Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-22-2018.pdf
PDF · 87.92 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých Y. G., X.. XX.XX.XXXX, Y. G., X.. XX.XX.XXXX C. Z. G., X.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bardejov, detí rodičov H. G., X.. XX.XX.XXXX, L. Ť. XX, L. C. R. G.S., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Ť. X, L., v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4P/144/2016-73 zo dňa 12.05.2017 vo výroku o výške výživného tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletej Y. G.Č., X.. XX.XX.XXXX mesačnou sumou vo výške 100,- Eur od 05.02.2018 do budúcna, maloletej Y. G., X.. XX.XX.XXXX mesačnou sumou vo výške 90,- Eur od 05.02.2018 do budúcna , maloletej Z. G., X.. XX.XX.XXXX mesačnou sumou vo výške 80,- Eur od 05.02.2018 do budúcna, vždy do 15.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám otca maloletých.
Dlžné výživné za obdobie od 05.02.2018 do 30.06.2018 pre maloletú Y. G. vo výške 365,71 Eur, pre maloletú Y. G. vo výške 317,14 Eur a pre maloletú Z. G. vo výške 268,57 Eur je matka p o v i n n á uhradiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám otca maloletých.
V prevyšujúcom rozsahu nárok otca na zvýšenie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletých sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 5.2.2018 domáhal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4P 144/2016 - 73 zo dňa 12.5.2017 vo výroku o výške výživného pre maloleté Y.Ó., Y. C. Z. z určenej sumy na sumu po 120 Eur mesačne na každú z maloletých. Návrh odôvodnil tým, že žije s deťmi v prenajatom 2 izbovom byte, platí nájom 295 Eur a je zamestnaný ako kuchár s príjmom 100 Eur mesačne, poberá dávku sociálnej pomoci, pritom manželka pracuje v zahraničí a mesačne mu platí minimálne výživné. Matka s návrhom nesúhlasila. Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu otca. Matka maloletých žiadala pojednávanie, určené na 19.3.2018 odročiť na mesiac júl 2018, ktorého sa chcela zúčastniť, v čom jej súd vyhovel. Matka sa však na súdom určené pojednávanie dňa 10.7.2018 nedostavila a svoju neúčasť nijako neospravedlnila.
2. Súd vykonal dokazovanie návrhom, písomnými a ústnymi podaniami rodičov maloletých a kolízneho opatrovníka maloletých, ostatným spisovým materiálom.
3. Rodičia maloletého v súčasnosti už nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 1P 10/2014 - 91 zo dňa 25.6.2014 súd manželstvo rodičov maloletých rozviedol a schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej boli maloleté Y., Y. C. Z. zverené do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. Y. sumou 130 eur mesačne, mal. Y. sumou 90 eur mesačne a mal. Z. sumou 70 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky. Súd styk otca s maloletými neupravil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 4P 144/2016 - 73 zo dňa 12.5.2017 súd schváli rodičovskú dohodu tak, že zveril maloleté Y., Y. C. Z. do osobnej starostlivosti otca, pričom právo zastupovať maloleté a spravovať ich majetok majú obaja rodičia. Matku zaviazal povinnosťou prispievať na výchovu a výživu maloletým mesačne po 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa podľa osobitných predpisov, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám otca maloletých, počnúc od 17.5.2016 do budúcna, pričom dlžné výživné sa neurčilo. Súd takisto rozhodol o úprave styku matky s maloletými.
4. V súčasnosti otec žije v spoločnej domácnosti s deťmi v prenajatom byte, jeho mesačný príjem je 100,- Eur, pracujem pár hodín denne a to aj nie každý deň, pretože sa stará o deti. Mesačná dávka v hmotnej núdzi, ktorú otec poberá, činí 280,- Eur, iný príjem nemá. Matka maloletým prispieva po 30,- Eur mesačne na každé dieťa, nič viac. Otec nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty, používa staré auto - 30 ročný Rover, ktorý patrí jeho otcovi. Finančne mu vypomáhajú rodičia a platia za neho aj pôžičku vo VÚB banke 100,- Eur mesačne. Otec mesačne platí nájomné vo výške 290,- Eur v čom už sú všetky energie , televízia a internet. Matka deťom sem tam kúpi nejaké veci. Y. má zničené zuby, boli ich opravovať, stálo to okolo 50,- Eur, treba ich ešte opravovať - to bude stáť okolo 400,- Eur. Navštevuje 8.ročník. Náklady na maloletú Y. sú mesačne: strava v škole 0,10 centov denne - otec je na hmotnej núdzi, školské pomôcky 30,- Eur, strava doma 70 - 80 Eur, oblečenie a obuv 30,- Eur, hygiena 20,- Eur, mobil 6,- Eur, vreckové 10,- Eur. Maloletá Y. je žiačkou 6. ročníka, má ploché nohy, musí jej kupovať ortopedické vložky do topánok - 3x do roka po 20,- Eur. Náklady na ňu sú mesačne: strava v škole 0,10 centov denne, školské pomôcky 30,- Eur, strava doma 70 - 80 Eur, oblečenie a obuv 30,- Eur, hygiena 20,- Eur, mobil 6,- Eur, vreckové 10,- Eur. Je alergická na laktózu, kupuje jej bezlaktózové potraviny. Maloletá Z. je žiačkou 2.ročníka, je zdravá. Náklady na ňu sú mesačne: strava v škole 0,10 centov denne - som na hmotnej núdzi, školské pomôcky 30,- Eur, strava doma 50,- Eur, oblečenie a obuv 40 - 50 Eur, hygiena 10,- Eur. Mobil nemá, vreckové jej nedáva. Iné mesačné poplatky predstavujú približne 5,- Eur na družinu dokopy. Minulého roku boli všetci na výlete v Čechách - stálo to okolo 500,- Eur, na takéto výlety chodia spolu raz do roka. Iné mesačné náklady napr. na zmrzlinu, pizzu, palacinku, malinovku sú na jedno maloleté dieťa aj 10,- Eur. Matka pracuje v zahraničí - vo Veľkej Británii, pokiaľ príde na Slovensko, kupuje deťom školské pomôcky, veci osobnej hygieny, dňa 26.1.2018 im poslala výživné vo výške 652 Eur, podľa vlastného vyjadrenia im kupuje všetko, čo potrebujú.
5. Podľa § 62 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701> Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
8. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že pri zohľadnení potrieb maloletých, ich zdravotného stavu a veku, je primeraná výška výživného zo strany matky na ne v súčasnosti vo výške 100 Eur mesačne na Y., 90 Eur mesačne na maloletú Y. a 80 Eur mesačne na maloletú Z., pričom za rozhodujúcu zmenu pomerov súd považuje podanie návrhu, pričom poukazuje najmä na to, že posledná úprava výživného zohľadňovala to, že matka odišla za prácou do zahraničia a bolo jej umožnené prispôsobiť sa a zvyknúť si na podmienky v zahraničí, nájsť si prácu a usporiadať si svoj život, čo sa zjavne stalo a je to zrejmé aj z jej krátkeho vyjadrenia. Je z neho nepochybné, že ako matka chce splniť svojim deťom všetko, čo potrebujú a súd jej k tomu dal príležitosť týmto rozsudkom len deklaroval jej výslovne prejavenú snahu. Matka je povinná svoje deti vyživovať a najmä hmotne, keďže osobná starostlivosť je iba na otcovi z dôvodu veľkej vzdialenosti bydlísk matky a detí. Je nepochybné, že náklady na životné potreby maloletých detí predstavujú súdom určenú sumu, maloleté deti majú jednak základné životné potreby ako jedlo, zdravie, ošatenie a hygienu, ďalej náklady na školu, súkromný život a osobné záľuby. Matka nijako nespochybnila tvrdenie otca o jej nadštandartnom príjme a je povinná z neho uspokojovať aj základné životné potreby svojich maloletých detí a vo všeobecnosti učiniť všetko preto, aby deti mali slnené svoje potreby, ako jeden z ich rodičov.
10. Matka maloletých je v súčasnosti v produktívnom veku, nemá vážne zdravotné problémy a nemá iné vyživovacie povinnosti, sú u nej splnené všetky predpoklady preto, aby maloletým prispievala na ich aktuálne potreby podľa rozhodnutia súdu a súd vôbec nepovažuje ani za prehnanú a nezodpovedajúcu jej možnostiam a schopnostiam na jednej strane a potrebám detí na druhej strane.. Ak si otec dokáže vytvoriť podmienky nato, aby pomáhal uspokojovať životné potreby svojich detí, tak matka musí urobiť to isté. Navyše, osobitne je potrebné zvýrazniť nasledujúci aspekt - matka sa na výchove detí nepodieľa iným spôsobom, než platením výživného ( v takmer minimálnej výške). Dennodenné starosti dieťaťa a starosti s dieťaťom, jeho choroby, správanie a prežívanie úmerné veku a nastupujúcej puberte, celodennú starostlivosť, krúžky, mimoškolskú činnosť, voľný čas a riešenie iných problémov s dieťaťom obstaráva výlučne otec, navyše krát 3. To všetko zaberá viac úsilia, než zarábanie na výživné a pre dieťa je to rovnako významné. Navyše otec zároveň pracuje, aby deťom zvýšil ich štandard. To kladie väčšie požiadavky na hmotné zaobstarávanie potrieb detí zo strany matky. Súd určil výživné od podania návrhu, t.j. od 5.2.2018 do budúcna a rozhodol v prípade všetkých troch detí aj o dlžnom výživnom za obdobie od 5.2.2018 do 30.6.2018, pričom vzal do úvahy, že matka za dané obdobie prispievala deťom po 30 Eur mesačne. Dlžné výživné tak činí pre maloletú Y. G. sumu vo výške 365,71 Eur, pre maloletú Y. G. sumu vo výške 317,14 Eur a pre maloletú Z. G. sumu vo výške 268,57 Eur, čo uložil matke uhradiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám otca maloletých.
11. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírili východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať, alebpo pracovať za vyššiu než minimálnu mzdu ( prípadne na jej hranici). Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Súd tiež poukazuje na to, že výlučná osobná starostlivosť o maloleté je len na pleciach otca a aj táto okolnosť sa musí prejaviť v peňažnom vyjadrení výživného plnenia zo strany matky, ktorý takúto starostlivosť maloletým absolútne nijako neposkytuje. Matka súdu nepreukázal také objektívne okolnosti, ktoré by jej dôvodne bránili v možnosti zarobiť si na potreby svojich detí sumou, ktorú jej určil súd a súd je toho názoru, že táto schopnosť u nej nie je nijakým spôsobom znížená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo rozhodnutie vyhlásené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.