Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoP-48-2018.pdf
PDF · 97.65 KB
Case nature
Subarea
25CoP/48/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. N. Q., nar. XX.X.XXXX, 2. U. Q., nar. XX.XX.XXXX a 3. U. Q., nar. XX.X.XXXX, všetky adresa ako matka, deti rodičov - matky: L. Q., nar. XX.X.XXXX, adresa F., H. č. XX/E, a otca: G. Q., nar. XX.X.XXXX, adresa R., B. V.. XX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, za účasti Okresnej prokuratúry Trnava, so sídlom Trnava, Vajanského 22, o návrhu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Trnava, J. Bottu 4, na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 19P/9/2018-8 zo dňa 15.2.2018 - v časti výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia z r u š u j e a konanie v časti o nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil matke maloletých detí L. Q., aby odovzdala maloleté deti N. Q., U. Q. a U. Q. do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, do Krízového centra F., Ul. Ľ. D. XX, XXX XX F. a výrokom II. rozhodol, že začína konanie o zverenie maloletých detí N. Q., U. Q. a U. Q. do náhradnej starostlivosti.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 325 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a § 367 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a v časti začatia konania o zverenie mal. detí do náhradnej starostlivosti aj ust. § 23 ods. 2, § 24 a § 111 písm. o) CMP. Pri rozhodovaní vychádzal z návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Trnava (ďalej tiež ÚPSVaR Trnava), ktorý žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží matke, aby odovzdala maloleté deti do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov - do Krízového centra F., Ul. Ľ. D. XX, F. s tým, že rodinu evidujú od 5.9.2016 na základe oznámení o hlučnom správaní sa rodiny, ako aj o nestarostlivosti matky o deti. Majú vedomosť o tom, že starší syn G., nar. X.X.XXXX sa opakovane dopúšťal prečinov krádeže, pravidelne užíval omamné a psychotropné látky. Mal. N. požila s ďalšími troma spolužiačkami alkohol v areály základnej školy. V rámci šetrenia tohto incidentu, bolo od mal. N. zistené, že starší brat G. opakovane fyzicky napádal a bil svojich mladších súrodencov, a to väčšinou v čase neprítomnosti matky. Matka tieto situácie riešila tak, že synovi dohovorila, avšak nikdy po týchto incidentoch nevyhľadala lekársku pomoc s maloletými deťmi, doteraz nevykonala žiadne opatrenia, aby G. ďalej neubližoval maloletým súrodencom. Pretože správanie G. je pre deti v domácnosti život ohrozujúce a matka doposiaľ dostatočnými opatreniami nezabránila fyzickým útokom na maloleté deti zo strany ich brata, úrad mal za to, že psychický, fyzický a sociálny vývin mal. detí je vážne ohrozený a preto žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie.
3. Vychádzajúc z návrhu ÚPSVaR Trnava bol prvoinštančný súd názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia je v danom prípade dôvodné, keď vzhľadom na osobu staršieho brata G., ktorý s mal. žije v spoločnej domácnosti, je dôvodná obava, že je ohrozený psychický, fyzický a sociálny vývin mal. detí, ich zdravie a život, pričom matka mal. detí situáciu nerieši a otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody. Zároveň súd vzhľadom na zistené skutočnosti, začal konanie o zverenie mal. detí do náhradnej starostlivosti.
4. Proti tomuto uzneseniu podala v rozsahu výroku o nariadení neodkladného opatrenia odvolanie matka maloletých detí, ktorým sa, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Žiadala, aby jej maloleté deti boli vrátené, pretože so starším synom G. navštívila Centrum pre liečbu drogových závislostí v Bratislave, na Hraničnej ul. č. 2 a syn sa podrobuje ambulantnej liečbe v trvaní 2 mesiace. Ostatné dôvody, ako hlučné správanie a nestarostlivosť matky o deti sú neopodstatnené. Matka uviedla, že o deti sa stará, majú všetko čo potrebujú, pravidelne navštevujú školu, chodia čisté a najedené. Syn G. sa podrobuje liečeniu, preto nie je dôvod, aby deti museli naďalej zotrvávať v náhradnej starostlivosti Krízového centra F..
5. Okresná prokuratúra odvolanie nepodala, k odvolaniu matky uviedla, že sa k nemu nevie vyjadriť, pretože nepozná aktuálnu situáciu v rodine. Napadnuté uznesenie považuje za plne odôvodnené a zákonné. Vo veci sa vyjadrí až po vykonanom dokazovaní a vypočutí opatrovníka na pojednávaní.
6. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odvolanie nepodal, k odvolaniu matky v písomnom vyjadrení zo dňa 19.4.2018 uviedol, že odporúča napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť. S tvrdeniami matky v odvolaní sa nestotožňuje. Syn G. nar. X.X.XXXX síce s matkou navštívil Centrum pre liečbu drogových závislostí v Bratislave, kde mu bol vzatý moč a odobratá krv za účelom zistenia návykových látok v tele. Výsledky sú údajne negatívne, avšak G. sa nepodrobuje žiadnemu liečeniu. Dňa X.X.XXXX dovŕšil G. plnoletosť. Dôvodom vyňatia maloletých z rodiny bola agresivita G., časté fyzické napádanie maloletých, keď bola matka v práci, ktoré mohlo súvisieť i s požívaním návykových látok. Napriek opakovaným výzvam úradu matka situáciu neriešila. Matka priznala, že G. nezvláda, tento akúkoľvek pomoc matky zásadne neguje. G. nad skutočnosťou, že jeho súrodenci sú pre jeho správanie v krízovom stredisku neprejavil žiadnu ľútosť. Na matku reaguje podráždene. Zo strany susedov sú na jeho správanie opakovane podávané sťažnosti pre úmyselné narúšanie občianskeho spolunažívania. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 6T/55/2017 zo dňa 20.2.2018 bol G. uznaný vinným pre pokračovací prečin krádeže. Dňa 21.2.2018 bol opakovane prichytený pri krádeži v HM Tesco Trnava. G. je evidovaný na ÚPSVaR Trnava ako uchádzač o zamestnanie. Mal absolvovať pracovný pohovor, avšak sa naň nedostavil, aktívne si prácu nehľadá. Dňa 5.4.2018 mu boli vykonané odbery za účelom zistenia prítomnosti drog v tele, ktoré mali byť zaslané vyšetrovateľovi OR PZ Trnava. Vzhľadom na uvedené, od umiestnenia mal. detí v zariadení nenastali žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali zmenenú situáciu. Správanie G. je naďalej nevyspytateľné, pre mal. deti rizikové, nie je v silách matky zvládnuť ho a ochrániť pred ním svoje mal. deti, keďže k útokom dochádzalo v čase, keď matka nebola doma. Preto je v najlepšom záujme mal. detí ich zotrvanie v zariadení. Ak sa G. skutočne nebude nachádzať v domácnosti matky, je predpoklad návratu maloletých do starostlivosti matky.
7. Otec odvolací návrh nepodal. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril a uviedol, že žiada o vrátenie mal. detí späť matke, pretože táto sa o deti starala, chodili do školy, mali čo jesť. Otec sa tiež o deti stará, navštevuje ich, pomáha im, ako môže.
8. Dňa 21.6.2018 doručila matka prvoinštančnému súdu svoje písomné podanie, v ktorom uviedla, že opätovne žiada o navrátenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti. Uviedla, že požiadala o zrušenie trvalého pobytu syna G. na adrese H. XX/E, F., kde matka s deťmi býva. Tak isto syn G. podal dňa 24.5.2018 osobne žiadosť na MsÚ F. o zrušenie trvalého pobytu a dňa 31.5.2018 bol vyradený ako člen domácnosti z evidenčného listu k bytu. Od tohto dátumu už syn G. v mieste bydliska matky nebýva. Na OR PZ v Trnave bolo ukončené vyšetrovanie G. pre podozrenie z fyzického napádania mal. detí, ktoré konanie nebolo kvalifikované ako trestný čin. Vyňatie detí z rodinného prostredia na ne veľmi zle vplýva, cítia silnú krivdu v tom, že boli odobraté z domáceho prostredia. Matka uviedla, že svoje deti ľúbi, stará sa o nich všetkými silami, chce mať deti čo najskôr doma, preto žiada, aby súd umiestnenie detí v Krízovom stredisku v F. prehodnotil a rozhodol o zastavení konania vo veci, aby sa mohli čo najskôr vrátiť do jej starostlivosti, nakoľko dôvody, pre ktoré boli deti matke odobraté sa nepotvrdili, a pominuli.
9. Dňa 27.6.2018 doručil ÚPSVaR Trnava prvoinštančnému súdu písomné podanie, v ktorom oznámil, že na základe žiadosti Krízového strediska F. zo dňa 20.6.2018, pominuli dôvody, pre ktoré boli mal. deti umiestnené v tomto zariadení a preto žiada konanie zastaviť.
10. Podľa predloženej písomnej správy Krízového strediska v F. zo dňa 20.6.2018, boli v tomto stredisku vykonané dve rodinné konferencie, matka ako aj syn G. podali žiadosť na MsÚ v F. o zrušenie jeho trvalého pobytu na adrese bydliska matky, bol aj vyradený ako člen domácnosti z Evidenčného listu k bytu. G. podpísal i čestné prehlásenie overené na matrike, že sa 18.5.2018 z bytu odsťahoval a že sa do bytu nevráti. Podľa vyjadrenia matky G. v mieste jej bydliska už nebýva. Krízové stredisko rovnako potvrdzuje, že G. sa v predmetnom byte nenachádzal ani počas viacerých neohlásených návštev zamestnancov krízového strediska, ktorí boli za mal. deťmi v rámci ich pobytov v domácnosti matky. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na závery vyšetrovania vo veci podozrenia z týrania mal. detí bratom G., ktoré vyňatie z domáceho prostredia ťažko znášajú a sledujúc najlepší záujem mal. detí, preto navrhujú, aby ÚPSVaR podal návrh na zastavenie konania o zverenie mal. detí do náhradnej starostlivosti, za účelom ich čo najskoršieho návratu do starostlivosti matky, nakoľko dôvody, pre ktoré boli deti odňaté z domáceho prostredia sa nepotvrdili, a matka detí splnila všetky podmienky, ktoré jej boli uložené.
11. Podľa uznesenia OZ PZ v Trnave ČVS: ORP-256/1-VYS-TT-2018 JL zo dňa 30.5.2018, bolo trestné oznámenie ÚPSVaR Trnave, vo veci podozrenia zo spáchania zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia potom vyplýva, že konanie G. Q. nie je možné považovať za konanie, ktorým by boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu týranie blízkej osoby a zverenej osoby, nakoľko zabezpečenými dôkazmi nebolo preukázané, že by sa voči svojim súrodencom dopúšťal takého konania, ako sa uvádza v podnete ÚPSVaR Trnava. Samotné údery nedosahovali takú intenzitu, že by zanechali stopy na tele maloletých a nezapríčiňovali im žiadne zdravotné komplikácie. Matka na deťoch nepozorovala stopy po násilí, samotné deti neuvádzali ťažkosti, nesťažovali sa na žiadnu bolesť. Matka nikdy nevyhľadala lekársku pomoc s deťmi, pretože na to nevidela dôvod.
12. Odvolací súd vzhľadom na obsah podania navrhovateľa - ÚPSVaR Trnava zo dňa 27.6.2018 úrad vyzval, aby spresnil svoj návrh na zastavenie predmetného konania.
13. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, vo svojom podaní zo dňa 6.7.2018 uviedol, že na základe napadnutého uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 19P/9/2018-8 zo dňa 15.2.2018 boli maloleté deti umiestnené v Krízovom stredisku F. dňa 27.2.2018, kde sú doposiaľ. Maloleté deti boli z rodinného prostredia vyňaté z dôvodu agresivity a častého fyzického napádania ich bratom - v súčasnosti už plnoletým G. Q.. Na fyzické napádanie poukázala mal. N. počas pohovoru v súvislosti s tým, že ako žiačka 6. ročníka na základnej škole požila alkoholické nápoje. Agresivitu dnes už plnoletého G. vtedy matka pripustila, sama uviedla, že k napádaniu prichádzalo vždy, keď bola ona v práci, pričom ak k niečomu takému prišlo, deti jej telefonovali a ona následne utekala z práce domov ochrániť ich. Napriek opakovaným výzvam úradu situáciu vtedy neriešila, obavy o mal. deti zľahčovala s tým, že i G. je jej dieťa. Po umiestnení maloletých sa postoj matky zmenil. Priznala, že G. nezvládala a on akúkoľvek pomoc, či už z jej strany, alebo zo strany úradu zásadne negoval. V tom čase spávala matka tak 2-3 hodiny denne, na peňaženke a na veciach, pretože jej G. všetko kradol a následne zrejme predával. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, ČVS: ORP/-256/1-VYS-TT-2018 JL zo dňa 30.5.2018, bolo trestné oznámenie ÚPSVaR zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť G. Q. na maloletých deťoch, odmietnuté, nakoľko na základe vykonaného dokazovania nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Po nadobudnutí plnoletosti sa G. v domácnosti matky už nezdržuje. Ku dňu 25.6.2018 mu bol oficiálne zrušený trvalý pobyt na adrese H. XX/E, F. na základe jeho osobnej žiadosti, keďže ide o nájomný byt Mesta F.. Sama matka sa vyjadrila, že odkedy je G. plnoletý, v jej domácnosti už nebýva. Uvedené potvrdili aj pracovníci krízového strediska, kedy počas pobytov maloletých detí v domácnosti matky, vykonali viaceré osobné návštevy. Dňa 22.6.2018 Krízové stredisko F. požiadalo úrad o podanie návrhu na súd na zastavenie konania o zverenie maloletých detí do náhradnej starostlivosti, ktorú žiadosť odôvodnili tým, že maloleté deti vyňatie z rodiny ťažko znášajú a keďže dôvody, pre ktoré boli vyňaté z rodinného prostredia sa vyšetrovaním v trestnom konaní nepotvrdili, je v najlepšom záujme mal. detí ich návrat do starostlivosti
matky. Preto podal ÚPSVaR na okresný súd žiadosť o zastavenie konania, ktorú môže odvolací súd považovať aj za späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. V zmysle ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci, v čase, keď už o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením, avšak jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť vzhľadom na odvolanie podané matkou, došlo zo strany navrhovateľa - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava k späťvzatiu návrhu na nariadenie tohto neodkladného opatrenia v celom rozsahu.
16. V danom prípade odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania (čl. 5 ods. 2 CMP) nevyzýval účastníkov konania na vyjadrenie sa k späťvzatiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko z ich podaní v odvolacom konaní (čl. 7 CMP) je zrejmé, že so zastavením konania o nariadenie neodkladného opatrenia a s navrátením mal. detí k matke súhlasia. Matka v podanom odvolaní uviedla, že žiada, aby jej mal. deti boli vrátené, nakoľko nie je dôvod, aby naďalej zotrvávali v náhradnej starostlivosti. Otec detí vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada, aby deti boli vrátené do výchovy matky. Krízové stredisko F., v ktorom sú mal. deti umiestnené navrhlo čo najskorší návrat mal. detí matke.
17. Okresnú prokuratúru Trnava súd výzvou zo dňa 9.7.2018, doručenou okresnej prokuratúre dňa 9.7.2018 vyzval, aby sa obratom vyjadrili, či so späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súhlasia s tým, že v prípade, ak sa obratom nevyjadria, bude mať odvolací súd za to, že voči späťvzatiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemajú výhrady. Pretože Okresná prokuratúra Trnava svoje stanovisko k späťvzatiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolaciemu súdu obratom nezaslala, má odvolací súd za to, že so späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súhlasí.
18. Keďže v danom prípade došlo zo strany navrhovateľa k späťvzatiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v čase, keď už o ňom rozhodol súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom ostatní účastníci konania so zastavením konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súhlasia, čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného § 370 CSP, odvolací súd postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripustil, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou bolo nariadené neodkladné opatrenie zrušil a konanie zastavil.
19. Pripustením vzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia späť je vybavené i odvolanie matky proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie, pretože účinné späťvzatie návrhu má vplyv na celé konanie, teda i na konanie pred odvolacím súdom, keďže bez návrhu nemôže obstáť ako konanie prvoinštančné, tak i konanie odvolacie.
20. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 58 CMP, súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.
21. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).