Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-61-2023.pdf
PDF · 131.13 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/61/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Česká republika, 140 92 Praha 4 - Michle, Želatavská 1525/1, IČO: 649 48 242, organizačná zložka: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky so sídlom Slovenská republika, 813 33 Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336, v konaní zast. advokátska kancelária Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o. so sídlom 821 09 Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, IČO: 47 239 921, proti žalovanej: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C., XXX XX F., G. XXXX/XX, v konaní zast. JUDr. Ildikó Osvaldová, advokátka so sídlom 937 01 Želiezovce, Petőfiho 29, IČO: 37 867 717, o právnu neúčinnosť darovacej zmluvy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k.13C/45/2019-462 zo dňa 29. novembra 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (výrok I.) ako aj vo výroku o trovách konania ( výrok III.) p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že právny úkon - darovacia zmluva uzatvorená medzi fyzickými osobami H. D., C. D., trvale bytom I. J. K. XXX, L. J., E. C., nar. XX.XX.XXXX a M. D., C. A., trvale bytom XXX XX F., G. XX, nar. XX.XX.XXXX na strane darcov a fyzickou osobou A. B., C. D., trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX F., nar. XX.XX.XXXX na strane obdarovaného, ktorú Okresný úrad Levice, katastrálny odbor zaevidoval v katastri nehnuteľností pod V-3975/2018 zo dňa 27.07.2018, ktorej predmetom prevodu boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území F., obec F., okres Levice zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, a to: pozemok - parcela registra "C", parcelné číslo 2185 o výmere 263 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom, so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku - parcela registra "C", parcelné číslo 2185 o výmere 263 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, v bezpodielovom spoluvlastníctve 1/1, na základe ktorej sa vlastníkom prevodu stala fyzická osoba A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F., G. XXXX/XX, je voči žalobcovi právne neúčinný v jednej polovici v časti, v ktorej darovaciu zmluvu podpísala fyzická osoba H. D., C. D., trvale bytom I. J. K. XXX, L. J., E. C., nar. XX.XX.XXXX. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu . V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby, ktorou sa žalobca ako veriteľ domáhal neúčinnosti právneho úkonu darovacej zmluvy medzi fyzickými osobami H. D. a M. D., na strane darcov a fyzickou osobou A. B. na strane obdarovaného. Uviedol, že spoločnosť SC-HG spol. s.r.o. so sídlom Veľké Turovce 362, IČO: 44 644 604, ako dlžník uzatvorili zmluvu o kontokorentnom úvere
č. 000795/CORP/2016 k zmluve o kontokorentnom úvere č.: 000655/SB/2012 zo dňa 15.08.2016, v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 20.04.2018, na základe, ktorej žalobca poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme úveru vo výške 70 000 eur. Keďže dlžník neuhradil svoje záväzky zo zmluvy o úvere riadne a včas, a vzhľadom na skutočnosť, že pretrvávali dôvody na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, oznámil žalobca dlžníkovi predčasnú splatnosť úveru ku dňu 07.08.2018 a vyzval ho na úhradu celého zostatku úveru s príslušenstvom vo výške 38 286,88 eur, ktorú do dňa 27.08.2019 neuhradil. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a splnenia záväzkov dlžníka, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, poskytol dlžník žalobcovi zabezpečenie vo forme ručenia, a to uzatvorením Dohody o ručení č. 000795A/CORP/2016 zo dňa 20.04.2018, medzi žalobcom ako veriteľom a E. D. a H. D., ako ručiteľmi, ktorou sa ručitelia zaviazali uhradiť banke záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku. Dňa 16.05.2018 spísali dlžník a ručitelia pred notárom Notársku zápisnicu N 283/2018, Nz 15696/2018, NCRls 15983/2018, na Notárskom úrade JUDr. Janou Jánoškovou, so sídlom v Nitre, ul. Štefánikova 27 (ďalej aj "Notárska zápisnica"), v ktorej dlžník a ručitelia súhlasili s vykonateľnosťou celého záväzku v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "EP") (súhlas s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice ako exekučného titulu). Dlžník ani ručitelia neplnili svoje záväzky v zmysle Notárskej zápisnice riadne a včas, preto žalobca využil svoje oprávnenie a pristúpil k exekučnému vymáhaniu pohľadávky zo zmluvy o úvere na základe Notárskej zápisnice voči dlžníkovi, ručiteľom. Predmetná exekúcia k dnešnému dňu prebieha u súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, so sídlom Exekútorského úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra, pod číslom Ex 213, EX 583/18, pričom v priebehu exekučného nebola v rámci exekučného konania vymožená ani časť pohľadávky, Podľa vyjadrenia súdneho exekútora je pravdepodobnosť vymoženia plnenia v exekučnom konaní minimálna (z dôvodu absencie majetku dlžníka, ručiteľa 1 a ručiteľa 2). V čase existencie vymáhateľnej pohľadávky ručiteľ H. D. vlastnil majetok - nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území F., obec Šahy, okres Levice, zapísané na LV č.XXXX vedenom Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, a to: pozemok - parcela registra "C", parcelné číslo 2185 o výmere 263 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom, so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku - parcela registra "C", parcelné číslo 2185 o výmere 263 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, v bezpodielovom spoluvlastníctve 1/1, (ďalej aj "Nehnuteľnosti"). V žalobe tiež uviedol, že v čase, kedy pripravoval návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 a nasl. Exekučného poriadku, zistil, že ručiteľ, ktorý je povinnou osobou podľa Notárskej zápisnice darovacou zmluvou, ktorú Okresný úrad Levice, katastrálny odbor zaevidoval pod V-3975/2018 zo dňa 27.07.2018 previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú, pričom k odporovateľným právnym úkonom došlo v posledných troch rokoch (§ 42a odsek 1, odsek 2 a odsek 3 písm. a) Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na dôvodný predpoklad žalobcu, že žalovaná je blízkou osobou ručiteľa 2 (z dôvodu totožnosti priezviska žalovanej) (v zmysle § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka) ako pôvodného vlastníka nehnuteľnosti, úmysel ručiteľa, resp. vedomosť žalovanej o úmysle ručiteľa ukrátiť veriteľa netreba preukazovať, t. j. tento úmysel sa prezumuje (v zmysle § 42a ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka). Z úkonu ručiteľa a žalovanej bližšie špecifikovaného v tejto žalobe, je nepochybné, že účelom darovacej zmluvy bolo zbavenie sa nehnuteľnosti zo strany ručiteľa s úmyslom ukrátiť žalobcu ako veriteľa zo zmluvy o úvere. Žalobca ďalej v podanej žalobe uviedol, že ďalší relevantný nehnuteľný majetok vo vlastníctve dlžníka je zaťažený záložnými právami iných veriteľov a teda možno predpokladať, že vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi by sa z tohto majetku neuspokojila v plnom rozsahu. S prihliadnutím na tieto skutočnosti možno predpokladať, že dlžník nevlastní iný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Z uvedeného je teda zrejmé, že odporovaný právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 42a ods. 1,2,3 písm. a), § 42b ods. 1,2,4, § 116, § 148 ods. 1, § 149 ods. 4, § 150 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., § 151 ods. 2,1 CSP ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodne podaná. Z hľadiska skutkových zistení považoval za preukázané, že žalobca podal žalobu o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že ako veriteľ uzavrel zmluvu o kontokorentnom úvere č. 000795/ CORP/2016 k zmluve o kontokorentnom úvere číslo: 000655/SB/2012 zo dňa 15.08.2016 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 20.04.2018, na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi SC-HG spol. s r.o. so sídlom 935 81 Veľké Turovce, Veľké Turovce 362, IČO: 44 644 604 peňažné prostriedky vo forme úveru na sumu 70 000 eur. Dlžník svoje záväzky riadne a včas nesplácal, preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 07.08.2018 a vyzval dlžníka, spoločnosť SC-HG spol. s r.o. na úhradu celého zostatku
úveru s príslušenstvom. Ku dňu 27.08.2019 výška vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi predstavovala sumu vo výške 38 286,88 eur podľa obsahu žaloby. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a splnenia záväzkov dlžníka, poskytol žalobcovi dlžník zabezpečenie vo forme ručenia, uzatvorením Dohody o ručení č. 000795A/CORP/2016 zo dňa 20.04.2018, medzi žalobcom ako veriteľom a ručiteľmi 1.) E. D., 2.) Ladislavom Cibulyom. V tejto súvislosti poukázal na zmluvu o kontokorentnom úvere číslo: 000795/CORP/2016 k zmluve o kontokorentnom úvere číslo: 000655/SB/2012 zo dňa 15.08.2016, vrátane písomného Dodatku č. 1 k zmluve o kontokorentnom úvere č.: 000795/CORP/2016, ktorý bol uzavretý dňa 20.04.2018. Na základe Dohody o ručení č. 000795A/CORP/2016 zo dňa 20.04.2018 ručitelia 1.) E. D. a 2.) H. D. vyhlásili žalobcovi ako veriteľovi, že každý z ručiteľov, ak dlžník voči veriteľovi nesplní svoj záväzok zo zmluvy o úvere zo dňa 15.16.2016 č. 000795/CORP/2016 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 20.04.2018, uspokojí veriteľa v celom rozsahu dlžníkom (SC-HG spol. s r.o.) nesplneného záväzku. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dňa 16.05.2018 dlžník obchodná spoločnosť SC-HG spol. s r.o. a ručitelia 1.) E. D., nar. XX.XX.XXXX a 2.) H. D., nar. XX.XX.XXXX pred notárom JUDr. Janou Jánoškovou spísali Notársku zápisnicu N 283/2018, Nz 15696/2018, NCRls 15983/2018, v ktorej dlžník aj ručitelia 1.) a 2.) súhlasili s vykonateľnosťou celého záväzku s poukazom na uzavretú Dohodu o ručení č. 000795A/CORP/2016 zo dňa 20.04.2018.Dlžník (spoločnosť SC-HG spol. s r.o.) a ani jeden z ručiteľov nesplnili svoje záväzky v zmysle Notárskej zápisnice N 283/2018, Nz 15696/2018, NCRls 15983/2018 zo dňa 16.05.2018 a preto žalobca využil svoje oprávnenie a pristúpil k exekučnému vymáhaniu pohľadávky zo zmluvy o úvere. Poukázal tiež na to, že rodičia žalovanej H. D. a M. M., C. A. uzavreli manželstvo dňa 26.07.1986, pričom ich manželstvo bolo rozvedené na základe rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 07. februára 2006 sp. zn. 282/2005 - 21, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2006 a v tento deň došlo aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Medzi manželmi nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva ani do troch rokov od jeho zániku a preto platí podľa § 149 ods. 4 veta druhá Občianskeho zákonníka, že ostatné hnuteľné veci a nehnuteľné veci sú v podielovom spoluvlastníctve a tiež, že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké a to vrátane nehnuteľnosti, ktorú dňa 27.07.2018 darovali žalovanej. Darovanú nehnuteľnosť k 27.07.2018 ani jeden z darcov neužíval. Na základe rozhodnutia Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, číslo vkladu: V 3975/2018 zo dňa 10.10.2018 bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.07.2018 v prospech žalovanej v podiele 1/1. Zdôraznil, že počas súdneho konania nebolo preukázané, že dlh ručiteľov a dlžníka voči žalobcovi zanikol. Konštatoval, že žalobca ako veriteľ má pohľadávku voči dlžníkovi na základe zmluvy o kontokorentnom úvere číslo: 000795/CORP/2016, k zmluve o kontokorentnom úvere číslo: 000655/ SB/2012 uzavretej dňa 20.04.2018 medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom SC-HG spol. s r.o. (výška poskytnutého úveru bola na sumu 70 000 eur), za ktorý úver ručil dlžník na základe Dohody o ručení č. 000795A/CORP/2016 zo dňa 20.04.2018 ako ručiteľ H. D.. Ručiteľ H. D. písomne vyhlásil veriteľovi v Dohode o ručení dňa 20.04.2018, že na seba berie povinnosť voči veriteľovi, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník (t. j. SC-HG spol. s r.o., na ktorú spoločnosť bol vyhlásený konkurz). Rovnako aj na ručiteľa č. 1 k tejto úverovej zmluve E. D. bol vyhlásený konkurz. Súd prvej inštancie prijal záver, že ručiteľ H. D. ukrátil veriteľa (žalobcu) uzavretím darovacej zmluvy zo dňa 27.07.2018, ktorou previedol polovicu nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva LV č. XXXX, katastrálne územie F., Obec: Šahy, Okres: Levice, pozemok registra C KN parc. č. 2185, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 263 m2, stavba rodinný dom so súpisným číslom 1267 na pozemku registra C KN s parcelným číslom 2185, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 263 m2. Darovaciu zmluvu zo dňa 27.07.2018, ktorou rodičia H. D. (ručiteľ č. 2 vo vzťahu k veriteľovi - žalobcovi) a M. M. darovali žalovanej ( dcére) vyhodnotil ako platným právnym úkonom, s tým, že darovacia zmluva uzavretá dňa 27.07.2018 bola urobená v posledných troch rokoch. Podľa názoru súdu prvej inštancie jednoznačne ide o právny úkon ručiteľa, ktorý ukracuje pohľadávku veriteľa, pretože viedol k zmenšeniu majetku ručiteľa, pričom v dôsledku tohto úkonu vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku ručiteľa, hoci nebyť tohto úkonu by sa z majetku ručiteľa uspokojil. V tomto rozsahu bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že ručiteľove právne úkony ukracujú jej uspokojenie, veriteľ preukázal. Žalobca ako veriteľ disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči ručiteľovi na základe Notárskej zápisnice spísanej v Notárskom úrade JUDr. Jany Jánoškovej v Nitre dňa 16.05.2018 N 283/2018, Nz 15696/2018, NCRls 15983/2018,, ktorá je exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Konštatoval, že žalobca preukázal súdu, že darovacia zmluva je objektívne ukracujúcim platným právnym úkonom ručiteľa H. D., pretože jeho majetok bol týmto úkonom zmenšený, pričom tento úkon bol vykonaný v posledných troch rokoch pred podaním žaloby. Rovnako mal súd prvej inštancie za preukázanú aj subjektívnu stránku odporovateľnosti ručiteľa H. D., t. j. úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. V tejto súvislosti uviedol, že učiteľ H. D. vykonával reálne právne úkony smerujúce k ukráteniu veriteľa, zmenšoval svoj majetok darovacou zmluvou dňa 27.07.2018, hoci vedel, že je ručiteľom voči žalobcovi, vedel, že uznal záväzok v notárskej zápisnici dňa 16.05.2018, ktorá je exekučným titulom. Darovacia zmluva zo strany darujúceho H. D. (ako ručiteľa 2 voči žalobcovi) je právnym úkonom, ktorý viedol k zmenšeniu jeho majetku, pričom toto zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, ktorý je v konkurze, rovnako ako ručiteľ 1 E. D., na ktorú bol vyhlásený konkurz, nebyť darovacej zmluvy zo dňa 27.07.2018 mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená vo väčšom rozsahu ako doposiaľ (ak nie celkom). Poukázal na to, že H. D. ako ručiteľ vo vzťahu k žalobcovi daroval svoj podiel v jednej polovici k nehnuteľnosti blízkej osobe - dcére, preto nie je preukázanie úmyslu ručiteľa podmienkou odporovateľnosti. Totiž preukázanie úmyslu ručiteľa (dlžníka) cum animo fraudandi nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak je "druhou stranou" osoba blízka ručiteľovi, čo je tento prípad. V takomto prípade sa úmysel ručiteľa (dlžníka) ukrátiť svojho veriteľa predpokladá a závisí od blízkych osôb ručiteľovi (dlžníkovi), aby preukázali opak, t. j. že úmysel dlžníka (v tomto prípade ručiteľa) ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Vedomosť je poslednou podmienkou odporovateľnosti ako subjektívna stránka osôb, na ktoré ručiteľ previedol svoj majetok s úmyslom ukrátiť veriteľa. Prijal záver, že žalovaná ničím súdu nepreukázala, že vykonala takú činnosť (aktivitu), aby úmysel ručiteľa ukrátiť veriteľa poznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). V tejto súvislosti poukázal na výpoveď žalovanej na pojednávaní dňa 03.03.2022, ktorá potvrdila, že sa so svojím otcom (ako ručiteľom) stretávala a tiež počula o obchodnej spoločnosti SC-HG spol. s r.o., nakoľko má sídlo tam, kde býva jej otec s manželkou, a vie že spoločnosť podnikala s drevom. Tiež na výpoveď H. D., ktorý potvrdil, že s dcérou, udržiava rodinné vzťahy, stretávajú sa a uviedol, že žalovaná vedela, že jeho manželka je činná v obchodnej spoločnosti SC-HG spol. s r.o. a tiež, že naznačil s manželkou viackrát žalovanej, že majú finančné problémy v tejto obchodnej spoločnosti. Z tohto je celkom zrejmé, že žalovaná nepreukázala, že vykonala aktivitu, činnosť, aby úmysel svojho otca ako ručiteľa ukrátiť veriteľa - žalobcu spoznala. Záverom zdôraznil, že odporovacou žalobou (§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka) možno napadnúť aj len časť právneho úkonu ukracujúceho uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 30. novembra 2010 sp. zn. 7Cdo 75/2011), preto vyslovil, že právny úkon
- darovacia zmluva uzavretá dňa 27.07.2018 je voči žalobcovi právne neúčinná v jednej polovici v časti, v ktorej darovaciu zmluvu podpísala fyzická osoba H. D.. Žalobu vo zvyšku zamietol s tým, že, zamietajúca časť predstavuje darovanie zo strany jej matky M. M.. U darujúcej strany M. M. (matky žalovanej) je zrejmé, že neboli splnené podmienky na určenie odporovateľnosti, pretože vo vzťahu k žalobcovi, žalobca nie je veriteľom voči nej, nemá voči M. M. žiadnu vymáhateľnú pohľadávku, preto darovaním nehnuteľnosti v jednej polovici nemohla ukrátiť veriteľa - žalobcu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2.Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť trovy konania. V dôvodoch odvolania žalovaná uviedla, že podáva odvolanie v tej časti, ktorej súd určil, že darovacia zmluva je neúčinná v polovici v časti ktorej fyzická osoba H. D. previedla svoj podiel na žalovanú, a to podľa § 359 z dôvodov a § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. V dôvodoch odvolania poukázala na ust. § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 365 ods. 1 písm. d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. e), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že so žalobou nesúhlasí, pretože žalobca nesplnil všetky zákonné podmienky odporovateľnosti právneho úkonu. V danom prípade totiž nie sú splnené všetky predpoklady určenia neúčinnosti predmetnej darovacej zmluvy a hlavne predpoklad, že žalovaná mala vedomosť o existencii záväzku svojho otca. Bránila sa tým, že na pojednávaní poukázala na skutočnosti, ktoré predchádzali uzatvoreniu darovacej zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená už dávno pred jej podpisom, čomu bránila skutočnosť, že polovičnou vlastníčkou nehnuteľnosti bola jej matka M. M., predtým D., ktorá si po rozvode manželstva nevysporiadala BSM, preto po uplynutí
doby 3 rokov sa stala podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Matka žalovanej nikdy nemala žiadne dlhy a žalovaná o záväzkoch svojho otca s druhou manželkou E. D. vedomosť nemala. Zdôraznila, že nebolo preukázané, že sú splnené všetky zákonné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu darovacej zmluvy uzatvorenej medzi darujúcimi M. M. a H. D. a obdarovanou – žalovanou tak, ako sú stanovené v ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedla, že súd v konaní nepreukázal, že žalovaná mala a mohla poznať úmysel ručiteľa ukrátiť svojho veriteľa. Skutočnosť, že medzi darujúcou osobou a obdarovanou je blízky príbuzenský vzťah, ešte neznamená, že obdarovaná vedela o existencii záväzkov svojho otca. Žalovaná poukázala na zákon, z ktorého vyplýva, že žalovaná ako blízka osoba ručiteľa mala vynaložiť takú relevantnú činnosť, aby ukracujúci úmysel svojho otca rozpoznala, alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť. Žiadala zohľadniť, že otec žalovanej pred uzatvorením darovacej zmluvy sa nikdy nezmienil o tom, že by mal nejaké záväzky ako fyzická osoba. Zdôraznila, že mala vedomosť o tom, že jej otec je podnikateľom a má účasť v právnickej osobe, no o záväzkoch fyzickej osoby vedomosť nemala a vzhľadom na všetky nižšie uvedené okolnosti ani nemohla predpokladať. Žiadala zohľadniť, že darovacia zmluva mala byť podpísaná už dávno pred tým, ako vznikli záväzky ručiteľa , čo bolo potvrdené aj svedkyňou M. M., ktorá sa vyjadrila k tomu, aký bol postup pred uzatvorením darovacej zmluvy medzi darujúcimi a obdarovanou – žalovanou. Nehnuteľnosť mala byť prevedená na žalovanú už niekoľko rokov predtým, ako vznikli záväzky ručiteľa. Podľa jej názoru odporovateľnosti bráni významná okolnosť a to, že na nehnuteľnosti viazne ťarcha, záložné právo v prospech iného subjektu, ktoré bolo založené v roku 2007, teda podstatne skôr ako vznikli záväzky ručiteľa. Túto skutočnosť súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil. Záložný veriteľ banka VUB, a.s., má prednosť pred ďalším veriteľom ručiteľa, teda žalobcom. Hypotekárny úver, ktorým dlžník – brať žalovanej ručil nehnuteľnosťou, doposiaľ nebol vôbec splatený, keďže dlžník G. D. je dlhodobo nezamestnaný pre ťažkú chorobu. V závere svojho odvolania žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami, nevypočul ako svedka G. D. k tomu, aký je zostatok hypotekárneho úveru, ďalej dotazom z VÚB, a.s. nezistil, či banka už nepristúpila k realizácii záložného práva na nehnuteľnosti, keďže hypotekárny úver podľa vyjadrenia žalovanej dlžník nespláca. Za daného stavu konanie na súde prvej inštancie vykazuje vadu, ktorá ma za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietala, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tým, či vôbec ručiteľ mal v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, keď krátko pred podpísaním notárskej zápisnice o ručení, bola vydražená ďalšia nehnuteľnosť, ktorá bola vo vlastníctve ručiteľa, a ktorá mala postačovať na pokrytie záväzkov voči žalobcovi. Podľa názoru žalovanej konanie na súde prvej inštancie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 3.K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca poukázal na ustanovenie Občianskeho zákonníka ust. § 42 ods. 2 a tiež na ust. § 42 ods. 3,4, ktorý upravuje výnimku, kedy zákon predpokladá vedomosť blízkej osoby o úmysle dlžníka (ručiteľa) ukrátiť veriteľa a predmetný úmysle teda žalobca nemusí preukazovať. Naopak žalovaná, ktorá je osobou blízkou ručiteľovi (svojmu otcovi) sa môže odporovacej žalobe ubrániť, len ak preukáže, že úmysle ručiteľa ukrátiť odporovaným právnym úkonom žalobcu nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať. Úspešná obrana žalovanej podľa ust. § 42a ods. 2 OZ, teda spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle ručiteľa ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela, a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula starostlivosť za účelom rozpoznania jeho úmyslu a išlo pritom o náležitú starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že žalovaná vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu ručiteľa – jej otca takú činnosť (aktivitu), aby úmysel svojho otca ukrátiť žalobcu, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu (t.j. v čase uzatvorenia darovacej zmluvy) objektívne vzaté musel byť z ich výsledkov poznania, t. j., aby sa o tomto úmysle dozvedela. Zdôraznil, že žalovaná, aby si splnila svoju dôkaznú povinnosť, mala navrhnúť také dokazovanie, z ktorého by nepochybne vyplynulo, že vyššie uvedenú aktivitu vykonala, a že vyvinutá činnosť predstavuje náležitú starostlivosť, čo sa však v tomto prípade nestalo. 4.Žalobca vo vyjadrení poukázal aj na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že žalovaná sa aktívne nezaujímala, či má jej otec nejakých veriteľov, resp. či má nejaké záväzky. Svedčí o tom výpoveď žalovanej na pojednávaní dňa 03.03.2022, cit.: „S otcom sa nezvyknem rozprávať o jeho finančných záležitostiach. Ja som sa môjho otca nepýtala v aktuálnom čase – vo vzťahu k podpísaniu darovacej zmluvy, či má nejaké dlhy môj otec“. Uvedené potvrdil aj jej otec: H. D. na pojednávaní dňa 09.06.2022, kde vyhlásil: „Pred podpísaním darovacej zmluvy zo dňa 27.07.2018 sa nepýtala žalovaná, či ja mám nejaké záväzky, o tomto sme sa my nerozprávali“. Žalovaná sa dokonca nezaujímala o prípadnú existenciu dlhov otca ani po tom, keď jej naznačil, že firma jeho manželky, v ktorej je zamestnaný,
má finančné problémy: „Žalovaná mala vedomosť o tom, že moja manželka je činná v obchodnej spoločnosti SC-HG a tiež, že v tejto spoločnosti ja pracujem. Pri rozhovoroch so žalovanou sme niekedy naznačili, že máme finančné problémy v tejto obchodnej spoločnosti, ale bližšie sme to nerozoberali“. Na základe vyššie uvedeného je žalobca toho názoru, že žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania náležitej starostlivosti, ktorú mala vyvinúť za účelom rozpoznania úmyslu svojho otca ukrátiť žalobcu ako jeho veriteľa. Žalobca poukázal na údaje, ktoré sú verejne dostupné z katastra nehnuteľností, z ktorých tiež nevyplýva skutočnosť, že by VÚB, a.s. pristúpila k výkonu záložného práva, nakoľko na predmetnom liste vlastníctva LV č. XXXX, k. ú. F., na ktorom je nehnuteľnosť vedená nie je vyznačená poznámka o začatí výkonu záložného práva veriteľom VÚB, a.s.. Existencia ťarchy v prospech iného subjektu je však v tomto konaní irelevantná, nakoľko pokiaľ by aj záložný veriteľ VÚB, a.s. pristúpil v budúcnosti k výkonu záložného práva. Žalobca by mohol byť prípadne uspokojený ako ďalší v poradí z výťažku z predaja, ktorý ostane po uspokojení prednostného záložného veriteľa. Žalobca uviedol, že pokiaľ exekúcia odporovaného majetku nebude z nejakého dôvodu možná, žalobca sa môže v budúcnosti domáhať samostatnou žalobou voči žalovanej prípadnej relutárnej náhrady, keďže mala z odporovaného úkonu prospech. Žalovaná v odvolaní tvrdila, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tým, či otec žalovanej mal v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, keď krátko pred podpísaním notárskej zápisnice o uznaní dlhu bola vydražená ďalšia nehnuteľnosť, ktorá mala postačovať na pokrytie záväzkov voči žalobcovi. Žalobca poukázal na zrejmú nesprávnosť v predmetnom tvrdení žalovanej, nakoľko rodinný dom v k ú. F. zapísaný na LV č. XXX bol vydražený až dňa 11.01.2019, pričom notárska zápisnica o uznaní dlhu bola ručiteľom podpísaná dňa 16.05.2018, teda ešte pred jej vydražením. V závere svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že v konaní preukázal, že v čase konania o odporovacej žalobe naďalej disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči ručiteľovi vo výške 37.044,26 eura, ktorá doposiaľ nebola uspokojená. Čo sa týka subjektívnej a objektívnej stránky odporovateľnosti otca žalovanej, s tou sa súd tiež podrobne vysporiadal v bode 60. a nasl. odôvodnenia rozsudku. Už len samotný fakt bez ďalšieho, že otec žalovanej krátko potom, ako uznal svoj dlh voči žalobcovi v notárskej zápisnici dňa 16.05.2018 bezodplatne previedol darovacou zmluvou uzavretou dňa 27.07.2018 zvyšok svojho exekvovateľného majetku na žalovanú svedčí o jeho úmysle ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. 5.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba v napadnutom vyhovujúcom výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdiť. 6.Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ust. § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a z neho vyvodil aj správny právny záver. Z podrobného odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne vyplýva, akým závermi a myšlienkovými postupmi sa súd prvej inštancie riadil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. 7.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvedené v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky v prípade, že vedie k zmenšeniu majetku dlžníka, lebo práve zmenšenie majetku dlžníka môže (ale nevyhnutne nemusí) mať následok, že veriteľ nemôže svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Záložná zmluva nevedie k zmenšeniu majetku dlžníka, len zmenšuje vymožiteľnosť jej pohľadávky. Takáto zmluva plní zabezpečovaciu funkciu, čo znamená, že zabezpečuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ale nedochádza ňou k zmenšeniu majetku dlžníka, takýto následok má až výkon záložného práva. 8.Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že záložná zmluva sama osebe nemá charakter právneho úkonu, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Ak právny úkon nevedie k zmenšeniu majetku dlžníka, nemôže ani smerovať ku ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Nie je preto právne významná námietka žalovanej, že na nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy viazne záložné právo. V konaní o neúčinnosť právneho úkonu nie je rozhodujúce, či nehnuteľnosť, ktorú previedol dlžník v úmysle ukrátiť veriteľa je zaťažená záložným právom. Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov,
mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. V prejednávanej veci je podstatným, že darovacou zmluvou došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a v konaní bolo preukázané, že zmenšenie majetku má súčasne za následok nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu z iného majetku dlžníka ( učiteľa). 9.Správne súd prvej inštancie vychádzal z toho, že preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi (blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.). Úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t. j., že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Žalovaná osoba, ktorá je osobou blízkou dlžníkovi sa môže odporovacej žalobe ubrániť, len ak preukáže, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať. Úspešná obrana tejto žalovanej osoby blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ teda spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka a išlo pritom o náležitú starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z ich výsledkov poznala, t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Ak sa jej to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nepodarilo, potom sa môže v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla. 10.Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno, ktorú ju v tomto smere zaťažovalo, odvolací súd považoval za správny, pretože vyplýva z vykonaného dokazovania. Z výpovede otca žalovanej (ručiteľa) vyplýva, že žalovaná mala vedomosť tom, že otec má v podnikaní finančné problémy a napriek tomu sa pred uzatvorením darovacej zmluvy nevenovala žiadnu pozornosť tomu a v tomto smere nevyvinula žiadnu aktivitu, či týmto právnym úkonom darca neukracuje svojho veriteľa. S ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka bola žalovaná povinná sa presvedčiť, či tento právny úkon nie je na ujmu otcovho veriteľa. V tomto smere žalovaná nepreukázala, že vyvinula náležitú starostlivosť za účelom rozpoznania úmyslu darcu a ani nevrhla vykonať dokazovanie. Jej obrana spočívajúca v tvrdení, že rodičia jej mali v úmysle darovať predmetnú nehnuteľnosť už v minulosti na tomto závere nemôže nič zmeniť. Za rozhodujúce je treba v zmysle ust. § 42a ods. 2 OZ považovať, to či týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa a či bol urobený v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou blízkou alebo, ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb s výnimkou, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. 11.V podanom odvolaní žalovaná vytýkala súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhované dokazovanie a nevypočul ako svedka G. D. k tomu, aký je zostatok hypotekárneho úveru, ďalej dotazom z VÚB, a.s. nezistil, či banka už nepristúpila k realizácii záložného práva na nehnuteľnosti. K týmto námietkam odvolací uvádza, že z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 13.10.2022 (č.l. 407-411 spisu) vyplýva, že po vykonaní dokazovania právna zástupkyňa žalovanej výslovne uviedla, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Rovnako tak na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 29.11.2022 ( č.l. 453-456 spisu), na ktorom súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok sa právna zástupkyňa žalovanej vyjadrila tak, že :“nemá viac čo by uviedla“, na čo súd prvej inštancie následne uznesením vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná nenavrhla vykonať vyššie uvedené dôkazy, pričom v zmysle ust. § 154 CSP tak žalovaná mohla urobiť iba do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Prostriedkom procesnej obrany sú v zmysle ust. § 149 CSP aj návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré sú však povinné uplatniť strany sporu včas. Pokiaľ žalovaná tieto dôkazy v konaní nenavrhla vykonať a to ani po poučení súdom ešte pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, nie je možné nevykonanie týchto dôkazov súdu prvej inštancie vyčítať.
12.Napokon žalovaná v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tým, či vôbec ručiteľ mal v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, keď krátko pred podpísaním notárskej zápisnice o ručení, bola vydražená ďalšia nehnuteľnosť, ktorá bola vo vlastníctve ručiteľa, a ktorá mala postačovať na pokrytie záväzkov voči žalobcovi. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že s touto námietkou sa súd prvej inštancie vyporiadal v bode 57. napadnutého rozsudku, pričom z odôvodnenia je zrejmé, že žalovanou uvádzaná nehnuteľnosť bola vydražená za cenu 36.000 euro, pričom z výťažku bol žalobca čiastočne uspokojený. Odvolací súd v tejto súvislosti iba pripomína, že otec žalovanej v notárskej zápisnici uznal dlh dňa 16.05.2018 a následne dňa 27.07. 2018 previedol svoj podiel k nehnuteľnosti darovacou zmluvou na žalovanú, pričom k dražbe rodinného domu v F., zapínaného na LV č. XXX došlo dňa 11.01.2019. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovanej, že otec žalovanej nemal úmysel ukrátiť veriteľa, keďže krátko pred podpísaním notárskej zápisnice o ručení ( uznaní dlhu) bola vydražená ďalšia nehnuteľnosť v jeho vlastníctve, ktorá mala postačovať na pokrytie záväzkov voči žalobcovi. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, a to z Notárskej zápisnice N/53/2019, NZ 791/2019, NCRIs 816/2019 zo dňa 11.01.2019, obsahom ktorej je osvedčenie o priebehu dražby nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. F., rodinný dom súp č. XXX na parc. č. 1583/4 a parc. č. 1583/3 zastavané plochy a nádvoria, že všeobecná hodnota týchto nehnuteľností bola znalcom ocenená na 36.000 eur. Zostatok nesplateného, ručením aj uznaním záväzku zabezpečeného úveru ku dňu 29.06.2022 predstavoval sumu 37 044,26 eura ( č.l. 368 spisu). Z dohody o ručení zo dňa 20.04.2018 ako aj z notárskej zápisnice spísanej v Notárskom úrade JUDr. Jany Jánoškovej v Nitre dňa 16.05.2018 N 283/2018, Nz 15696/2018, NCRls 15983/2018 vyplýva, že ručiteľ – otec žalovanej ručil za záväzky povinnej osoby až do sumy 140.000 euro. Vzhľadom k vyššie uvedenému v konaní žalobca preukázal, že v čase uzatvorenia odporovateľného právneho úkonu – darovacej zmluvy nevlastnil dlžník (ručiteľ) iný majetok, ktorého hodnota by bola postačovala na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu v celom rozsahu. 13.Z vyššie uvedených dôvodov, keďže boli splnené všetky zákonné podmienky na určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu- darovacej zmluvy, odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. 14.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej, ktorá úspech v odvolacom konaní nemala nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.
15.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).