Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-188-2017.pdf
PDF · 95.18 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/188/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom: Mýtna 48, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: O. J., R.. XX.X.XXXX, T. D. J. - I., o zaplatenie 3.518,55 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.310,05 EUR spolu s úrokom z omeškania:
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.470,25 EUR od 30.10.2014 do 24.7.2017
- vo výške 5 % ročne zo sumy 3.420,25 EUR od 25.7.2017 do 22.9.2017
- vo výške 5 % ročne zo sumy 3.370,25 EUR od 23.9.2017 do 22.5.2018
- vo výške 5 % ročne zo sumy 3.310,05 EUR od 23.5.2018 až do zaplatenia,
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 60,20 EUR, splatných vždy k 19.dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou, splatnou 19.dňa v mesiaci, nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, až do splatenia celého dlhu.
II. V prípade omeškania so zaplatením ktorejkoľvek z mesačných splátok, alebo jej časti, žalovaný stráca výhodu splátok a celý dlh sa stáva splatným.
III. Konanie v časti o zaplatenie sumy 48,30 EUR a 160,20 EUR s prísl. (spolu vo výške 208,50 EUR) zastavuje.
IV. Vracia žalobcovi súdny poplatok za žalobu vo výške 5,80 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., do 30 dní od doručenia právoplatného odpisu tohto rozhodnutia príslušnej pobočke Slovenskej pošty.
V. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 97,26 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca, pôvodne spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom: Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, sa žalobou zo dňa 15.3.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.518,55 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 20.5.2014 až do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 3.2.2014 bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 3.515,65 EUR, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť formou 96 pravidelných mesačných splátok vo výške 92,30 EUR a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 8.860,80 EUR. Žalovaný svoj záväzok splácať úver riadne a včas porušil, keďže do podania žaloby uhradil len sumu 731,90 EUR. Žalobca preto listom zo dňa 27.8.2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok
a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa ku dňu 19.10.2014 úver zosplatnil. Ku dňu zosplatnenia dlh žalovaného predstavoval sedem splátok úveru spolu vo výške 646,10 EUR a zostatok úverovej istiny vo výške 3.556,05 EUR, t.j. spolu vo výške 4.202,15 EUR. Žalobca si okrem toho uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 48,30 EUR titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky. Od celkového dlhu vo výške 4.250,45 EUR žalobca odpočítal sumu 731,90 EUR, ktorú žalovaný zaplatil do dňa podania žaloby.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. V priebehu konania, na základe Rámcovej zmluvy pôvodný žalobca postúpil pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Súd o zmene na strane žalobcu rozhodol uznesením, č.k.: 24Csp 188/2017-44 zo dňa 16.2.2018.
5. Podaním zo dňa 6.7.2018 žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 48,30 EUR titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky, ako aj v časti o zaplatenie sumy 160,20 EUR z dôvodu, že uvedenú sumu žalovaný zaplatil po podaní žaloby formou troch splátok a to dňa 24.7.2017 vo výške 50 EUR, dňa 22.9.2017 vo výške 50 EUR a dňa 22.5.2018 vo výške 60,20 EUR. Žalobca z tohto dôvodu upravil resp. vzal späť žalobu aj v časti úrokov z omeškania. V súlade s týmto podaním žalobca navrhoval, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.310,05 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.470,25 EUR od 30.10.2014 do 24.7.2017, vo výške 5 % ročne zo sumy 3.420,25 EUR od 25.7.2017 do 22.9.2017, vo výške 5 % ročne zo sumy 3.370,25 EUR od 23.9.2017 do 22.5.2018 a vo výške 5 % ročne zo sumy 3.310,05 EUR od 23.5.2018 až do zaplatenia. Žalobca zároveň navrhol, aby súd vzhľadom na správanie žalovaného (prejavil skutočný záujem splniť svoj dlh) povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach vo výške 60,20 EUR mesačne, za podmienok, špecifikovaných vo výroku tohto rozsudku.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.
7. Z písomnej zmluvy o pôžičke súd zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom: Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 3.2.2014 zmluvu o pôžičke č. 5020803, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 3.515,54 EUR a žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v 96 pravidelných mesačných splátkach vo výške 92,30 EUR, so splatnosťou vždy do 20. dňa mesiaca, so splatnosťou prvej splátky nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy.
8. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že do zosplatnenia úveru (19.10.2014) bol žalovaný povinný uhradiť 7 splátok vo výške 646,10 EUR. Žalovaný z týchto splátok zaplatil včas len prvú splátku vo výške 92,30 EUR, splatnú dňa 20.3.2014; ďalšie splátky už nezaplatil. Do zosplatnenia zaplatil ešte sumu 92,30 EUR. Do zosplatnenia úveru teda zaplatil spolu 184,60 EUR. Po zosplatnení úveru žalovaný postupne uhradil sumu spolu vo výške 547,30 EUR. Do podania žaloby teda žalovaný spolu uhradil sumu 731,90 EUR.
10. Z listu veriteľa zo dňa 27.8.2014, označeného ako Predžalobná upomienka súd zistil, že veriteľ vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach a zároveň ho upozornil, že ak do 5.10.2014 nedôjde k úhrade dlhu, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Z doručenky súd zistil, že veriteľ zasielal list na adresu, ktorú žalovaný uviedol pri uzatváraní zmluvy. Zásielka sa veriteľovi vrátila dňa 10.9.2014 s poznámkou doručovateľa, že na zadanej adrese je žalovaný neznámy.
11. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu, ktorá je svojim charakterom spotrebiteľským úverom a ktorú súd z hľadiska obsahových náležitostí vyžadovaných vyššie citovaným zákonom vyhodnotil ako platnú. Po právnej stránke súd predmetný záväzkovo-právny vzťah posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku daného právneho vzťahu.
17. V konaní nebolo sporné, že na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 3.515,54 EUR.
18. Súd konštatoval, že veriteľ dôvodne využil svoje právo zosplatniť celý úver, zakotvené v ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v prípade, že sa dlžník omešká so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Z prehľadu splátok je totiž zrejmé, že žalovaný sa oneskoril s platením viac ako len jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru mal žalovaný zaplatiť 7 splátok vo výške 646,10 EUR. Žalovaný z týchto splátok zaplatil včas len prvú splátku vo výške 92,30 EUR, splatnú dňa 20.3.2014; ďalšie splátky už nezaplatil. Do zosplatnenia zaplatil ešte sumu 92,30 EUR. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť ku dňu 19.10.2014, pričom predchádzajúcim listom zo dňa 27.8.2014 žalovaného upozornil na uplatnenie tohto práva.
19. Čo sa týka rozsahu uplatneného nároku, súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že do účinnosti zosplatnenia úveru mal žalovaný zaplatiť 7 splátok úveru spolu vo výške 646,10 EUR. Zároveň, ako to vyplynulo z úverového účtu, výška zostatku pôžičky ku dňu zosplatnenia predstavovala 3.556,05 EUR. Spolu teda dlh žalovaného (splatné splátky + zostatok istiny pôžičky) ku dňu zosplatnenia predstavoval sumu 4.202,15 EUR. Vzhľadom k tomu, že žalovaný do zosplatnenia úveru, ako aj po zosplatnení úveru až do podania žaloby zaplatil spolu sumu 731,90 EUR, výška jeho dlhu na úvere ku dňu podania žaloby predstavovala 3.470,25 EUR.
20. Ako už súd uviedol vyššie, pred prvým pojednávaním vo veci samej vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 48,30 EUR titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky, ako aj v časti o zaplatenie sumy 160,20 EUR z dôvodu, že uvedenú sumu žalovaný zaplatil po podaní žaloby formou troch splátok a to dňa 24.7.2017 vo výške 50 EUR, dňa 22.9.2017 vo výške 50 EUR a dňa 22.5.2018 vo výške 60,20 EUR. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný znížil svoj dlh ku dňu rozhodovania súdu o 160,20 EUR. Jeho dlh teda predstavuje sumu 3.310,05.
21. Žalovaný nespochybnil základ, ani výšku nároku. Súd ho preto zaviazal na zaplatenie sumy 3.310,05 EUR.
22. Podľa ust. § 144 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa ust. § 145 ods.1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
23. Na základe dispozičného úkonu žalobcu (späťvzatie žaloby sčasti) súd v zmysle vyššie cit.ustanovenia CSP konanie v späťvzatej časti o zaplatenie sumy 208,50 EUR s prísl. zastavil.
24. Okrem istiny sa žalobca domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania.
25. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. Žalovaný porušil platobnú disciplínu, pretože dojednané splátky úveru neplatil riadne a včas. Veriteľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania. Splatnosť celého úveru nastala vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Listom zo dňa 27.8.2014 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.10.2014 úver zosplatnil, čo žalovanému oznámil listom zo dňa 29.10.2010. Ako už súd uviedol vyššie, ku dňu podania žaloby výška dlhu na úvere predstavovala 3.470,25 EUR. Prvým dňom omeškania so zaplatením sumy uvedenej sumy je teda deň, nasledujúci po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, t.j. 30.10.2014. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 3.470,25 EUR od 30.10.2014 do 24.7.2017, kedy žalovaný znížil dlh zaplatením sumy 50 EUR, ďalej na zaplatenie úrokov z omeškania z ostávajúcej časti dlhu vo výške 3.420,25 EUR od 25.7.2017 do 22.9.2017, kedy žalovaný znížil dlh zaplatením ďalšej sumy 50 EUR, ďalej na zaplatenie úrokov z omeškania z ostávajúcej časti dlhu vo výške 3.370,25 EUR od 23.9.2017 do 22.5.2018, kedy žalovaný znížil dlh zaplatením ďalšej sumy 60,20 EUR a napokon, na zaplatenie úrokov z omeškania z ostávajúcej časti dlhu vo výške 3.310,05 EUR od 23.5.2018 až do zaplatenia.
25. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania so zaplatením sumy 3.470,25 EUR bola vo výške 0,05 %; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška predstavuje 5,05 % ročne. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania so zaplatením sumy 3.420,25 EUR, sumy 3.370,25 EUR a sumy 3.310,05 EUR bola vo výške 0 %; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška predstavuje 5 % ročne. Žalobca si výšku úrokov uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis. Súd preto žalobe vyhovel.
26. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
27. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
28. V danej veci nebolo sporné a žalobca preukázal predložením zmluvy, že žalovanú pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol na základe postúpenia pohľadávky. Súd konštatoval, že žalobca je preto v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.
29. Podľa ust. § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa ust. § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech čo do výšky priznanej istiny 3.310,05 EUR, ako aj v časti o zaplatenie sumy 160,20 EUR, v ktorej súd konanie pre späťvzatie žaloby z dôvodu splnenia dlhu zastavil. V percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu predstavuje 98,63 %. Neúspech mal v časti o zaplatenie
sumy 48,30 EUR, v ktorej súd konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby v tejto časti, vychádzajúc z procesného zavinenia žalobcu. V percentuálnom vyjadrení neúspech žalobcu predstavuje 1,37 %. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 97,26 %. Súd preto žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 97,26 %.
32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
33. Podľa ust. § 11 ods.3 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase rozhodovania, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
34. Podľa ust. § 11 ods.4 citovaného zákona, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.
35. V súlade s vyššie cit.zák.ustanoveniami, vzhľadom k tomu, že žaloba bola vzatá späť v časti o zaplatenie sumy 208,50 EUR pred prvým pojednávaním, žalobca má právo na vrátenie zodpovedajúcej časti súdneho poplatku zaplateného za žalobu, kráteného o 6,70 EUR. Súdny poplatok, ktorý zodpovedá predmetu konania, ktorý ostal po spävzatí žaloby (3.310,05 EUR), je vo výške 198,50 EUR. Žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 211 EUR. Rozdiel činí 12,50 EUR. Súd preto rozhodol, že žalobcovi bude vrátený súdny poplatok vo výške 5,80 EUR (t.j. 12,50 mínus 6,70 EUR).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).