Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoP-23-2018.pdf
PDF · 99.16 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/23/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletých E. E., nar. XX.XX.XXXX a Z. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., deti rodičov: K. E., bytom Z., U. V. XXXX/XX, zastúpenej R. a U. E., bytom Z., U. V. XXXX/XX, t. č. bytom Z., X. X, zastúpeného L., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolania otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. februára 2018, č.k. 31P/5/2017-125 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu pre maloletého E. sumou 260 eur mesačne a pre maloletého Z. sumou 200 eur mesačne s účinnosťou od 09.01.2017, vo výroku, ktorým boli otcovi určené splátky dlhu na výživnom, a vo výroku o trovách konania (výroky III., IV. a V.) z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti E. a Z. do osobnej starostlivosti matky (výrok I.) s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia (výrok II.). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu pre maloletého E. sumou 260 eur mesačne a pre maloletého Z. sumou 200 eur mesačne s účinnosťou od 09.01.2017 (výrok III.) a určil otcovi splátky dlhu (nedoplatku) na výživnom za obdobie od 09.01.2017 do 31.01.2018 po 30 eur na každé dieťa tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok IV.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.). Rozhodnutie zdôvodnil tým, že matka detí návrhom, doručeným súdu dňa 09.01.2017, žiadala, aby súd rozhodol o zverení detí do jej osobnej starostlivosti, a aby otca detí zaviazal prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 320 eur mesačne. Na pojednávaní dňa 30.11.2017 súd pripustil zmenu petitu v časti výživného na maloletého E. na sumu 370 eur mesačne. Otec detí súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, vyjadril však nesúhlas s výživným. Súhlasil s výživným vo výške 160 eur na maloletého E. a vo výške 140 eur na maloletého Z..
1.2 Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré trvá doposiaľ, avšak na Okresnom súde Trenčín pod spisovou značkou 34P/87/2017 prebieha konanie o rozvod. Matka, ani otec nemajú iné vyživovacie povinnosti. Matka je zamestnaná ako profesionálna vojačka a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 1.414 eur. S otcom detí nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2016, kedy sa otec detí odsťahoval. Otec od januára 2017 prispieva sumou 300 eur na obe deti. Matka s deťmi žijú v trojizbovom byte, kde platí náklady bývania vo výške 137,98 eur. Otec detí žije od augusta 2016 v 3-izbovom nájomnom byte, kde za nájom a služby platí mesačne 460 eur (300 eur nájomné a 160 eur energie). V byte žije sám. Je zamestnaný ako profesionálny vojak a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 1.687 eur. Maloletý E. má XX
rokov, je žiakom X. ročníka základnej školy. Je zdravý. Venuje sa hokeju, je členom Y. Z.. Raz ročne navštevuje športového lekára za poplatok 35 eur. Matka mu zakupuje výstroj, školské pomôcky, súkromne chodí na jazykovú školu za poplatok 35 eur. Navštevuje školský klub za poplatok 6,30 eur mesačne. Stravuje sa v škole. Súkromne chodí do hokejovej školy za poplatok 10 eur týždenne. Jeho pravidelné mesačné výdavky predstavujú 551 eur a k tomu má ešte ročné výdavky vo výške 1.460 eur ročne, čo je v prepočte 121 eur mesačne. Maloletý Z. má X rokov, je žiakom X. ročníka základnej školy. Je zdravý. Navštevuje jazykovú školu. Tiež sa venuje hokeju. Ročné výdavky na maloletého sú 950 eur, čo je mesačne 79,16 eur. Kolízny opatrovník uviedol, že zverenie maloletých detí nie je medzi rodičmi sporné a samotné deti prejavili záujem ostať aj naďalej žiť a bývať s matkou. Navrhol určiť výživné v sume 260 eur na maloletého E. od 09.01.2017 a 200 eur na maloletého Z.. Matka detí uvádzala, že obe deti sa profesionálne venujú hraniu hokeja, jej výdavky na maloletého E. predstavujú 673 eur mesačne a na maloletého Z. 576 eur mesačne. Finančne jej pomáhajú jej rodičia, aby mohli zabezpečiť deťom rozvoj ich talentu. Otec uviedol, že v čase, keď sú deti u neho, náklady na hokej a tréningy hradí on, obom odkladá aj na sporenie po 50 eur mesačne. Maloletému E. hradí 30 eur mesačne na turnajoch, čiastočne platí poplatok za hokej. Spochybnil cestovné náklady, pretože matka vozí deti do školy, keď ide do práce, spochybnil aj ďalšie výdavky na deti uvádzané matkou. Otec poukázal na správu kolízneho opatrovníka, v ktorej matka uvádzala mesačné výdavky na deti v sumách 263,37 eur a 184,37 eur, ako aj na to, že podľa vyjadrenia hokejového klubu je počet tréningových jednotiek klubu dostačujúci, takže individuálne tréningy pre deti nie sú nevyhnutné.
1.3 Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 24 ods. 1, 2 a 3, § 28 ods.1, 2 a 3, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 - 5, § 65 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, § 77 ods.1 Zákona o rodine a uviedol, že obaja rodičia zhodne súhlasili s tým, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie a zistil aj samotný názor detí, ktoré prezentovali, že chcú byť v osobnej starostlivosti matky. Súd ich preto zveril do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o výživné, výška vyživovacej povinnosti bola súdom prvej inštancie určená tak ako odporúčal kolízny opatrovník, s poukazom na vek detí, ich záujmovú činnosť a výdavky s tým súvisiace, ako aj príjmové možnosti a schopnosti, celkové majetkové pomery oboch rodičov a ich výdavky. Vyživovacia povinnosť bola upravená s účinnosťou od podania návrhu, teda od 09.01.2017.
2. Proti uvedenému rozsudku podali odvolania obaja rodičia maloletých detí, pričom obaja napadli odvolaním len výroky o výživnom, t. j. výroky III. a IV.
3. Matka v odvolaní navrhla, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu pre mal. E. sumou 320 eur mesačne s účinnosťou od 09.01.2017 a sumou 370 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2017 a pre mal. Z. sumou 320 eur mesačne s účinnosťou od 09.01.2017, a aby rozhodol o splátkach zameškaného zročného výživného po 50 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Odvolanie zdôvodnila tým, že odvolaním napadnutú časť rozsudku považuje za nesprávnu, založenú na nesprávnom právnom posúdení veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež nesprávne a neúplne zistil skutkový stav. Matka okrem iného uviedla, že jej nie je jasné, na základe akých dôkazov a akým spôsobom súd prvej inštancie určil výživné na maloleté deti vo výške 260 eur mesačne na mal. E. a vo výške 200 eur mesačne na mal. Z.. Nie je zrejmé, ktoré výdavky na maloleté deti súd uznal, ktoré neuznal a pod. Preto matka považuje rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti za riadne neodôvodnený a nepreskúmateľný. Matka zdôraznila, že riadne preukázala výdavky maloletých synov, ktorí sa aktívne venujú hraniu ľadového hokeja. Tieto výdavky sú vo výške, ako uviedol súd prvej inštancie, s výnimkou výdavkov na mal. Z., kde súd uviedol len ročné výdavky na maloletého vo výške 950 eur, čo je 79,16 eur mesačne, avšak neuviedol mesačné výdavky, ktoré podľa výpočtu matky predstavujú 490,71 eur mesačne. Teda mesačné výdavky na mal. E. prestavujú 672 eur, na ktorých sa má otec podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie podieľať sumou 260 eur mesačne, zostávajúcu sumu 412 eur mesačne tak bude musieť hradiť matka. Priemerné mesačné výdavky na mal. E. predstavujú 576,87 eur, na ktorých sa má otec podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie podieľať sumou 200 eur mesačne, zostávajúcu sumu 376,87 eur tak bude musieť hradiť matka. Ak by otec prispieval na výživu mal. E. sumou 370 eur mesačne a na mal. Z. sumou 320 eur mesačne, otcovi by z jeho príjmu mesačne zostala čiastka cca 1.000 eur, z ktorej môže plnohodnotne pokryť všetky svoje odôvodnené výdavky.
4. Otec maloletých detí odôvodnil odvolanie tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z napadnutého rozsudku nie je pre otca mal. detí zrejmé, akú sumu výdavkov na mal. deti považoval súd prvej inštancie za preukázanú, resp. za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám mal. E. a mal. Z.. Súd prvej inštancie sa obmedzil iba na konštatovanie, že „pokiaľ ide o výživné, výška vyživovacej povinnosti bola súdom určená v takých výškach ako doporučoval kolízny opatrovník, za použitia § 62 a § 75 Zákona o rodine s poukazom na vek detí, ich záujmovú činnosť a výdavky s tým súvisiace, ako aj príjmové možnosti a schopnosti, celkové majetkové pomery oboch rodičov a ich výdavky“. V tejto podstatnej časti považuje otec mal. detí napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Otec mal. detí zdôraznil, že v priebehu konania reagoval na matkou tvrdené výdavky predložením položkovitého sumáru výdavkov na obe deti, pričom aj v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 26.10.2017 boli výdavky zistené tak, že na mal. E. boli výdavky po sčítaní všetkých v správe uvedených položiek v celkovej sume 263,37 eur mesačne a na mal. Z. v celkovej sume 184,37 eur mesačne. Až na pojednávaní dňa 30.11.2017 malo dôjsť v prípade mal. E. k nárastu o viac ako 2,5-násobok a v prípade mal. Z. o viac ako 3-násobok oproti údajom v správe kolízneho opatrovníka. Otec maloletých detí navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. zmenil tak, že zaviaže otca prispievať na výživu pre mal. E. sumou 230,00 eur mesačne a pre mal. Z. sumou 170,00 eur mesačne s účinnosťou od 09.01.2017 a súčasne ho zaviaže splácať dlh na výživnom popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 30,00 eur mesačne na každé dieťa.
5. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že ho považuje za účelové a tvrdenia v ňom uvedené za nepravdivé. Predovšetkým matka nesúhlasí s tvrdením otca, že „sumár odôvodnených potrieb mal. E. a mal. Z. bol v správe kolízneho opatrovníka zistený tak, že na mal. E. boli tieto v celkovej sume 263,37 eur mesačne a na mal. Z. 184,37 eur mesačne“. Podľa matky je zrejmé, že sa nejedná o sumár všetkých výdavkov na každé dieťa, keď len pri strave nemožno vychádzať len zo sumy 20eur mesačne, ktorú matka hradí mal. E. a mal. Z. za obedy v školskej jedálni. Taktiež v tejto správe nie sú výdavky na oblečenie a obuv. Avšak ani matematický súčet odôvodnených výdavkov maloletých detí, uvedených v správe z prešetrenia pomerov zo dňa 26.10.2017, nedáva takú sumu, akú uvádza otec maloletých detí v odvolaní. Pokiaľ sa otec odvolával na svoj položkovitý sumár výdavkov na deti, išlo len o jeho hypotetické úvahy o tom, aké by mohli byť výdavky na deti. K tomu sa matka vyjadrila už na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 13.02.2018. Matka zdôraznila, že aj pred kolíznym opatrovníkom uvádzala pravdivé údaje o výdavkoch mal. detí, a to predovšetkým zvýšené výdavky mal. detí spojené s ich mimoškolskými aktivitami, pretože obaja sa profesionálne venujú hraniu ľadového hokeja, s čím sú značne zvýšené výdavky.
6. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie matky je preňho prekvapivé, pretože po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie matka prejavovala spokojnosť so súdom určenou výškou výživného. Otec nesúhlasí s tým, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, ako navrhuje matka, a trvá na svojom odvolaní. Otec nesúhlasí s tvrdením matky, že v priebehu konania riadne preukázala všetky výdavky detí. Matka nepredložila k ňou tvrdeným výdavkom listinné dôkazy (príjmové pokladničné doklady, faktúry a pod.) a podľa názoru otca to ani nemohla urobiť, keďže prevažnú časť výdavkov, ktoré začala uvádzať na pojednávaní dňa 30.11.2017, ani nemala. Tieto výdavky boli otcom rozporované. Výška výdavkov bola nesporná len v tej časti, v ktorej boli zhodné so sumárom výdavkov, ktorý predložil otec. Vo výdavkoch, uvádzaných matkou, nie je zohľadnené obdobie letných prázdnin, keď odpadajú výdavky na hokej, cudzie jazyky a školské stravovanie s družinou. Výdavky na hokejové tréningy a zápasy sú matkou uvádzané pri 100%-nej účasti detí, no keďže si otec vedie evidenciu účasti na tréningoch, vie, že v prípade E. bola účasť na súkromných tréningoch v r. 2018 iba 25 %, v prípade Z. 58 %, účasť na súkromných zápasoch iba 33 %, pričom hral aj ako brankár, ktorý je oslobodený od platieb.
7. Opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniam oboch rodičov uviedol, že zotrváva na svojich stanoviskách uvedených v zápisnici o pojednávaní zo dňa 13.02.2018. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo uskutočnené rozsiahle dokazovanie. Na základe preukázaných výdavkov, ktoré matka vynakladá na maloletého E. a Z., je výška výživného, ktorú kolízny opatrovník navrhol na pojednávaní, primeraná a zodpovedajúca jednak príjmovým a výdavkovým pomerom na strane rodičov, ale aj zodpovedajúca opodstatneným potrebám a výdavkom maloletých detí. Otec síce na pojednávaní deklaroval, že aj on hradí určité výdavky detí, ale zverením detí do starostlivosti matky a jemu určeným
výživným tieto poplatky prešli v prevažnej miere na matku, preto tieto výdavky môže hradiť iba ako dobrovoľné plnenie nad rámec výživného. Pokiaľ otec detí v odvolaní poukazuje na správu kolízneho opatrovníka o výdavkoch matky spojených s maloletými deťmi, ktoré uviedla priamo pri prešetrení v jej domácnosti, opatrovník poukázal na skutočnosť, že na človeka vplývajú rôzne faktory, kedy môže opomenúť dôležité skutočnosti, v tomto prípade výdavky spojené s deťmi. Rodičia sú však pri prešetrení v domácnosti informovaní, že dôkazy je potrebné predkladať priamo súdu k prebiehajúcemu konaniu. To, že súd určil výživné v rovnakej výške, ako navrhoval opatrovník, je pravdepodobne spôsobené tým, že výška výživného plne zodpovedá pomerom na strane rodičov, ako aj opodstatneným výdavkom maloletých detí. Aj matka na pojednávaní avizovala súhlas s takto navrhovanou výškou výživného. Na základe uvedených skutočností opatrovník navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 31P/5/2017-125 zo dňa 13.02.2018 ako vecne správny.
8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že aj kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam potvrdil, že v jeho správe zo dňa 26.10.2017 nie sú uvedené všetky odôvodnené výdavky maloletých detí, a že informoval rodičov, že tieto výdavky a dôkazy je potrebné predkladať priamo súdu. Pokiaľ otec poukazoval na to, že v priebehu letných prázdnin odpadajú niektoré výdavky, matka uviedla, že odpadá síce platba za školské stravovanie, to však neznamená, že počas školských prázdnin deti neobedujú, práve naopak, obedy pripravované matkou sú oveľa nákladnejšie. Pokiaľ ide o výdavky na hokej, deti majú suchý tréning od 01.04. do 30.06., voľno majú iba v júli a od 01.08. začína už nová sezóna.
9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zopakoval, že sa opiera o správu kolízneho opatrovníka. Nezávisle od opatrovníka otec vykonal analýzu výdavkov detí, ktoré predložila matka na pojednávaní, a ktoré neboli doposiaľ matkou preukázané. Matka nezohľadňuje výdavky po jednotlivých obdobiach, tak ako to urobil otec, ale opiera sa o sumár maximálnych výdavkov vynaložených v priebehu celého roka 2017. Matka svoje výpočty opiera o všetky možné výdavky za uvedené obdobie, dokonca doplnené o turnaje konané v apríli 2018, hoci v odvolaní napadla zarátanie platby otca po 31.01.2018. Všetky výdavky uvádza matka paušálne bez ohľadu na to, ako deti navštevovali jednotlivé tréningy, či turnaje. Takto napríklad matka ráta do mesačného sumára sumu 100 eur za tréningy, pričom ide o poplatok za 10 tréningov, ktoré sú vykonávané 1-krát za týždeň, teda tento poplatok kryje tréningy na 2,5 mesiaca za predpokladu, že dieťa navštívi všetky tréningy, čo sa však doposiaľ nestalo kvôli ochoreniam detí. Okrem toho Z. po E. „dedí“ väčšinu výstroja a v roku 2017 mu bola kúpená len hokejka, ostatnú výstroj mal buď po E. alebo zapožičanú z B.. K vyjadreniu opatrovníka otec uviedol, že uznáva, že matka pri prešetrovaní v domácnosti mohla opomenúť niektoré skutočnosti, avšak opomenuté výdavky nemôžu tvoriť dvoj až trojnásobky výdavkov uvedených pri prešetrovaní kolíznym opatrovníkom.
10. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
11. Odvolací súd musel dať za pravdu obom rodičom maloletých detí v tom, že odôvodnenie napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie je nedostatočné, a teda rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný. Pokiaľ ide o výdavky na maloleté deti, nie je zrejmé, ktoré tvrdenia rodičov považoval súd za preukázané, a ktoré výdavky považoval za odôvodnené. V odôvodnení rozsudku po vete „Takto bolo súdom zistené, že ...“ nasleduje konštatovanie, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov a vyčíslenie príjmov oboch rodičov a ich nákladov na bývanie (čo je možné považovať za skutkové zistenia súdu), následne sa však v odôvodnení uvádzajú tvrdenia oboch rodičov („Matka detí nesúhlasila s otcom navrhovanou výškou výživného, pretože ...“; „K vyjadreniu otca ďalej matka uviedla, že ...“; „(otec) uviedol, že ...“. Po týchto tvrdeniach síce súd prvej inštancie uvádza vlastné skutkové zistenia vo vzťahu k obom deťom, avšak pokiaľ ide o mal. E., uvádza len výdavky na športového lekára (35 eur ročne), jazykovú školu (35 eur, pravdepodobne ide o mesačnú výšku výdavkov), školský klub (6,30 eur mesačne), súkromnú hokejovú školu (10 eur týždenne). Napriek tomu, že súčet týchto výdavkov predstavuje približne 90 eur mesačne, v nasledujúcej vete súd prvej inštancie konštatuje, že pravidelné mesačné výdavky na mal. E. predstavujú 551 eur a k tomu ročné výdavky 1.460 eur, čo je v prepočte 121 eur mesačne. Vo vzťahu k mal. Z. súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení len ročné výdavky 950 eur. Tieto sumy sú zhodné s matkou tvrdenými výdavkami, ktoré
však otec dieťaťa výslovne namietal v písomnom vyjadrení k návrhu, rovnako aj na pojednávaniach dňa 30.11.2017 a dňa 13.02.2018. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo súd prevzal sumy výdavkov na mal. deti uvádzané matkou a ako sa vysporiadal s námietkami otca.
12. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je jedným zo základných atribútov práva na spravodlivý proces. Nie je prípustné odôvodnenie obsahujúce iba odkaz na výpoveď účastníka konania bez toho, aby bolo možné z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistiť, z akých dôkazných prostriedkov súd čerpal svoje zistenia a ako vyhodnotil tvrdenia strán vo vzťahu k predloženým dôkazom. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (rozsudok ESĽP García Ruiz c. Španielsko z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníkov konania. Ak však ide o taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudky ESĽP Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (rozsudok ESĽP Kraska c. Švajčiarsko z 29.04.1993; rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 410/06).
13. Vzhľadom na vyššie uvedenú nepreskúmateľnosť napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie nemohol odvolací súd vyhodnotiť dôvodnosť alebo nedôvodnosť ostatných odvolacích námietok oboch rodičov maloletých detí, a teda nebolo možné tento nedostatok rozsudku napraviť v odvolacom konaní. Odvolací súd preto zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok III. o výške výživného a výrok IV. o zameškanom výživnom ako výrok závislý od výroku o výške výživného) a v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní vysporiada s námietkami otca, v prípade potreby vykoná podrobnejšie dokazovanie k výdavkom na obe maloleté deti a vyhodnotí, ktoré výdavky mal preukázané, a ktoré z preukázaných výdavkov považuje za výdavky na odôvodnené potreby maloletých. Bude sa tiež zaoberať tvrdeniami oboch rodičov, uvedenými v konaní pred súdom prvej inštancie v odvolacom konaní.
15. Vzhľadom na zrušenie výrokov o výške výživného a o zameškanom výživnom odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania. Aj keď tento výrok nebol výslovne napadnutý odvolaniami, môže byť dotknutý výsledkom ďalšieho konania vo veci samej, preto pri zrušení ostatných výrokov bolo potrebné zrušiť aj tento výrok ako závislý výrok podľa § 379 písm. a) CSP. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.