Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5Co-475-2017.pdf
PDF · 136.25 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/475/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu: Tomáš Hudák, nar. 16.11.1984, bytom Švedlár 269, zast. JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves proti žalovaným: 1/ CASSOVIA REALITAS Košice s.r.o., Národná trieda 206/75, Košice - Sever, IČO 36 762 385, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., so sídlom Nerudova 14, Košice, 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., Masarykova 21, Košice, IČO 36 583 936, 3/ F. W.H., A.. XX.X.XXXX, W. Š. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou Bečarik & partners, s.r.o., so sídlom Letná 37, Spišská Nová Ves, 4/ Y. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W. E. XXX/XX, X. A. Q., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 9C/270/2016-119 z 20.6.2017 a uzneseniu sp. zn. 9C/270/2016 z 18.4.2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. P o t v r d z u j e uznesenie. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol a že žalovaný v 1 rade má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný v 3 rade má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca a žalovaný v 2 a 4 rade nemajú nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v žalobe uviedol, že spolu so žalovanou v 4. rade boli podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľnosti. Dňa 6.6.2007 uzatvorila T. M., ako spotrebiteľka, Zmluvu o poskytnutí úveru č. U 12451-07, vo výške 210 000,- Sk. Na túto zmluvu nadväzuje Zmluva o zriadení záložného práva č. Z 12451-07 zo dňa 6.6.2007, ktorou P. Š. založila svoje nehnuteľnosti v prospech veriteľa Dáši Hudákovej. Po smrti P. Š. sa stal jej právnym nástupcom. Dňa 24.5.2010 vyhlásil pôvodný veriteľ splatnosť úveru. Dňa 20.8.2015 došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalovaného v 1. rade. Dražba sa skončila udelením príklepu žalovanému v 3. rade. Žalobca tak stratil vlastnícke právo k svojmu jedinému obydliu. Žalobca v žalobe uplatnil námietku premlčania dlhu a námietku premlčania výkonu záložného práva. Záložné právo bolo možné vykonať vyhlásením splatnosti dlhu k 24.5.2010, k jeho výkonu došlo až 26.7.2016. V žalobe uviedol dôvody, pre ktoré považuje dražbu za neplatnú a to: a/ hodnota draženej veci bola určená na sumu 17 500,- Eur. V roku 2007 hodnota dražených nehnuteľnosti bola stanovená bankou vo výške 21 576,05 Eur. Pri neúspešnom pokuse o výkon záložného právo v roku 2014 bola vo výške 20 000,- Eur a najnižšie podanie 28 000,- Eur. Ku dňu dražby podľa žalobcu hodnota nehnuteľnosti bola minimálne 35 000,- Eur.
b/ dlh zo Zmluvy o poskytnutí úveru bol splácaný, ku dňu výkonu záložného práva bol minimálny resp. vôbec neexistoval. Celková výška úveru bola 7 218,02 Eur a celková čiastka, ktorú mal dlžník uhradiť 14 459,40 Eur. Ku dňu vyhlásenia splatnosti dlhu bola výška dlhu 7 079,51 Eur. Ku dňu dražby dražobník uviedol výšku dlhu 27 644,09 Eur, ktorá je absolútne nepreskúmateľnou a zjavne svojvoľnou. c/ súd vydal na základe jeho návrhu dňa 21.7.2016 pod sp. zn. 2C/247/2016-20 neodkladné opatrenie, doručiť sa ho podarilo až po udelení príklepu. Dražobník mal upustiť od dražby, nakoľko mal preukázané, že došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, nakoľko mu to bolo oznámené. d/ namietal nedodržanie ohlasovacej povinnosti dražobníka, včasné zloženie dražobnej zábezpeky. Dražobník mal upustiť od dražby aj z dôvodu neexistencie dlhu voči dlžníkovi. Namietal tiež doloženie čestného prehlásenia o tom, že účastníci dražby nie sú osobou vylúčenou z dražby.
3. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/108/2011 zo dňa 22.11.2011, v zmysle ktorého inštitút dobrovoľnej dražby vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok s dosahom na ústavné právo na obydlie a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci, kde záložca je vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa. Taktiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2013 zo dňa 30.4.2013, v zmysle ktorého právne predpisy regulujúce výkon záložného práva do určitej miery nadraďujú záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky nad záujmom dlžníka na ponechaní si veci. K dôvodom neplatnosti dražby uvádzaných žalobcom, žalovaný v 1. rade uviedol, že námietka premlčania je v danom prípade bezpredmetná. Námietku nie je možné vzniesť po zániku pohľadávky a žalobca ani nie je oprávnený vzniesť námietku voči veriteľovi. Znalecký posudok na hodnotu nehnuteľnosti bol vypracovaný znalcom, žalobca tento znalecký posudok nenamietal spôsobom a v lehote stanovenej zákonom. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom svoje tvrdenia uvedené v žalobe. V prípade porušenia ustanovení zákona musí byť toto porušenie v príčinnej súvislosti so vznikom ujmy na právach dotknutej osoby. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno znáša žalobca. Nehnuteľnosti v súlade so zákonom nemožno dražiť len vtedy, ak hodnota pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- Eur.
4. Listom zo dňa 20.8.2015 oznámila spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. žalovanej v 4. rade, že Všeobecná úverová banka, a.s., postúpila ku dňu 1.8.2015 svoju pohľadávku zo zmluvy č. H/15107 uzatvorenej s dlžníkom Y. M., s prvým čerpaním úveru dňa 12.11.2007, spoločnosti Cassovia Realitas Košice, s.r.o. Z Oznámenia o dražbe č. 11037 predloženej žalobcom bolo zistené, že prvá dražba nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. 217 katastrálne územie Švedlár sa uskutočnila dňa 19.6.2014 o 10.00 hod. na návrh navrhovateľa záložného veriteľa Všeobecnej úverovej banky, a.s., Bratislava. Hodnota nehnuteľnosti pri tejto dražbe bola určená vo výške 28 000,- Eur na základe znaleckého posudku G.. U. L., znalca z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti. Dražba bola vykonávaná dražobníkom Dražby a aukcie, s.r.o., Martin. Dňa 26.7.2016 o 10.00 hod. v priestoroch žalovaného v 2. rade uskutočnil dražobník - žalovaný v 2. rade dobrovoľnú dražbu a to na návrh záložného veriteľa - žalovaného v 1. rade. Vydražiteľom, teda vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby sa stal žalovaný v 3. rade, pričom predchádzajúcimi podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľnosti bol žalobca a žalovaná v 4. rade, každý z nich v podiele 1/2.
5. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 121/2016 dňa 23.6.2016. Dlžníčke Dáši Hudákovej bolo zaslané spolu s Výzvou na umožnenie prehliadky nehnuteľnosti listom zo dňa 20.6.2016. Opis predmetu dražby bol zverejnený aj na internetovej stránke žalovaného v 2. rade vrátane jeho opisu a uvedenia výšky najnižšieho podania a výšky zábezpeky. Žalovaný v 1. rade predložil aj fotografiu, z ktorej je zrejme, že predmet dražby bol aj označený v zmysle platných právnych predpisov. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené dňa 1.7.2016 v regionálnych novinách Spišský denník. Dňa 16.6.2016 žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ predložil žalovanému v 2. rade vyhlásenie o tom, že predmet dražby je možné dražiť s tým, že predmet dražby je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v 4. rade v spoluvlastníckom podiele 1/2. Zároveň predložil vyhlásenie o pravosti, splatnosti a výške pohľadávky. Z uvedeného prehlásenia je zrejme, že vymáhaný nárok oprávneného ku dňu 4.8.2015 je v celkovej výške 8 421,98 Eur a to z úveru č. U - 15107-07, v celkovej výške 9 568,22 Eur z úveru č. U - 19441-08 a v celkovej výške 9 653,89 Eur z úveru č. U - 12541-07. Spolu sa jedná o sumu 27 644,09 Eur.
6. Súd citoval o. i. aj §§ 19 ods, 1 písm, b), 20 ods. 2 zák. č, 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a dôvodil, že o neplatnosti dražby môže súd rozhodnúť len v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade so zákonom č. 257/2002 Z.z. Podmienkou takéhoto rozhodnutia je aj dôkaz o tom, že boli, teda
nie len mohli byť, dotknuté práva osoby, ktorá podala žalobu. Medzi porušením ustanovení uvedeného zákona a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí pritom existovať príčinná súvislosť. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto súvislosti je na žalobcovi. Žalobca v prvom rade uplatnil v konaní námietku premlčania samotnej pohľadávky zabezpečenej záložným právom, ako aj premlčanie výkonu záložného práva. Poukázal pritom na splatnosť zabezpečeného úveru, ktorá nastala dňom 24.5.2010, pričom dražba sa uskutočnila až dňa 26.7.2016. Zabezpečená pohľadávka, ako aj výkon záložného práva sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Pokiaľ sa týka premlčania zabezpečenej pohľadávky je z dokazovania zrejme, že premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po vyhlásení splatnosti dlhu pôvodným veriteľom t.j. dňa 25.5.2010. V predmetnej veci námietka premlčania pohľadávky bola uplatnená žalobcom ako záložcom resp. právnym nástupcom pôvodného záložcu, pričom dlžníkom bola osoba odlišná od žalobcu, aj jeho predchodcu t.j. pôvodného záložcu. V takomto prípade t.j. ak záložca a dlžník sú rozdielne osoby, námietku premlčania pohľadávky môže účinne vzniesť iba dlžník, nie záložca a námietku premlčania výkonu záložného práva môže vzniesť len záložca, nie dlžník zabezpečenej pohľadávky. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011. V predmetnej veci teda žalobca ako záložca nie je osobou oprávnenou vzniesť námietku premlčania zabezpečenej pohľadávky a preto súd na túto námietku neprihliadal. Okrem toho v danej veci, keďže predmetom konania je určenie neplatnosti dražby, nejedná sa o spotrebiteľský spor a súd tiež poukazuje na ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. To znamená, že záložné právo nezaniká premlčaním pohľadávky. Záložné právo ostáva v platnosti, aj pokiaľ medzičasom došlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky, nie však k jej zániku. Podľa tvrdenia žalobcu dražobník bol povinný upustiť od dražby z dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 2C/247/2016. Uvedenú povinnosť má dražobník, ak je preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Uznesením sp. zn. 2C/247/2016-20 zo dňa 21.7.2017 bolo uložené dražobníkovi zdržať sa výkonu predmetného záložného práva. Z uvedeného spisu je nesporné, že uvedené uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 27.7.2016 poukazujúc na ustanovenie § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Dražba, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha sa uskutočnila dňa 26.7.2016 t.j. pred nadobudnutím vykonateľnosti neodkladného opatrenia a teda je zrejme, že vykonateľnosť neodkladného opatrenia nemohla byť a nebola dražobníkovi pred vykonaním dražby preukázaná. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dražobníkovi bolo oznámené, že došlo k nariadeniu takéhoto neodkladného opatrenia, súd musí opätovne konštatovať, že toto jeho tvrdenie nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Žalobca ani v tomto smere neoznačil a nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať kým a kedy uvedená skutočnosť bola dražobníkovi oznámená. Žalobca v žalobe namietal porušenie jeho ústavného práva na obydlie a poukázal na to, že právna úprava o dobrovoľných dražbách nezabezpečuje ochranu tohto ústavného práva. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 10.9.2014 vo veci C 34/13 (Monika Kušionová c/s SMART Capital, a.s.), v ktorom sa konštatuje s odkazom na právnu úpravu zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a ustanovenie § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, že ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Inými slovami nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že právna úprava zákona o dobrovoľných dražbách nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov, keďže bola predmetom preskúmavania jej súladnosti s európskym právom na ochranu spotrebiteľa a európske orgány ju ako takú nepovažovali za rozpornú. Uznesením súdu sp. zn. 2C/247/2016-20, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2017 bolo uložené navrhovateľovi dražby zdržať sa výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 12451-07 zo dňa 6.6.2007. Súd v tomto konaní o zrušení uvedeného neodkladného opatrenia nerozhodol, pretože na jeho zrušenie neboli dané dôvody. Neodkladné opatrenie bolo nariadené ako konečné rozhodnutie, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov strán sporu. Nešlo teda o neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v ktorom by bola uložená povinnosť žalobcovi podať žalobu vo veci samej. V neodkladnom opatrení súd však poučil strany sporu podľa § 337 ods. 1 Civilného poriadku, kedy zrušenie neodkladného opatrenia by prichádzalo do úvahy len v prípade žaloby podanej zo strany navrhovateľa dražby, ktorej by bolo vyhovené. V danej veci sa o takúto žalobu nejednalo. Podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Žalovaní boli v konaní úspešní a teda vznikol im nárok na náhradu trov konania. Súd v konaní pritom nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhrada trov konania žalovaným nemala byť priznaná. Preto súd priznal žalovaným v 1. a 3. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pokiaľ sa týka žalovaných v 2. a 4. rade, hoci boli v konaní úspešní, trovy konania im nevznikli a preto súd im náhradu trov konania nepriznal. O výške trov konania priznaných žalovaným v 1. a 4. rade bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
7. V podanom odvolaní žiadal žalobca napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania na prvom i druhom stupni. V odvolaní namietal, že podľa názoru ústavného súdu zákon o dobrovoľných dražbách, ako aj súvisiace právne predpisy regulujúce výkon záložného práva do určitej miery (nie však neobmedzene) nadraďuje záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky pred záujmom dlžníka na ponechaní si veci, (k rovnakému záveru dospela napríklad aj rakúska judikatúra: pozri rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdu [OGH] sp. zn. 6 Ob 111/10g z 24. 6. 2010 body 2.2. a 3., dostupné na internete: http://www.ris.bka.gv.at). Záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie (m. m. II. ÚS 261/2013). Uvedené pnutie medzi záujmami účastníkov právneho vzťahu a potenciálnu kolíziu ich záujmov musí v tomto prípade všeobecný súd zohľadniť a vyvodiť z neho závery relevantné pre danú vec. "
8. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „ oporné body" skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť" protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany. ktorá „ vysvetľovaciu povinnosť" nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú „ vysvetľovaciu povinnosť" nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena, (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016). Konštatovanie súdu, že žalobca ako osoba odlišná od osoby dlžníka neuniesla svoje dôkazné bremeno, ktoré objektívne ani splniť nemôže, je zjavnou nespravodlivosťou. Súd ďalej správne konštatuje v bode 55, že nedošlo k splneniu oznamovacej povinnosti podľa § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, a teda že nedošlo k oznámeniu o dražbe na úradnej tabuli obce. Súd uvedené porušenie bagatelizoval tým, že žalovaný splnil inú povinnosť, a to uverejnením o dražbe v regionálnych novinách. Zákon o dobrovoľných dražbách však takúto možnosť substitúcie oznamovacích povinností nepozná a zo znenia cit. ustanovenia je jasne uložená povinnosť tak vykonať. Vzhľadom disproporciu možnosti ochrany slabšej strany v procese dobrovoľných dražieb je tak nutné striktne trvať na splnení všetkých povinností uložených zákonom.
9. Žalobca ďalej nepovažuje interpretáciu rozhodnutia súdneho dvora vo veci C 34/13 zo dňa 10.9.2014 za správnu. Z citovaného znenia je jasné, že práve vnútroštátny súd je povinný vyhodnotiť, či predmetná právna úprava dobrovoľných dražieb prakticky neznemožňuje ochranu práv žalobcu. Takéto posúdenie však v odôvodní rozsudku absentuje. Súd však ďalej už necitoval z odôvodnenia predmetného rozhodnutia: Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C.2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril García, EU:C:2014:1388, bod U).V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č, 27183/04, § 137). V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. 66 Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia
predstavujúceho ich hlavné bydlisko. Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59).
10. Vo vyjadrení k odvolaniu č. l. 142 - 147) zástupca CASSOVIA REALITAS Košice, s.r.o. navrhoval potvrdiť rozsudok ako vecne správny a trovy odvolacieho konania nežiadal.
11. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca pri nadobudnutí predmetu dražby vedel o nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená záložným právom a dodatočne spochybňovanie procesu tvorby tejto ťarchy nie je v danom prípade miestne. Pritom žalobca vedel aké povinnosti mu plynú pre vlastníka nehnuteľnosti, ak je táto zaťažená záložným právom v prospech veriteľa, nie je možné akceptovať, že bola nehnuteľnosť dražená len pre dôvod, že je niekoho obydlím, resp. že sa predajom veci znižuje majetok dlžníka.
12. Napokon z odôvodnenia odvolania žalobcu vo vzťahu k námietke premlčania nie je zrejmé čoho sa žalobca domáha a preto je nejasné akým spôsobom mal vyhodnotiť jeho poukazovanie na nemožnosť vznesenia námietky premlčania v zmysle ako uvádza žalobca (nemal právo na účinný prostriedok obrany).
13. Žalobca ďalej nepovažuje interpretáciu rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C34/13 zo dňa 10.09.2014 za správnu, nakoľko má za to, že práve vnútroštátny súd je povinný vyhodnotiť, či predmetná právna úprava dobrovoľných dražieb prakticky neznemožňuje ochranu práv žalobcu s odvolávaním sa na skutočnosť, že takéto posúdenie v odôvodnení rozsudku absentuje. S tvrdením žalobcu sa nemožno v žiadnom smere stotožniť, nakoľko ako správne uviedol aj prvoinštančný súd k problematike domnelého nesúladu slovenskej právnej úpravy a smernice Rady 93/13 EHS zaujal jednoznačné stanovisko aj Súdny dvor EU, keď vo svojom rozsudku uvádza: „ Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje, alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. " (Rozsudok Súdneho dvora EU zo dňa 10. septembra 2014, sp. zn. C- 34/13, v prílohe).
14. V odvolacej replike žalobca naznačuje, že splácanie úveru vyplýva zo samotnej zmluvy o úveru v roku 2007 pri porovnaní so splatením úrokov pri vyhlásení splatnosti v roku 2010 a on nebol povinný preukazovať splácanie dlhu bez toho, že bol dlžníkom, pretože je to účelové a nemorálne, logicky nemohol mať vedomosť o jeho splácaní, nakoľko nebol dlžník, nemohol splácanie preukazovať. Slovenský právny poriadok určite nezabezpečuje žiadnu ochranu slabšej strany, čo preukázal svojím postupom i súd.
15. Odvolací súd podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde bolo takou inou vadou postihnuté.
17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, o. i. lebo v takom prípade nejde o správnu aplikáciu právneho predpisu.
18. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl. 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb. a Čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.
19. Odvolací súd poznamenáva, že v súlade s čl. 46, 48 ods.2 Ústavy SR, pretože každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, poukazuje na ustálenú súdnu prax, keď odvolací súd, ak súhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie a v odvolaní sa nenavrhujú nové dôkazy, je oboznámený a postačuje zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci samej, potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
20. Odvolací súd naviac konštatuje, že 1.7.2016 nadobudol účinnosť civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z. - ďalej len CSP) a odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016 postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods.1 CSP, podľa tohto, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie a začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti už podľa tohto zákona. Ak odvolanie bolo podané pred 1.7.2016 odvolací súd podmienky jeho prípustnosti (či ide o oprávnenú osobu - žalovaného alebo či bolo odvolanie podané v zákonnej lehote), by posudzoval by podľa právneho stavu existujúceho v čase podaného odvolania podľa príslušných ustanovení CSP (zákonnú lehotu podľa OSP) a dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti a ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a odvolací súd vychádzal z CSP.
21. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods. 1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil.
22. Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z. ďalej len Dohovor) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
23. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, odvolanie žalobcu je len účelové a bez právneho významu v tomto spore (§ 387 CSP).
24. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne citoval rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-34/13 (Monika Kušionová c/s SMART Capital, a. s.) a vysvetlil s odkazom na právnu úpravu v
SR podľa zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách so zreteľom na § 151j ods. 1 OZ, s výkladom Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 a jeho rozhodnutie je korektné a spravodlivé.
25. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku rozviedol prečo žalobu zamietol a prečo bolo aj nariadené neodkladné opatrenie (ďalej len NO) uznesením 2C/247/2016 zo dňa 21.7.2017 o povinnosti uloženej dražobníkovi zdržať sa výkonu záložného práva. Dražba, ktorej neplatnosti sa žalobca domáhal sa uskutočnila už 26.7.2016 pred nadobudnutím vykonateľnosti NO a je zrejmé, že vykonateľnosť NO nemohla byť a nebola dražobníkovi pred vykonaním dražby preukázaná. V konaní neboli porušené právne predpisy, z dokladov predložených žalovaným je zrejmé, že označil v nich oboch podielových spoluvlastníkov dražených nehnuteľností, malou chybičkou bolo, že zverejnenie o dražbe v Obchodnom vestníku na internete bolo a v regionálnych novinách ako aj predmet dražby bol označený v súlade so zákonom, ale nebolo v konaní preukázané zverejnenie oznámenia o dražbe na Úradnej tabuli obce.
26. Z uvedeného ale vyplýva, že to neznamená samotnú neplatnosť dražby, nedošlo k ujme na právach žalobcu, keďže informácia o vykonaní dražby bola zverejnená na draženej nehnuteľnosti aj v regionálnych novinách. Súd prvej inštancie žalobu správne a zákonne zamietol, ale nepreukázal, že by bola neplatná zmluva o zriadení záložného práva, čo tvrdil žalobca, lebo v riešenom spore záložný dlžník ako spotrebiteľ a záložca boli dve rozdielne osoby, predchodkyňa žalobcu a žalovanej v 4.rade uzatvorila s predchodcom žalovaného v 1.rade ako záložným veriteľom záložnú zmluvu o zriadení záložného práva, platnosť tejto zmluvy nebola namietaná a ani nebola preukázaná, resp. nikto to netvrdil. Žalobca ako nástupca pôvodného záložcu pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností vedel o existencii záložného práva. Citácia § 19, § 20 zák. č. 257/2002 Z.z. o dražbách (aj § 21 ods.4 cit.zák., kto je stranou sporu v konaní o neplatnosti dražby) súd prvej inštancie správne vyjadril v odôvodnení.
27. Ak preto osobitný zákon (v riešenom spore zákon o dobrovoľných dražbách) stanovuje, že určité právo možno uplatniť žalobou na súde pri danej pasívnej legitimácii, ale aj preukázaní aktívnej legitimácie žalobcu v občianskom súdnom konaní, aj v odvolacom konaní potom z hľadiska dôvodov odvolania bolo preskúmavané, či o tejto žalobe bolo rozhodované medzi viacerými žalovanými a či ide o nerozlučné procesné spoločenstvo alebo nie, lebo v každom prípade, ak bola žaloba rozšírená v pôvodnom konaní, potom bola žaloba podaná spoločne proti všetkým nerozlučným spoločníkom a námietka ohľadne aktívnej a pasívnej legitimácie je neopodstatnená.
28. Pre rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné spoločenstvo nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva a v konaní o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania správnej povahy dobrovoľnej dražby, ďalej aj z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. Preto aj označený navrhovateľ (žalobca) bol účastníkom dražby, lebo dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby konané na základe návrhu navrhovateľa (účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podania a spĺňa podmienky podľa § 5 ods.1 Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods.1 veta prvá cit.zák.). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, t.j. osoba, ktorá vykonáva záložné právo alebo aj iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods.1 cit.zák.). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených zákonných podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby (§ 2 písm.f/ Zákona o dobrovoľných dražbách). Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods.11 cit.zák.). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (porovnaj rozsudok meritórny NS SR 3Cdo/272/2007 z 22.mája 2008).
29. Súd prvej inštancie rozhodol aj o neodkladnom opatrení na základe návrhu zo dňa 12.4.2018.
30. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobou podanou na súde zo dňa 19.10.2016 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dražby nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 217 katastrálne územie Švedlár a to rodinného domu súpisné číslo 269 stojaceho na parcele KNC 352/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2, parcely KNC 352/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2 a parcely KNC 351 záhrady o výmere 76 m2, konanej dňa 26.7.2016, osvedčenej Notárskou zápisnicou
N 2073/2016, Nz 26372/2016, NCRISs 271448/2016 dňa 26.7.2016. Vo veci súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 9C/270/2016-119 zo dňa 20.6.2017 tak, že žalobu zamietol a zároveň rozhodol o nároku strán sporu na náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalobcu a teda rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.
31. S návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žalovaný v 3. rade predložil dve kópie fotografií a to zo dňa 30.7.2016 a 9.4.2018.
32. NO slúži na zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv sporových strán. Môže byť nariadené len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je zabrániť zhoršovaniu postavenia strany sporu. Aby súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúceho subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochraňuje predbežné opatrenie potrebné (citoval súd § 324, § 325 CSP).
33. Žalovaný v 3. rade sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd prikázal žalobcovi a jeho matke zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných, zemných či iných prác na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom dražby konanej dňa 26.7.2016. Žalovaný v 3. rade ako vydražiteľ je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. 217 katastrálne územie Švedlár. Predmetné nehnuteľnosti užíva žalobca ako pôvodný vlastník nehnuteľnosti pred vykonaním dražby, ktorej neplatnosť bola predmetom tohto konania. Keďže žalovaný v 3. rade je vlastníkom predmetných nehnuteľnosti, ktoré nadobudol dražbou, z jeho strany je osvedčená existencia práva domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv.
34. Na fotografii z 9.4.2018 je síce medzi domom a malou murovanou stavbou v pozadí možné vidieť nejaký „kopec" zeminy resp. iného materiálu, nie však možné z nej identifikovať o aký materiál sa jedná, či skutočne ide len o zeminu resp. stavebný materiál a pod. Fotografia z 30.7.2016 je pritom urobená z iného uhla pohľadu a nie je možné tieto dve fotografie porovnať z hľadiska zistenia, či zemina sa nachádza resp. nenachádza aj na fotografii z roku 2016. Súd pritom nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia strany sporu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy.
35. Žalovaný v 3. rade tak žiadnym spôsobom neosvedčil, aby zo strany žalobcu resp. jeho matky dochádzalo alebo aby mali začať vykonávať stavebné, zemné resp. iné práce na predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
36. Súd prvej inštancie aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej len NO) žalovaného v 3.rade zamietol a vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania, i toto konanie je zákonné a rozhodnutie je spravodlivé.
37. Napokon správna je argumentácia súdu prvej inštancie, že keď žalovaný v 3.rade je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudol dražbou, z jeho strany je napokon osvedčená existencia práva domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv a fotografia z 30.7.2016 urobená z iného uhla pohľadu nie je s istotou porovnateľná s inou fotografiou (kde je kopec zeminy) a či tento stavebný materiál alebo kopec zeminy pochádza z roku 2016 alebo nie, išlo o účelové tvrdenie a na základe tohto tvrdenia nemohol nariadiť NO súd prvej inštancie pre nesplnenie zákonných podmienok podľa § 324 až § 329 ods.1 CSP.
38. Aj toto uznesenie odvolací súd preskúmal a potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 387 CSP tak isto ako aj rozsudok z jeho správnych dôvodov, keďže ide aj o spravodlivé rozhodnutie po zamietnutí žaloby v konaní o veci samej o neplatnosti dobrovoľnej dražby.
39. Podľa § 396 CSP neúspešnému žalobcovi ani nepatria a odvolací súd ani jednému zo strán nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, úspešným žalovaným síce vznikli trovy, ale neboli vynaložené účelne v odvolacom konaní.
40. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.