Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-188-2017.pdf
PDF · 141.73 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/188/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F.: P., H.. XX.XX.XXXX B. R., H.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti rodičov - matka: A. F., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. T. S. XXXX/XXA, Z., toho času Č. XXX/XX, H. D., otec: P. F.Z., H.. XX.XX.XXXX, bytom V. T. S. XXXX/XXA, Z., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi a o návrhu otca na zmenu zverenia maloletého P. do osobnej starostlivosti otca, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi zastavuje.
II. Súd návrh otca na zmenu zverenia maloletého P. do osobnej starostlivosti otca zamieta.
III. Zvyšuje sa výživné na maloletého P. zo sumy 30,- Eur mesačne na sumu 60,- Eur mesačne a na maloletého R. zo sumy 30,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne, u oboch detí počnúc od 25.5.2017, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nitra, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX T. M. XX.X.XXXX v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti F..
V. Dlžné výživné za obdobie od 25.5.2017 do 10.7.2018 na maloletého P. vo výške 396,80 Eur a na maloletého R. vo výške 264,50 Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur na každé dieťa až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletých detí po hrozbou straty výhody splátok.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 25.5.2017, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 5.6.2017 domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/230/2016-96 bolo jej manželstvo s otcom maloletých detí rozvedené, maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný platiť na výživu maloletých detí výživné vo výške 30,- Eur mesačne na každé dieťa. Otec maloletých detí bol toho času nezamestnaný a poberal invalidný dôchodok vo výške 200,- Eur. Má vedomosť o tom, že otec maloletých si zakúpil drahých psov, ktorých cena za kus predstavuje 400,- Eur, prerába svoj rodinný dom, nakúpil drahý nábytok. Maloleté deti navštevujú základnú školu v Močenku. Mladšiemu platí doučovanie z anglického jazyka. Vozenie na tréningy Močenok - Nitra ju stojí 60,- Eur. Mladší syn býva často chorý, za lieky zaplatí cca. 30,- až 40,- Eur mesačne, syn je sledovaný pneumológom. Deťom sa zvýšili z dôvodu ich fyzického rastu náklady na ošatenie a hygienické potreby. V súčasnosti sa podľa jej informácií od posledného
rozhodnutia o výživnom otcovi maloletých detí zmenil príjem, nakoľko sa zamestnal v SBS Bonul ako údržbár a jeho mesačný príjem predstavuje sumu približne 600,- až 700,- Eur. Matka žiadala zvýšiť výživné zo sumy 30,- Eur mesačne na 100,- Eur mesačne na každé dieťa.
2. Otec sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 26.6.2017, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 6.7.2017, na tunajšom súde vedeným pod sp. zn. 21P/118/2017, domáhal úpravy styku s maloletými deťmi. Svoj návrh odôvodnil tým, že vyššie citovaným rozsudkom po rozvode boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky, súd neupravoval styk s deťmi, ponechal ho na dohodu rodičov. Po odchode matky a maloletých detí zo spoločnej domácnosti a jeho prepustení z vyšetrovacej väzby dňa 4.1.2017 matka mu odmietala maloleté deti dávať. Po intervencii príslušného úradu práce mu matka od marca 2017 začala deti opäť dávať. Pestoval si s nimi pekný a blízky vzťah, chodil s nimi na výlety, na tréningy, na návštevy, trávili spolu voľný čas, pričom od júna 2017, kedy začal riešiť BSM po rozvode, matka maloletých detí mu bráni v styku s deťmi, zakazuje im kontakt s ním a manipuluje deti voči nemu. Následne sa otec v uvedenom konaní návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.8.2017, doplneným dňa 6.9.2017, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletými deťmi, a to z dôvodu, že svoje deti už dva mesiace nevidel a prestali mu dvíhať telefóny. Mal za to, že matka detí spolu so svojim partnerom deti zmanipulovali, rozprávajú o ňom klamstvá. Predtým deti k nemu pravidelne chodievali, brával ich pravidelne viackrát do týždňa a odrazu im zakázali s ním komunikovať. Uviedol, že sa jedná o majetkovoprávne veci a týmto mu chcú ubližovať, bránia deťom v stretávaní a komunikácii s ním. Tunajší súd uznesením č. k. 21P/118/2017-47 zo dňa 21.9.2017, právoplatným dňa 18.10.2017, rešpektujúc želanie maloletých detí návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže dospel k záveru, že nebolo by v záujme maloletých detí neodkladným opatrením bez patrične vykonaného dokazovania upraviť styk otca s maloletými deťmi, nakoľko prostredníctvom kolízneho opatrovníka bolo zistené, že matka nemieni otcovi brániť v styku s maloletými deťmi a otec sa aktuálne s maloletými deťmi nestretáva z dôvodu, že ho deti odmietajú.
3. Nakoľko na tunajšom súde prebiehali dve konania ohľadne maloletých detí, ktoré konania sa týkali tých istých účastníkov konania a skutkovo spolu súviseli (konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného pod sp. zn. 12P/188/2017 a konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi vedené pod sp. zn. 21P/118/2017, bližšie označené v bode 1. vyššie), tunajší súd uznesením č. k. 12P/188/2017-20 zo dňa 14.8.2017, právoplatným dňa 18.10.2017, rozhodol o spojení týchto vecí s tým, že spoločné konanie bude vedené pod spisovou značkou 12P/188/2017. Predmetné uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
4. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu, doručenom súdu dňa 01.12.2017, nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného s poukazom na svoju aktuálnu finančnú situáciu. Poprel matkine tvrdenia, že by choval psov a predával šteniatka. Nekupuje drahý nábytok, so všetkým mu pomáhajú priatelia a rodina, od ktorých si požičal peniaze, zároveň si vzal ďalší úver, aby sa mohol s bývalou manželkou majetkovoprávne vysporiadať. Hypotekárny úver vo výške 3.500,- Eur, ktorý bol vzatý na výstavbu rodinného domu hradí sám. Teraz posiela deťom 3.000,- Eur titulom vysporiadania za ich zrušené poistky so sporením a bývalej manželke 14.000,- Eur, čo spolu predstavuje 17.000,- Eur, ktoré si požičal z banky, resp. od rodičov. Zarába okolo 300,- až 400,- Eur. Po manželke mu zostali dva úvery, ktoré spláca a do konca života má hypotéku. Z bývalého manželstva má dcéru, ktorá študuje, platí na ňu 30,- Eur. Má kopec dlhov a musí platiť právnikov. Platí si náklady na bývanie v dome. Kvôli manželke má zadržaný zbrojný preukaz a odbornú spôsobilosť, preto až do ukončenia trestného konania nemôže vykonávať prácu, ktorú predtým vykonával. Zarába minimum. Otec si mesačné náklady vyčíslil na hypotekárny úver 158,- Eur, spotrebný úver 64,- Eur, ďalší spotrebný úver 125,- výživné na dcéru 30,- Eur, výživné na synov 60,- Eur, elektrika 25,- Eur, plyn 41,- Eur, voda 15,- Eur, t. j. spolu 521,- Eur, okrem toho ostatné nevyčíslené náklady a 9.000,- Eur požičaná suma od rodičov pre bývalú manželku.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka maloletých detí, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/230/2016, tunajšieho súdu sp. zn. 21P/118/2017, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletých detí, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Maloleté deti F., P. B. R. pochádzajú z manželstva rodičov, pričom práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/230/2016-96
zo dňa 20.03.2017, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom F. na čas po rozvode manželstva tak, že maloleté deti zveril do starostlivosti matky a otca zaviazal na platenie výživného sumou 30,- Eur mesačne na každé dieťa vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravoval a ponechal ho na dohodu rodičov. V čase tohto rozhodovania matka, okrem maloletých detí F. inú vyživovaciu povinnosť nemala, žila v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi, partnerom Z. R. poberajúcim výsluhový dôchodok a pracujúcim brigádne, v prenajatom trojizbovom byte v Močenku, kde náklady na bývanie predstavovali 300,- Eur mesačne. Matka bola zamestnaná u zamestnávateľa P.. B. C. - B., E. ako predavačka v trafike v Z. s priemerným čistým mesačným príjmom cca. 350,- Eur, privyrábala si príležitostným upratovaním u známych, poberala prídavok na dve deti vo výške 47,04 Eur mesačne. Otec okrem maloletých detí F. mal vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére z prvého manželstva, H. F., H.. X.X.XXXX, na výživu ktorej prispieval podľa vlastného vyjadrenia sumou 34,- Eur mesačne, po prepustení z výkonu väzby (4.1.2017) býval u svojej sestry, ktorej na bývanie neprispieval, plánoval sa vrátiť bývať do rodinného domu v Z., kde býval s manželkou a deťmi, pričom bol evidovaný na príslušnom úrade práce ako nezamestnaný, dávky v nezamestnanosti, resp. v hmotnej núdzi nepoberal, bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 174,- Eur mesačne, pričom mal mieru poklesu schopnosti vykonávať prácu v rozsahu 55 %, jeho zdravotný stav si vyžadoval sedavé zamestnanie. Mesačné výdavky mal spolu 303,80 Eur (úver na dom 64,80 Eur, hypotekárny úver 153,- Eur, plyn v dome 40,- Eur, elektrina v dome 31,- Eur, voda v dome 15,- Eur), ktoré výdavky podľa vlastného vyjadrenia uhrádzal za pomoci rodiny a kamarátov. Rodičia maloletých detí mali v BSM rodinný dom v Z., iný majetok väčšej hodnoty nevlastnili. Maloletý P. mal 12 rokov a 7 mesiacov, navštevoval 7. ročník základnej školy v Z.G., pre ploché nohy bol v starostlivosti ortopéda. Maloletý R. mal 10 rokov a 10 mesiacov, navštevoval 5. ročník základnej školy v Z., pre nábeh na astmu bol v starostlivosti pneumológa. Obaja maloletí navštevovali v Nitre aktivitu zápasenie, kde ich matka vozievala trikrát do týždňa na tréningy. Výdavky na maloleté deti boli bežné, veku primerané. Maloleté deti s otcom po jeho prepustení z výkonu väzby obnovili kontakt, matka otcovi nebránila v styku so synmi. Otec poskytol maloletým deťom rôzne finančné príspevky (od 10,- až 50,- Eur).
7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 4.12.2017 vyplýva, že dňa 26.11.2017 boli úradom prešetrené pomery na strane matky a maloletých detí na adrese Z., B.. D. XXX. V spoločnej domácnosti bývajú matka spolu s maloletými deťmi F., P. B. R., jej partner Z. R. spolu s maloletými deťmi R., Z., H.. XX.XX.XXXX B. S., H.. XX.XX.XXXX. Menovaní obývajú prenajatý trojizbový byt s kuchyňou a príslušenstvom. Mesačné nájomné a úhrada za plnenia spojené s užívaním bytu boli s prenajímateľom zmluvne dohodnuté vo výške 300,- Eur, v čom sú zahrnuté zálohové platby za energie. Na úhrade nákladov na bývanie ako i vedenie domácnosti sa matka so svojím partnerom podieľajú spoločne. Maloleté deti P. a R. majú v byte zriadenú samostatnú izbu, majú vytvorený priestor pre svoje súkromie, prípravu na vyučovanie ako i priestor pre pokojný spánok. Matka, A. F.Z. je rozvedená, má ukončené úplné stredné odborné vzdelanie. Na základe pracovnej zmluvy je zamestnaná vo firme trafika Abar v obci Z., v pracovnej pozícii predavačka, s priemerným mesačným príjmom 350,- Eur a na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti B. K., v pracovnej pozícii recepčná, s dosahovaným priemerným mesačným príjmom 4,00 Eur/hod. Je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 47,04 Eur. Okrem maloletých detí R. a P. inú vyživovaciu povinnosť nemá a je vlastníčkou rodinného domu, ktorý je v BSM. Partner matky, Z. R., je ženatý, má dve maloleté deti Z. a S., ktoré sa v čase šetrenia nachádzali v jeho starostlivosti s tým, že aktuálne prebiehalo konanie vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na Okresnom súde Nitra. Partner matky má ukončené úplné stredné vzdelanie, je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy v spoločnosti B. K., K. K., v dvojzmennej prevádzke, s dohodnutým príjmom 4,- Eur/hod. Maloletý P. je žiakom 8. ročníka Základnej školy v Z., maloletý R. je žiakom 6. ročníka Základnej školy v Z., kde dosahujú veľmi dobré až dobré študijné výsledky, nenavštevujú žiadne záujmové krúžky. Maloletý P. je v starostlivosti ortopéda, maloletý R. v starostlivosti pneumológa.
8. Dňa 01.12.2017 bol na príslušnom úrade práce vykonaný pohovor s maloletými deťmi bez prítomnosti zákonných zástupcov. Počas komunikácie maloleté deti pôsobili kľudne, na kladené otázky odpovedali spontánne. Maloletý R. uviedol, že s otcom sa nestretáva, nie sú v osobnom ani telefonickom kontakte, nakoľko u otca býva teta D. F., je mu nepríjemné tam chodiť. Je nahnevaný na otca nakoľko im vybral peniaze z poistiek. Nevedel definovať prečo odmieta otca. Otca nemá rád, možno sa s ním bude stretávať v budúcnosti, teraz však nie. Neželá si upraviť styk, chce aby bol neupravený tak ako doteraz. Maloletý P. sa vyjadril, že sa s otcom nestretáva, nie sú v osobnom ani telefonickom kontakte približne
od júna 2017, kedy sa dozvedel, že otec žije v partnerskom vzťahu so svojou tetou. Nevie definovať, či má otca rád, ale asi nie. Neželá si upraviť styk, chce aby bol neupravený tak, ako doteraz.
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 8.12.2017 vyplýva, že dňa 4.12.2017 úrad vykonal šetrenie v rodine otca maloletých detí na adrese T. S. XXXX/XXA, Z.. V čase šetrenia sa v domácnosti nachádzala partnerka otca, D. F., ktorá spoločne s otcom maloletých detí obýva jednoposchodový rodinný dom, ktorý je zvonku nezateplený, bez fasády, zvnútra je kompletne zariadený. V dome sa nachádzajú dve izby, sociálne zariadenie, kúpeľňa a kuchyňa, ďalej obývačka spojená s jedálenskou časťou. Hygiena bola v čase šetrenia na požadovanej úrovni. Podľa vyjadrenia partnerky otca maloletých detí otec pracuje v Krškanoch v K. C. s priemerným mesačným príjmom 400,- Eur, je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku v sume približne 170,- Eur mesačne. Partnerka otca pracuje v Č. - S. - automobilový priemysel, v čase šetrenia bola práceneschopná z dôvodu operácie kŕčových žíl. Uviedla, že s otcom maloletých detí spoločne hospodária. Mesačné náklady na bývanie pozostávajú zo 24,90 Eur elektrika, 14,13 Eur voda, 41,- Eur plyn. Náklady na stravu predstavujú mesačne sumu cca. 200,- Eur. Otec maloletých detí platí hypotekárny úver vo výške 160,- Eur mesačne, spotrebný úver vo výške 64,- Eur mesačne a ďalší úver 125,- Eur mesačne. Okrem maloletých detí, o ktorých sa koná, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére z iného vzťahu v sume 34,- Eur mesačne.
10. Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2017 matka zotrvala na zvýšení výživného v súlade s písomným návrhom, výživné žiadala zvýšiť dňom podania návrhu. Poukázala na to, že otec maloletých detí je zamestnaný s príjmom 400,- Eur, poberá invalidný dôchodok, chová drahých psov, ktorých draho kupuje a draho predáva, čím sa chváli aj na sociálnej sieti, žije si nadpriemerne. Deti majú svoje záujmy, čo stoja peniaze. Súdom určené výživné otec deťom pravidelne a v lehote splatnosti platí, dlh neeviduje. V rámci úpravu styku otca s maloletými deťmi uviedla, že im nebude brániť, pokiaľ sa budú chcieť s otcom stretávať. Nebránila im ani vtedy keď chceli u neho prespať. Otec zotrval na svojom písomnom vyjadrení k návrhu na zvýšenie výživného, nesúhlasil s návrhom, nakoľko prišiel pre neveru a chovanie bývalej manželky o zbrojný preukaz a musí platiť všetky ich spoločné dlhy. Dožadoval sa úpravy styku s deťmi aj za pomoci psychológa, zároveň opätovne vyjadril presvedčenie, že maloleté deti sú vo svojich názoroch ovplyvnené matkou a jej priateľom.
11. Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2017 na návrh kolízneho opatrovníka, za účelom psychologického posúdenia kvality vzťahovej väzby rodič - dieťa, psychologické posúdenie schopnosti adaptácie procesu dieťaťa na očakávanú zmenu a poradensko-psychologickú pomoc dieťaťu a rodičom pri úprave styku, súd uznesením č. k. 12P/188/2018-80 zo dňa 19.12.2017 (správne 12.12.2017) uložil rodičom a maloletým deťom výchovné opatrenie, ktoré spočívalo v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu na príslušnom úrade práce v trvaní 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia.
12. Zo záverečnej správy z poradensko-psychologického procesu príslušného úradu práce, doručenej súdu dňa 5.6.2018 súd zistil, že po spoločnom stretnutí maloletého P. s otcom nastala zmena u P. a dohodli sa na forme styku. Naďalej obaja súhlasia s neobmedzeným stykom, pričom si dopredu dohodnú stretnutie. Maloletý P. komunikuje s otcom, taktiež sa pravidelne stretávajú, obnovili svoje spoločné záľuby a chodia na výlety, s čím otec maloletého dieťaťa vyjadril spokojnosť. Matka maloletých detí je stotožnená s daným stavom, nebráni synom stretávať sa s ich otcom a snaží sa ich skôr povzbudzovať k stretávaniu sa. Maloletý R. verbalizoval odmietavý postoj k spoločnej konzultácii s otcom v rámci nariadeného výchovného opatrenia, vzhľadom k tomu nebolo možné pracovať na obnovovaní vzťahu medzi otcom a maloletým R.. Maloletý R. sa s otcom nestretáva a odmieta s ním komunikáciu akýmkoľvek iným spôsobom. Naďalej u neho prevládali negatívne emócie vyplývajúce z minulých udalostí a nedôvera voči otcovi.
13. Dňa 5.6.2018 bol prostredníctvom kolízneho opatrovníka opätovne zisťovaný názor maloletých detí k úprave styku s ich otcom. Maloletý P. sa vyjadril, že sa v rámci súdom uloženého výchovného opatrenia zúčastnil psychologického procesu na príslušnom úrade a v súčasnosti navštevuje domácnosť otca asi raz za dva týždne väčšinou cez víkendy alebo keď otec má čas, pričom v jeho domácnosti tak, ako tomu bolo v minulosti, neprespáva a to od času, odkedy u neho býva jeho partnerka, s ktorou si nevychádza a nekomunikuje s ňou. V čase, keď je u otca, chodí s ním na ryby alebo sa stretáva s kamarátmi, ktorých má v obci. S otcom komunikuje aj cez telefón. Jeho vzťah k otcovi sa zlepšil, súčasná intenzita mu vyhovuje a želá si, aby to takto zostalo aj v budúcnosti. Maloletý R. svoj vzťah k otcovi hodnotil naďalej negatívne
a nechce sa s ním stretávať z viacerých dôvodov (napr. jemu a bratovi vybral peniaze z poistky, žije v partnerskom vzťahu so svojou tetou, pije alkohol). Pri stretnutiach sa s ním otec snaží komunikovať, ale on sa s ním rozprávať nechce. Naposledy sa s otcom videl asi pred pol rokom. Aktuálne so svojím otcom sa nechce stretávať, ani s ním udržiavať žiadnu formu kontaktu.
14. Na pojednávaní konanom dňa 19.06.2018 otec maloletých detí vzhľadom na prejavený názor maloletých detí netrval na konkrétnej úprave styku s maloletými deťmi a svoj návrh vo veci úpravy styku zobral späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Zároveň navrhol, aby súd maloletého P. zveril do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko maloletému navrhol takéto riešenie, s čím maloletý Ivan údajne vyjadril súhlas. So zvýšením výživného naďalej nesúhlasil s poukazom na to, že končí v súčasnom zamestnaní C. K..Q..X.., kde mal pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú s tým, že pôjde na úrad práce a popritom si bude hľadať zamestnanie. Matka so späťvzatím návrhu otcom čo do úpravy styku súhlasila, s jeho návrhom na zmenu zverenia maloletého P. do osobnej starostlivosti otca však vyjadrila nesúhlas, čo odôvodnila tým, že obaja chlapci sú na seba navzájom naviazaní, vzájomne sa kontrolujú, zobúdzajú sa spolu, udržiavajú vzájomný kontakt, preto s ich rozdelením nesúhlasí. Uviedla, že medzičasom sa so svojou súčasnou rodinou v januári 2018 presťahovali do prenajatého bytu v Š. - N., kde výdavky na bývanie v celkovej výške 350,- Eur si s partnerom delia na polovicu (matkin podiel 175,- Eur). Kolízny opatrovník maloletých detí so späťvzatím návrhu otcom ohľadom úpravy jeho styku s maloletými deťmi súhlasil, námietky nemal.
15. Dňa 27.6.2018 bol prostredníctvom kolízneho opatrovníka zisťovaný názor maloletého P. k navrhovanej zmene zverenia do osobnej starostlivosti otca. Maloletý P. sa vyjadril, že nechce byť zverený do osobnej starostlivosti svojho otca, chce naďalej ostať v starostlivosti matky. Nevie prečo si otec myslel, že by u neho chcel zostať na trvalo, konkrétne o zmene zverenia sa ani nerozprávali. S partnerkou otca má neutrálny vzťah, rešpektuje ju, ako otcovu partnerku. Ale nemôže povedať, že by s ňou mal vytvorený dobrý vzťah. Poprel, že by mal veľa kamarátov v obci Z., naopak, viac kamarátov má v Z.. Styk s otcom mu momentálne vyhovuje tak, ako je v súčasnosti realizovaný a želá si, aby to tak zostalo aj naďalej. S bratom R. má vytvorený veľmi dobrý vzťah, nevie si predstaviť, že by s ním každý deň nebol.
16. Na pojednávaní konanom dňa 10.07.2018 otec naďalej trval na zverení maloletého P. do jeho osobnej starostlivosti. Doplnil, že pracovný pomer u zamestnávateľa C., K..Q..X.., kde pracoval do 30.6.2018 ako údržbár, bol ukončený dohodou s tým, že tento zamestnávateľ, u ktorého pôvodne pracoval ako bezpečnostný pracovník, nepredĺžil s ním pracovnú zmluvu z dôvodu naďalej chýbajúceho zbrojného preukazu a odbornej spôsobilosti. Od 1.7.2018 je evidovaný na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a bude poberať dávky v nezamestnanosti v pôvodne vymeranej výške cca. 288,- Eur mesačne po dobu 5 mesiacov. Pritom si prácu naďalej hľadá cez internet a inzeráty. Je fajčiarom, kupuje si tabak, čo ho vychádza cca. 20,- Eur mesačne. Opätovne poprel, že by choval psov a týchto predával cez internet. Svoje výdavky na bývanie, hypotéku, úvery, vrátane výživného na tri deti vyčíslil spolu na 681,62 Eur mesačne, ktoré podľa vlastného vyjadrenia uhrádza za pomoci svojej partnerky a rodičov
- starobných dôchodcov. Matka poukázala na to, že otec nemá vytvorený k maloletému P. náležitý otcovský vzťah. S poukazom na dostatok pracovných možností v regióne, konkrétne cez spoločnosť B. v logistickom centre so zárobkom cca. 700,- Eur netto mesačne a s možnosťou vykonávať aj sedavé zamestnanie, u ktorého zamestnávateľa sú zamestnaní aj známi otca, mala za to, že zvýšenie výživného je v možnostiach otca, navyše, keď má na výdavky súvisiace s fajčením cigariet a taktiež príjem, ktorý mu plynie z predaja šteniat cez internet. V tejto súvislosti súdu predložila aj komunikáciu otca zo sociálnej siete z mája 2018. Doplnila, že i ona platí za bývanie 350,- Eur mesačne, okrem toho s priateľom vychovávajú spolu 4 deti. Kolízny opatrovník návrh otca na zmenu zverenia s poukazom na vyjadrenie maloletého P., ktoré bolo jednoznačné, že si želá otca navštevovať, ale nie u neho zostať nastálo, navrhol zamietnuť. Čo sa týka výživného s prihliadnutím na to, že otec je momentálne nezamestnaný, je polovičný invalidný dôchodca, čo mu však nebráni v tom, aby si našiel prácu, navrhol, aby sú zaviazal otca platiť 60,- Eur na maloleté ho P. a 50,- Eur na maloletého R. počnúc dňom podania návrhu.
17. Podľa § 2 ods. 1) Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ZR), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
19. Podľa § 231 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo plátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
20. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
21. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
22. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
30. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
31. Podľa § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
32. Podľa § 29 ods. 2 CMP, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
33. Podľa § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
34. § 43 ods. 1 ZR, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
35. Nakoľko otec v priebehu konania na pojednávaní svoj návrh na úpravu styku s maloletými deťmi zobral späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, s čím matka a kolízny opatrovník maloletých detí súhlasili, súd rešpektujúc dispozičné právo otca so svojim návrhom a s prihliadnutím na to, že nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné v konaní o takomto návrhu ďalej pokračovať, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi zastavil. Predmetom konania zostal návrh otca na zmenu zverenia maloletého P. do jeho osobnej starostlivosti a návrh matky na zvýšenie výživného.
36. Čo sa týka návrhu otca na zmenu zverenia maloletého P. do osobnej starostlivosti otca, súd tento návrh zamietol vzhľadom na zistený názor maloletého dieťaťa už uvedený v odôvodnení tohto rozsudku, ako aj s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých súd nezistil potrebu zmeny súčasného rodinného prostredia u maloletého P.. Šetrením vykonaným kolíznym opatrovníkom na strane maloletého dieťaťa v jeho súčasnom prirodzenom rodinnom prostredí súd nezistil žiadne nedostatky poskytovanej starostlivosti zo strany matky, ani nevyhovujúce domáce prostredie. Navyše súd v súlade s názorom matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa mal za to, že zmenou výchovného prostredia u maloletého P. by došlo k pretrhnutiu súrodeneckých väzieb, čo by nebolo v súlade s najlepším záujmom maloletých detí.
37. Vo vzťahu k návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
38. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
39. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/230/2016-96 zo dňa 20.3.2017. V zmysle tohto rozhodnutia je otec povinný prispievať na výživu maloletých detí sumou 30,- Eur mesačne na každé dieťa. V čase posledného rozhodovania otec okrem maloletých detí F., P. B. R. mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť (plnoletá H. F., H.. X.X.XXXX), na výživu ktorej prispieval sumou 34,- Eur mesačne. Bol nezamestnaný, poberal invalidný dôchodok vo výške 174,- Eur mesačne, mal stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať prácu v rozsahu 55 %, jeho zdravotný stav si vyžadoval sedavé zamestnanie. V súčasnosti otec má naďalej vyživovaciu povinnosť k trom deťom (dve maloleté, jedno plnoleté), na výživu plnoletej H. prispieva naďalej výživným vo výške 34,- Eur mesačne. Dňa 1.4.2017 nastúpil do zamestnania k zamestnávateľovi C., K..Q..X.. H., u ktorého pracoval ako údržbár na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú do 30.6.2018 s priemerným čistým mesačným príjmom 498,09 Eur. Je stále posudzovaný ako osoba so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať prácu v rozsahu 55 %, z ktorého dôvodu naďalej poberá invalidný dôchodok vo výške 177,10 Eur mesačne s tým, že jeho zdravotný stav si naďalej vyžaduje sedavé zamestnanie. Od 1.7.2018 je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, poskytuje sa mu dávka v nezamestnanosti vo výške 288,- Eur mesačne. Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom bola zamestnaná u zamestnávateľa P.. B. C. - B., E. ako predavačka v trafike v Z. s priemerným čistým mesačným príjmom cca. 350,- Eur, privyrábala si príležitostným upratovaním u známych, poberala prídavok na dve deti vo výške 47,04 Eur mesačne. V súčasnosti pracuje u toho istého zamestnávateľa v rovnakej pracovnej pozícii s priemerným čistým mesačným príjmom 339,41 Eur, okrem toho si príjem dopĺňa ako recepčná na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa B., kde za mesiac 9/2017 dosiahla 383,52 Eur v čistom. Naďalej má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým synom, na ktorých poberá rodinné prídavky aktuálne vo výške 47,36 Eur mesačne a uplatňuje si na nich daňový bonus. Obaja rodičia maloletých detí si hradia náklady na bývanie, resp. ďalšie náklady v súvislosti so zabezpečovaním svojich osobných potrieb, ako aj v ďalších oblastiach svojho života. V čase posledného rozhodovania o výživnom maloletý P. mal 12 rokov a 7 mesiacov, navštevoval 7. ročník základnej školy, toho času má 13 rokov a 11 mesiacov, navštevuje 8. ročník základnej školy, naďalej je evidovaný u ortopéda; maloletý R. mal 10 rokov a 10 mesiacov, navštevoval 5. ročník základnej školy, toho času má 12 rokov a 2 mesiace, navštevuje 6. ročník základnej školy, naďalej je evidovaný u pneumológa.
40. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca, keďže rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na strane rodičov ako povinných alebo na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného.
41. K zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletých detí, ktoré sú staršie a táto skutočnosť podľa názoru súdu zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd v tejto súvislosti preto na strane maloletých detí uplatnil valorizačnú klauzulu s poukazom na vývoj životných nákladov, ako objektívnej okolnosti, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. K podstatnej zmene pomerov na strane matky od posledného rozhodovania o výživnom podľa zistení súdu nedošlo. Naopak, k takejto zmene pomerov došlo na strane otca, ktorý sa medzičasom od 1.4.2017 zamestnal a tak si doplnil príjem, ktorý mu plynul z invalidného dôchodku, čím preukázal, že si dokáže zvýšiť svoj príjem (177,10 Eur invalidný dôchodok + 498,09 Eur zo zamestnania, spolu 675,19 Eur). Síce od júla tohto roku sa jeho príjem opäť znížil z dôvodu ukončenia pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú, keď poberá okrem invalidného dôchodku dávky v nezamestnanosti (177,10 Eur + 288,- Eur, spolu 465,10 Eur), avšak na túto okolnosť pri svojom rozhodovaní súd neprihliadal, nakoľko ide len o prechodné obdobie, počas ktorého si otec má možnosť nájsť si jeho kvalifikácii, schopnostiam a zdravotnému stavu zodpovedajúce zamestnanie s adekvátnym príjmom, nakoľko v regióne, v ktorom žije, je dostatok pracovných príležitostí, ktorá skutočnosť je súdu známa z jeho úradnej činnosti. Okrem toho súd videl finančnú rezervu na strane otca aj čo sa týka jeho výdavkov na tabakové výrobky, ktoré nie sú výdavky nevyhnutné a taktiež v príležitostnom doplnení príjmu otca z chovu šteniat. V tomto smere súd jeho tvrdeniam o nevykonávaní tejto aktivity vzhľadom na matkou predložené dôkazy zo sociálnej siete, neuveril. Zohľadňujúc takto zistenú podstatnú zmenu pomerov na strane otca maloletých detí, ako povinného rodiča, súd zvýšil výživné na maloleté deti.
42. Súd výživné zvýšil v súlade s návrhom matky a kolízneho opatrovníka od podania návrhu, odkedy nepochybne došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí a ich otca, pričom výšku výživného v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka ustálil u maloletého P. vo výške 60,- Eur, u maloletého R. vo výške 50,- Eur, ktorá výška zvýšeného výživného podľa názoru súdu zodpovedá kritériám Zákona o rodine. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu. V zmysle uvedeného, z príjmu otca 675,19 Eur (príjem zo zamestnania 498,09 Eur + invalidný dôchodok 177,10 Eur), resp. od júla tohto roku 465,10 Eur (príjem z dávok v nezamestnanosti 288,- Eur + invalidný dôchodok 177,10 Eur), tak 25 % - 30 % predstavuje sumu 168,79 Eur až 202,50 Eur, resp. 116,- Eur až 139,40 Eur, pričom otec má tri vyživovacie povinnosti, z ktorých vo vzťahu k plnoletej dcére si túto plní vo výške 34,- Eur a na svoje ďalšie vyživovacie povinnosť k dvom maloletým deťom bude prispievať vo zvýšenej výške spolu 110,- Eur. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého P. mesačne sumou 60,- Eur a na výživu maloletého R. sumou 50,- Eur a matka prispeje polovicou, t.j. sumou 30,- Eur a sumou 25,- Eur, nakoľko druhú polovicu kompenzuje osobnou starostlivosťou o maloleté deti, a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavkov na dve maloleté deti, tak na strane maloletého P. vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 113,68 Eur mesačne (60 + 30 + 23,68) a na strane maloletého R. vo výške 98,68 Eur (50 + 25 + 23,68), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletých detí. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletých detí a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
43. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 25.05.2017 do 10.07.2018 na maloletého P. vo výške 396,80 Eur (zvýšené výživné vo výške 60,- Eur mínus pôvodné výživné 30,- Eur = navýšenie o 30,- Eur, teda alikvótna časť za mesiac máj 2017 predstavuje 30,- Eur : 31 dní v mesiaci = 0,967 x 7 dní = 6,774 Eur, zaokrúhlene 6,80 Eur + za 6-12/2017 a 1-6/2018, t.j. za 13 mesiacov x 30,- Eur = 390,- Eur) a na maloletého R. vo výške 264,50 Eur (zvýšené výživné vo výške 50,- Eur mínus pôvodné výživné 30,- Eur = navýšenie o 20,- Eur, teda alikvótna časť za mesiac máj 2017 predstavuje 20,- Eur : 31 dní v mesiaci = 0,645 x 7 dní = 4,516 Eur, zaokrúhlene 4,50 Eur + za 6-12/2017 a 1-6/2018, t.j. 13 mesiacov x 20,- Eur = 260,- Eur)) súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 a 4 C.s.p. povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur na každé dieťa až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletých detí pod hrozbou straty výhody splátok tak, aby dlh bol zaplatený najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci, keďže ide o výživné na maloleté deti, nakoľko táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak potrebám maloletých detí, ako aj finančným pomerom otca. Súd súčasne poznamenáva, že platby výživného, ktoré bol otec povinný doposiaľ uhrádzať na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.3.2017 mesačne, pri výpočte dlhu nezohľadnil, nakoľko predmetné rozhodnutie predstavuje samostatný exekučný titul, na základe ktorého je možné prípadné dlžné výživné vymáhať.
44. Je potrebné uviesť, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu rodičov maloletých detí zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
45. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.