Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12Co-128-2017.pdf
PDF · 99.75 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/128/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/X, XXX XX J., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Ernestova bašta 2, 940 01 Nové Zámky, proti žalovaným: 1/ Prvý správcovský dom, k.s., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 959 665, a 2/ E.. K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/ XX, XXX XX H., o neplatnosť dražby nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 14C/291/2016-148 zo dňa 16.11.2016 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu zo dňa 14.01.2016, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dražby uskutočnenej dňa 15.10.2015 žalovaným 1/ v kancelárii JUDr. Kamila Bereseckého v Nitre na Farskej ulici 33, spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom do notárskej zápisnice č. N 1661/2015, NZ 36540/2015, ktorou žalovaný 2/ vydražil nehnuteľnosti úpadcu Mariána Szaba, nar. 02.06.1971, bytom Školská 617/4, Palárikovo, nachádzajúce sa v kat. úz. Palárikovo, vedené na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ č. XXX/X - záhrady o výmere 372 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2 a rodinný dom s. č. XXX na parcele č. XXX. V žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 32K/8/2014-66 zo dňa 31.03.2014 bolo začaté konkurzné konanie. Správcom konkurznej podstaty bol ustanovený Prvý správcovský dom, k. s. Dňa 24.10.2014 bolo splnomocnencom t.j. Slovenskou konsolidačnou, a.s., oddeleného veriteľa úpadcu Daňového úradu Nitra, na základe žiadosti správcu konkurznej podstaty uložený správcovi záväzný pokyn pre speňažovanie nehnuteľného majetku vedeného na LV č. XXXX, k. ú. J.. Predmetná nehnuteľnosť bola na základe príklepu licitátora JUDr. Kamila Bereseckého vydražená za sumu 5.000 eur v IV. kole dražby. Vydražiteľom sa stal E.. K. P., žalovaný 2/. Žalobca namietal, že v rámci celého procesu dražby nehnuteľností došlo k viacerým pochybeniam, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dobrovoľných dražbách“). Oznámenia o dražbe mu zaslané ani doručené neboli, boli mu len ústne oznámené licitátorom. V zmysle príslušných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách mu malo byť nielen doručené poštou, ale malo mu byť aj fyzicky vydané, a to dokonca v lehote 30 dní pred začatím I. kola dražby. V prípade II., III. a IV. kola dražby mu oznámenie o dražbe taktiež doručené nebolo. V prípade, ak ide o nehnuteľnosť, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom. Je pravdepodobné, že v uvedenom prípade žiaden znalecký posudok nebol vyhotovený, pretože žiadny znalec nebol nehnuteľnosti obhliadnuť. Pokiaľ ide
o IV. kolo dražby, na ktorom došlo k vydraženiu nehnuteľností za sumu 5.000 eur, dražobník je povinný zabezpečiť znalecký posudok, ktorý však v prípade, ak ide o opakovanú dražbu, nemôže byť starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Oznámenie o dražbe nehnuteľností zo dňa 07.11.2014 neobsahuje odhadnú a zistenú cenu nehnuteľností, presný dátum a čas konania obhliadky predmetu dražby. V rámci pochybení správcu sa dom, v ktorom býval desať rokov, v dôsledku nezákonného konania predal za veľmi malú čiastku 5.000 eur, hoci ho bolo možné predať za oveľa vyššiu cenu. Z úradného záznamu žalovaného 1/ zo dňa 07.11.2014 vyplýva, že najnižšou ponukou na dražbe týchto nehnuteľností bola suma 47.231 eur.
2. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania konštatoval, že žalobca mal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby, pretože tento vyplýva priamo z ustanovenia § 21 ods. 2, 3 zákona o dobrovoľných dražbách. Osoba, ktorá tvrdí, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a ktorá tým bola dotknutá na svojich právach, môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných 1/, 2/ o tom, že na podanie takejto žaloby je oprávnený len správca konkurznej podstaty, a nie úpadca v zmysle § 44 ods. 1 zákona 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Aj keď podľa tohto ustanovenia oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu a správca pritom koná v mene a na účet úpadcu, toto ustanovenie sa nevzťahuje na daný spor, pretože úpadca sa môže domáhať neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca ako úpadca je tou osobou, ktorá tvrdí, že boli porušené ustanovenia tohto zákona a tým bola dotknutá na svojich právach, a teda sa môže domáhať určenia neplatnosti dražby; v opačnom prípade by sa úpadca nemohol iným spôsobom domôcť ochrany svojich práv pri dražbe nehnuteľností správcom konkurznej podstaty. Je teda zrejmé, že toto ustanovenie nie je v rozpore s ustanovením § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
3. Súd prijal záver, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že na strane pasívne legitimovaných neboli označení všetci tí, ktorí majú byť stranami sporu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách; ide totiž o nerozlučné procesné spoločenstvo vyplývajúce z tohto ustanovenia, podľa ktorého účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Podľa žaloby žalobca označil ako žalovaných len Prvý správcovský dom, k. s. - v skratke PSD, k.s., IČO: 35 959 665, teda dražobníka, ako je zrejmé aj z notárskej zápisnice a vydražiteľa E.. K. P.. V žalobe však neoznačil navrhovateľa dražby, ktorým aj v zmysle notárskej zápisnice bol Prvý správcovský dom k.s. - v skratke PSD, k.s. sídlo Bratislava , IČO 35 9596 65, správca konkurznej podstaty úpadcu H. R., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, J.; navrhovateľ dražby nie je totožný s osobou dražobníka, keďže dražobník pri vykonávaní dražby koná vo svojom mene a navrhovateľ dražby - správca - koná v mene a na účet úpadcu. Na strane žalovaných ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, ktoré sa týka všetkých spoločníkov s rovnakým výsledkom, pričom práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné. Účinok rozhodnutia o neplatnosti dobrovoľnej dražby vplýva na právne vzťahy týchto osôb, ako aj na to, že účinok rozhodnutia takejto žaloby sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. Záver o platnosti dražby musí pre všetkých, ktorých práv a povinností sa týka, vyznieť rovnako. Tieto hľadiská potom vyžadujú, aby sa konania o neplatnosť verejnej dobrovoľnej dražby vždy zúčastnili: a) navrhovateľ dražby, b) vlastník alebo nositeľ iného práva k predmetu dražby, ak je navrhovateľom dražby od nich odlišná osoba, oprávnená podľa zvláštneho právneho predpisu predmet dražby scudziť, c) dražobník a d) vydražiteľ. Vychádzajúc z uvedeného potom súd neskúmal žalobcom vytýkané dôvody neplatnosti dražby a návrhy na doplnenie dokazovania preto zamietol a rovnako zamietol aj samotnú žalobu.
4. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že ich náhradu nežiadali priznať.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť. Namietal, že on navrhovateľa dražby a dražobníka označil v súlade so znením § 79 ods. 1 OSP platným v čase podania žaloby dostatočne, keď uviedol obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, pričom z obsahu žaloby možno dospieť k záveru, že navrhovateľ dražby je správca konkurznej podstaty, ktorý mu bol ustanovený. Na strane žalovaných boli označení všetci účastníci tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu.
6. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, kde je uvedené, že oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu s tým, že správca koná v mene a na účet úpadcu. V žalobe teda mal byť ako pasívne legitimovaný subjekt označený: Prvý správcovský dom, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, J.. Len takto označená osoba je oprávnená nakladať s majetkom úpadcu a zároveň je pasívne legitimovaný v spore. Prvý správcovský dom, k.s., ako taký nie je nositeľom práv a povinností vo vzťahu k úpadcovi. Ak by rozhodnutím súdu nebol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty tej - ktorej osoby, nie je daný právny vzťah medzi Prvým správcovským domom, k.s., a úpadcom. Pred súdom prvej inštancie namietal aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a nedostatok naliehavého právneho záujmu, čo súd neakceptoval. Práva vyplývajúce z nakladania s majetkom úpadcu prechádzajú na správcu konkurznej podstaty. Úpadca nevstupuje do procesu speňažovania nehnuteľností, nemôže byť preto ani aktívne legitimovaný napádať kroky, ktoré správca vykonáva pri speňažovaní. Proces speňažovania je riadený veriteľmi, ktorí rozhodujú o tom, v ktorom kole a za akú sumu sa podstata speňažuje. Pre žalobcu je nepodstatné, za akú sumu došlo k speňaženiu podstaty. Jediný, kto mohol mať naliehavý právny záujem na tom, za akú sumu sa podstata speňažila, bola manželka žalobcu, ktorej sa majú zo speňaženého majetku vyplatiť finančné prostriedky v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
7. Žalovaný 2/ sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nedostatočnom označení žalovaných v zmysle § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách pre absenciu označenia navrhovateľa dražby a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Z rovnakých dôvodov ako žalovaný 1/ poukázal aj na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanej žalobe a nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti dražby.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a aplikujúc ustanovenie § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Zároveň podstupoval v zmysle § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd stotožňujúc sa s rozsudkom súdu prvej inštancie na dôvažok dodáva nasledovné:
9. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci najmä ustanovenia § 7 ods. 1, § 10 ods. 1, § 21 ods. 2, 4 zákona o dobrovoľných dražbách a 44 ods. 1, 2, § 92 ods. 1, 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré v odôvodnení rozsudku aj citoval, s tým, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je v tomto prípade nesporne daný zo zákona a žalobca je v spore aktívne legitimovaný. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie v nadväznosti na odvolacie dôvody a na žalobný petit, ktorým sa žalobca výlučne voči dražobníkovi a vydražiteľovi domáhal určenia neplatnosti dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 15.10.2015 v kancelárii JUDr. Kamila Bereseckého v Nitre na Farskej ulici 33, spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom do notárskej zápisnice č. N 1661/2015, NZ 36540/2015. Dražbu vykonal Prvý správcovský dom, k.s. - v skratke PSD, k.s., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO 35 959 665, správca konkurznej podstaty úpadcu H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX J., v súlade so záväzným pokynom zástupcu veriteľov podľa § 92 ods. 1 písm. d) a ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý bol navrhovateľom dražby. Dražobníkom bol Prvý správcovský dom, k.s. - v skratke PSD, k.s., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO 35 959 665, označený v žalobe ako žalovaný 1/, a vydražiteľom JUDr. K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX H., v žalobe označeným ako žalovaný 2/. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca si neuplatnil svoje právo podaním žaloby voči všetkým zo zákona nerozlučným procesným spoločníkom, ktorých práv a právom chránených záujmov sa žaloba týka.
10. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je rovnako i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pod nesprávnym postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia môže znamenať nespravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj povinnosť súdu, aby sa v porovnateľnej procesnej situácii vysporiadal s rovnakými námietkami rovnako, čo je výrazom práva na súdnu ochranu v podobe predvídateľnosti súdnych rozhodnutí (II. ÚS 19/2016). Uvedené vyplýva aj z princípu právnej istoty upraveného v čl. 2 základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, tým spôsobom, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
11. Právo na súdnu ochranu však nie je absolútne. V záujme zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam, resp. určitým podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a o veci samej rozhodnúť. Odvolací súd neuznal žalobcom namietaný dôvod odvolania, že súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a že mu bezdôvodne uprel jeho právo na spravodlivý súdny proces. Vo všeobecnosti totiž rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.
12. Podľa obsahu spisu žalobca podal žalobu dňa 14.10.2016, t. j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej aj „OSP“), a ako žalovaných označil: 1/ Prvý správcovský dom, k.s. - v skratke PSD, k.s., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO 35 959 665, ktorý bol dražobníkom, a žalovaného 2/ E.. K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX H., ktorý bol vydražiteľom. Tak, ako to uviedol aj súd prvej inštancie, podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách sú účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2, pretože predmetné konanie sa týka aj týchto osôb. Z tohto ustanovenia vyplýva nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 77 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Žalobca sa v tomto prípade mylne domnieval, že za stranu sporu označil aj navrhovateľa dražby, ktorý je podľa neho totožný so žalovaným 1/, keďže ho v tom čase označil v súlade s platným procesným predpisom (§ 79 ods. 1 OSP), ktorý ukladal pri právnických osobách uviesť obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo. S týmto argumentom odvolateľa sa správne súd prvej inštancie a následne ani odvolací súd nestotožnil. Totiž aj keď mal navrhovateľ dražby rovnaké obchodné meno, sídlo a IČO ako dražobník - žalovaný 1/ - nejde o rovnaké subjekty.
13. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ustanovení § 44 ods. 1 zakotvil, že oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Na žalobcu bol vyhlásený konkurz a za správcu bol ustanovený Prvý správcovský dom, k.s.
- v skratke PSD, k.s., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO 35 959 665, správca konkurznej podstaty úpadcu H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX J., a tento subjekt mal byť žalobcom presne v takomto znení označený za žalovaného, keďže podľa notárskej zápisnice N 1661/2015, NZ 36540/2015 bol navrhovateľom dražby. Tieto dva subjekty nie je možné stotožňovať len preto, že majú rovnaké obchodné meno, sídlo a IČO. V dôsledku vyhlásenia konkurzu prechádzajú na správcu všetky dispozičné oprávnenia ohľadom majetku, ktorý patrí úpadcovi a podlieha konkurzu. Správca koná v mene a na účet úpadcu, čo nasvedčuje, že medzi správcom a dlžníkom ide navonok
o vzťah obdobný zastúpeniu. Pri označení konajúcej strany na strane úpadcu, keďže ide o zastúpenie, je zmluvnou stranou vždy úpadca zastúpený správcom, nie správca určitého úpadcu. V tejto súvislosti je ďalej dôležité uviesť, že prípadné práva a povinnosti z konania, ktoré správca robí v súvislosti so správou a nakladaním s konkurznou podstatou, vznikajú vždy priamo úpadcovi, a nie správcovi.
14. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že označenie strany sporu spočíva vždy na žalobcovi, ktorý tak v tomto konaní mohol urobiť jednak priamo v žalobe a následne kedykoľvek po podaní žaloby v súlade s ustanovením § 92 ods. 1 a § 42 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku, resp. § 79 prvej vety, § 125 a § 127 Civilného sporového poriadku. Ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách je právnou normou procesnoprávnej povahy ("účastníkmi súdneho konania ..."), a táto norma je teda lex specialis normou k ustanoveniam Civilného sporového poriadku, definujúcim okruh účastníkov sporového konania. Uvedená skutočnosť má zásadný právny význam pre celé konanie o neplatnosť dražby, keďže o procesnom práve má vo všeobecnosti súd povinnosť strany konania poučiť. Túto poučovaciu povinnosť však súd nemá, ak je strana zastúpená advokátom (§ 5 ods. 2 OSP, § 160 ods. 3 písm. b/ CSP). Uvedený záver nemení nič na konštantnej judikatúre o zamietnutí žaloby v prípade označenia nedostatočného okruhu strán v konaní z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, ktorá vyplýva z hmotného práva.
15. Keďže odvolací súd je viazaný len odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré sú s výnimkou podľa § 380 ods. 2 CSP pre jeho rozhodnutie kľúčové, argumentáciou prezentovanou žalovanými 1/, 2/ o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a neexistencii naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe sa bližšie nezaoberal; žalobca totiž odvolaním namietal len správnosť označenia subjektov na strane žalovaných, odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie práva na súdnu ochranu. S týmito dôvodmi odvolania žalobcu sa odvolací súd nestotožnil a nepovažoval ich za relevantné do takej miery, aby jeho odvolaniu vyhovel. S ohľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval za opodstatnené, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
16. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým by podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP patrila náhrada trov odvolacieho konania. V tomto štádiu konania im však žiadne trovy nevznikli, a tak odvolací súd vyslovil, že sa im nárok na náhradu týchto trov nepriznáva (§ 396 ods. 1 CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).