Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/156/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v právnej veci žalobcu: BARTRANZ, s.r.o., so sídlom Buzica 331, Buzica, IČO: 36 181 153, zastúpený: JUDr. Jozef Širotník, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 3197/32, Trebišov, proti žalovanému: Q.. V. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, N., zastúpený: Mgr. Peter Miklóssy, advokát, so sídlom Hlavná 1221, Vráble, o zaplatenie 41.653,90 €, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania podľa miery úspechu vo výške 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 07.11.2007, sa žalobca pôvodne od žalovaného v 1/ rade - Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, žalovaného v 2/ rade - Q.. V. B. a žalovaného v 3/ rade - J.. Š. V. domáhal náhrady škody vo výške 41.653,89 € spolu s príslušenstvom, a to uložením solidárnej povinnosti. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.11.2005 sa na exekútorskom úrade žalovaného v 2/rade - Q.. V. B. uskutočnila dražba nehnuteľností vo vlastníctve povinného Alexandra Karaffu - Karmont, IČO : 30 308 135, vedených na LV č. XXXX a LV č. XXXX v kat. území A., B. K. K. - Y.. Žalovaný v 2/ rade udelil príklep žalobcovi za najvyššie podanie 302.064,66 €. Žalobca podal po vykonaní dražby námietku v časti neexistujúcej nehnuteľnosti. Exekútor do zápisnice o udelení príklepu uviedol aj to, že žalobca ako dražiteľ nevyužil právo obhliadky pred dražbou, čo nie je pravda, pretože žiadna obhliadka nehnuteľností pred dražbou sa nikdy nekonala. Žalobca nemal ani časový priestor, aby nahliadol do znaleckého posudku (ZP), v ktorom boli ocenené dražené nehnuteľnosti, pretože iba 10 minút pred zahájením dražby mu pracovníčka exekútorského úradu ponúkla nahliadnutie do ZP, čo žalobca odmietol, lebo za 10 minút pre dražbou nemohol naštudovať 100 stranový ZP. Takisto nemohol žalobca predpokladať, že exekútor bude predávať neexistujúci sklad obilia, zbúraný a predaný ešte v roku 2003 a maštaľ VOŠ, ktorá patrila inému vlastníkovi od roku 2003. Exekútor pri dražbe čítal iba názvy objektov, tak žalobca nemal ako vedieť, čo sa vlastne predáva. Žalobca sa spoliehal na zákonnosť dražby, nemohol predpokladať porušenie zákona zo strany znalca - v prípade je vedené trestné stíhanie pre trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku. Listom zo dňa 06.12.2005, doručeným na Exekútorský úrad dňa 12.12.2005, teda ešte pred vydaním uznesenia Okresného súdu Košice okolie č.k. 12Er/1235/04-90 zo dňa 22.12.2005 o schválení príklepu, podal písomné vyjadrenie k znalec F.. J.. V. a upravil ho tzv. Dodatkom k č. 039/2005 o odpočítanú sumu 1.169.645,- Sk /38.825,10 €. Súčasný žalovaný vo svojom návrhu na schválenie príklepu udeleného na dražbe sp. zn. 12Er/1235/04, vo veci vznesenej námietky vydražiteľa, v ktorej poukazoval na rozdiel pri opise dražených nehnuteľností v skutkovom a právnom stave, uviedol, že pri dražbe vychádzal z právneho stavu, aký je uvedený v evidencii nehnuteľností a zo znaleckého posudku a navrhol súdu námietky vydražiteľa zamietnuť s

uplatnením práva ho odkázať na konanie vo veciach občianskoprávnych. Podaním zo dňa 28.11.2005 požiadal súdny exekútor o schválenie príklepu. Okresný súd Košice - okolie však nebol súdnym exekútorom informovaný o vypracovaní doplnenia a odpočítaní ceny za viacúčelový sklad obilia. Takýmto závažným konaním bol súd uvedený do omylu a bola tak ovplyvnená zákonnosť rozhodovania súdu. Okresný súd Košice - okolie uznesením č.k. 12Er/1235/04-90 zo dňa 22.12.2005 námietky žalobcu zamietol. Na základe právoplatného uznesenia súdu tak žalobca nadobudol aj nehnuteľnosť fyzicky neexistujúcu na parcele č. XXX/X, viacúčelový sklad obilia, za ktorú zaplatil sumu 38.825,10 €. Uvedenú nehnuteľnosť ohodnotil pôvodne žalovaný v 3/rade v znaleckom posudku č. 039/2005 (ďalej len „ZP“). Žalovaný v 3/ rade v predmetnom znaleckom posudku ohodnotil aj dobytčí dvor- maštaľ VOŠ na sumu 85.220,- Sk/2.828,78 €, ktorú žalobca nemá, pretože táto nehnuteľnosť je vlastníckom Š. W., na základe evidencie v katastri nehnuteľností. Znalecký posudok č. 039/2005 zo dňa 12.04.2005 bol vypracovaný na základe podkladov doložených súdnym exekútorom (výpisov z KN, kópii katastrálnej mapy, schémy objektov a objednávky) a podkladov súdneho znalca. Pri vypracovávaní neboli znalcom zistené nehnuteľnosti, ktoré by neboli vlastnícky podložené. V je na obr. č. 28 - VK Sklad uvedené parc. č. XXX/X, ale LV ešte pod č. XXX (nesprávne), čo podľa žalobcu dokazuje spornú identicitu záberu, ktorý je ešte z čias vlastníctva skladu úpadcom POD Buzica v konkurze. Prílohy - geometrické plány ohodnotených nehnuteľností vyhotovené ešte v termíne 02-03/2002, pričom označeným vlastníkom všetkých dražených nehnuteľností je ešte POD Buzica v konkurze, nie Alexander Karaffa - KARAMONT. Pri ohliadke vykonanej 20.1.2006 za prítomnosti príslušníka PZ, starostu obce, bývalého aj nového vlastníka bolo protokolárne zaevidované, že právny stav, uvedený v uznesení Okresného súdu Košice - okolie uznesením č.k. 12Er/1235/04-90 zo dňa 22.12.2005 sa nezhoduje zo stavom fyzickým. Viacúčelový sklad obilia na parc. č. XXX/X neexistoval, iba jeho základy. Pre žalobcu je nepochopiteľné, ako sa tento sklad mohol stať predmetom ZP, a následne aj predmetom dražby, keď podľa svedkov bol zbúraný ešte v roku 2003. Pre žalobcu bolo ťažko pochopiteľné, ako mohol znalec vyhotoviť na základe fyzickej obhliadky neexistujúceho objektu v 3/2005 a súdny znalec predať následne na dražbe. Žalobca sa márne pokúsil o uzatvorenie zmieru so súdnym exekútorom a znalcom. Nehnuteľnosti, vrátane dvoch vyššie uvedených boli vydražené za najvyššie podanie, ktoré bolo totožné s cenou Nehnuteľností, uvedenou v ZP, čím došlo ku konaniu, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške žalovanej istiny. Na preukázanie svojich tvrdení predložil:

- Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 14.01.2005 (č.l. 9-10)

- Vyhláška o dražbe nehnuteľnosti zo dňa 06.10.2005 (č.l. 11-13)

- Zápisnica o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľnosti zo dňa 11.11.2005 (č.l. 14-15)

- Prezenčná listina z dražby nehnuteľnosti zo dňa 11.11.2005 (č.l. 16)

- Námietky proti udeleniu príklepu pri dražbe nehnuteľnosti zo dňa 14.11.2005 (č.l. 17-20)

- Oznámenie žalobcu adresované Exekútorskému úradu, že sa nemôže ujať držby nehnuteľnosti zo dňa 16.11.2005 (č.l. 21-23)

- Zápisnica o námietkach po dražbe nehnuteľnosti zo dňa 21.11.2005 (č.l. 24-25)

- časť Znaleckého posudku č. 039/2005 zo dňa 06.12.2005, vrátane jeho doplnenia (č.l. 26-29)

- Návrh na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľnosti zo dňa 23.11.2005 (č.l. 30-33)

- Uznesenie Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 12Er/1235/04-90, zo dňa 22.12.2005 (č.l. 34-36)

- Výpis z LV č. XXXX správy katastra K. - Y. zo dňa 12.01.2006 (č.l. 37)

- Výpis z LV č. XXXX správy katastra K. - Y. zo dňa 17.02.2006 (č.l. 38)

- Vyjadrenie znalca J.. Š.C. V. vo veci exekučného konania voči povinnému Alexander Karaffa - KARMOT zo dňa 06.12.2005 (č.l. 39)

- Znalecký posudok č. 039/2005 z 12.04.2005 - zaslanie rekapitulácie a dodatok k č. 039/2005 z 12.04.2005 zo dňa 26.01.2006 (č.l. 40)

- Písomné stanovisko znalca J.. Š. V. k č. 039/2005 zaslané žalobcovi zo dňa 08.02.2006 (č.l. 41-43)

- Pokus o zmier adresovaný J.. Š. V. zo dňa 27.01.2006 (č.l. 44-46)

- Pokus o zmier adresovaný Q.. V. B. zo dňa 27.01.2006 (č.l. 47-50)

- Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Nitre, ČVS: ORP - 167/OEK-NR-2006-Ša, zo dňa 18.10.2007 (č.l. 51)

2. Podaním doručeným súdu dňa 29.02.2008 žalobca navrhol zmenu petitu žaloby tak, že sa nejedná o náhradu škody, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom neplatného právneho úkonu - exekučnej dražby, ktorá sa uskutočnila 11.11.2005. Žalobca taktiež žiadal, aby súd konanie voči žalovanému v I. rade - Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR v celom rozsahu zastavil pre nedostatok pasívnej legitimácie a aby bol celý spis odstúpený vecne a miestne príslušnému súdu OS Nitra. Súd uznesením zo dňa 30.04.2008, č.k. 25C/156/2007-70, konanie voči žalovanému v I. rade - Slovenská

republika - Ministerstvo spravodlivosti SR zastavil. Následne uznesením zo dňa 30.04.2008, č.k. 25C/156/2007-72, súd pripustil zmenu petitu žaloby v nasledujúcom znení: „Žalovaní v II. a III. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 41.653,90 € (1.254.865 Sk) spolu s 8% úrokom z omeškania od 08.11.2007 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne všetky trovy tohto konania a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“ 3. Písomným podaním zo dňa 26.05.2008 (čl. 75) žalobca na základe výzvy súdu uviedol, že súhlasí s tým, aby konanie pokračovalo na tunajšom súde. 4. Podaním doručeným súdu dňa 16.06.2008 (čl. 79) sa žalovaný v 3/ rade - J.. Š. V. vyjadril k žalobe tak, že len na základe objednávky žalovaného v II. rade - Q.. V. B. vyhotovil znalecký posudok č. 039/2005 a k nemu dodatok, od žalobcu žiadne finančné prostriedky neobdržal a vzhľadom k tomu, že nedošlo k porušeniu ustanovení o náhrade škody navrhol, aby súd žalobu voči nemu ako nedôvodnú zamietol. 5. K žalobe sa žalovaný v 2/ rade - Q.. V. B. vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.06.2008 (čl. 80), kde uviedol, že predmetom dražby boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a č. XXXX; nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX neboli predmetom dražby tak, ako to uvádza žalobca. Ďalej tvrdil, že viedol exekučné konanie predajom nehnuteľností v prospech záložného veriteľa, ktorý s dražbou súhlasil. V súlade s Exekučným poriadkom vydal upovedomenie o začatí exekúcie, exekučný príkaz a následne v zmysle § 139 Exekučného poriadku si objednal na predmetné nehnuteľnosti u J.. Š. V. dňa 17.2.2005 znalecký posudok. Súdny znalec vyhotovil dňa 12.04.2005 znalecký posudok č. 039/2005. Na základe vykonal žalovaný v 2/rade dňa 11.11.2005 dražbu, na ktorej sa ako jediný dražiteľ zúčastnil žalobca. Pred započatím dražby bol dražiteľovi zamestnankyňou žalovaného v 2/ rade ponúknutý k nahliadnutiu ZP, ktorý štatutárny zástupca žalobcu odmietol s tvrdením, že predmet dražby pozná. Predmet dražby bol vydražený žalobcom za 9.100.000,- Sk, čo predstavovalo najnižšie podanie. Priebeh dražby je opísaný v zápisnici z dražby nehnuteľnosti. Podľa žalovaného v 2/rade bol dražiteľ oboznámený s predmetom dražby a súdnym exekútorom bolo skonštatované, že nevyužil možnosť obhliadky nehnuteľnosti pred dražbou. Vydražiteľ bol s poukazom na Exekučný poriadok oprávnený vzniesť námietky proti prideleniu príklepu iba na dražbe nehnuteľnosti - toto právo si vydražiteľ neuplatnil, čo je uvedené v zápisnici o udelení príklepu; v zápisnici je rovnako uvedené, že vydražiteľ nevyužil svoje právo obhliadky pred konaním dražby. Exekútor pri dražbe vychádzal z právneho stavu, aký je uvedený v evidencii nehnuteľností a zo znaleckého posudku. Ďalej žalovaný v 2/ rade uviedol, že nakoľko Okresný súd Košice - okolie uznesením č.k. 12Er/1235/2004-90 schválil príklep súdneho exekútora a námietky žalobcu zamietol, je zrejmé, že dražba bola vykonaná v súlade s Exekučným poriadkom, príklep bol schválený a nejedná sa teda o neplatný právny úkon. Dňa 13.02.2006 sa uskutočnilo rozvrhové pojednávanie, kde žalobca podal námietky, ktoré Okresný súd Košice - okolie uznesením, č.k. 12Er/1235/2004-156, zamietol, a súčasne neschválil rozvrh súdneho exekútora. Tento však bol schválený po odstránení vady spočívajúcej v nesprávnom zaradení jednej z pohľadávok. V závere ešte uviedol, že súd ani v jednom prípade nezistil pochybenie exekútora, nevyhovel námietkam žalobcu, šetrenie Okresného riaditeľstva Košice - okolie, Odboru skráteného vyšetrovania, na ktorom sa viedlo trestné konanie bolo odmietnuté s tým, že skutok sa nestal. Podanie konateľa žalobcu bolo prejednávané na Slovenskej komore exekútorov a Ministerstve spravodlivosti SR, ktoré jeho podanie odmietli. Na základe týchto dôvodov bol žalovaný v 2/rade presvedčený, že žalobcovi škodu nespôsobil a ani nemá povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, pretože výťažok z dražby rozvrhol a rozvrh bol schválený súdom. Následne podaním zo dňa 20.06.2008 (čl. 85) žalovaný v 2/rade doručil súdu nasledovné listinné dôkazy:

- exekučný príkaz predajom nehnuteľnosti

- objednávka znaleckého posudku

- dražobná vyhláška

- zápisnica o udelení príklepu na dražbe nehnuteľnosti, prezenčná listina

- námietky proti udeleniu príklepu spoločnosťou Bartranz s.r.o., zápisnica o námietkach po dražbe

- Uznesenie OS Košice - okolie č. 12Erl235/04-90 o schválení príklepu a zamietnutí námietok vydražiteľa

- Uznesenie OS Košice - okolie č. 12Er/1235/2004-156 o zamietnutí námietok vydražiteľa proti rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti

- Uznesenie ORPZ v Nitre, o zastavení trestného stíhania 6. Na pojednávaní konanom dňa 05.05.2009 (čl. 123) žalobca špecifikoval porušenie právnej povinnosti žalovanými tak, že žalovaný v 1/ rade - Q.. V. B. po obdržaní opravy znaleckého posudku neupozornil súd na túto zmenu, pričom v tom čase príklep ešte nebol súdom schválený. Žalovaný v 2/rade - J..

Š. V. svoju právnu povinnosť podľa žalobcu porušil tým, že ocenil nehnuteľnosť, ktorá v čase fyzickej obhliadky už neexistovala. 7. Podaním doručeným súdu dňa 19.05.2009 (čl. 126) žalobca doplnil dôkazy o fotokópie zápisníc s výsluchmi svedkov, konkrétne o výsluch Q.. V. B. zo dňa 20.05.2008, J.. Š. V. zo dňa 20.05.2008, P. K. zo dňa 07.02.2007 a P. K. V. zo dňa 07.02.2007. K výsluchu žalovaného v 1/ rade - Q.. V. B. žalobca uviedol, že Q.. V. B. tvrdil, že v exekučnom konaní postupoval podľa Exekučného poriadku a pri predaji nehnuteľností sa opieral z vecnej stránky o listy vlastníctva, konkrétne o LV č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, ale F. F. nachádzajúci sa na parcele XXXX/XX, ocenený v znaleckom posudku na sumu 2.828,79 € (85.220 Sk), sa na uvedených listoch vlastníctva nenachádza, pretože je majetkom iného vlastníka už od roku 2002 a je evidovaný na LV č. XXXX. Ďalej žalobca uviedol, že táto nehnuteľnosť nebola uvedená ani v Upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 14.01.2005, ani vo Vyhláške o dražbe nehnuteľnosti zo dňa 06.10.2005 a ani v Zápisnici o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľnosti zo dňa 11.11.2005. Podľa neho teda Q.. B. zavádzal, ak tvrdil, že Vyhláška o dražbe obsahovala všetky nehnuteľnosti, pretože F. F.- V.Ľ. M. v tomto dokumente nebol, napriek tomu, že ho žalobca zaplatil. Žalobca doplnil, že žalovaný v 1/rade tvrdil, že sa okrem iného riadil aj znaleckým posudkom č. 034/2005, ktorý bol taký dokonalý, že po miestnom zameraní a fyzickej obhliadke bol po udelení príklepu upravovaný dvoma dodatkami. K dôkazu zápisnice o výsluchu žalovaného v 2/ rade - J.. Š. V. žalobca uviedol, že menovaný potvrdil vypracovanie dvoch opravných dodatkov k po termíne dražby a zníženie pôvodne odhadovanej ceny nehnuteľnosti týmito dodatkami. Ďalej žalovaný v 2/ rade vypovedal, že znalecký posudok vypracoval na základe fyzickej obhliadky, pri ktorej kontroloval objekt po objekte a zistil, že predmetný sklad obilia sa v danom objekte skutočne nenachádza, ale nachádzali sa tam základy, na ktorých táto budova stála, avšak následne uviedol, že jeho povinnosťou ako znalca bolo zakomponovať do aj túto budovu, pretože sa nachádzala riadne na LV a tiež bola založená na základe úverovej zmluvy č. UUP-6600-2002. Znalec však nevysvetlil, aká konkrétna norma mu takúto povinnosť ukladala a ani to prečo v nevysvetlil a nehodnotil iba základy budovy, ktoré fyzicky existovali. Zápisnice o výpovedi P. K. a P. K. V. podľa žalobcu preukazujú, že P. K., ako bývalý majiteľ predmetných nehnuteľností, predal predmetný sklad obilia 10.06.2003, napriek tomu, že táto nehnuteľnosť bola ešte v tom čase majetkom úpadcu POD Buzica v konkurze. Nehnuteľnosť napriek tomu zostala naďalej evidovaná v LV a bola aj predmetom ohodnotenia znaleckého posudku a dražby. P. K. a taktiež P. K. V. potvrdili, že boli svedkami fyzickej obhliadky nehnuteľnosti uskutočnenej žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade, pričom v čase obhliadky bol stav predmetného skladu obilia rovnaký ako v súčasnosti, teda je tam iba betónový základ. Žalobca žiadal, aby všetky vyššie uvedené skutočnosti riadne objasnil, pretože majú podstatný vplyv na priebeh výsledku sporu. 8. Písomným podaním zo dňa 23.09.2013 (čl. 212) žalovaný v 2/rade doručil súdu nasledujúce listinné dôkazy:

- vyjadrenie žalovaného v 2/rade vo veci exekučného konania č. EX 1901/04 zo dňa 06.12.2005

- žiadosť súdneho exekútora v exekučnej veci EX 1901/04 o vyjadrenie zo dňa 16.11.2005

- Dodatok k znaleckému posudku č. 039/2005 zo dňa 12.04.2005

- Dodatok č. 2 k znaleckému posudku č. 039/2005 zo dňa 12.04.2005

- Stanovisko - písomné vysvetlenie k listu č.j. 2006/B.T./04 zo dňa 08.02.2006 9. Na pojednávaní konanom dňa 04.10.2013 (čl. 234) žalobca zobral žalobu voči žalovanému v 2/ rade späť a žiadal o zmenu petitu v časti úroku z omeškania tak, že tento si neuplatňuje odo dňa 08.11.2007, ale až odo dňa doručenia žaloby žalovanému v II. rade, teda odo dňa 31.05.2008. Ďalej žalobca uviedol, že nárok si uplatňuje titulom náhrady škody podľa § 33 Exekučného poriadku, nakoľko exekútor porušil svoju povinnosť tým, že neoveril, či skutočný stav dražených vecí zodpovedá stavu v katastri nehnuteľností a v ZP, neposkytol znalcovi dostatočné podklady na vypracovanie ZP, dopustil sa hrubej nedbanlivosti pri obhliadke predmetných nehnuteľností, keď nezistil, že predmetný sklad obilia fyzicky neexistuje a neoveril si ani to, že v je ohodnotená maštaľ, ktorá v čase dražby nebola vo vlastníctve povinného. V dôsledku tejto hrubej nedbanlivosti exekútora zaplatil žalobca na dražbe o žalovanú sumu viac než mal. Poukázal na § 139 ods. 7 Exekučného poriadku, kde je uvedené, že podklady k zabezpečí súdny exekútor. Za hlavné porušenie žalobca považoval to, že neodkontroloval ZP. Žalobca ďalej uviedol, ak by súd vec právne posúdil ako bezdôvodné obohatenie, tak jeho nárok je daný aj týmto titulom. Žalovaný v 1/ rade následne uviedol, že už nie je súdnym exekútorom, nakoľko jeho funkcia zanikla dňa 13.03.2012 odvolaním a doručil súdu vyjadrenie vo veci samej. Ďalej žalovaný v 1/ rade uviedol, že nehnuteľnosť obhliada znalec a nie súdny exekútor, a preto v tomto nepochybil a poukázal na skutočnosť, že žalobca na neexistenciu predmetnej nehnuteľnosti na dražbe námietkou neupozornil, sám tvrdil, že z nej existovali základy, teda jej časť a preto by nebol nárok žalobcu opodstatnený v celej výške, v akej sa ho domáha. Žalovaný v 1/rade namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v spore

s odôvodnením, že v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti je zodpovedný štát za činnosť exekútora. Ak by išlo o inú činnosť ako exekučnú, zodpovedal by samotný exekútor. Žalovaný v 1/rade predniesol vyjadrenie v súlade s jeho písomným vyjadrením zo dňa 04.10.2013. Žalobca doplnil, že žalovaný v 1/ rade sa dopustil porušenia právnej povinnosti tým, že uviedol iné ceny, ako sú skutočné a porušil povinnosť dať do dražobnej vyhlášky a dražiť existujúce nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. 10. Podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa 04.10.2013 (čl. 241) sa žalovaný v 1/ rade vyjadril tak, že namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie a poukázal na ustanovenia Exekučného poriadku a zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) a taktiež na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 49/03, z ktorých vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán, čo súčasne znamená, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Podľa žalovaného v 1/ rade teda žalobca mal nárok na náhradu škody uplatniť podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a mal ho uplatniť proti štátu. Ďalej uviedol, že sa nedopustil porušenia žiadnej zo svojich povinností vyplývajúcich mu z Exekučného poriadku. V závere žalovaný v II. rade ešte uviedol, že v prípade, ak by žalobca prekvalifikoval právny dôvod žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, tento právny dôvod obstáť nemôže, nakoľko strany v tomto konaní nie sú subjektmi, medzi ktorými by v danom prípade mohol vzniknúť vzťah bezdôvodného obohatenia. Nemôže tu ísť o záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia a nemožno hovoriť ani o naplnení žiadnych zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v 1/ rade v tomto vzťahu vystupoval ako súdny exekútor, a teda nezískal na úkor žalobcu žiadny majetkový prospech. 11. Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2013 (čl. 247) sa žalobca vyjadril k predchádzajúcemu podaniu žalovaného v 1/ rade tak, že škoda, náhradu ktorej si uplatňuje, nespadá ani pod jeden z prípadov zodpovednosti štátu za škodu upravených v § 3 až 9 zákona č. 514/2003 Z.z. a poukázal na § 33 Exekučného poriadku, podľa ktorého si nárok na náhradu škody uplatňuje. Zodpovednosť súdneho exekútora podľa uvedeného ustanovenia je objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie (s poukazom na str. 1068 knižného vydania Občianskeho zákonníka autora JUDr. Imricha Feketeho, CSc. z roku 2011. Podľa žalobcu mal žalovaný najneskôr pri spoločnej obhliadke predmetu dražby znalcom dňa 10.03.2005 zistiť, že nehnuteľnosť - viacúčelový sklad obydlia na parcele č. 573/2 zapísaná na LV č. XXXX už neexistuje. Žalovaný v 1/ rade riadne neidentifikoval dražené nehnuteľnosti a neporovnal ich so skutočným stavom a skutočný stav neporovnal so stavom v katastri nehnuteľností a s údajmi v ZP, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda. V dôsledku uvedených protiprávnych konaní/opomenutí žalovaného došlo k tomu, že žalobca/vydražiteľ zaplatil aj za uvedené dve nehnuteľnosti, čím mu vznikla škoda. Podľa žalobcu boli splnené aj podmienky subjektívnej zodpovednosti za škodu žalovaného a to:

- v rozpore s § 134 EP žalovaný pojal do vyvolávacej a zaplatenej ceny aj cenu veci, ktorá nebola vo vlastníctve povinného;

- žalovaný porušil aj § 139 ods. 7 EP - znalec mu listom zo dňa 08.2.2006 napísal okrem iného aj to, že nemal predložené relevantné podklady pre vypracovanie znaleckého posudku, ako sú územné rozhodnutie, projektová dokumentácia, stavebné či kolaudačné rozhodnutie

- porušil § 140 ods. 2 písm. e) EP- žalovaný v dražobnej vyhláške nesprávne určil najnižšie podanie na dražbe

- porušil § 140 ods. 2 písm. n) EP - žalovaný v dražobnej vyhláške neuviedol čas a miesto obhliadky Ďalej sa žalobca vyjadril tak, že v prípade, ak súd dospeje k záveru, že sa nejedná o nárok z titulu náhrady škody, navrhuje ho priznať z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca zaplatil za veci, ktoré nevydražil (majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu). Podľa žalobcu je reparácia jemu vzniknutej ujmy možná len od exekútora, lebo vydražiteľ bol v právnom vzťahu len s ním, preto si nemôže svoje nároky na úhradu majetkovej ujmy uplatňovať voči inej osobe. Žalobca si splnil svoje záväzky voči exekútorovi a jeho právne postavenie mu neumožňovalo ovplyvniť postup exekútora v tom, ako naloží s kúpnou cenou. 12. Uznesením zo dňa 15.11.2013, č.k. 25C/156/2007-257, súd konanie voči žalovanému v 2/ rade - J.. Š. V. zastavil a pripustil zmenu petitu žaloby v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 41.653,90 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 31.05.2008 do zaplatenia, a náhradu trov konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ 13. V písomnom podaní zo dňa 12.11.2013 (čl. 259) žalovaný doplnil, že zotrváva na nedostatku vlastnej pasívnej legitimácie, pričom dôvodil tým, že aplikácia § 33 ods. 1 EP je možná len v prípade, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Dotknuté zákonné ustanovenie odkazuje na osobitný zákon, ktorým je v tomto prípade zákon č. 514/2003 Z.z.. Je potrebné skúmať, či dotknutý osobitný právny predpis škodu neupravuje inak ako Exekučný poriadok - v tomto prípade osobitný právny predpis určuje štát ako subjekt, ktorý preberá zodpovednosť za škodu spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone

exekučnej činnosti. Ak osobitný právny predpis určuje, že za škodu zodpovedá štát, nemôže sa zároveň uplatniť ustanovenie § 33 ods. 1 EP. Z uvedených právnych prepisov podľa žalovaného nevyplýva zodpovednosť súdneho exekútora popri zodpovednosti štátu - tento názor je uvádzaný aj v odbornej právnej literatúre. Výkon exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Súdny exekútor v rámci výkonu exekučnej činnosti vykonáva úlohy štátneho orgánu a jeho postavenie, vrátane jeho zodpovednosti za škodu pri výkone exekučnej činnosti je determinované tým, že tu exekútor realizuje súdnu moc. Z tohto dôvodu sa na zodpovednosť súdneho exekútora musia vzťahovať a aj vzťahujú iné podmienky a iný postup ako u subjektov, ktoré verejnú moc nevykonávajú. V danom prípade skutočnosti, o ktoré žalobca svoj nárok opiera boli už predmetom posudzovania zo strany exekučného súdu, ktorý rovnaké námietky žalobcu už zamietol, čím potvrdil správnosť postupu súdneho exekútora. K argumentom žalobcu uviedol, že tu absentuje základný predpoklad vzniku nároku na náhradu škody, a to konkrétne protiprávnosť

- aj objektívna zodpovednosť je stále zodpovednosťou za protiprávny úkon, resp. porušenie právnej povinnosti, k čomu zo strany súdneho exekútora nedošlo. 14. Rozsudkom č.k. 25C/156/2007-287 zo dňa 25.5.2014 súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keďže podľa súdu ku škode malo dôjsť počas exekučného konania, v ktorom žalovaný ako súdom poverený súdny exekútor na základe návrhu oprávneného vykonával exekučnú činnosť v súlade Exekučným poriadkom. S odkazom na § 2 Exekučného poriadku súd ustálil, že uvedenú činnosť vykonával žalovaný v zastúpení štátu a v prípade jeho zodpovednosti sa jedná o osobitný druh zodpovednosti za škodu, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade zákon č. 514/2003 Z.z.. Súd vylúčil zodpovednosť žalovaného podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku s tým, že uvedené zákonné ustanovenie odkazuje na zákon č. 514/2003 Z.z.. Postup podľa ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. je podľa súdu na mieste tam, kde škoda vznikla pri výkone exekučnej činnosti podľa § 29 až § 192 Exekučného poriadku, pričom pri výkone iných činností podľa § 193 a nasl. Exekučného poriadku prichádza do úvahy zodpovednosť za škodu podľa § 33 Exekučného poriadku. 15. Voči rozsudku č.k. 25C/156/2007-287 zo dňa 25.5.2014 podal odvolanie žalobca, ktorý namietal, že záver súdu o aplikácii ustanovenia § 33 Exekučného poriadku nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení ani v platnej judikatúre. Poukázal na to, že zodpovednosť súdneho exekútora podľa § 33 Exekučného poriadku je objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie. Škoda podľa žalobcu v danom prípade nebola spôsobená nezákonným rozhodnutím, ale opomenutím súdneho exekútora, ktorý pred zverejnením dražobnej vyhlášky a samotnou dražbou neporovnal znalecký posudok zo stavom v katastri nehnuteľností, v dôsledku čoho bola predmetom dražby aj nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom nebol povinný a takisto neporovnal so skutočným stavom, v dôsledku čoho bola predmetom dražby aj nehnuteľnosť, ktorá v čase dražby neexistovala, pričom žalobca ako vydražiteľ zaplatil aj cenu týchto dvoch nehnuteľností. 16. O odvolaní rozhodol krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 14Co/594/2014-303 zo dňa 14.2.2017 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia súd druhej inštancie uviedol, že právny záver súdu prvej inštancie, ktorý ho bez ďalšieho viedol k zamietnutiu žalobného nároku žalobcu, a to že žalovaný nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný, je nesprávny. Poukázal na rozhodnutie NS SR k otázke vzájomného vzťahu medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého je zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora širšia ako podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (porovnaj napr. II. ÚS 165/2012, IV. ÚS 607/2013). Exekučný poriadok, ani zákon č. 514/2003 Z.z., priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach § 29 až § 194 Exekučného poriadku), zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (podobne II. ÚS 289/2008). Z uvedeného teda vyplýva, že závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného, či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z., alebo či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd druhej inštancie ďalej poukázal na uznesenie NS SR z 23.03.2016, sp.zn. 3Cdo/75/2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov Slovenskej republiky č. 8/2016, pod poradovým č. 74, ktorého právna veta znie: „Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa § 33 ods. 1 zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) a zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, sa vzájomne

nevylučujú.“ s tým, že nezistil žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od publikovaného judikátu. Uložil súdu prvej inštancie, aby sa v ďalšom konaní riadne zaoberal tým, či sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti exekútora (či zo strany exekútora došlo k porušeniu právnej povinnosti, a to predovšetkým povinností obsiahnutých v Exekučnom poriadku a Občianskom súdnom poriadku, ale aj v iných právnych predpisoch platných na území SR; vznikom škody alebo ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného - žalobcu, a ktorú možno vyjadriť v peniazoch; či je daná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, a zároveň, či nie je daná možnosť liberácie súdneho exekútora).

17. V ďalšom konaní, na pojednávaní dňa 26.03.2018 (čl. 323) žalovaný doplnil, že názor vyslovený odvolacím súdom, že zodpovednosť štátu a zodpovednosť súdneho exekútora stoja popri sebe, nie je možné použiť v každom jednom prípade. Odsek 15 rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave poukazuje na rozhodnutie, ktoré je na danú vec nepoužiteľný vzhľadom k podstatnému rozdielu v skutkovom základe v prejednávanej veci - kým vo veci, v ktorej bolo vydané označené súdne rozhodnutie, bolo vyhovené námietkam povinného a súd udelenie príklepu na dražbe nehnuteľnosti neschválil, v tejto veci to bolo inak a stále existuje a doteraz nebolo zrušené súdne rozhodnutie, ktorým bol proces nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu zavŕšený. Bez zrušenia rozhodnutia o príklepe by podľa žalovaného existovali dve protichodné súdne rozhodnutia založené na posudzovaní tej istej skutočnosti (posudzovaní toho, či dražba nehnuteľnosti a udelenie príklepu prebehlo v súlade so zákonom). Žalovaný v postavení súdneho exekútora vykonal podľa jeho názoru dražbu v súlade so zákonom, vychádzal pri tom z relevantných a záväzných údajov Katastra nehnuteľností, údajov od oprávneného, v prospech ktorého bola založená aj sporná nehnuteľnosť a napokon z údajov, ktorý vyplývali zo ZP, pričom za obsah súdny exekútor zodpovednosť nenesie. Poukázal aj na to, že MS SR ako orgán dohliadajúci nad činnosťou súdneho exekútora v postupe žalovaného žiadne pochybenie a žiadne porušenie zákona nenašiel. Na uvedené reagoval žalobca tak, že podľa jeho názoru na vznik jeho nároku na náhradu škody sa nevyžaduje zrušenie rozhodnutia v exekučnom konaní. Podľa názoru žalobcu súdny exekútor nepostupoval v zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Následne exekučná vyhláška v zmysle § 140 ods.2 EP musí okrem iného obsahovať aj najnižšie podanie a čas a miesto obhliadky. V tomto prípade - čas a miesto obhliadky - v tejto veci absentovalo a najnižšie podanie bolo uvedené nesprávne. Taktiež sa súdny exekútor nepresvedčil, či dražené nehnuteľnosti sú vo vlastníctve povinného a či sú v takom stave, ako je deklarované v exekučnej vyhláške a v ZP, teda neporovnal so skutočným stavom a so stavom v KN a teda postupoval v rozpore s EP. 18. Na pojednávaní dňa 31.05.2018 (čl. 349) žalovaný predložil súdu výpis z LV č. XXX k.ú. A. a žiadal, aby súd túto listinu oboznámil. Poukázal na to, že sporná stavba na parc. č. XXX/X je stále zapísaná na liste vlastníctva žalobcu a že uvedená stavba bola dokonca v roku 2015 založená v prospech Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Z uvedeného dôvodu, s poukazom na to, že v čase dražby dotknutá nehnuteľnosť resp. jej nejaká časť existovala, namietol výšku uplatnenej škody v dotknutej časti. Na uvedené reagoval žalobca, ktorý zotrval na tom, že dražil celú budovu, a nie len jej základy a čo sa týka základov, podľa jeho názoru sa jedná o vec bez hodnoty, resp. v dôsledku základov sa zvyšujú náklady žalobcu na jej odstránenie; čiže žalobca mal s týmito základmi len ďalšie výdavky. 19. Písomným podaním zo dňa 06.06.2018 (čl. 353) žalobca, v nadväznosti na vyslovený predbežný právny názor súdu, uviedol, že mu nie je známe, prečo by mal súd vychádzať zo stanovísk MS SR a Slovenskej exekučnej komory, ktorý v danej veci nezistili žiadne pochybenie. Podľa jeho názoru môžu byť takéto stanoviská použiteľné jedine z hľadiska posudzovania disciplinárneho previnenia súdneho exekútora a nie sú použiteľné pre posudzovanie zodpovednosti exekútora za škodu. K názoru súdu, že medzi pochybením a vznikom škody by nebola daná adekvátna príčinná súvislosť, uviedol, že podľa neho neexistuje adekvátna a neadekvátna príčinná súvislosť. Pokiaľ bol vadný resp. nesprávny, exekútor mal právo reklamovať vady voči znalcovi. Exekútor pri svojej činnosti musí vynaložiť všetko úsilie, ktoré od neho možno očakávať, aby zabránil škodám. Exekútor tieto povinnosti nesplnil, čo podľa žalobcu vyplýva z toho, že exekútor po začatí exekučného konania (pred dražbou) je povinný zostaviť súpis majetku a odkontrolovať, či tento majetok patrí do vlastníctva povinného a či fyzicky existuje - exekútor to neurobil, pretože keby to urobil, nemohli by sa tieto veci stať súčasťou znaleckého posudku a následne predmetom dražby. Exekútor mal povinnosť objednať u znalca len na veci, ktoré sú vo vlastníctve povinného a fyzicky existujú; exekútor tak neurobil, lebo v opačnom prípade by znalec tieto veci neohodnocoval. Exekútor ešte ani pred samotným vydaním a vyvesením dražobnej vyhlášky a dražbou neodkontroloval, či veci, ktoré chce pojať do dražby sú vo vlastníctve povinného a či fyzicky

existujú - teda bez znalosti obsahu základných listín (listu vlastníctva) a ohliadky dražobných vecí na mieste samom, t.j. bez vynaloženia nevyhnutného úsilia sa spoliehal na to, že všetky veci sú vo vlastníctve povinného a všetky veci existujú. V dôsledku uvedeného exekútor porušil ustanovenie § 134 ods. 1 (vtedy platného Exekučného poriadku (EP). Porušením tejto právnej povinnosti došlo ku škode. Exekútor porušil aj ustanovenie § 139 ods. 7 EP, keď pre znalca nezabezpečil správne podklady a aj v dôsledku toho nakoniec došlo ku škode. Exekútor porušil aj všeobecnú prevenčnú povinnosť (§ 415 . K námietke žalovaného, že v čase dražby sa na pozemku nachádzala aspoň časť stavby (základy) uviedol, že to je iná vec ako vydražil a zaplatil; ide o vec bez hodnoty. Pokiaľ ide o liberačné dôvody, tak žalovaný nie že vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho požadovať, aby sa odvrátilo škode, ale naopak, žiadne úsilie nevynaložil. Žalobca tvrdil aj to, že predbežný právny názor súdu je v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu - odvolací súd ani len nepripustil, že by za škodu mohol byť zodpovedný znalec. Namietol aj to, že predbežný právny názor je v rozpore so zákonom (§ 391 ods. 2 a 3 C.s.p.) a zo zisteným skutkovým stavom. 20. Na pojednávaní dňa 09.07.2018 (čl. 318) žalovaný doplnil, že vykonával exekúciu na základe údajov z Katastra nehnuteľnosti a na základe údajov, ktoré získal od oprávneného, ktorý bol zároveň záložný veriteľ (banka) a v prospech ktorého bola exekúcia vykonávaná. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný porušil § 139 ods.7, uviedol, že zabezpečil štandardné podklady, ktoré sa na tento účel znalcovi poskytujú ako list vlastníctva, katastrálna mapa, ostatné podklady si mal zabezpečiť znalec sám. Navyše všetky nehnuteľnosti boli založené v prospech oprávneného a teda súdny exekútor nemal dôvod pochybovať o ich existencii. K námietke, že žalovaný mal skontrolovať stav nehnuteľností resp. ich existenciu uviedol, že takáto povinnosť súdnemu exekútorovi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Tie právne povinnosti, ktoré sa týkajú vyhotovovania a oceňovania nehnuteľností, sú povinnosťami súdneho znalca, nie objednávateľa ZP. Je povinnosťou súdneho znalca aj vykonať ocenenie zhodnotenia nehnuteľnosti a aj ich aktuálneho stavu. V súvislosti s porušením prevenčnej povinnosti uvádza: že žalovaný vychádzal z platných a overených údajov z KN, ktoré sú všeobecne záväzné pre každého a z údajov o nehnuteľnosti od oprávneného, ktoré boli všetky predmetom záložného práva v prospech oprávneného a nie je možné od neho spravodlivo požadovať splnenie iných povinností. Súdny exekútor nemohol predpokladať, že nejaká stavba neexistuje, keď všetky nehnuteľnosti boli založené v prospech oprávneného a zapísané na LV. Z uvedeného dôvodu podľa jeho názoru prevenčnú povinnosť neporušil. Vo vzťahu k poslednému vyjadreniu žalobcu dopnil, že jeho námietky neboli dostatočne konkrétne, keď napr. žalobca namietal nezabezpečenie podkladov, ale neuviedol, aký konkrétny podklad nezabezpečil. 21. Súd vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu pripojených spisov súdneho exekútora sp. zn. EX 1901/4 a Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 12Er/1235/2004 a oboznámil sa s rozhodnutia označenými procesnými stranami a s ostatným obsahom súdneho spisu. 22. Súd vykonal všetky dôkazy, na vykonaní ktorých procesné strany trvali. Z vykonaného dokazovania a z nesporných tvrdení procesných strán mal súd za preukázaný nasledujúci skutkový stav: 23. Okresný súd Košice - okolie poveril poverením zo dňa 29.11.2004 súdneho exekútora Q.. V. B. vymožením pohľadávky oprávneného - Slovenská záručná a rozvojová banka, proti povinnému - Alexander Karaffa - KARMONT, IČO : 30 308 135. Vec bola u súdneho exekútora vedená pod zn. Ex1901/04. 24. Podľa upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 14.1.2015 (čl. 9) súdny exekútor upovedomil povinného Alexandra Karaffa - KARMONT, že sa dňa 12.11.2004 voči nemu začalo exekučné konanie na vymoženie pohľadávky 3.884.768,- Sk, ktoré sa vykoná zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práva a predajom nehnuteľností, a to: na LV č. XXXX, k.ú. K. Y.: Parc. č. výmera XXX XXXXXX XXX XXXX XXX XXXX Súp. č. na parc. č. charakteristika iný údaj XXX XXX P.. A. parc. na LV XXX XXX/X F. parc. na LV XXX XXX/X Ž. parc. na LV XXX XXX/XX F. parc. na LV XXX XXX V. parc. na LV XXX

XXX V. parc. na LV XXX XXX B. N. parc. na LV XXX XXX K. parc. na LV XXX XXX/X K. C.-XXX parc. na LV XXX XXX/X B. parc. na LV XXX XXX/X M. parc. na LV XXX XXX/X A. K. pozemok nevysporiadaný XXXX/XX S.. A. pozemok nevysporiadaný XXXX/XX S.. A. pozemok nevysporiadaný XXXX/XX F. pozemok nevysporiadaný XXXX/XX B.. B. pozemok nevysporiadaný XXXX/X S.. A. pozemok nevysporiadaný XXXX/X Y. pozemok nevysporiadaný XXXX/X B. pozemok nevysporiadaný Na LV č. XXXX, k.ú. K. Y.: Súp. č. na parc. č. charakteristika iný údaj XXX/X B. W. parc. na LV XXX XXX/X V. pre M. S. parc. na LV XXX XXX/X M.. B. parc. na LV XXX XXX/X M.. B. Y. parc. na LV XXX XXXX/X W. parc. na LV XXX

Na LV č. XXXX, k.ú. A.:

Súp. č. na parc. č. charakteristika iný údaj XXX/X W. K. pozemok nevysporiadaný XXX/X B. K. pozemok nevysporiadaný (Nehnuteľnosti) 25. Exekučným príkazom č. EX 1901/04 zo dňa 15.2.2015 (čl. 86) SE nariadil exekúciu predajom Nehnuteľností. 26. Objednávkou č. EX 1901/04 zo dňa 17.2.2005 (čl. 88) si SE objednal u znalca J.. Š. V. znalecký posudok Nehnuteľností vo vlastníctve špecifikovaného povinného podľa LV čl. XXXX a č. XXXX. 27. Podľa Vyhlášky o dražbe nehnuteľností zo dňa 06.10.2005 (čl. 11, 89) žalovaný určil, že dražba nehnuteľností (špecifikované totožne ako v Upovedomení o začatí exekúcie na LV č. XXXX a LV č. XXXX nie však už na LV č. XXXX) sa bude konať dňa 11.11.2005 o X.XX hod. Cena dražených nehnuteľností bola stanovená na základe č. 039/2005 zo dňa 12.04.2005 a táto cena bola zároveň určená ako najnižšie podanie vo výške 9.100.000,- Sk. Prihlasovanie záujemcov o dražbu bolo určené na deň dražby v čase od X.XX S. F. X.XX hod. Prehliadka nehnuteľnosti bola možná po predchádzajúcej dohode so súdnym exekútorom na telefónnom čísle, uvedenom vo Vyhláške o dražbe. 28. Podľa Zápisnice o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností č. EX 1901/04-82 zo dňa 11.11.2005 (čl. 14, 91) bol žalobca jediným dražiteľom, dražba sa týkala nehnuteľností špecifikovaných vo Vyhláške o dražbe nehnuteľností zo dňa 06.10.2005. Súdny exekútor mal oboznámiť dražiteľa s predmetom dražby tak, že prečítal označenie nehnuteľností, skonštatoval, že dražiteľ nevyužil právo obhliadky nehnuteľností pred dražbou, oboznámil ho s ostatnými podmienkami dražby. Následne žalovaný udelil žalobcovi príklep za najvyššie podanie vo výške 9.100.000,- Sk. Podľa zápisnice, proti udeleniu príklepu neboli vznesené námietky. 29. Podaním zo dňa 14.11.2005 (čl. 19), adresovaným Okresnému súdu Košice okolie, žalobca podal námietky proti udeleniu príklepu na Dražbe v časti dražby nehnuteľnosti viacúčelový sklad obilia, parc. č. XXX/X na LV XXXX a navrhoval vrátiť cenu podľa PZ zaplatenej za neexistujúci objekt a návrh na schválenie príklepu ostatných dražených nehnuteľností. V odôvodnení podania žalobca uviedol, že dňa 11.11.2005 obhliadkou zistil, že skôr označená nehnuteľnosť reálne ako stavba neexistuje. Na uvedenú skutočnosť mal žalobca už dňa 22.07.2005 sp. zn. 20058/B.T./12 upozorniť aj záložného veriteľa. Súčasne žalobca z uvedeného listu zo dňa 22.07.2005 odcitoval časť, v ktorej uviedol, že viacúčelový sklad obilia, parc. č. XXX/X na LV XXXX bol rozobratý a odpredaný. Obdobné podanie žalobca adresoval aj žalovanému (čl. 21, 94). 30. Podľa Zápisnice o námietkach po dražbe nehnuteľností podľa § 147 EP vo veci č. EX1901/04-89 (čl. 24, čl. 99) zo dňa 21.11.2005 vzniesol proti udeleniu príklepu námietky :

- žalobca s odôvodnením, že je rozdiel pri opise dražených nehnuteľností v skutkovom a právnom stave. K uvedenej námietke sa súdny exekútor (SE) vyjadril tak, že vydražiteľ je oprávnený podať námietky

nehnuteľností, pričom vydražiteľ si toto právo neuplatnil. Z tohto dôvodu SE navrhol námietky vydražiteľa zamietnuť a s uplatnením práva ho odkázať na konanie v občianskoprávnych veciach

- povinný s odôvodnením, že exekúcia bola nariadená v neprimeranom rozsahu a nehnuteľnosť bola ohodnotená nesprávne. 31. Zo znaleckého posudku č. 039/2005 zo dňa 12.04.2005 (čl. 28) vypracovaného súdnym znalcom J.. Š. V. súd zistil, že predmetom ocenenia boli nehnuteľnosti zapísané Katastrálnym úradom K., Správa katastra K. Y. na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Znalec uviedol, že miestnu obhliadku s miestnym šetrením vykonal dňa 10.03.2005 a rovnakého dňa vykonal aj zameranie nehnuteľností. Na rozdiel od zadania oceňovaných nehnuteľností v bode I.9 je v rekapitulácii všeobecnej hodnoty ocenená aj stavba sklad obilia na p.č. XXX/X, ocenená na sumu 1.169.645,9 Sk. Celková cena stavieb bola určená na sumu 8.386.149,11 Sk a cena pozemkov na sumu 762.504,96 Sk (9.148.654,07 Sk) 32. Dodatkom č. 1 zo dňa 06.12.2005 (čl. 28) k znaleckému posudku č. 039/2005 zo dňa 12.04.2005 súdny znalec J.. V. znížil všeobecnú hodnotu oceňovaných nehnuteľností na sumu 7.979.008,38 Sk, po zaokrúhlení 7.079.010,00 Sk, z dôvodu že ohodnocovaný objekt - sklad obilia v určenej cene 1.169.645.69 Sk /38.825,12 € na parc. č. XXX/X bol odstránený. 33. Návrhom na schváleniu príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľností zo dňa 23.11.2005 vo veci EX 1901/04 (čl. 30) SE požiadal súd, aby podľa § 148 EP schválil príklep všetkých dražených nehnuteľností 34. Uznesením č.k. 12Er/1235/04-90 zo dňa 22.12.2005 (čl. 101) Okresný súd Košice okolie námietky zamietol, návrh na zrušenie exekúcie zamietol a schválil príklep udelený na dražbe v súlade s návrhom SE. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že námietky voči príklepu boli vznesené oneskorene. Exekučný súd na strane 3 rozhodnutia konštatoval, že exekúcia bola vykonaná v súlade s § 134 a nasl. EP. 35. Uznesením č.k. 12Er/1235/04-191 zo dňa neuvedené (čl. 103 - chýba posledná strana uznesenia) Okresný súd Košice okolie námietky povinného ako aj vydražiteľa proti rozvrhu výťažku zamietol a schválil rozvrh výťažku Dražby. 36. Podľa výpisu z KN, LV č. XXX (čl, 38), k.ú. A. zo dňa 17.2.2006 vlastníkom stavby súp. č. XXX na parcele č. XXXX/XX (evidovanej na LV č. XXX) V. M. bol p. W. Š. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2002. 37. Podľa vyjadrenia súdneho znalca F.. J.. V., ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 12.12.2005 (čl. 39), znalec oznámil SE, že vyhotovený opätovne preskúmal a dospel k záveru, že do objektovej sústavy zahrnul aj B. Y. umiestnený na parc. č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX. Prílohou podania bol dodatok k č. 039/2005. 38. Uznesením ČVS: ORP-167/OEK-NR-2006-Ša z o dňa 26.03.2007 (čl. 108) OR PZ v Nitre zastavilo trestné stíhanie, vedené voči neznámemu páchateľovi za trestný čin podvodu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný dňa 11.11.2005 tým, že žalobcovi priklepol okrem iného viacúčelový sklad obilia na parc. č. XXX/X z LV č. XXX a V. na parc. č. XXX, čím mal žalobcu pri dražbe uvedený do omylu, pretože vydražil a dal si dražiteľom na dražbe zaplatiť za objekty, ktoré v čase dražby už neexistovali, či poškodého žalobcu uviedol do omylu. Dôvodom zastavenia konania bolo to, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Na strane 5 odôvodnenia rozhodnutia (vo výpovedi žalovaného) sa uvádza, že po objednaní znaleckého posudku od súdneho znalca, znalcovi osobne umožnil obhliadku a zameranie nehnuteľností, ktorej sa osobne zúčastnil za účelom sprístupnenia objektov pre znalca. Vypracovaný znalecký posudok poslal záložnému veriteľovi a povinnému, ktorý voči nemu nenamietali. Na strane 7 rozhodnutia (zhrnutie zistených skutočností) vyšetrovateľ skonštatoval, že dražiteľ bol o všetkých krokoch (poznámka súdu: kroky v súvislosti s dražbou) informovaný, ako dražiteľ sa na dražbu pripravil. Žalobca v čase dražby vedel o nesúlade medzi vlastníctvom niektorých nehnuteľností a stavom, ako boli vedené na listoch vlastníctva pred dražbou, napriek tomu ani pred dražbou žiadnu námietku z tohto titulu nevzniesol, dražby sa dobrovoľne a vážne zúčastnil, dražil a vydražil AN BLOK celý majetok úpadcu...Vyšetrovateľ ďalej uviedol, že: „ mám za to, že dražiteľ mal úmysel túto dražbu nezastaviť námietkou, že mal úmysel stať sa vlastníkom a až dodatočne sa domáhať vrátenia finančných prostriedkov za - stavby - nehnuteľnosti, ktoré buď neexistovali, ...“ 39. V zápisnici o výsluchu svedka Q.. V. B. zo dňa 20.5.2008 (čl. 131) žalovaný na otázku vyšetrovateľa, či si na fyzickej obhliadke všimol, že či sa medzi nehnuteľným majetkom fyzicky nachádza aj budova skladu obila v areáli A. na parcele č. XXX/X, ktorá by fyzicky nemala existovať od roku 2003, svedok uviedol, že sa fyzickej obhliadky zúčastnil len úvodu, kde predstavil strážcovi objektu J.. V., ktorý v objekte vykonal fyzickú obhliadku. Nakoľko vyhotovoval znalec, nebolo potrebné, aby sa aj on po objekte rozhliadal. On fyzicky jednotlivé budovy neobhliadal, preto nevedel, či sa tam dotknutá budova nachádzala alebo nie. Išlo o veľký objekt a v objekte sa nachádzalo niekoľko budov, ktoré patrili iným vlastníkom. Na uvedenú situáciu upozornil vydražiteľ po dražbe.

40. V zápisnici o výsluchu svedka J.. V. zo dňa 20.5.2008 (čl. 133) svedok uviedol, že pred vypracovaním bola dňa 10.03.2005 ohliadka nehnuteľností spolu so súdnym exekútorom, ktorý mu rovnakého dňa obstaral aj starý znalecký posudok č. 10/2002 vzhľadom k tomu, že neboli žiadne relevantné podklady na ocenenie nehnuteľnosti, okrem listu vlastníctva a snímky z katastrálnej mapy. Znalec okrem iného uviedol, že pokiaľ vie „k znaleckému posudku vypracovaného jeho osobou sa mal možnosť p. C. vyjadriť pred dražbou“. 41. V zápisnici o výsluchu svedka P. K. zo dňa 07.02.2007 (čl. 130) svedok uviedol, že železná konštrukcia objektu na parcele č. XXX/X v k.ú. A. bola odpredaná v lete 2003. Svedok prehlásil, že bol svedkom toho ako Q.. B. s J.. V. v A. boli ohliadnuť majetok nehnuteľný pred dražbou, svedok tam s otcom a s nimi nebol celý čas - otec sa s Q.. B. musel vzdialiť, ale požiadal ho, aby s J.. V. bol a dohliadol na obhliadku, ako si ju robil znalec. Znalec mal so sebou mapu a nejaké plány budov. V čase ohliadky bol a je stále rovnaký stav na tejto nehnuteľnosti - zostali po stavbe betónové pätky a betónová podlaha. Svedok sa domnieval, že o stave draženého areálu v A. A. C. presne musel vedieť, je to v jeho obci A. a mal to denne na očiach. 42. Dodatkom č.2 zo dňa 16.02.2006 k znaleckému posudku č. 039/2005 zo dňa 12.04.2005 (čl. 219) súdny znalec J.. V. znížil všeobecnú hodnotu oceňovaných nehnuteľností na sumu 6.993.790,- Sk, z dôvodu že ohodnocovaný objekt - - V. s.č. XXX na parc. č. XXXX/XX (LV č. XXXX) mal preukázaného vlastníka p. Š. W.. Uvedený objekt ohodnotil na sumu 85.220,07 Sk a výslednú cenu oceňovaných nehnuteľností určil znížením sumy 7.079.010,- Sk (nesprávne zaokrúhlenej sumy 7.979.008,38 Sk na celé desaťkoruny, pričom správne mala byť suma zaokrúhlená na sumu 7.979.010,- Sk, čo je o 900.000,- Sk viac) o sumu dotknutého objektu (7.079.010,- Sk - 85.220,07 Sk), pričom dospel k nesprávnemu výsledku 6.993.789,93 Sk (po zaokrúhlení 6.993.790,00 Sk), namiesto správneho výsledku (7.979.010,- Sk- 85.220,07 Sk = 7.893.789, 93 Sk, čo po zaokrúhlení na celé desaťkoruny predstavuje sumu 7.893.790,- Sk. Dodatok č. 2 k mal byť podľa úpravy na poslednej strane doručovaný okrem iného žalovanému a žalobcovi. 43. Znalec teda pôvodne určenú cenu znaleckým posudkom znížil o sumu 85.220,07 Sk/2.828,78 € a 1.169.645.69 Sk /38.825,12 €, spolu 41.653,9 €. 44. Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX zo dňa 1.2.2006 (čl. 221) bola V.Š. M. súp. č. XXX na parcele č. XXXX/XX (evidovanej na LV č. XXX) vo vlastníctve p. Š. W. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2002. 45. Podľa listu F.. J.. Š. V. zo dňa 08.02.2006 (čl. 228) znalec v čase oceňovania nehnuteľností nedisponoval informáciou objekt uvedený pôvodne na p.č. XXX mal byť v čase vyjadrenia vedený na parc. č. XXXX/XX. 46. Podľa Výkazu výmer zo dňa 22.2.2002 (čl. 225) bola na pozemku parc. č. XXXX/XX zapísaná poľnohospodárska stavba - V. M.. 47. Rozhodnutím Ministra spravodlivosti SR č. 17830/2012/52 zo dňa 8.3.2012 (čl. 239) bol Q.. V. B. odvolaný z funkcie súdneho exekútora, na žiadosť súdneho exekútora. 48. Dňa 07.02.2007 súdny exekútor Q.. V. B. vykonal rozvrhové pojednávanie, na ktorom rozvrhol výťažok z dražby. Proti uvedenému rozvrhu výťažku podal námietku vydražiteľ ( v tomto konaní žalobca). Okresný súd Košice - okolie uznesením č.k. 12Er/1235/2004-191 zo dňa 24.04.2007 námietky zamietol a schválil rozvrh výťažku dražby nehnuteľností. 49. Podľa výpisu z LV č. XXX (čl. 345) zo dňa 23.3.2018, žalobca bol v čase výpisu okrem iného vlastníkom stavby na parcele č. XXX/X - M.Č.. B. Y.. Na uvedenom LV je evidovaných viacero nehnuteľností a zároveň 4 nadobúdacie tituly, pričom z LV nie je možné identifikovať, ktorý nadobúdací titul prislúcha ku ktorej nehnuteľnosti. 50. Z Vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 17.2.2009 vo veci ČVS: ORP-167/OEK- NR-2006 (čl. 280) súd zistil, že MS SR prešetrovalo postup súdneho exekútora v exekučnom konaní EX 1901/2004, pričom sa nepreukázalo, že by súdny exekútor porušil ustanovenie exekučného poriadku a iných súvisiacich predpisov. 51. Z nesporných tvrdení procesných strán mal súd za preukázané, že postup žalovaného ako súdneho exekútora preverovala na základe podania žalobcu aj Slovenská komora exekútorov, ktorá nezistila také pochybenie žalovaného, ktoré by odôvodňovalo vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči nemu. 52. Skutkový stav zistený z ostatných vykonaných dôkazov súd nesumarizoval, vzhľadom na to, že sa mu vzhľadom na nižšie uvedené právne posúdenie veci javil ako nadbytočný. Súd vykonal všetky dôkazy, na vykonaní ktorých procesné strany trvali. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu škody resp. na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 41.653,90 € s príslušenstvom. Skutkové a právne závery súdu:

Pasívna vecná legitimácia 53. Pred meritórnym posúdením žalovaného nároku sa súd prednostne zaoberal spornou otázkou vecnej legitimácie žalovaného. 54. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon3a) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. 55. Poznámka 3a) v ustanovení § 33 ods. 1 odkazuje na Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. 56. Podľa § 226 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 57. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 58. „Táto povinnosť (bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej inštancie -pozn.) súdu nižšej inštancie vyplýva z nutnosti definitívne ukončiť konkrétny spor a predísť nekonečnému súdnemu presúvaniu spisu medzi súdmi, čo by neúmerne predlžovalo konanie, a tým porušovalo ústavné práva účastníkov na skončenie veci v primeranej dobe a na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108583&f=2> a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108594&f=2> a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2057970&f=2>.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2 Cdo 155/2011) 59. Z tohto dôvodu Najvyšší súd SR považuje nerešpektovanie záväzného právneho názoru za závažné pochybenie súdu nižšej inštancie, ktoré zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo 2/2014) 60. Kasačná záväznosť - Postup súdu nižšej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní záväzného právneho názoru, vysloveného v zrušujúcom uznesení súdu vyššej inštancie, a to len na základe vlastného uváženia, je neprípustným postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2016 sp. zn. 3 Cdo 12/2016, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 76/2016) <http://mails.judikaty.info/m/? id=vGwXlBEdDQ1y99wqPL5tkUub97%2bw7w6%2bz4qRo1ZnIKpJV3JE3JKSLwxq550m4ryaJum5PzbHp5NmyUJYpi4 %3d%3d> 61. Napokon je nutné uviesť, že za záväzný právny názor nie je možné považovať každé právne posúdenie zo strany súdu vyššej inštancie vyjadrené v odôvodnení zrušovacieho rozhodnutia. Pre súd nižšej inštancie je totiž záväzné iba to právne posúdenie, ktoré sa týka riešenia takej právnej otázky, ktorá bola skutočným základom pre zrušenie pôvodného rozhodnutia. (Judikát Najvyššieho súdu SR publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 68/1971) 62. Na právnu otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného dal vyslovil súd druhej inštancie jednoznačný právny názor, ktorým je súd prevej inštancie viazaný. 63. Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa § 33 ods. 1 zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) a zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, sa vzájomne nevylučujú. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.03.2016, sp. zn. 3Cdo/75/2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov Slovenskej republiky č. 8/2016, pod poradovým č. 76) 64. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. treba uviesť, že zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (porovnaj napr. II. ÚS 165/2012, IV. ÚS 607/2013). Exekučný poriadok ani zákon č. 514/2003 Z.z. priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach § 29 až § 194 Exekučného poriadku), zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (podobne II. ÚS 289/2008). Z uvedeného teda vyplýva, že závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného, či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. alebo či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Preto záver odvolacieho súdu, že žalovaný exekútor

nie je pasívne legitimovaný v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone exekučnej činnosti, nie je vecne správny. Keďže rozsudok odvolacieho súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení veci, žalobca dôvodne podal dovolanie podľa § 242 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd preto zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.03.2016, sp. zn. 3Cdo/75/2015, obdobne aj rozhodnutie NS SR z 23. marca 2016 sp. zn. 3 Cdo 75/2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov Slovenskej republiky č. 8/2016, pod poradovým č. 74) 65. Pre vymedzenie vecnej legitimácie v prejednávanej veci je rozhodujúce ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Toto zákonné ustanovenie nediferencuje medzi zodpovednosťou súdneho exekútora v závislosti od vykonávanej činnosti, tj. v závislosti od toho či súdny exekútor vykonáva exekučnú činnosť (podľa tretej a štvrtej časti Exekučného poriadku účinného v čase vykonávania dotknutej exekúcie) alebo tzv. ďalšiu činnosť (podľa piatej časti Exekučného poriadku účinného v čase vykonávania dotknutej exekúcie). Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je však daná iba vtedy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Výraz ak osobitný zákon neustanovuje inak je potrebné vykladať tak, že osobitný zákon, napr. zákon č. 514/2003 Z.z. môže zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa ustanovenia § 33 ods. 1 EP vylúčiť, a to už úplne alebo čiastočne. V súvislosti s exekučnou činnosťou osobitný právny predpis (zákon č. 514/2003 Z.z.) upravuje zodpovednosť štátu za škodu v dôsledku výkonu exekučnej činnosti, avšak nestanovuje, že v prípade exekučnej činnosti (alebo v akýchkoľvek iných prípadoch) je aplikácia ustanovenia § 33 ods. 1 EP vylúčená, ani nestanovuje prioritu aplikácie právnych predpisov, vzťahujúcich sa prípad vzniku škody, preto aj na prípadnú škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti možno aplikovať súčasne oba právne predpisy, inak povedané, poškodený si môže uplatniť škodu aj podľa exekučného poriadku, aj podľa zákona č. 514/2003 Z.z.; právo voľby v danom prípade patrí výlučne poškodenému. 66. Námietku žalovaného, že súdne rozhodnutie -uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.03.2016, sp. zn. 3Cdo/75/2015 nie je možné v danom prípade aplikovať (vznesená na pojednávaní dňa 26.03.2018), pretože vychádza z iného skutkového základu súd vyhodnotil ako nedôvodnú - rozhodujúce skutkové a právne závery súdu vychádzali z toho, či súdny exekútor môže zodpovedať za škodu podľa ustanovenia § 33 ods. 1 EP, ak škoda mala byť spôsobená výkonom exekučnej činnosti, ako je tomu v prejednávanej veci. 67. Na základe týchto skutočností súd uzatvára, že žalovaný ako (bývalý) súdny exekútor je pasívne vecne legitimovaný v konaní, ktorého predmetom je náhrada škody podľa ustanovenia § 33 ods. 1 EP, ktorá mala byť spôsobená výkonom jeho exekučnej činnosti. Bezdôvodné obohatenie žalovaného 68. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovanú peňažnú sumu chce priznať buď titulom spôsobenej škody alebo titulom bezdôvodného obohatenia (majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu - podanie žalobcu zo dňa 24.10.2013 čl. 247). 69. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 70. Podľa § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 71. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bez ohľadu na tzv. skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia (vymedzenú v ustanoveniach § 451 ods. 2 a § 454 , žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia môže byť úspešná iba voči tomu, kto sa obohatil, teda voči tomu, koho majetok sa zväčšil v dôsledku zákonom predpokladanej právnej skutočnosti. Žalobca v dôsledku Dražby žalovanú peňažnú sumu skutočne odovzdal žalovanému, avšak nie do jeho vlastníctva, ale iba do „dočasnej úschovy“ do právoplatného rozhodnutia súdu o rozvrhnutí výťažku Dražby. Po uvedenom okamihu peňažné prostriedky žalobcu sféru dispozície žalovaného opustili a žalovaný k nim stratil akékoľvek dispozičné prípadne iné právo. Nemožno teda v žiadnom prípade dospieť k záveru, že odovzdaním vydraženej peňažnej sumy žalovanému sa jeho majetok zväčšil. 72. Pretože majetok žalovaného sa o vydraženú peňažnú sumu ani o nijakú jej časť v dôsledku dražby nehnuteľnosti nezväčšil, nemohlo na jeho strane dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor kohokoľvek, vrátane žalobcu. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému vyhodnotil ako nedôvodný v celom rozsahu. Vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním/opomenutím súdneho exekútora

73. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. 74. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia predpokladmi zodpovednosti súdneho exekútora za škodu je vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním súdneho exekútora pri činnostiach, zverených mu Exekučným poriadkom, pričom protiprávnosť konania súdneho exekútora musí vyplývať z porušenia zákonom ustanovenej povinnosti (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/81/01, 46/20002 ZSP). 75. Žalobca tvrdil nasledovné protiprávne konanie súdneho exekútora: a) žalovaný mal najneskôr pri spoločnej obhliadke predmetu dražby znalcom dňa 10.03.2005 zistiť, že nehnuteľnosť - viacúčelový sklad obydlia na parcele č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX už neexistuje. b) žalovaný v 1/ rade riadne neidentifikoval dražené nehnuteľnosti a neporovnal ich so skutočným stavom a skutočný stav neporovnal so stavom v katastri nehnuteľností a s údajmi v c) v rozpore s § 134 EP žalovaný pojal do vyvolávacej a zaplatenej ceny aj cenu veci, ktorá nebola vo vlastníctve povinného; d) žalovaný porušil aj § 139 ods. 7 EP - znalec mu listom zo dňa 08.2.2006 napísal okrem iného aj to, že nemal predložené relevantné podklady pre vypracovanie znaleckého posudku, ako sú územné rozhodnutie, projektová dokumentácia, stavebné či kolaudačné rozhodnutie e) žalovaný porušil § 140 ods. 2 písm. e) EP- žalovaný v dražobnej vyhláške nesprávne určil najnižšie podanie na dražbe f) porušil § 140 ods. 2 písm. n) EP - žalovaný v dražobnej vyhláške neuviedol čas a miesto obhliadky g) exekútor pri svojej činnosti musí vynaložiť všetko úsilie, ktoré od neho možno očakávať, aby zabránil škodám. Exekútor tieto povinnosti nesplnil, čo podľa žalobcu vyplýva z toho, že exekútor po začatí exekučného konania (pred dražbou) je povinný zostaviť súpis majetku a odkontrolovať, či tento majetok patrí do vlastníctva povinného a či fyzicky existuje - exekútor to neurobil, h) exekútor mal povinnosť objednať u znalca len na veci, ktoré sú vo vlastníctve povinného a fyzicky existujú i) exekútor ešte ani pred samotným vydaním a vyvesením dražobnej vyhlášky a dražbou neodkontroloval, či veci, ktoré chce pojať do dražby, sú vo vlastníctve povinného a či fyzicky existujú

- teda bez znalosti obsahu základných listín (listu vlastníctva) a ohliadky dražobných vecí na mieste samom, t.j. bez vynaloženia nevyhnutného úsilia sa spoliehal na to, že všetky veci sú vo vlastníctve povinného a všetky veci existujú. j) exekútor porušil aj všeobecnú prevenčnú povinnosť (§ 415 . K porušeniu povinností súdnym exekútorom 76. Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak. 77. Podľa § 134 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti (ďalej len "upovedomenie o začatí exekúcie") súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. 78. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (), údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Hodnoverným a záväzným údajom katastra je aj výmera parcely, ak je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným po účinnosti tohto zákona. 79. Ak exekučné konanie prebehne v súlade s účinnou právnou úpravou, t.j., ak exekučný súd, ako aj exekučným súdom poverený súdny exekútor pri nútenom výkone súdneho alebo iného rozhodnutia predajom (dražbou) nehnuteľných vecí vychádzajú z aktuálnych záznamov o vlastníkoch predávaných nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností a osoba, ktorá má voči týmto nehnuteľnostiam právo spochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, sa nedomáha tohto jej práva včas (pred predajom nehnuteľností) podaním vylučovacej žaloby, nič nebráni tomu, aby sa vydražiteľ, ktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym exekútorom udelený a exekučným súdom schválený príklep, stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu bez ohľadu na „pravdivosť“ vlastníctva povinného z exekúcie, ktorý bol k okamihu udelenia príklepu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník. II. ÚS 289/2008

80. Podľa § 135 ods. 1 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. 81. Podľa § 135 ods. 2 O.s.p., inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. 82. Podľa § 193 C.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 83. Podľa § 194 ods. 1 C.s.p., otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. 84. Podľa § 194 ods. 2 C.s.p., ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. 85. Podľa § 218a ods. 1 Exekučného poriadku, fyzické osoby a právnické osoby (ďalej len "sťažovateľ") sa môžu obracať na ministerstvo a na komoru so sťažnosťami na činnosť komory a na činnosť exekútorov. Sťažnosti na činnosť komory vybavuje ministerstvo. Sťažnosti na činnosť exekútorov vybavuje komora. Sťažovateľ môže požiadať ministerstvo o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou. 86. Podľa § 218c Exekučného poriadku, ak tento zákon niektoré skutočnosti súvisiace s prijímaním, evidovaním a vybavovaním sťažností neupravuje, postupuje sa podľa osobitného zákona. 87. Podľa § 3 zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach v znení účinnom v čase vykonávania Dražby, sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, pretože došlo k ich porušeniu alebo k ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy, b) upozorňuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie si vyžaduje zásah orgánu verejnej správy. 88. Ministerstvo spravodlivosti SR a Slovenská komora exekútorov boli v čase vykonávania Dražby (a stále sú aj v súčasnosti) oprávnení v súlade s § 218c EP v spojení s § 3 zákona č. 152/1998 Zb. prešetrovať pochybenie súdneho exekútora, spočívajúce v porušení právnych predpisov a súčasne Slovenská komora exekútorov, v prípade zistenia porušenia predpisov súdnym exekútorom aj vyvodzovať voči dotknutému súdnemu exekútorovi aj disciplinárnu súdnu zodpovednosť. Preto ak MS SR a SKE porušenie povinností súdnym exekútorom prešetrovali, ako tomu bolo v prejednávanej veci, súd v súlade s § 194 ods. 2 C.s.p. (predtým § 135 ods. 2 O.s.p.) musí na výsledky tohto prešetrenia pri svojom rozhodovaní prihliadnuť. V konaní nebolo sporné, že MS SR ani SKE konanie súdneho exekútora prešetrovali, robili to v rámci oprávnení, ktoré im zveril zákon a porušenie exekučného poriadku a iných súvisiacich predpisov nezistili. 89. Napriek uvedenému sa súd (v súlade so záväzným právnym názorom súdu druhej inštancie) zaoberal námietkami žalobcu a ním tvrdeným porušeniam právnych predpisov súdnym exekútorom 90. Súdny exekútor pri výkone Exekúcie nepochybne zisťoval nehnuteľný majetok povinného štandardným a jediným možným spôsobom spôsobom - vo vzťahu k nehnuteľnostiam vychádzal z údajov, uvedených v katastri nehnuteľností a z listov vlastníctva, vyžiadaných priamo z príslušného katastrálneho úradu (t.j. výpis použiteľný na právne úkony), ktoré sú podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Zb. všeobecne záväzné, a exekúciu viedol na nehnuteľnosti, ktoré zistil takýmto spôsobom. Nehnuteľnosťami, voči ktorým bola vedená exekúcia, je možné v tomto zmysle rozumieť nehnuteľnosti, voči ktorým súdny exekútor vykonal úkony vymedzené v štvrtej časti, prvej hlave, piatom diely Exekučného poriadku (exekúcia predajom nehnuteľností, §§134-178 EP). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že exekútor viedol exekúciu aj na nehnuteľnosť - V. M. na parc. č. XXX, ohodnotenú znalcom na sumu 85.220,07 Sk, parcela vedená na LV XXX, stavba vedená na LV č. XXXX. Žalobca tvrdil, že táto nehnuteľnosť bola v čase Dražby vo vlastníctve tretej osoby, nie vo vlastníctve povinného. Následne túto námietku zohľadnil aj znalec v dodatku č. 2 k ZP, ktorý znalec odôvodnil tým, že zistil, že objekt s.č. XXX na parcele č. XXXX/XX, vedený na LV č. XXXX je vo vlastníctve p. W.. Z dodatku č. 2 nie je

vôbec zrejmé, aké skutočnosti doviedli znalca k záveru, že sa jedná o totožnú nehnuteľnosť (ak tomu tak v skutočnosti je), keď ide o nehnuteľnosti na rôznych listoch vlastníctva, na pozemkoch s odlišným parcelným číslom a označených neidentickým názvom. Podľa súdu, bez upozornenia osoby znalej veci, nebolo možné dôjsť k záveru, že dotknutá nehnuteľnosť je vo vlastníctve inej osoby. Rozhodne k tomuto záveru nebolo možné prísť obhliadkou, prípade iným spôsobom, ktorý možno od znalca pri vynaložení všetkej jeho odbornej starostlivosti vyžadovať. Na základe týchto skutočností súd uzatvára, že žalovaný v súvislosti s touto nehnuteľnosťou žiadnu právnu povinnosť neporušil. Súd zároveň podotýka, že dodatok č. 2 bol vypracovaný až dňa 16.2.2006, t.j. po vykonaní dražby a vydaní súdneho rozhodnutia, ktorým bol schválený príklep. 91. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti žalobcu nasledujúce súdne rozhodnutie: 92. Ak exekučné konanie prebehne v súlade s účinnou právnou úpravou, t.j. ak exekučný súd, ako aj exekučným súdom poverený súdny exekútor pri nútenom výkone súdneho alebo iného rozhodnutia predajom (dražbou) nehnuteľných vecí vychádzajú z aktuálnych záznamov o vlastníkoch predávaných nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností, a osoba, ktorá má voči týmto nehnuteľnostiam právo spochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, sa nedomáha tohto svojho práva včas (pred predajom nehnuteľnosti) podaním vylučovacej žaloby, nič nebráni tomu, aby sa vydražiteľ, ktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym exekútorom udelený a exekučným súdom schválený príklep, stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu bez ohľadu na "pravdivosť" vlastníctva povinného z exekúcie, ktorý bol do okamihu udelenia príklepu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník. Skutočný vlastník exekvovanej nehnuteľnosti, ktorý sa voči povinnému z exekúcie nedomáhal ochrany svojho vlastníckeho práva pred jej predajom, sa môže od oprávneného v exekúcii domáhať vydania výťažku z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie jej práva k vydraženej veci. Táto osoba sa však nemôže domôcť samotného vydania exekvovanej veci od vydražiteľa, ktorý sa stal jej vlastníkom zákonným spôsobom, navyše odobreným rozhodnutím štátu (schválenie udelenia príklepu), ktorý sa spomedzi spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva upravených v § 132 ods. 1 považuje za "privilegovaný" (prioritný) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva majúci prednosť pred vlastníckym právom nadobudnutým iným, zákonom predvídaným spôsobom. (nález ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 289/08, z 5. novembra 2008, Zbierka nálezov a uznesení ÚS SR č. 61/2008, Uznesenie NS SR, sp. zn. 3 Cdo 58/2009) 93. Súd zároveň podotýka, že mu nie sú známe okolnosti, prečo nedošlo k zápisu vlastníckeho práva žalobcu k dotknutej nehnuteľnosti, keď vzhľadom na vyššie uvedenú ustálenú judikatúru sa aj napriek vlastníckemu právu tretej osoby skutočným vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti stal žalobca (prípadný postup správy katastra vo vzťahu k zápisu práva žalobcu do nehnuteľností v konaní tvrdený ani preukazovaný nebol, ani to, či sa žalobca takéhoto zápisu na základe udeleného príklepu domáhal; rovnako z tohto súdneho konania nevyplynulo, na základe akých skutočností dotknutá nehnuteľnosť na parc. č. XXX resp. parcela č. XXX už v súčasnosti nie je zapísaná na LV č. XXX/čl. XXX/). 94. Ďalšou nehnuteľnosťou, v súvislosti s ktorou si žalobca uplatnil náhradu škody, je sklad obilia, ohodnotený znalcom na sumu 1.169.645,69 Sk/38.825,12 € na parc. č. XXX/X. V konaní nebolo sporné, že uvedená nehnuteľnosť v čase Dražby neexistovala, resp. neexistovala v stave a hodnote, opísanej v znaleckom posudku (pred jeho prvým dodatkom). 95. Je nesporné, že táto nehnuteľnosť v čase Dražby (ako aj v čase vyhotovovania bola zavedená na LV č. XXXX v prospech vlastníka, ktorým bol povinný na Dražbe. 96. Exekučný poriadok účinný v čase vykonávania Dražby neukladal súdnemu exekútorovi povinnosť (a teda ani oprávnenie) uskutočňovať obhliadku dražených nehnuteľností (pri výkone exekúcie predajom nehnuteľností, ustanovenia §§ 134-178 EP) s výnimkou vstupu na nehnuteľnosť (§ 138 EP). Z vykonaného dokazovania (vyjadrenia žalovaného a zo zápisníc o výsluchu žalovaného a svedka P. K.) vyplýva, že súdny exekútor ohliadku dražených nehnuteľností nevykonával, ale že sa dostavil na oceňované nehnuteľnosti za účelom ich sprístupnenia znalcovi. Je nepochybné, že pri tejto príležitosti mohol zistiť, že jedna z oceňovaných nehnuteľností neexistuje v stave, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností, prípade v záložných zmluvách, z ktorých podľa jeho tvrdení pri vykonávaní exekúcie postupoval. 97. Znalcom je štátom splnomocnená osoba (§ 2 zákona č. 382/2004 Z.z.) na vykonávanie špecializovanej odbornej činnosti (§ 16 zákona č. 382/2004 Z.z.), ktorá okrem iného zahŕňa aj oceňovanie nehnuteľností, za zákonom ustanovených podmienok. 98. Ak by aj súdny exekútor bol zistil, že dotknutá budova neexistuje v stave uvedenom v katastri nehnuteľností a v záložných zmluvách, t.j. že z budovy existujú iba základy a podlaha, ak sa pri výkone svojej činnosti s ohľadom na osobitné postavenie znalca spoľahol na správnosť ním vyhotoveného

znaleckého posudku, nemožno exekútorovi podľa súdu vytknúť žiadne porušenie jeho povinností. Exekútor, ako aj ktorákoľvek iná osoba, je oprávnený legitímne očakávať, že znalec vykoná svoju činnosť v súlade so zákonom a s vynaložením odbornej starostlivosti a teda, že znalecký posudok vypracuje správne. V tejto súvislosti argumentácia znalca o tom, že nehnuteľnosť bol povinný oceniť, pretože bola v záložných zmluvách neobstojí - znalec mal povinnosť určiť cenu nehnuteľnosti, ktorá zodpovedala jej skutočnému stavu k času oceňovania, čo sa bohužiaľ v danom prípade nestalo. 99. Podľa § 139 ods. 7 Exekučného poriadku účinného v čase vykonávania Dražby, podklady k znaleckému posudku zabezpečí exekútor a zároveň vykoná súpis závad s určením, ktoré sa preberajú so započítaním na najvyššie podanie a ktoré bez započítania na najvyššie podanie. 100. Z ustanovenia § 139 ods. 7 EP vyplýva, že podklady k vypracovaniu znaleckého posudku mal zabezpečiť súdny exekútor. Žalobca splnenie tejto povinnosti súdnym exekútorom namietal, s odkazom na vyjadrenie znalca zo dňa 08.02.2006 (po vykonaní dražby), avšak neuviedol, aký konkrétny podklad exekútor nezabezpečil. Z vykonaného dokazovania vplynulo, že exekútor na účely vypracovania znaleckého posudku predložil znalcovi výpis z katastra nehnuteľností, snímky z katastrálnej mapy a znalecký posudok, ktorým boli dotknuté nehnuteľnosti v minulosti oceňované. Žalobca netvrdil a z vykonaného dokazovania ani nevyplynulo, že vôbec existovali iné podklady, ktoré by mohol exekútor znalcovi na účely oceňovania nehnuteľností predložiť, preto súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd v tejto súvislosti podotýka, že pre oceňovanie nehnuteľností vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku stanovuje pre znalca postupy, ako dospieť k oceneniu nehnuteľnosti pri nedostatku údajov o oceňovanej nehnuteľnosti. V tomto svetle sa list znalca zo dňa 08.2.2006, ktorým ospravedlňoval vlastné pochybenie, javí ako účelový. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tomto bode súd konštatuje, že pochybenie znalca v povinnostiach, ktoré mu boli vymedzené ustanovením § 139 ods. 7 EP, nezistil. 101. Podľa § 140 ods. 2 písm. n) Exekučného poriadku účinného v čase vykonávania Dražby, Dražobná vyhláška musí obsahovať čas a miesto obhliadky nehnuteľnosti. 102. V súvislosti s náležitosťou, uvedenou v § 140 ods. 2 písm. n) Exekučného poriadku súd konštatuje, že Dražobná vyhláška neobsahovala konkrétny dátum a čas obhliadky, avšak obsahovala údaj o tom, že záujemca má možnosť dražené nehnuteľnosti obhliadnuť po dohovore so súdnym exekútorom na konkrétnych kontaktoch uvedených vo vyhláške. Žalobca netvrdil, že exekútora kontaktoval a obhliadka mu nebola umožnená, preto porušenie tejto povinnosti súdneho exekútora súd nevyhodnotil ako príčinu vzniku škody žalobcu, obzvlášť v situácii, keď žalobca niekoľko mesiacov pred dražbou o stave dotknutej nehnuteľnosti vedel (uvedené vyplýva z námietok žalobcu zo dňa 14.11.2005 /čl. 17/, v ktorých žalobca výslovne uviedol, že na túto skutočnosť listom zo dňa 22.07.2005 upozornil záložného veriteľa). 103. Podľa § 140 ods. 2 písm. e) Exekučného poriadku účinného v čase vykonávania Dražby, Dražobná vyhláška musí obsahovať najnižšie podanie podľa § 142 ods. 2. 104. Podľa § 142 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase vykonávania Dražby, najnižšie podanie sa rovná všeobecnej hodnote určenej znaleckým posudkom zníženej o závady, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie, a zvýšenej o hodnotu práv spojených s nehnuteľnosťou, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie. 105. K namietanému porušeniu povinnosti vymedzenej v § 140 ods. 2 písm. e) EP súd uvádza, že porušenie tejto povinnosti súdnym exekútorom nezistil - súdny exekútor určil najnižšie podanie vo výške všeobecnej hodnoty dotknutej nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom. 106. V súvislosti s namietaným porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti súdnym exekútorom súd uvádza, že súdny exekútor postupoval pre vykonávaní dotknutej exekúcie v súlade s exekučným poriadkom (s výnimkou porušenia vyššie označeného zákonného ustanovenia) a s vynaložením starostlivosti, ktorú od neho v danej situácii bolo možné spravodlivo požadovať, čo sa však nedá povedať o žalobcovi, ktorý napriek tomu, že listom zo dňa 22.07.2005 (4 mesiace pred dražbou) upozorňoval záložného veriteľa (čl. 17 súdneho spisu, čl. XX súdneho exekučného spisu, že „M. B. Y. na parcele č. XXX/X, LV č. XXXX, k.ú A., okres K. - Y., ohodnotený znalcom J.. V. M., E.. na sumu 1.474.958,- Sk, bol rozobratý a odpredaný, hoci je predmetom záložného práva. Napriek tomu- že už neexistuje- stále figuruje v dražobnej ponuke Exekútorského úradu Vráble, ako majetok na odpredaj“, túto námietku neuplatnil ani u súdneho exekútora ani na súde včas, napríklad včas podanými námietkami proti udeleniu príklepu, prípadne aj pred samotnou dražbou, ani sa nedostavil na Dražbu s dostatočným časovým predstihom (podľa Dražobnej vyhlášky tak mohol urobiť 1 hodinu pred samotnou dražbou), aby sa mohol náležite oboznámiť s podkladmi k Dražbe, napr. so znaleckým posudkom. 107. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu

následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. ...( Rozsudok Krajského súdu v Bratislava, sp. zn. 7 Co 523/2015, sp. zn. 7 Co 524/2015 z 18. novembra 2015, podobne aj napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 89/2011 z 31.7.2012, rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Co/360/2013 z 29.1.2015 a iné) 108. Súd sumarizuje, že v konaní súdneho exekútora zistil jediné porušenie právnej povinnosti a to porušenie povinnosti ustanovenej v § 140 ods. 2 písm. n) Exekučného poriadku účinného v čase vykonávania Dražby, (t.j. dražobná vyhláška neobsahovala čas a miesto obhliadky nehnuteľnosti), avšak medzi porušením tejto povinnosti a vznikom tvrdenej škody nezistil adekvátnu príčinnú súvislosť. Ohliadkou draženej nehnuteľnosti (o ktorej žalobca ani netvrdil, že by mu bola odopretá) nebolo možné zistiť, že jedna z dražených nehnuteľností nie je vo vlastníctve povinného, osobitne ak to naviac nevyplývalo ani z listu vlastníctva a o rozobratí ďalšej nehnuteľnosti žalobca v tom čase vedel, nemohlo porušenie tejto povinnosti súdneho exekútora pri pravidelnom behu vecí viesť ku škode. 109. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009) 110. Adekvátnou príčinou škody žalobcu je podľa súdu nesprávny znalecký posudok vo vzťahu k nehnuteľnosti na prac. č. XXX/X a nadväzne na to včasné nepodanie námietok voči príklepu a pravdepodobne nesprávne údaje v katastri nehnuteľností vo vzťahu k druhej nehnuteľnosti - ak by nedošlo k týmto právnym skutočnostiam, nemohlo dôjsť ani ku škode na majetku žalobcu. Tieto okolnosti však súdny exekútor ani nezavinil, ani nevznikli v dôsledku jeho konania prípadne opomenutia. 111. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného (bod 17 tohto rozhodnutia), že nároku žalobcu na náhradu škody nemožno vyhovieť bez zrušenia súdneho rozhodnutia o príklepe - v tomto súdnom rozhodnutí sa súd totiž nezoberal komplexne zákonnosťou celej dražby, ale iba námietkami, ktoré mu boli predložené, prípadne inými skutočnosťami ktoré mu boli v čase rozhodovania známe. Ak by tu boli skutočnosti, ktoré predmetné súdne rozhodnutie neposudzovalo, nároku žalobcu by bolo možné vyhovieť a súdne rozhodnutia by neboli protichodné. 112. K námietke žalobcu, že súd druhej inštancie ani len nepripustil, že by za škodu mohol by zodpovedný znalec súd uvádza, že to je síce pravda, ale len preto, že túto okolnosť súd druhej inštancie neriešil. Súd zároveň dodáva, že v sporovom konaní (bez ohľadu na to, podľa akého procesného predpisu sa konanie začalo alebo pokračuje) nie je úlohou súdu komplexné objasnenie (skutkové a právne) veci predloženej žalobcom so zistením všetkých súvisiacich okolností, ale vyhodnotenie toho, či ním podaná žaloba je alebo nie je dôvodná vo vzťahu k žalovanému, ktorého označil. Inak povedané nebolo úlohou súdu (vrátane súdu druhej inštancie) prešetriť škodu žalobcu a identifikovať jej vinníka, ale iba posúdiť, či týmto vinníkom je alebo nie je žalovaný. 113. K námietke žalobcu, uvedenej v bode 11 tohto rozhodnutia, že jeho právne postavenie mu neumožňovalo ovplyvniť postup súdneho exekútora v tom, ako naloží s kúpnou cenou súd uvádza, že žaloba takúto možnosť mal, ak by podal včas námietky voči udeleniu príklepu.

114. Po dôkladnom posúdení veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a v celom rozsahu ju zamietol, keď porušenie povinností súdnym exekútorom buď nezistil alebo nezistil také porušenia povinností, ktoré by boli v adekvátnej príčinnej súvislosti so škodou označenou žalobcom. 115. O lehote na splnenie povinnosti zaplatiť trovy konania súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 C.s.p.. 116. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len“ C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 117. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 118. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania podľa miery úspechu vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).