Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-183-2017.pdf
PDF · 106.34 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/183/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO : 35 724 803, zast. JUDr. Tomáš Kušnír, s.r.o. Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO : 36 613 843 proti žalovanej: T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 3.574,47 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15. novembra 2016, č.k. 36C/43/2015-94 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.483 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.483 € od 23.8.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 38,92 %.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 20.10.2010 uzatvorená zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7080825, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 3.000 €. Žalovaná sa zaviazala pôžičku vrátiť v 60 mesačných splátkach po 94 €, termín konečnej splatnosti pôžičky bol stanovený na október 2015. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 2.640 €, preto celková suma pôžičky bola stanovená na 5.640 €. Ročná úroková sadzba predstavovala 32,31 %, RPMN 32,31 % a priemerná hodnota RPMN 19,96 %. Žalovaná v prospech právneho predchodcu žalobcu uhradila sumu vo výške 517 €, zvyšok pôžičky neuhradila. Právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 17.8.2011 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo do 3 dní od doručenia upomienky, upomienka bola žalovanej doručená dňa 19.8.2011. Žalovaná suma celkovo predstavovala 3.574,47 €, z ktorej sumy istina predstavuje 3.229,66 € a poplatky 344,81 €.
3. Právne spor súd posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1, § 502 ods. 2, § 503 ods. 1, § 324 ods. 1 § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, 6, 9, 10, 11, § 11 ods. 1, § 25f zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom konštatoval, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Túto zmluvu súd podrobil tzv. sudcovskej kontrole s poukazom na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., konkrétne podľa písmena l), keďže neobsahuje výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
4. Vyhodnotil tiež, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. - úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; pretože táto je síce v zmluve uvedená vo výške 32,31 %, avšak túto súd posúdil a vyhodnotil ako neplatne dohodnutú s odôvodnením, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri úveroch poskytnutých bankami domácnostiam, predstavovala úroková miera 12,81 % ročne, žalobca si teda uplatnil úroky vo vyššej výške, ako poskytovali banky v rovnakom období, čiže prekročil obvyklé úroky poskytované bankami.
5. Uviedol, že žalobca požadoval aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% z dlžnej splátky poukazujúc na bod 11.2 Všeobecných obchodných podmienok, žalobu v tejto časti však súd považoval za nedôvodnú. Uviedol, že zmluvné dojednanie obsiahnuté v obchodných podmienkach týkajúce sa zmluvnej pokuty považoval za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prejednávanej veci bolo nepochybné s ohľadom na typ zmluvy (jedná sa o formulárové zmluvy), že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute (článok o zmluvnej pokute v obchodných podmienkach predstavuje iba vôľu žalobcu ako dodávateľa, ktorej obsah nemohla žalovaná ako spotrebiteľ ovplyvniť, hoci tento dodatok podpísala) resp. toto zmluvné ustanovenie nebolo v zmluvách individuálne dojednané. Preto súd považoval dojednanie zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za neplatné v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
6. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že žalovaná odčerpala od žalobcu úver vo výške 3.000 €, na ktorú sumu učinila úhrady vo výške 517 €, teda žalovaná nesplatila žalobcovi rozdiel vo výške 2.483 € a preto žalovanú zaviazal k zaplateniu tejto sumy. Žalobcovi však súd nepriznal žiadne dohodnuté úroky, poplatky, ani iné náklady na vymáhanie uplatnenej pohľadávky, či zmluvné pokuty, poplatky za odloženie splátky a podobne, t.j. súd priznal iba čistú dlžnú istinu vo výške 2.483 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Konštatoval, že keďže žalovaná porušila svoju povinnosť uhradiť poskytnutý úver riadne a včas, dostala sa do omeškania, preto žalobcovi v zmysle ust. § 517 Obč. zák. vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z istiny počnúc dňom nasledujúcim po dátume, do ktorého mala žalovaná možnosť zaplatiť žalobcovi dlh, t.j. do 22.8.2011 a márnym uplynutím 3 - dňovej lehoty, t.j. od 23.8.2011 sa žalovaná dostala do omeškania. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, súd jeho návrhu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo súdom priznanej sumy 2.483 € od 23.8.2011.
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods.2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 39,82 %, pretože žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 69,46 %, jeho neúspech predstavuje 30,54 %.
8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne, alternatívne, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolaním žalovaná napadla všetky výroky rozsudku súdu prvej inštancie. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za nesprávny z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Odvolanie žalovanej smerovalo proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie.
9. K dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP žalovaná uviedla, že sa od začiatku sporu nezdržiavala v mieste trvalého bydliska v W. na ulici W. XX, ale bývala a aj doposiaľ býva v obci W. č.XX. Uviedla, že aj platobný rozkaz zo dňa 9.6.2015 bol z dôvodu jeho nedoručiteľnosti žalovanej, keďže na uvedenej adrese trvalého bydliska už nebývala, dňa 24.9.2015 zrušený. Následne súd zisťoval pobyt žalovanej a pobyt jej rodinných príslušníkov z dôvodu prípadného ustanovenia opatrovníka žalovanej, na čo následne uznesením zo dňa 27.4.2016 bol žalovanej ustanovený opatrovník - zamestnanec Okresného
súdu Košice - okolie. Predmetné uznesenie však súd zrušil s poukazom na novú procesnú úpravu, podľa ktorej odpadol dôvod ustanovovať opatrovníka osobe, ktorej pobyt nie je známy. Žalovaná mala za to, že týmto súd nevykonal žiadne opatrenia, ktoré mu vyplývajú z CSP a bez ďalšieho doručoval písomnosti žalovanej na adresu, hoci zo spisu bolo zrejmé, že sa na uvedenej adrese nezdržiava. Nerešpektovaním ustanovení CSP zabezpečujúcich ochranu procesných práv žalovanej, neumožnil žalovanej uplatniť jej procesné práva, čím súd porušil právo žalovanej na spravodlivý proces. Žalovaná ďalej vytýkala súdu (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP), že súd vzhľadom na vykonané dôkazy, tvoriace obsah spisu, nesprávne vyhodnotil aktívnu legitimáciu spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Uvedená spoločnosť predložila súdu spolu s návrhom na zmenu účastníka konania aj Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 1.10.2014 medzi Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom. Žalovaná namietala platnosť predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože súčasťou zmluvy nie je Zoznam pohľadávok, ktoré sa uvedenou zmluvou postupujú, teda absentuje predmet zmluvy a nie je možné zistiť ani či pohľadávka Consumer Finance Holding, a.s. voči žalovanej bola skutočne postúpená. Okrem uvedeného namietala, že v konaní nebolo preukázané ani, že by pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s. oznámil postúpenie pohľadávky žalovanej a ani že by spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. preukázala postúpenie pohľadávky žalovanej. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.1.2009 sp.zn. 1Cdo 76/2007.
10. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. K námietke žalovanej ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom, ktorého účastníkmi sú doterajší veriteľ (postupca) a nový veriteľ (postupník). Dlžník sa na tejto dohode nezúčastňuje. K uzavretiu zmluvy môže dôjsť aj bez vedomia, resp. dokonca i proti vôli dlžníka. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa tak nevyžaduje súhlas dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka jeho práv a povinností, ktoré preňho vyplývajú zo záväzku. Poukázal tiež na to, že k podstatným náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky patrí jednak označenie účastníkov zmluvy a postúpenej pohľadávky a v prípade odplatného postúpenia pohľadávky je podstatnou náležitosťou aj cena odplaty. Uviedol, že dňa 1.10.2014 došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanej, ktorá vyplývala zo Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 20.10.2010, o čom pôvodný veriteľ informoval žalovanú oznámením zo dňa 17.10.2014. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že boli splnené všetky náležitosti, ktoré vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky vyžaduje právna úprava, pričom Zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa všetky podstatné náležitosti. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.6.2003, sp.zn. 4 Obo 210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 prvá veta CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, lebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní.
12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1. júlom 2016). Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
13. V danom prípade žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 písm. b/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu.
14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04 a II. ÚS 251/03).
15. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
16. Nesprávny procesný postup vyvodzuje žalovaná z toho, že súd prvej inštancie po vydaní uznesenia zo dňa 15.7.2016, ktorým bolo zrušené uznesenie o ustanovení opatrovníka žalovanej, doručoval žalovanej na adresu jej trvalého bydliska žalobu, spolu s výzvou a procesným poučením podľa nového procesného poriadku a predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 15.11.2016.
17. Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 14.8.2014. Žalobca v žalobe označil adresu žalovanej W. XXX/XX, W., na ktorej mala žalovaná od 26.09.1994 (podľa odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov SR) prihlásený trvalý pobyt (č.l. 57). Súdom prvej inštancie boli na predmetnú adresu žalovanej doručované zásielky, ktoré neboli prevzaté v odbernej lehote (č.l. 36, 37, 43, 54). Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni, v ZVJS ani prostredníctvom Mestskej evidencie obyvateľov sa súdu nepodarilo zistiť novú adresu žalovanej. Podľa správy Obvodného oddelenia Policajného zboru zo dňa 26.12.2015 bolo šetrením pobytu žalovanej zistené, že na adrese W. XXX/XX, W. už nebýva, nakoľko sa odsťahovala, pričom nový trvalý ani prechodný pobyt nebol zistený. Z uvedeného dôvodu súd uznesením zo dňa 27.4.2016 ustanovil žalovanej, ktorej pobyt nebol známy v zmysle ust. § 29 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 za opatrovníka zamestnanca Okresného súdu Košice-okolie. Po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku (1.7.2016) vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie § 29 ods. 2 O.s.p. nemá ekvivalent v Civilnom sporovom poriadku, súd prvej inštancie rozhodol o zrušení ustanovenia opatrovníka (uznesenie zo dňa 15.7.2016). Následne súd vykonal procesné úkony v súvislosti s prípravou pojednávania, teda doručoval žalovanej výzvu na vyjadrenie k žalobe a poučenie o procesných právach a povinnostiach spotrebiteľa podľa § 292 CSP na adresu žalovanej (v tom čase) uvedenú v Registri obyvateľov SR- na adresu W. XXX/XX, W. (tzv. povinnú doručovaciu adresu v zmysle CSP)
18. Podľa § 106 ods. 1 CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.
19. Podľa § 116 ods. 1 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) (§ 116 ods. 2 a 3 CSP).
20. Prijatím nového procesného predpisu v podobe Civilného sporového poriadku s účinnosťou od 1.7.2016 došlo k zásadnej zmene v procese doručovania. Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí spôsob identifikácie adresy na doručovanie a najmä právne následky situácie, keď nemožno písomnosť na túto adresu doručiť. V zásade platí, že strana si môže sama určiť adresu na doručovanie, prípadne aj zvoliť zástupcu na doručovanie (§ 106 ods. 2 CSP). Ak k takémuto určeniu ani voľbe nedôjde, a nejde o doručovanie do elektronickej schránky ani o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 CSP, doručuje súd písomnosti v prípade fyzickej osoby na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR alebo na adresu miesta pobytu cudzinca na území SR a v prípade právnickej osoby na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri (§ 106 ods. 1 CSP). Na túto úpravu nadväzujú striktné ustanovenia § 111 ods. 3, § 112 CSP, ktoré zavádzajú princíp objektívnej zodpovednosti sporovej strany za preberanie zásielok na určenej adrese alebo na adrese vyplývajúcej z verejného registra. Principiálne totiž platí, že ak nemožno doručiť písomnosť na stranou určenú adresu a ak k takémuto určeniu nedošlo, tak na adresu podľa vyššie uvedeného verejného registra, považuje sa písomnosť dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Táto zákonná fikcia doručenia sa uplatní bez ohľadu na skutočnosť, či sa adresát v mieste doručenia zdržoval (pôvodný § 46 ods. 2 a § 47 ods. 2 O.s.p.), a to tak pre písomnosti doručované do vlastných rúk, ako aj pre iné súdne písomnosti.
21. Vzhľadom na nespornú prísnosť uvedeného systému doručovania a vzhľadom na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EÚ je však v rámci § 116 CSP obsiahnuté osobitné ustanovenie o doručovaní žaloby fyzickej osobe, kedy je súd pri nedoručení žaloby na adresu identifikovanú podľa vyššie uvedených pravidiel, povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Zakotvenie prísneho režimu doručovania v novej úprave má totiž priestor len v prípade, ak má žalovaný o spore vedomosť, pričom kým žalobca má o prebiehajúcom spore vedomosť vždy, žalovaný až po doručení žaloby. Z tohto dôvodu musí platiť, že žalovanému treba raz doručiť riadne, a to žalobu, a následne je už zodpovednosť za preberanie zásielok na strane sporu. Pravidlom pri doručovaní žaloby fyzickej osobe tak bude obligatórnosť vyšetrovacích úkonov vo vzťahu k pobytu žalovaného, napríklad dopytom na Sociálnu poisťovňu, Daňový úrad, ústav na výkon trestu a pod. Súd môže tiež určiť, že písomnosť sa doručí prostredníctvom útvaru Policajného zboru, súdneho exekútora alebo obecnej polície. Tieto vyšetrenia však súd urobí ak je to potrebné, a to v štádiu doručovania žaloby, prípadne platobného rozkazu. Ak súd vykoná všetky úkony nevyhnutne potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného, postupuje podľa odseku 2 ust. § 116 a ďalšie šetrenia v ďalších štádiách konania sa už nevykonávajú. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP s možnosťou aplikácie fikcie podľa § 111 ods. 3 CSP alebo § 112 CSP - v závislosti od toho, či ide o doručenie do vlastných rúk, alebo inak ako do vlastných rúk.
22. Súd prvej inštancie procesné úkony (výzva na vyjadrenie k žalobe, poučenie o procesných právach a povinnostiach spotrebiteľa podľa § 292 CSP), t.j. úkony súvisiace s prípravou pojednávania doručoval žalovanej na adresu uvedenú v Registri obyvateľov SR, t.j. na adresu W. XXX/XX, W., hoci zo spisu mal nesporne preukázané, že žalovaná sa na uvedenej adrese nezdržiava. V súlade s citovaným ust. § 116 ods. 1 CSP bol pritom súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovanej.
23. Za situácie, keď súd prvej inštancie spôsobom (postupom) aký má na mysli ust. § 116 ods. 1 CSP nevykonal všetky vyšetrovacie úkony za účelom zistenia skutočného pobytu žalovanej, t.j. nevykonal náležité šetrenie, je namieste záver, že súd prvej inštancie nerešpektovaním ustanovení CSP žalovanej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.
24. Na základe uvedeného žalovaná opodstatnene namieta, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom, a preto odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. Súd prvej inštancie je v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
26. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).