Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/78/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti odsúdenému X. G., narodenému dňa XX. E. XXXX v Z., naposledy bytom I. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia Leopoldov, v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného X. G. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 1. marca 2018, č. k. 9PP/1/2018 - 66, rozhodol na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. júla 2018 v Trnave

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného X. G. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa zo dňa 1. marca 2018, č. k. 9PP/1/2018 - 66 bola (v zmysle § 415 ods. 1 Trestného poriadku) podľa § 66 ods. 1 písm. b/, § 67 ods. 1 Trestného zákona (ďalej aj Tr. zák.) zamietnutá žiadosť odsúdeného X. G. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Košice I. rozsudkom zo dňa 21.10.2009 pod sp. zn. 9T/57/2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.1.2010, sp. zn. 4To/133/2009, podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 13 (trinásť) rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne (citácia): „Dňa 05.1.2018 bola Okresnému súdu Trnava doručená žiadosť odsúdeného X. G. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V žiadosti uviedol, že sú uňho naplnené zákonné podmienky podmienečného prepustenia, zo správ ústavu vyplýva, že sa snaží správať čo najlepšie, v októbri 2016 bol preradený do stredného stupňa stráženia, trest podľa neho plní svoju výchovnú úlohu, dobrovoľne je zaradený do práce a pracovné povinnosti si plní k spokojnosti nadriadených, šesťkrát bol disciplinárne odmenený, nebol disciplinárne trestaný, uvedomil si škodlivosť svojho konania, má prísľub rodičov, že mu po prepustení vytvoria podmienky pre zaradenie do normálneho života. K žiadosti priložil písomné vyhlásenie jeho rodičov - K. G. a O. G., ktorým sa pripájajú k jeho žiadosti a vyhlasujú, že mu poskytnú ubytovanie, stravovanie, veci dennej potreby aj finančné prostriedky na to, aby v krátkom čase získal trvalé zamestnanie a zaradil sa do riadneho života spoločnosti, budú mu nápomocní, budú sa podieľať na jeho resocializácii, budú dozerať na dodržiavanie obmedzení uložených mu súdom. Počas výkonu trestu boli so synom v kontakte písomne, telefonicky aj osobne, vždy sa im javil kľudný a pokojný, nad skutkom prejavuje ľútosť, z doposiaľ vykonaného trestu sa im javí predpoklad, že bude po podmienečnom prepustení viesť riadny život. Vyhlásenie nebolo podpísané, a boli k nemu priložené oznámenia ÚVV a ÚVTOS Leopoldov o správaní odsúdeného za roky 2010 až 2017 obsahujúce informácie aj o disciplinárnych odmenách dňa 12.2.2013, dňa 25.9.2012, a dňa 4.4.2011, o pracovnom zaradení a plnení cieľov programu zaobchádzania. Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, zástupcu ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, oboznámením sa so skráteným výpisom klienta, s odpisom registra trestov, s hodnotením riaditeľa, s nariadením výkonu trestu, s vyhlásením rodičov odsúdeného, s rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 9T/57/2008 zo dňa 21.10.2009 a s osobným spisom odsúdeného.

Zo skráteného výpisu klienta Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov vyplýva, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 21.10.2009 sp. zn. 9T/57/2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.1.2010 sp. zn. 4To/133/2009 v trvaní 13 /trinásť/ rokov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so maximálnym stupňom stráženia, začiatok trestu dňa 10.3.2008, dátum nástupu 20.1.2010, predpokladaný koniec trestu je dňa 10.03.2021. Lehota na podmienečné prepustenie bola splnená dňa 10.12.2017. Odsúdený bol súdne trestaný 1 krát. Z hodnotiacej správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov zo dňa 22.1.2018 vyplýva, že odsúdený bol do ÚVV a ÚVTOS premiestnený dňa 02.02.2010 z ÚVV a ÚVTOS Košice. Je slobodný, bezdetný, pôvodným povolaním elektromechanik strojov, pred nástupom pracoval ako elektromechanik. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni, dodržiaval ústavný poriadok a časový rozvrh dňa, plnil príkazy a pokyny príslušníkov. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu je na požadovanej úrovni, primerane si udržiava poriadok vo veciach osobnej potreby, zásady osobnej a kolektívnej hygieny má osvojené, príkazy a pokyny personálu ústavu plní bez pripomienok, v kolektíve odsúdených konflikty nevyhľadáva, počas doterajšieho výkonu trestu nebol disciplinárne trestaný, odmenený bol šesťkrát za plnenie pracovných povinností, naposledy dňa 20.10.2017. Dňa 24.10.2016 bol Okresným súdom Trnava preradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, v rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený do diferenciačnej skupiny „B“. Pracovne je zaradený na pracovisku so zameraním na kovovýrobu, povinnosti si tam plní k spokojnosti nadriadených, práca má požadovanú kvalitu a pristupuje k nej zodpovedne. Zásady bezpečnosti s ochrany zdravia pri práci dodržiava. Vo voľnom čase sleduje televíziu - prevažne spravodajstvo a seriály, počúva rozhlas, číta knihy rôzneho zamerania, zapája sa do športových aktivít - najmä futbal a posilňovanie. Zapája sa do prác na zlepšenie prostredia ústavu formou upratovacích prác na cele. Udržiava kontakt s rodičmi a súrodencami (má brata a sestru) formou korešpondencie, návštev a telefonovania. Vychovávaný bol v úplnej rodine, má ukončené stredoškolské vzdelanie v odbore mechanik strojov a zariadení, pred výkonom pracoval ako elektrotechnik. Body programu zaobchádzania sa uňho plnia, je vedený k dodržiavaniu ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, k spolupráci pri plnení programu zaobchádzania a k zapájaniu sa do aktivít realizovaných v rámci osvety o závislostiach na alkohole. Resocializačná prognóza sa vzhľadom na stredné riziko sociálneho zlyhania javí ako menej priaznivá z dôvodu, že pred nástupom do výkonu trestu nadmerne konzumoval alkohol a jeho aktuálne odsúdenie je za obzvlášť závažný trestný čin. Nakoniec bolo konštatované čiastočne preukázanie splnenia podmienok na podmienečné prepustenie a bolo odporúčané prepustenie z výkonu trestu. Z odpisu registra trestov súd zistil, že odsúdený má 2 záznamy, za: 1. krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona Vojenským obvodovým súdom Prešov rozsudkom zo dňa 30.3.2007, sp. zn. 2T/8/2007 uložený peňažný trest 15000 Sk a náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace; zaplatil dňa 13.4.2007; na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený; a 2. za vraždu podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona Okresným súdom Košice I rozsudkom zo dňa 21.10.2009 sp. zn. 9T/57/2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.1.2010 sp. zn. 4To/133/2009, právoplatnosť dňa 20.1.2010, trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, ochranný dohľad na 3 roky, ochranné liečenie protialkoholické, ambulantné. Z rozsudku Okresného súdu Košice I. zo dňa 21.10.2009 pod sp. zn. 9T/57/2008 vyplýva, okrem už vyššie uvedených informácií, že k skutku došlo po predchádzajúcom konflikte vyvolanom sexuálne motivovaným návrhom zo strany poškodeného, odsúdený konal v afekte podmienenom dlhší čas trvajúcim emočným napätím vyvolaným okrem na pozadí konfliktov s otcom aj rozchodom s priateľkou a nadužívaním alkoholu, trestného činu sa dopustil v nepriamom úmysle. Pri rozhodovaní o výške trestu súd zohľadnil, že prognóza prevýchovy je vzhľadom na osobnostnú štruktúru problematická, avšak v prípade trvalej abstinencie, za vhodného terapeutického pôsobenia, vyznieva pozitívne. Po zvážení všetkých podstatných okolností majúcich vplyv na individuálne posúdenie potrestania pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 13 rokov nepodmienečne. Zástupca ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava hodnoteniu riaditeľa, k žiadnym zmenám nedošlo, záver hodnotenia zostáva nezmenený. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava navrhol, aby súd zamietol žiadosť odsúdeného s poukazom na závažnosť trestnej činnosti odsúdeného, vzhľadom na hodnotenie ústavu, teda pre nesplnenie materiálnej podmienky.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že zákonnému poučeniu porozumel. K veci uviedol, že ľutuje čo sa stalo, myslí si že 10 rokov nie je krátka doba, aby si uvedomil, ako konal, ako sa správal v minulosti, keď bol mladší, nebolo to šťastné ani správne riešenie. Žiadosť podal kvôli jeho rodičom, ktorí sú už vo vyššom veku a chce pre nich aj on niečo urobiť. Takisto sa snažil byť zaradený do práce aspoň čiastočne splatiť aj rodine poškodeného náklady, ktoré im bohužiaľ jeho konaním vznikli. Trval na žiadosti. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody. Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život (nejde však o nepochybnú nevyhnutnosť). V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody zakotvil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výchovnému pôsobeniu výkonom trestu odňatia slobody, ktorý v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. mal už viesť odsúdeného k vedeniu riadneho života do budúcna. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, avšak nespĺňa podmienky materiálne, konkrétne druhú materiálnu. Odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal čiastočné polepšenie. Správanie a vystupovanie odsúdeného v ústave je na požadovanej úrovni, neporušuje ústavný poriadok, príkazy príslušníkov plní, správa sa spôsobom zodpovedajúcim riadnemu výkonu trestu, zodpovedne si planí pracovné povinnosti výsledkom čoho je doposiaľ udelených šesť disciplinárnych odmien, naposledy dňa 20.10.2017, predtým dňa 12.2.2013, dňa 25.9.2012, a dňa 4.4.2011. Splnil teda prvú materiálnu podmienku. Odsúdený však nesplnil druhú z materiálnych podmienok - prognózu, že bude viesť riadny život. Toto hodnotenie vyplýva z hodnotenia osoby odsúdeného a s prihliadnutím na jeho predchádzajúcu trestnú činnosť. Súd prihliadol na tú skutočnosť, že odsúdený bol súdne trestaný za obzvlášť závažný zločin, že išlo o dokonaný, násilný, úmyselný trestný čin spáchaný s nepriamym úmyslom proti zákonom najviac chránenej hodnote - ľudskému životu, a na individuálne posúdenie pri rozhodovaní o výške trestu na základe ktorých bolo pristúpené k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 13 rokov nepodmienečne. V súvislosti s trestom odňatia slobody,

ktorý vykonáva jeho správanie nevykazuje podľa názoru tak výrazné znaky prevýchovy, aby súd mohol konštatovať, že doterajší výkon trestu mal na odsúdeného dostatočne pozitívny vplyv, a že možno očakávať, že po prepustení povedie riadny život. Z predložených listín nevyplýva, že u odsúdeného došlo k výrazným zmenám v štruktúre osobnosti. Podľa rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 9T/57/2008 zo dňa 21.10.2009 prognóza prevýchovy je vzhľadom na osobnostnú štruktúru problematická, avšak v prípade trvalej abstinencie, za vhodného terapeutického pôsobenia, vyznieva pozitívne. V tomto smere odsúdeným ani ústavom neboli predložené konkrétne údaje o uskutočnenom pokroku, okrem odkazu, že sa zapájal do osvety týkajúcej sa závislosti na alkohole a predpokladu že v ústave nútene abstinoval. Súd upriamuje pozornosť aj na disciplinárne odmeny, ktoré sú odrazom snahy odsúdeného, má ich udelených 6, poslednú dňa 20.10.2017, no posledná predtým je z viac ako štyri a pol roka späť, zo dňa 12.2.2013. Určitá konzistentnosť tohto vzorného správania odsúdeného je podľa dostupných listín preukázaná len v rokoch 2013 až 2011. Zo súdu neznámeho dôvodu nedošlo k opakovaniu uvedeného správania odsúdeného hodného disciplinárnej odmeny aj v uvedenom medziobdobí, čo nesvedčí v prospech odsúdeného, pokiaľ ide o prognózu prevýchovy. Súd zohľadnil aj skutočnosť, v akom ústave na výkon trestu odsúdený vykonáva trest v čase rozhodovania o podmienečnom prepustení, keďže typ ústavu a stupeň jeho stráženia spravidla zodpovedá miere prevýchovy páchateľa a možnostiam jeho resocializácie. V prípade odsúdeného išlo o ústav so stredným stupňom stráženia, v rámci ktorého bol umiestnený od 24.10.2016, v rámci vnútornej diferenciácie v skupine „B“, a z uvedeného súd nemal za preukázané, že v jeho prevýchove došlo do takého stupňa, že by sa mu mal odložiť zvyšok trestu pod podmienkou, že povedie riadny život. Riziko recidívy u odsúdeného vzhľadom k jeho trestnej minulosti a prognóze sociálneho zlyhania je príliš veľké. Súd nemohol zodpovedne dospieť k záveru, že účel výkonu trestu bol dosiahnutý vykonaním doterajšej časti trestu, preto jeho žiadosť zamietol. Zmysel podmienečného prepustenia nespočíva len v tom, že odsúdený bude po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom (určenej doby vykonania trestu) automaticky prepustený na slobodu, bez zreteľa k účelu trestu. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život. Odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal síce polepšenie výsledkom čoho je šesť disciplinárnych odmien, avšak toto polepšenie nebolo do takej miery, že od neho možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Pre dosiahnutie účelu trestu tak je momentálne naďalej nevyhnutný jeho výkon, čím sa efektívnejšie zabezpečí jeho nápravu ako aj účinná ochranu spoločnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nemá v osobe odsúdeného dostatočnú záruku, že povedie riadny život, preto jeho žiadosť o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.“ Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote (na verejnom zasadnutí okresného súdu, po jeho vyhlásení priamo do zápisnice) sťažnosť odsúdený X. G.. Prítomný prokurátor sa práva podať sťažnosť proti napadnutému uzneseniu na verejnom zasadnutí dňa 1. marca 2018 výslovne vzdal. Odsúdený X. G. sťažnosť odôvodnil písomným podaním zo dňa 24. apríla 2018 v rozsahu č. l. 72 - 73 spisu nasledovne (citácia): „Týmto podávam vyjadrenie k rozhodnutiu okresného súdu vo veci zamietnutia žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu zo dňa 01.03.2018 pod sp. zn. 9PP/1/2018 vedenom Mgr. A. Z.. Predmetné vyjadrenie nadväzuje na sťažnosť podanú na Krajský súd Trnava, cestou Okresného súdu Trnava zo dňa 02.03.2018. Moju sťažnosť odôvodňujem nasledovne: Nesplnenie druhej materiálnej podmienky: prognóza, že povediem riadny život. V prvom rade nesúhlasím s faktom, že súd mi vyčíta moju trestnú minulosť, aj keď je pravda, že v minulosti som bol 1-krát súdne trestaný za krádež, za čo mi bol uložený peňažný trest, ktorý som zaplatil, a od tej doby sa na mňa hľadí, akoby som nebol trestaný. Z tohto dôvodu namietam fakt, že súd mi vyčíta moju trestnú minulosť, bral túto skutočnosť do úvahy a prihliadal na túto skutočnosť, čo z právneho pohľadu nie je prípustné a svojim tvrdením mi týmto značne uškodil. Taktiež nesúhlasím s tvrdením, že v súvislosti s trestom odňatia slobody, ktorý vykonávam, moje správanie nevykazuje podľa názoru súdu tak výrazné znaky prevýchovy, nakoľko súd vychádzal z psychologického posudku, ktorý bol na moju osobu vypracovaný počas prípravného konania v roku 2008, čo je takmer 10-ročný odstup od súčasnosti, preto súd tento posudok nemal brať do úvahy, a nie ešte z neho vyvodiť záver, že v mojom prípade nedošlo k výrazným zmenám v štruktúre osobnosti, nakoľko posudok bol vypracovaný ešte pred výkonom trestu. Keďže na moju osobu nebol zo strany ÚVTOS Leopoldov k hodnoteniu vypracovaný reálny posudok, súd ktorý chce rozhodnúť spravodlivo sa mal s touto skutočnosťou vysporiadať a vyžiadať si od ÚVTOS Leopoldov aktuálny posudok. Ďalej nesúhlasím s tým, že súd upriamuje pozornosť na veľký časový odstup medzi disciplinárnymi odmenami, konkrétne v období medzi 12.02.2013. Na svoju obranu chcem uviesť fakt, že v podmienkach

výkonu trestu sa disciplinárna odmena získava ťažko, hlavne od roku 2013. Od tej doby sa v ÚVTOS Leopoldov celoplošne znížil počet disciplinárnych odmien a netýka sa to len konkrétne mojej osoby. Stagnácia v mojom polepšení nenastala a aj keď som síce nebol disciplinárne odmenený, tak som ani nebol disciplinárne trestaný, a to nielen v tomto období, ale počas celého výkonu trestu. To je podľa môjho názoru dostatočná vizitka mojich povahových vlastností, že počas desiatich rokov, čo je značne dlhá doba, nedošiel do konfliktu, či už s odsúdenými, alebo personálom väznice, že som sa ani raz nedopustil nepovolenej činnosti. Taktiež zdôrazňujem fakt, že som sa aktívne zapájal a zapájam do prednášok o alkoholizme a taktiež z vlastnej iniciatívy som oslovil ústavného psychiatra, v súvislosti s touto problematikou, keďže v budúcnosti neplánujem požívať alkoholické nápoje, čo v konečnom dôsledku bolo aj spúšťačom môjho konania a vlastnou nevyzrelosťou v tej dobe. Taktiež počas priebehu konania o mojom podmienečnom prepustení ma predseda senátu opakovane nepriamo nabádal otázkou, či trvám na svojej žiadosti/celkovo 3x, čo uznesenie, z ktorého podávam vyjadrenie neobsahuje /aby som svoju žiadosť stiahol a vyhol sa tomu, že nebudem prepustený ako aj vyjadrením svojho názoru, že som si žiadosť podal príliš skoro aj napriek tomu, že som splnil formálnu stránku a mám za to, že som splnil aj obe materiálne podmienky. Z toho dôvodu som došiel k presvedčeniu, že senát bol voči mojej osobe zaujatý a ešte pred začatím konania bolo v tejto veci rozhodnuté, a to v môj neprospech. Taktiež poukazujem na to, že zo strany okresného súdu vznikli prieťahy v konaní, nakoľko uznesenie z pojednávania bolo mi doručené až dňa 23.04.2018, a to až po urgencii z mojej strany dňa 05.04.2018. Čiže súd nielenže rozhodol v môj neprospech, uškodil mi aj svojou nečinnosťou, po rozhodnutí. Preto žiadam, ctený súd, aby dôkladne prehodnotil všetky skutočnosti a sám vo veci v rámci zákonných možností rozhodol o mojej sťažnosti.“ Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti odsúdeného nevyjadril. Krajský súd v Trnave z podnetu podanej sťažnosti v intenciách § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom zistil, že sťažnosť odsúdeného X. G. nie je dôvodná. Okresný súd postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade zhromaždeného spisového materiálu a dokazovania vykonaného predpísanou formou dospel na verejnom zasadnutí k tomu hodnotiacemu záveru, že odsúdený X. G. nespĺňa podmienky vyžadované ustanovením § 66 ods. 1, § 67 ods. 1 Tr. zák. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, vecne správne špecifikované súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení. Senát Krajského súdu v Trnave ako sťažnostný súd si všetky závery okresného súdu plne osvojuje a v rámci postupu svojho konania na ne ako na správne v celom rozsahu odkazuje, a to bez potreby opakovania takýchto dôvodov. Aj podľa zistení sťažnostného súdu odsúdený X. G. nespĺňa podmienky predpokladané vo vyššie uvedenom ustanovení § 66 ods. 1 Tr. zák. z hľadiska materiálnej stránky. Za tejto situácie je jeho náprava a prevýchova pobytom na slobode po predčasnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody problematická. Ochrana ostatných členov spoločnosti si vyžaduje u odsúdeného ďalší výkon trestu odňatia slobody. Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia senát Krajského súdu v Trnave podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného X. G. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.