Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-387-2017.pdf
PDF · 89.28 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/387/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu H. W. s.r.o., so sídlom O., Q. XX, IČO XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. X. B., advokátom, so sídlom O., Q. XX, P.O.O. XXX, proti žalovanému P. R., nar. XX.X.XXXX, bytom R. nad K. XXX, t.č. L. O. O. - S., o zaplatenie 3.471,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. júna 2017, č.k. 4Csp/50/2016-47, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.124,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.124,36 eur od 21.01.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo výroku II. žalobu čo do zvyšku zamietol. Vo výroku III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 21.6.2013 bola uzatvorená medzi pôvodným žalobcom D. E. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX. Na základe nej pôvodný žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.313,02 eur. Zmluvné strany sa dohodli na vrátení pôžičky v 112 eur mesačných splátkach s počtom splátok 43, s konečnou splatnosťou X/XXXX. V zmluve sú uvedené ďalej tieto údaje: ročná úroková sadzba 24,36%, v rovnakej výške je uvedená aj RPMN, priemerná hodnota RPMN 19,53%, celková suma pôžičky 4.816 eur, celkové náklady spotrebiteľa 1.502,98 eur. Z predžalobnej upomienky zo dňa 30.10.2013 vyplýva, že pôvodný žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade s VOP. Upomienka bola doručená žalovanému dňa 12.11.2013. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že prvá splátka bola splatná 20.7.2013, posledná splátka zrejme dňa 20.1.2017 (v predmetnej zmluve sa uvádza termín konečnej splatnosti XX/XXXX). Žalovaný uhradil žalobcovi 188,66 eur. Súd prvej inštancie po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len sčasti. V konaní bolo preukázané listinami predloženými žalobcom, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva označená ako zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky dňa 21.6.2013. Daný právny úkon je dvojstranným právnym úkonom, z ktorého pre strany vyplynuli príslušné práva a povinnosti. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú treba aplikovať Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase jej uzatvorenia. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy upravoval okrem iného pojem spotrebiteľského úveru a zmluvy o spotrebiteľskom úvere, definoval osobu veriteľa i osobu spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí v zmysle § 9 ods. 2 písmeno f), k) Zákona č. 129/2010 Z.z. obsahovať údaje tak ako sú uvedené v citovaných ustanoveniach. V predmetnej zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Údaj uvedený v predmetnej zmluve - XX/XXXX je nedostatočný, pretože nie je konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru. Predmetná zmluva tiež neobsahuje údaj o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pričom spotrebiteľ má už pri podpise zmluvy vedieť, aká pomerná časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká časť na úroky a aká časť na úhradu poplatkov. Potom treba uzavrieť, že pri nesplnení podmienok podľa § 9 ods. 2 písmeno f), k) Zákona č. 129/2010 Z.z. sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ sa údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok nachádza vo Všeobecných podmienkach predchodcu žalobcu, vyhlásenie dlžníka, že žalovaný ako dlžník je riadne s nimi oboznámený, nemôže požívať právnu ochranu. Veriteľ takto vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými zmluvnými podmienkami, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach žalovaného ako dlžníka. Sú formulované menším písmom ako sú základné ustanovenia zmluvy. Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka a rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalovaný ako dlžník svojím podpisom nemá inú možnosť, len podpísať súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli výlučne naformulované iba veriteľom a neboli nijako individuálne vyjednané. Vzhľadom na neplatnosť tohto dojednania nemožno Všeobecné podmienky považovať za súčasť zmluvy o poskytnutí pôžičky. Predmetná zmluva potom nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom (viď vyššie). Keďže žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.313,02 eur a žalovaný uhradil 188,66 eur, pohľadávkou žalobcu je suma zodpovedajúca rozdielu týchto súm, teda suma 3.124,36 eur, na ktorú má žalobca nárok. Ak žalobca žiadal priznať viac, súd žalobu čo do zvyšku zamietol. Súd tiež skúmal, či uplatnený nárok žalobcu je aj v celom rozsahu splatný. V danom prípade predmetnou Zmluvou o pôžičke bolo dohodnuté plnenie záväzku žalovaným v splátkach po 112 eur v 43 mesačných splátkach. Predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 21.6.2013 a podľa prehľadu splátok a úhrad bola prvá splátka splatná dňa 20.7.2013. Posledná splátka mala byť splatná 20.1.2017. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V tomto prípade ani v predmetnej zmluve a ani vo Všeobecných obchodných podmienkach nebola dohodnutá možnosť veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, t.j. možnosť predčasnej splatnosti celej pohľadávky. Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu obsahujú len dojednanie možnosti dania výpovede klientom i spoločnosťou (článok 12. bod 12.2). Možnosť vypovedania zmluvy podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka je daná len pri zmluvách dojednaných na dobu neurčitú, čo nie je tento prípad. Preto predžalobná upomienka zo dňa 30.10.2013 nebola spôsobilá vyvolať predčasnú splatnosť celej pohľadávky. Splatnosť celej pohľadávky nastala splatnosťou poslednej dohodnutej splátky, t.j. dňa 20.1.2017. Ku dňu rozhodnutia v tejto veci je teda dlh žalovaného v celom rozsahu splatný. O povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením celej pohľadávky od 21.1.2017. Priznaná výška úroku z omeškania zodpovedá § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Pokiaľ žalobca žiadal priznať úrok z omeškania z vyššej sumy a od skoršieho dňa, súd prvej inštancie žalobu čo do zvyšku zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomere rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal vo veci úspech v rozsahu 94% a neúspech v rozsahu 6%. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 88%. Súd preto rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie rozhodol v tomto spore v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a ust. § 282 CSP. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu bezúročnosti úveru, pričom pri rozhodovaní neprihliadol na uznávací prejav žalovaného, ktorý žalovaný učinil v písomnom podaní adresovanom súdu zo dňa 06.04.2017. V tomto podaní žalovaný uplatnený nárok žalobou uznal v celom rozsahu. V podaní zo dňa 19.04.2017 navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP pre prípad uznania nároku žalovaným. Nakoľko boli splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd prvej
inštancie mal na základe uznávacieho prejavu žalovaného o tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav, predložené dôkazy a bez toho, aby vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva, pretože takýto postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s podstatou rozhodovania na základe uznania nároku podľa § 282 CSP. K účinkom procesného úkonu uznania nároku poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Obo/380/98 a pod sp. zn. 3Obo/38/2009. Správnym procesným postupom by súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel a vo veci by rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania) podľa § 379, § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie s poukazom na to, že súd pri rozhodovaní neprihliadol na uznávací prejav žalovaného a nerozhodol o veci rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP. Nakoľko odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, zaoberal sa pri posudzovaní veci tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Odvolací súd sa teda zaoberal opodstatnenosťou odvolacej námietky žalobcu, či zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu procesnému postupu v tom, že nerozhodol rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP.
6. Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky uzatvorená dňa 21.06.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaného ako dlžníka. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva zo dňa 21.06.2013 uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. V prípade spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu žalovaným spotrebiteľom pred súdom skutočnosťou, ktorá by zbavovala súd povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Priečilo by sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľovi, ktorí dlh pred súdom uznajú, a to častokrát len z obavy, že v opačnom prípade im nebude umožnené uhradiť dlh v splátkach z dôvodu neinformovanosti, neznalosti svojich práv, pocitu bezmocnosti voči dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a podobne. Okrem iného v zmysle ust. § 298 v spojení s ust. § 295 CSP je súd povinný aj bez návrhu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, a to nielen tých, na ktorých spočíva uplatnený nárok, ale všetkých ostatných podmienok spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Tieto ustanovenia predstavujú v CSP odôvodnenú výnimku z dispozičného princípu a z princípu „ ne ultra petitum“. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský charakter záväzkového vzťahu, z ktorého si žalobca uplatňoval žalovanú istinu, bolo nutné ex offo posúdiť dôvodnosť nároku z hľadiska právnych predpisov spotrebiteľského práva tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď vyhodnotil skutkový stav veci, predložené dôkazy a vec právne posúdil z hľadiska hmotného práva. Odvolacie námietky žalobcu o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie s poukazom na to, že nerozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, preto neboli dôvodné. 7. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu údajov o konečnej splatnosti úveru. Podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, musela uzavretá zmluva obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 cit. zákona. Pokiaľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. je postačujúce, aby bol predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom vysloveným súdom prvej inštancie o tom, že údaj uvedený v predmetnej zmluve - január 2017 je nedostatočný, pretože nie je konkrétnym
dátumom konečnej splatnosti úveru. Údaj o konečnej splatnosti úveru má byť uvedený v zmluve konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a rokom. Nie je postačujúce, že si dlžník-spotrebiteľ dokáže uvedený termín odvodiť od iných v zmluve uvedených údajov, všeobecných podmienok, ktoré sú rozsiahle a uvedené malým, pre priemerného spotrebiteľa ťažko čitateľným písmom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou bezúročnosti a bez poplatkovosti obsahovať isté náležitosti /medzi nimi aj termín konečnej splatnosti úveru/ je úlohou dodávateľa tieto údaje vo svojom návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby sa ich mohol spotrebiteľ priamo z návrhu dozvedieť bez toho, aby si ich musel odvodzovať od iných údajov, často skrytých v neprehľadnej zmäti zmluvných podmienok. Za daného stavu sa odvolací súd stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z., čo má s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona za následok , že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3124,36 eur ako rozdiel sumy zaplatenej žalovaným žalobcovi 188,66 eur a žalobcom žalovanému poskytnutej sumy úveru vo výške 3313,02 eur.
8. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
9. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, nakoľko mu preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
10. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).