Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-161-2018.pdf
PDF · 73.01 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/161/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX L., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky vo výške 248,22,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. EX 1878/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2Er/811/2016-16 zo dňa 13. októbra 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2Er/811/2016-16 zo dňa 13. októbra 2017 v znení opravného uznesenia č.k. 2Er/811/2011-43 zo dňa 28. februára 2018, p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil exekúciu a druhým výrokom zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 58,97,- Eur. N odôvodnenie uviedol, že oprávnený podal dňa 13.04.2011 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutie - výkazu nedoplatkov Union zdravotnej poisťovni, a.s., č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.03.2011. Súd dňa 29.04.2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Tento dňa 28.09.2017 doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel ako nemajetný. Z obsahu exekútorského spisu mal súd prvej inštancie za preukázané, že lustráciou majetku súdny exekútor zistil, že u povinného neexistuje majetok, ktorý by mohol podliehať exekúcii. Bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla a nepoberá ani žiadnu dôchodkovú dávku. Na povinného je pritom vedených viacero exekučných konaní. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil a v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
2. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že v odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že povinný zomrel ako nemajetný, pričom ide pravdepodobne o omyl v písaní. Oprávnený mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Povinný je osoba v produktívnom veku a aj napriek tomu, že v súčasnosti príjem nemá, nie je vylúčené, že v budúcnosti príjem mať bude, resp. nadobudne majetok iným spôsobom. Z uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie súdu za predčasné a navrhol, aby odvolací súd odvolaniu proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel.
3. K odvolaniu oprávneného podal vyjadrenie súdny exekútor, ktorý s argumentáciou oprávneného nesúhlasil. Uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata a je z nej možné konštatovať nemajetnosť povinného, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo
zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 13.04.2011 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Následne dňa 28.04.2011 súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.03.2011, právoplatný a vykonateľný dňa 23.03.2011. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 29.04.2011. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, pretože lustráciou nezistil žiadny majetok. Súd prvej inštancie na základe uvedeného rozhodol o zastavení exekúcie a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Následne opravným uznesením č.k. 2Er/811/2011-43 zo dňa 28.02.2018 opravil záhlavie odvolaním napadnutého uznesenia z dôvodu chyby v písaní, v dôsledku ktorej došlo k nesprávnemu označeniu čísla konania na odvolaním napadnutom uznesení.
6. Odvolací súd si vyžiadal exekútorský spis, z ktorého mal za preukázané, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, je zamestnaný na dohodu o vykonaní práce a jeho mesačný príjem nedosahuje ani výšku životného minima, zároveň nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a nemá ani vedené účty v peňažných inštitúciách. Lustráciou v Centrálnom registri exekúcii ďalej zistil, že je voči nemu vedených niekoľko exekučných konaní.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Pri zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku musí byť splnená podmienka neexistencie majetku, ktorá je zároveň preukázaná šetrením súdneho exekútora. Súd prvej inštancie vec správne posúdil, pričom je zároveň potrebné uviesť, najmä s prihliadnutím na námietku oprávneného, že v konaní nie je možné prihliadať na neisté budúce okolnosti, pretože teoretická možnosť zmeny majetkových pomerov je síce daná vždy, avšak súdy nerozhodujú na základe teoretických eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie, mal za preukázané, že povinný nevlastní žiadne žiaden majetok.
9. Odvolací súd sa s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).