rodinného domu vo výlučnom vlastníctve úpadcu došlo k odstráneniu obvodových múrov prvého nadzemného podlažia pôvodnej stavby v takom rozsahu, že by už nebolo zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia pôvodnej stavby, ktoré aj z vizuálneho hľadiska po nahliadnutí do fotodokumentácie pôvodného stavu (č.l. 79 spisu) a stavu po rekonštrukcii (č.l. 137 spisu) ostalo v podstate zachované. Vykonaným dokazovaním tak nebolo preukázané, že by pôvodný rodinný dom vo výlučnom vlastníctve úpadcu v dôsledku realizovanej rekonštrukcie zanikol a vznikol nový dom, ktorý by bol predmetom neskôr zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a úpadcu s následnou fikciou vyporiadania podľa ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd tak dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by jej svedčilo právo (vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 1 dotknutého rodinného domu), ktoré by zapísanie dotknutého rodinného domu v spoluvlastníckom podiele 1 do súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Daňového úradu Žilina vylučovalo. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

37. Pre úplnosť súd uvádza, že v prípade, že by bolo preukázané spoluvlastníctvo žalobkyne k jednej polovici dotknutého rodinného domu, tak nebolo by dôvodné zapísanie celého rodinného domu do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Daňový úrad Žilina tak, ako to uvádzal žalovaný s odkazom na ust. § 67 ods. 1 písm. c) ZKR, nakoľko napriek zápisu na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., ktorý zápis v rozsahu spoluvlastníckeho podielu X/X svedčí úpadcovi, by rozhodnutím správcu dane v zmysle ust. § 81 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov mohlo vzniknúť záložné právo výlučne k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka (úpadcu), t.j. len vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu úpadcu v rozsahu 1 k predmetnému rodinnému domu. V prípade preukázania spoluvlastníckeho práva žalobkyne k dotknutému rodinnému domu, nebola by relevantná argumentácia žalovaného ani ohľadne dobrej viery veriteľov úpadcu, nakoľko uvedeným nemožno argumentovať v prospech situácie, že by pohľadávky konkurzných veriteľov mali byť uspokojované z majetku, ktorý konkurzu nepodlieha. Inštitút vylučovacej žaloby podľa ust. § 78 slúži práve na ochranu osôb, ktorým svedčí právo vylučujúce zapísanie určitého majetku do súpisu.

38. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).