Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/96/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci mal. dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, A., E. F. a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. XXXX/XX, H. I. J., v konaní o návrhu otca na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

I. Zvyšuje sa výživné zo strany matky na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 700 Kč mesačne na sumu 50 Eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná uhrádzať k rukám otca vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 20.04.2023 opakovane do budúcna.

II. Dlh na výživnom zo strany matky za obdobie od 20.04.2023 do 31.05.2024 na mal. A. vo výške 289,33 Eur je matka povinná splatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Tým sa mení rozsudok Obvodného súdu pre Prahu 5 sp. zn. -65 zo dňa 22.01.2019 vo výroku o výške výživného.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ A. B. (ďalej len „otec“ alebo „navrhovateľ“), svojim návrhom, doručeným Okresnému súdu Spišská nová Ves dňa 20.04.2023, žiadal, aby súd zvýšil výživné na maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“), zo sumy 700 Kč na sumu 250,- Eur mesačne.

2. Podaný návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že rozsudkom Obvodného súdu v Prahe sp.zn. zo dňa 27.02.20019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2019 bol maloletý zverený do jeho starostlivosti a matka bola zaviazaná platiť výživné v sume 700 Kč mesačne. Nakoľko matka výživné neuhrádza, otec poberá náhradné výživné v sume životného minima 29,87 Eur. Maloletý nastúpil od 01.09.2022 do predškolského zariadenia, čím sa podstatne zvýšili náklady na jeho výživu. Z dôvodu fyzického rastu sa zvýšili tiež náklady na ošatenie a hygienické potreby. V škole platí stravné 30 Eur mesačne. Otec je nezamestnaný, nemá žiaden príjem.

3. Spolu s návrhom navrhovateľ doložil aj rodný list maloletého, rozsudok Obvodného súdu pre Prahu 5 sp. zn. -65 zo dňa 22.01.2019 a potvrdenie o návšteve materskej školy.

4. Nakoľko sa súdu nepodarilo ani po opakovanom šetrení pobytu matky zistiť jej skutočný pobyt ani miesto jej pracoviska, súd jej doručil písomnosti podľa oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stráne tun. súdu.

5. Matka sa k podanému návrhu v súdom určenej lehote ani mimo nej nevyjadrila, súdu nepredložila žiadne listiny, nemala návrhy na vykonanie dokazovania.

6. Tunajší súd si vyžiadal od MŠ I. Krasku v Spišskej Novej Vsi, do ktorej bol prijatý maloletý, o prehľad platieb a doplatkov u maloletého, z ktorého vyplýva, že maloletý je žiakom Materskej školy I. Krasku v Spišskej Novej Vsi. Otec uhradil v školskom roku 2022/2023 a 2023/2024 materskej škole 24 Eur a za rovnaké obdobie zaplatil otec za stravu spolu 198,66 Eur.

7. Z odpovede Sociálnej poisťovne na dožiadanie, doručenej na tunajší súd dňa 14.05.2024 vyplýva, že otec maloletého nie je poberateľom nemocenských dávok, dávky v nezamestnanosti ani žiaden druh dôchodku.

8. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves na dožiadanie, doručenej na tunajší súd dňa 07.05.2024 vyplýva, že otec je vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie od 11.01.2023 doposiaľ, je poberateľom prídavku na dieťa, aktuálne v sume 60 Eur a poberateľom náhradného výživného, aktuálne v sume 28,75 Eur.

9. Z predloženého dokladu SIPO vyplýva, že otec uhrádza mesačne 89,95 Eur.

10. Z príjmového pokladničného dokladu č. 114 zo dňa 29.04.2024 vystaveného Mestom Spišská Nová Ves vyplýva mesačná uhrádza otca za nájomne za mesiac píli 2024 vo výške 200 Eur.

11. Zo správy ustanoveného kolízneho opatrovníka, doručenej súdu dňa 23.06.2023 vyplýva, že otec, A. B., nar. XX.X.XXXX, je nezamestnaný evidovaný v rámci úradu ako uchádzač o zamestnanie. Zúčastňuje sa aj náhodných brigád. Menovaný je ženatý a jeho manželka J. B., nar. XX.XX.XXXX, je nezamestnaná a poskytuje sa jej pomoc v hmotnej núdzi s príspevkami vo výške 260 Eur. Z manželstva pochádza 5 detí z toho sú 4 dospelé a maloletá dcéra A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je študentkou 2. ročníka SOŠ, Spišská Nová Ves, odbor kaderník. Maloletý A. pochádza z predchádzajúceho vzťahu otca. Maloletý je rozhodnutím súdu zverený do jeho osobnej starostlivosti. Rodina obýva 1- izbový nájomný byt. Poplatky spojené s bývaním otec maloletého uhrádza vo výške 170 Eur a inkaso vo výške 80 Eur. Matka dieťaťa, B. C., nar. X.X.XXXX, býva a žije v Českej republike, D. XXXX, A.. Z uvedeného dôvodu nie je možné prešetrenie pomerov na strane matky. Maloletý A. navštevuje predškolské zariadenie Materskú školu, Ivana Krasku, Spišská Nová Ves. Je predškolák a má odloženú povinnú školskú dochádzku. Mesačne otec uhrádza stravné vo výške 30 Eur. Ďalej zakupuje oblečenie, drogériu. V prípade ochorenia syna dokupuje lieky a odporúčané vitamíny. Maloletý je zdravý, prekonal len detské bežné ochorenia. Pri šetrení pomerov v rodine, otec maloletého nebol prítomný a preto bol vykonaný pohovor s jeho manželkou, ktorá uviedla, že matka dieťaťa súdom určené výživné vôbec neuhrádza. Výživné je uhrádzané náhradným výživným zo strany úradu. Matka sa o syna žiadnym spôsobom nezaujíma. S návrhom matky na zníženie výživného nesúhlasí. Na základe uvedených skutočností navrhuje úrad súdu, aby súd zvýšil výživné zo strany matky, a to na sumu zodpovedajúcu potrebám a záujmom dieťaťa, prihliadajúc na možnosti a schopnosti matky.

12. Na nariadenom pojednávaní dňa 30.05.2024 bol vypočutý navrhovateľ, ktorý vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že spolu so synom, manželkou a jej dospelou dcérou bývajú v 1izbovom nájomnom byte. Dcéra študuje odbor kaderníčky, je v 3., poslednom ročníku, chce sa zamestnať. Uviedol, že mesačne uhrádza 200 Eur nájomné a 89,95 Eur elektrinu. Ďalej ma výdavky na internet 30 Eur, dobíja si asi tak raz ročne kredit na telefón v sume 4 Eur. Strava do domácnosti je asi v sume 300-400 Eur, s týmto finančne pomáha staršia dcéra. Nemá osobné výdavky, fajčí málo. Poberá len prídavok na dieťa 60 Eur a náhradné výživné. Nemá žiadne ďalšie dieťa. Jeho manželka je taktiež nezamestnaná, poberá prídavok na dcéru, príspevok na bývanie a dávku v hmotnej núdzi, spolu asi 280 Eur. Vzdelanie ma len základné, neukončil stavebnú školu. Nepracuje už asi 5-6 rokov, nevie sa zamestnať. Prácu si hľadá ako stavebný robotník. Nemal žiadnu pracovnú ponuku ani nepracuje načierno. Je pravdou, že evidovaný v evidencií uchádzačov o zamestnanie je od 11.1.2023, pred tým mal rok prerušenie, pre nakoľko asi rok predtým odišiel do Česka, tam sa živil zbieraním železa. Trpí bolesťami krížov, mal operovanú cystu na krku, trpne mu krk. Berie na to liek ibalgin. S matkou nekomunikuje, nevie kde sa nachádza, matka bola so synom naposledy keď mal syn 9 mesiacov, vtedy bol v Čechách. Poberá náhradné výživné v minimálnej výške. Syn A. chodí do materskej školy, mesačne sa platí 20 Eur strava, sú tam však aj rôzne záujmové aktivity, niekedy je to 4 Eur mesačne, niekedy aj 15 Eur. Syn je zdravý, často však býva

chorý, aj tento týždeň je chorý. Nemá problém s imunitou. Preto má náklady na lieky, naposledy to bolo 28 Eur. Na oblečenie syna minie minimálne 70 Eur, syn totiž rýchlo rastie, a čo mu je jeden mesiac dobré, druhý mesiac je už malé. S nákladmi na domácnosť mu pomáha dcéra, ktorá pracuje.

13. Otec na pojednávaní predložil potvrdenie o chorobe maloletého, SIPO, príjmový pokladničný doklad, potvrdenie o poberaní náhradného výživného a potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa.

14. Zástupca kolízneho opatrovníka sa na predmetnom pojednávaní vyjadril, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a každý rodič má smerovať svoje osobné a pracovné aktivity tak, aby výživné pre deti zabezpečil. Sám otec vo svoje výpovedi uviedol, že je nezamestnaný 5 až 6 rokov a spolieha sa na pomoc štátu a rodiny. Matka od roku 2022 výživné neplatí a otec tak poberá náhradné výživné a preto je predpoklad že aj do budúcna bude výživné uhrádzať štát. Výživné 250 Eur preto znova len bude pomoc štátu rodine, preto navrhla aby súd vyhovel návrhu otca na zvýšenie výživného, matka totiž nemá určené ani zákonné minimálne výživné, avšak aby súd pri určovaní výšky výživného prihliadal na odôvodnené potreby maloletého.

15. Rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 5 č.k. -65 zo dňa 22.01.2019, bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, a matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 700,- Kč mesačne (podľa konverzného kurzu 24,731 CZK ku dňu vyhlásenia rozhodnutia 29.05.2024 v sume 28,30 Eur).

16. Po vykonanom dokazovaní súd vec tatko právne posúdil:

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých ).

20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

23. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

28. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

29. Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u maloletého došlo k zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal súd v pôvodnom rozhodnutí, čo je základným predpokladom vyhovenia otcovho návrhu vo veci zvýšenia výživného. Predovšetkým maloletý bol týmto rozsudok zverený do celodennej starostlivosti otca. V súčasnej dobe navštevuje predškolské zariadenie – Materskú školu I. Krásku, od septembra 2024 začne navštevovať základnú školu. Čo sa teda zmeny pomerov u maloletého týka, išlo o prechod z celodennej starostlivosti otca na nástup do predškolského zariadenia a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa, napríklad s nákupom potrieb, ošatenia, nákladov na záujmové aktivity. Maloletý sa dostal na vyšší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích, či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Súd však vo vzťahu k zvýšeniu výživného u maloletého musel pristúpiť aj v zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že životné náklady oproti obdobiu, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného (januára 2019) pre maloleté dieťa stúpli a preto súd musel brať túto okolnosť tiež na zreteľ, nakoľko nesporne došlo od poslednej úpravy výživného k navýšeniu životných nákladov, náklady na bežný každodenný život vzrástli, stúpli ceny energií, ošatenia, obuvi a hlavne potravín.

30. Maloletý je dieťa s bežnými potrebami bez zdravotných komplikácií. Otec uviedol, že maloletý sa stravuje v predškolskom zariadení. Za stravu doma otec uhrádza mesačne 300- 400 Eur (keďže v domácnosti žijú štyri osoby, mesačne, v priemere strava pre jednu osobu 100,- Eur), nájomné za byt v sume 290,- Eur mesačne /72,50 Eur na osobu, poplatok za stravu do škôlky v priemere 11,68 Eur mesačne. Suma odôvodnených mesačných potrieb maloletého tak predstavuje sumu 184,18 Eur. Súd dodáva, že aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky nemôže byť argumentom na neúmerné výživné pretože táto položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie spravidla jedného roka. Na druhej strane súd nemôže tieto výdavky odignorovať, ale na ne prihliadať z hľadiska ich prípadného rozrátavania na dlhšie časové obdobie. Čo sa týka výdavkov na maloleté dieťa matka žiaden z týchto výdavkov nespochybnila a preto súd tieto výdavky, ktoré má otec na maloletého považuje medzi rodičmi za nesporné a vychádzal z nich pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti.

31. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že výživné nemôže resp. nemá slúžiť na zvyšovanie životnej úrovni rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené vo svojej starostlivosti, ale výlučne slúžiť pre všestranný rozvoj maloletého dieťaťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada tiež na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je

odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nie je možné vyhovieť otcovi vo výške ním požadovanom rozsahu výživného, nakoľko objektívne možno konštatovať, že príjem matky sa súdu nepodarilo zistiť, avšak vzhľadom na zistené informácie o matke, ako boli zistené v predchádzajúcom súdom konaní, ako aj v tomto konaní, teda že vedie nezodpovedný spôsob života, má 5 vyživovacích povinností, nie je riadne zamestnaná, opakované bola vyradzovaná z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu, ktoré jej nedávajú možnosť prispievať v takej výške ako to požaduje otec, predovšetkým s poukazom na jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Taktiež je však nutné podotknúť, že rovnako otec tvrdil, že nie je schopný sa 5-6 rokov zamestnať, pričom však mimochodom spomenul, že rok dozadu sa zdržiaval v českej republike, kde sa živil zberom železa, len podporuje vyjadrenie kolíznej opatrovníčky, že rodičia v tomto konkrétnom prípade sa spoliehajú len na pomoc štátu, napriek tomu, že im, predovšetkým u otca nebráni žiadna objektívna prekážka, s výnimkou vôle sa riadne zamestnať a dosahovať plnohodnotný príjem za účelom zlepšenia svoje životnej situácie, nie sa spoliehať na pomoc svojich detí a štátu.

32. Zhrnujúc uvedené, berúc do úvahy zásadu rovnosti životnej úrovne každého dieťaťa so životnou úrovňou rodičov, ktorá predchádza hľadisku odôvodnených potrieb dieťaťa, odvolávajúc sa zároveň na súdnu prax a judikatúru, má teda súd zato, že priznaná výška výživného na maloletého v sume 50,- Eur mesačne primerane zodpovedá potrebám maloletého, ale predovšetkým aj možnostiam a schopnostiam matky ako povinnej z vyživovacej povinnosti, zohľadňujúc jej aktuálne možnosti a majetkové pomery.

33. Preto súd návrh otca v prevyšujúcej časti nad sumu 50 Eur u mal. Justina zamietol aj bez osobitného výroku vzhľadom k zneniu ust. a , nakoľko súčasné majetkové pomery matky, pritom prihliadal aj na nezistený príjem u matky a jej ďalšie vyživovacie povinnosti, neodvodňujú ju zaviazať k otcom požadovanému výživnému ako ale predovšetkým aj s poukazom na odôvodnené potreby maloletého.

34. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 20.04.2023 a to z dôvodu, že zmena pomerov už existovala v čase doručenia jeho návrhu na súd. Týmto vznikol matke do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 20.04.2023 do 31.05.2024 na maloletého v sume 289,33 Eur. Nedoplatok súd vyčíslil za dané obdobie u maloletého ako súčet sumy, o ktorú bolo výživné zvýšené za mesiace apríl 2023 – máj 2024, ktoré je matka povinná zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

35. Týmto rozhodnutím súd súčasne zmenil rozsudok Obvodného súdu pre Prahu 5 sp. zn. -65 zo dňa 22.01.2019 vo výroku o výške výživného zo strany matky na maloletého A..

36. Podľa ), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

38. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

39. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal ich náhradu, nakoľko súd nezistil žiadne závažne skutočnosti, aby bolo potrebné zaviazať na ich úhradu niektorého z účastníkov konania, súd o týchto trovách preto rozhodol podľa a vyslovil, že žiadne z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( ).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.