Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/58/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobkyne D. G., nar. X.XX.XXXX, bytom H.. L. XXX/XX, XXX XX H., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/ a, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD. s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 2Csp/98/2017-76 zo dňa 24.01.2018, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch I. a II.

II. Odmieta sa odvolanie voči výroku III.

III. Priznáva sa žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 2Csp/98/2017-76 zo dňa 24.01.2018 vyslovil, cit.: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa Dohody o zrážkach zo mzdy, uvedenej v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.4.2009, na výkon zrážok zo mzdy. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 99,50 Eur H. republike na účet H. - prevádzkovateľ systému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“.

2. V odôvodnení uviedol, že Dohodu o zrážkach zo mzdy pri podpise zmluvy žalovaný vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom konajúcej osobe - žalobkyni, teda aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu, a to uzatvorenie úverovej zmluvy. Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok žalobkyne v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. V konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa bola osobitne oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu ani o jeho následkoch. Predchodca žalovaného pri dodržaní elementárnych zásad poctivého obchodného styku mohol a mal ponúknuť žalobkyni dôslednejšie vysvetlenie, aj riziká vyplývajúce z úverového vzťahu. Postup právneho predchodcu žalovaného sa dá s poukazom

na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle smernice Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľne zmluvné podmienky). Poukázal na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010 - 110.98, 113, 179. Vzhľadom na zistenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom, čo súd posudzoval ako predbežnú otázku, žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalovaný namietal, že pohľadávka voči žalobkyni mu bola priznaná právoplatným rozhodcovským rozsudkom sp. zn. IA

- C/0314/1616 zo dňa 30.4.2014, pričom súd uviedol, že žalobkyňa si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala a nemala na výver rozhodnúť sa inak. Rozhodcovská doložka bola navyše súčasťou Všeobecných obchodných podmienok a je neplatná. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý vzišiel z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu, nie je v súlade s dobrými mravmi. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s námietkou žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu podľa ust. § 137 písm. d) CSP. Žalobou na plnenie sa možno domáhať len splnenia takej povinnosti, ktorú predpisy exekučného práva umožňujú vymôcť, čo v tomto prípade nie je splnené. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s námietkou žalovaného, že dohodu o zrážkach zo mzdy si uplatnil, nakoľko mal judikovaný nárok vo vzťahu k žalobkyni v súvislosti s rozhodcovským konaním. Rozhodcovský rozsudok považuje za správny a vykonateľný. Rozhodcovská doložka nie je neprijateľná. Aj keď bola súčasťou VOP, z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 vyplýva, že dokument nemusí byť nevyhnutne vyhotovený ako jediný dokument. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, eventuálne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. ako aj na dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z. z. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.05.2014 v § 29b zákona č. 250/2007 Z. z., neobsahuje úpravu § 5a ods. 1 písm. a). Vo vzťahu k námietke žalovaného o nevykonateľnosti napadnutého rozsudku žalobkyňa uviedla, že žalobou sa snažila dosiahnuť, aby nedošlo k uspokojeniu pohľadávky žalovaného z dôvodov, na ktoré poukázala v žalobe. Slovo „zdržať sa“ má podľa výkladového aj synonymického slovníka aj iný význam - zabrániť v zamýšľanom, zahamovať v nejakej činnosti, a pod. Slovné spojenie „zdržať sa použitia“ má rovnaký význam ako slovné spojenie „zdržať sa výkonu“. Podstatou žaloby nie je neplatnosť úverovej zmluvy, ale snaha zabrániť tomu, aby inštitút zrážok zo mzdy nemohol slúžiť na realizáciu nemorálnosti, úžery, neprijateľnosti a nekalosti. Rozhodcovská doložka nemohla podľa žalobkyne platne založiť právomoc rozhodcovského súdu. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného ohľadne výkladu rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/15 žalobkyňa uviedla, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 25.04.2009, a teda spadá pod režim zákona č. 258/2001 Z. z. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uplatnila si trovy odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

7. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo aj boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

9. Podľa § 53 ods. 5 a 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

10. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

14. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci ide o tzv. určovaciu žalobu, ktorou možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Odvolací súd konštatuje, že najmä z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takejto žalobe za účelom odstránenia stavu neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza z dôvodu ohrozenia jej majetkovej sféry. Právne posúdenie nárokov uplatňovaných v súdnom konaní, vrátane kvalifikácie, či ide o žalobu určovaciu v zmysle § 137 písm. c) alebo žalobu na plnenie v zmysle § 137 písm. a) je vecou (oprávnením) súdu (pozri najmä 4Obdo/11/2015 Najvyššieho súdu SR z 30.11.2016 a ďalšie).

15. Súd prvej inštancie nekonštatoval, že by dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je predmetom tohto konania, bola neplatná pre jej neurčitosť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd rozhodol o povinnosti žalovaného zdržať sa použitia tejto dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola zakotvená do vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorej obsah (na základe výsledku vykonaného dokazovania, v ktorom žalovaný nepreukázal opak) žalobkyňa nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. Tiež súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že takáto zmluvná podmienka nepochybne spôsobuje hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán a jej neplatnosť konštatoval pre rozpor so zákonom (v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka).

16. Ďalej považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej Dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Siementhal).

18. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná.

19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, J. D./POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

20. Nemalo by byť sporné, že právny predchodca žalovaného predložil žiadosť zamestnávateľovi žalobkyne (P. N.) o výkon zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného vzniknutej na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.04.2009 uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného.

21. Je zrejmé, že žalovaný na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalobkyne dlh na základe právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), ktorého platnosť je sporná. Žalobkyňa týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe skutočnosti, ktorá je sporná.

22. Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa toho, že o povinnosti žalobkyne splácať pohľadávku žalovaného už bolo rozhodnuté v rozhodcovskom konaní a že bez uplatnenia dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa nebola ochotná plniť predmetný úver, treba konštatovať, že tieto nie sú právne významné vo vzťahu k právnemu posúdeniu prejednávanej veci súdom prvej inštancie, ktorý sa správne vyporiadal s tým, že v podobe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je naviac v rozpore so zákonom.

23. Pokiaľ ide o kvalitu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, treba konštatovať, že toto rozhodnutie z hľadiska jeho vnútornej štruktúry formálnej logiky i obsahu spĺňa všetky náležitosti stanovené zákonom vo vzťahu k riadne odôvodnenému súdnemu rozhodnutiu. Súd prvej inštancie totiž

v rozsudku náležite uviedol, čo je predmetom konania, aké boli vyjadrenia strán vo veci, pričom jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich hodnotil. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako celok spĺňa všetky požiadavky na riadne odôvodnené rozhodnutie, a to i z pohľadu testu ústavnosti takéhoto odôvodnenia (IV.ÚS/252/4, II.ÚS/85/06 Ústavného súdu SR).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené už nebolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vyporiadavať sa s ostatnými námietkami žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že ani judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998 - I, uznesenie Ústavného súdu SR z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Žalovaným uvádzané ostatné odvolacie námietky totiž nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

25. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s osvojením si jeho dôvodov, ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

26. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania. Odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, aj tento výrok postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

27. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak: 1. bolo podané oneskorene, 2. bolo podané neoprávnenou osobou, 3. smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo 4. nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 28. V § 357 je formou taxatívneho výpočtu ustanovený okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Proti akémukoľvek inému uzneseniu odvolanie prípustné nie je. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť (§ 239 . 29. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 30. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. 31. Nakoľko voči tomuto výroku v zmysle § 357 nie je prípustné odvolanie, odvolací súd odvolanie voči výroku III. napadnutého rozsudku odmietol postupom podľa § 386 písm. c) CSP. 32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením. 33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .