Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/246/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členov senátu JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne Urbárska spoločnosť

- pozemkové spoločenstvo Veľká Lodina, Veľká Lodina, IČO: 42 332 494 , zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, proti žalovaným 1) Mesto Košice, Košice, Tr. SNP 48/A, IČO: 00 691 135 a 2) Mestské lesy Košice a.s., Košice, Južná trieda 11, IČO: 31 672 981, zast. gorejlegal, s. r. o., advokátska kancelária, Košice, Krmanova 14, IČO: 47 231 939 o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu 15C/273/2017-25 z 23.11.2017 Okresného súdu Košice - okolie

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku I. v časti, ktorým súd uložil žalovanému v 2. rade zákaz ťažby drevnej hmoty na lesnom poraste v kat. území Z. L. na nehnuteľnostiach zapísaných na Okresnom úrade Gelnica, katastrálnom úrade na LV č. XXX ako parcely: R. č. XXX/X - lesný pozemok o výmere 980 ha a 7123 m2, CKN č. XXX - lesný pozemok o výmere 26 ha a 3034 m2, CKN č. XXX/X - lesný pozemok o výmere 9 ha a 9889 m2 v rozsahu, v akom boli tieto zamerané geometrickým plánom č. 281/2014 vyhotoviteľom Geotop Košice s.r.o. so sídlom Južná trieda 82, Košice, ktorý bol úradne overený pod č. 1353/2014 z 1.12.2014 Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom a ktoré sú označené ako novovytvorené parcely: CKN č. XXX/X - lesný pozemok o výmere 21 ha 4555 m2, CKN č. XXX/X

- lesný pozemok o výmere 4 ha, 9097 m2, CKN č. XXX/X - lesný pozemok o výmere 1 ha, 7630 m2 a v prevyšujúcej časti I. výroku a II. výrok mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Odmieta odvolanie žalovaného v 1. rade proti I. výroku uznesenia. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade nepriznáva stranám sporu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania a vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade priznáva žalovanému v 1. rade náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením I. uložil žalovanému v 2. rade zákaz ťažby drevnej hmoty na lesnom poraste v kat. území Z. L. a vykonávať akékoľvek zásahy do lesnej drevnej hmoty a užívať lesné pozemky na nehnuteľnostiach zapísaných na Okresnom úrade Gelnica, katastrálnom úrade na LV č. XXX ako parcely: CKN č. XXX/X - lesný pozemok o výmere 980 ha a 7123 m2, CKN č. XXX - lesný pozemok o výmere 26 ha a 3034 m2, CKN č. XXX/X - lesný pozemok o výmere 9 ha a 9889 m2 v rozsahu, v akom boli tieto zamerané geometrickým plánom č. 281/2014 vyhotoviteľom Geotop Košice s.r.o. Južná trieda 82, Košice, ktorý bol úradne overený pod č. 1353/2014 z 1.12.2014 Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom a ktoré sú označené ako novovytvorené parcely: CKN č. XXX/X

- lesný pozemok o výmere 21 ha 4555 m2, CKN č. XXX/X - lesný pozemok o výmere 4 ha, 9097 m2, CKN č. XXX/X - lesný pozemok o výmere 1 ha, 7630 m2, II. žalovanému v 1. rade uložil akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami uvedenými v bode 1/ petitu neodkladného opatrenia, najmä užívať ich, poskytovať ich do nájmu, scudzovať zamieňať, poskytovať ich do zálohu, ťažiť drevnú hmotu

a III. zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na náhradu trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100 % preukázaných, odôvodnených a účelne vzniknutých v tomto konaní. 2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, že 27.10.2017 doručil žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a ako ho skutkovo a právne odôvodnil, že sa oboznámil s výpisom LV č. XXX, okres Košice

- okolie, obec Veľká Lodina, katastrálne územie Z. L. oznámením Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru zo 16.10.2017, geometrickým plánom vyhotoveným 5.11.2014, prílohou k GP 36590711 - 281/2014. Citujúc znenie § 324 ods.1,3, § 326 ods.1, § 325 ods.1,2 písm. d), § 329 ods.1 veta prvá, § 332 ods.1, § 328 ods.2 veta prvá a mal za to, že v danom prípade ide o vážne ohrozenie vlastníctva žalobcov, keďže užívaním nehnuteľnosti (ťažbou drevnej hmoty a jej vývozom) im vzniká škoda, ďalej žalovaný v 2. rade má uzavretú nájomnú zmluvu so žalovaným v 1. rade, ako vlastníkom, hoc mu vlastnícke právo nesvedčí (viď správa OÚ Košice- okolie č.1. 9). Žalovaný v 1. rade nemohol nadobudnúť do vlastníctva č.p. mpč.528/10, preto tieto neboli vo vlastníctve Mesta Košice, ani žalovaného v 2. rade Mestských lesov, ktorí sú nájomcami. Uviedol a dal na zreteľ aj tú skutočnosť, že už v čase nariadenia neodkladného opatrenia, žalovaný v 2. rade započal začiatkom októbra 2017 ťažbu, čím ohrozuje vlastnícke právo a obohacuje sa na úkor žalobcu. O trovách konania rozhodol citujúc znenie § 255 ods.1 a žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný, priznal náhradu trov konania. 3.Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 2. rade podľa § 357 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") z dôvodu, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie s odkazom na § 365 ods.1 písm. f) dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie s odkazom na § 365 ods.1 písm. h) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v 2. rade zároveň žiada, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie aj z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) a teda, či konanie netrpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo odôvodnil nasledovne: uviedol ako súd rozhodol s čím sa nemôže stotožniť, a to z nasledovných dôvodov: poukázal v prvom rade na skutočnosť, že v k.ú. Z. L. sa nenachádza žiadny lesný pozemok s parc. č. 437/6, ktorý by bol zapísaný na LV č. XXX. Rovnako tak pozemky v k.ú. Z. L. nemôžu byť vedené Okresným úradom Gelnica tak, ako je to uvedené vo výroku napádaného uznesenia. Zároveň mu súdom nebol spolu s napádaným uznesením doručený ani geometrický plán č. 281/2014, na základe ktorého mali byť vytvorené nové parcely uvedené vo výroku napádaného uznesenia. Z tohto dôvodu napádané uznesenie považuje za nepreskúmateľné a nevykonateľné. Žalobca zároveň naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán a bezprostredne hroziacu ujmu odôvodňuje skutočnosťou, že žalovaný v 2. rade na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným v 1. rade využíva lesy, ktoré patria žalobcovi, pričom žalovaný v 2. rade mal žalobcu 21.7.2017 informovať o plánovaných ťažbách na sporných pozemkoch a začiatkom októbra 2017 aj započať ťažbu, čím ohrozuje vlastnícke právo žalobcu a obohacuje sa na jeho úkor. Vyššie uvedené tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, nakoľko na parcelách uvedených v napádanom uznesení od podania žaloby vo veci samej ťažobné práce nevykonáva a ani vykonávať neplánuje. Akékoľvek zásahy do sporných lesných porastov vykonáva iba v zmysle povinností vyplývajúcich mu ako obhospodarovateľovi lesa z ustanovení zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Jedná sa predovšetkým o zabezpečovanie plnenia úloh, ktoré sa týkajú lesného fondu, jeho ochrany a využívania, zakladanie, pestovanie, výchovu, obnovu a ochranu lesov v záujme ich zachovania a zveľaďovania s cieľom zabezpečenia produkčných a ostatných funkcií lesa, zabezpečenie dôslednej hygieny lesných porastov a vykonávanie všetkých úloh v záujme záchrany a zachovania genofondu lesných drevín. Vyššie uvedené skutočnosti sú aj obsahom písomnej informácie z 21.7.2017 adresovanej žalobcovi, ktorú žalobca mylne interpretoval ako oznámenie o začatí ťažby drevnej hmoty aj napriek tomu, že žalovaný v 2. rade avizuje iba výkon činností súvisiacich s riadnym hospodárením podľa platného programu starostlivosti o lesy. Navyše, predmetné oznámenie sa týkalo iba parcely č. XXX/X v k.ú. Z. L., pričom súd neodkladné opatrenie vydal aj vo vzťahu k parcelám č. XXX a XXX/ X. Na základe vyššie uvedeného má za to, že žalobca neuviedol základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Rovnako tak súdu nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o naliehavosti bezodkladnej úpravy pomerov strán a bezprostredne hroziacej ujme, najmä akýkoľvek dôkaz, že žalovaný v 2. rade vykonáva ťažobné práce na parcelách, ktoré sú predmetom konania o určenie vlastníckeho práva. Súd zároveň pri svojom rozhodovaní absolútne opomenul skutočnosť, že žalovaný v 2. rade je v zmysle zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch povinný na lesných pozemkoch zabezpečovať plnenie úloh za účelom ochrany, zachovania a zveľaďovania lesného fondu. Naopak, súd svojím rozhodnutím zakázal žalovanému v 2. rade plniť povinnosti stanovené mu zákonom, na základe čoho napádané rozhodnutie považuje za zmätočné a nezákonné. Odôvodňujúc vyššie uvedeným navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu odmietne.

4.Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 1. rade, z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. a), b), f), h), proti I. a II. výroku uznesenia Okresného súdu Košice - okolie z 23.11.2017, ktorým bolo mu uložené, aby sa zdržal nakladania s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku I. uznesenia. Odvolanie podal z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia. To možno nariadiť len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade však neexistuje potreba úpravy pomerov, keďže žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností v ním tvrdenom rozsahu. Navyše, opatrenia zavádzané neodkladným opatrením zavádzajú hrubý nepomer medzi ochranou domnelého a nepreukázaného práva žalobcu a možnosťou výkonu jeho práv žalovaného ako vlastníka. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil skutočnosťou, že 16.10.2017 prevzal od Okresného úradu Košice - okolie oznámenie o začatí konania o oprave chyby v katastrálnom operáte a výzvu na vyjadrenie sa k veci č. OU-KS-KOI- X95/2017. V tejto veci však okresný úrad vydal 20.11.2017 zamietavé rozhodnutie, a teda návrhu žalobcu nevyhovel. Pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané okresným úradom, a teda že mpč. 582/b zachádza do parciel C- KN č. XXX/X a XXX uviedol, že toto tvrdenie nie je správne. Okresný úrad totižto pri posudzovaní priebehu hraníc vychádzal z GP č. 281/2014 z 5.11.2014, avšak žalovaný v 1. rade má za to, že uvedený geometrický plán nie je správny. Nie je zrejmé, z akých mapových podkladov tento GP vychádza, keďže samotný Okresný úrad Košice - okolie listom zo 6.10.2014 oznámil žalobcovi, že z podkladov, ktoré sa nachádzajú na okresnom úrade nie je možné presne identifikovať parcelu č. XXX/b. Navyše tento geometrický plán nebol žalovanému v 1. rade doručený spolu s rozhodnutím, tiež nebol doručený ani návrh na vydanie neodkladného opatrenia a ostatné dokumenty nachádzajúce sa v spise, preto má za to, že uvedené rozhodnutie je nepreskúmateľné a napĺňa odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), ako dôkaz predložil: List OU-KS-KO1 -K 1 -3313/2014 zo 6.10.2014. Ďalej poukázal na úradný preklad pozemkovoknižnej vložky č. 48 pre k. ú. Z. L., ktorý predložil žalobca v konaní 7C/715/2015. Z prekladu časti „B" pod poradovým číslom L vyplýva, že na parcelách evidovaných v pkv. č. 48 prebehli sceľovacie práce, na základe ktorých došlo k zápisu vyňatia parciel evidovaných pod A I. 1-4. Dôkaz: Úradný preklad PKV č. 48. Mesto Košice má k dispozícii mapové podklady, kde na mape č. 1 je znázornený pôvodný priebeh parcely 582/b (v takomto rozsahu sa žalobca domáha určenia vlastníctva) a na mape č. 2 je znázornená parcela č. XXX, pričom jej hranica má totožný priebeh ako parcela XXX/b podľa mapy č. 1. Poukázal na to, že mapa č. 2 je, súdiac podľa číslovania parcely už ako parcely č. XXX, evidentne neskoršou mapou. Pozornosť súdu upriamil na označenie tejto parcely v mape č. 2 ako „Urbéri Erdó," čo v preklade znamená urbársky les. Ak teda neskoršia mapa označuje parcelu č. XXX ako urbársky les, a táto parcela má totožný priebeh ako parcela XXX/b podľa mapy staršej (mapa č. 1), znamená to, že sceľovacími prácami bola v prospech urbárskych vlastníkov zapísaná parcela XXX/b, ktorej priebeh hraníc zodpovedá priebehu hraníc parcely v súčasnosti evidovanej ako parcela C-KN č. XXX. Z toho ďalej vyplýva, že pozemky urbárskych vlastníkov nezasahovali na pozemok v súčasnosti evidovaný ako parcela C-KN č. XXX/X, preto obmedzenie žalovaného v 1. rade obmedzujúce akékoľvek nakladanie s parcelou C-KN č. XXX/X nieje dôvodné, keďže nemôže existovať potreba ochrany neexistujúceho vlastníctva žalobcu. Dôkaz: Mapa č. 1,2 Táto podľa jeho názoru neexistuje ani vo vzťahu k parcele C-KN č. XXX a XXX/X. On je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX ako parcela C-KN č. XXX/X a parcela C-KN č. XXX a LV č. XXX ako parcela C-KN č. XXX/X v k. ú. Z. L.. Žalovaný zhodne so žalobcom uvádza, že uvedené nehnuteľnosti boli do vlastníctva mesta Košice zapísané na základe delimitácie podľa zákona 306/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Konkrétne lesy na území LÚZ Prešov, Lodina boli odovzdané do vlastníctva žalovaného delimitačným protokolom z 28.2.1993. Delimitáciou uvedených nehnuteľností od Východoslovenských lesov, š. p. Košice nadobudlo mesto Košice presvedčenie, že tieto patria do jeho vlastníctva a ako vlastník s týmito nehnuteľnosťami nakladalo, pričom pri výkone vlastníckeho práva nebolo nikým rušené až do podania žaloby v tejto veci. Žalovaný zhodne so žalobcom uvádza, že uvedené nehnuteľnosti boli žalovaným ako prenajímateľom prenajaté žalovanému v druhom rade, a to „Zmluvou o prenájme lesných porastov, lesnej a ostatnej pôdy vo vlastníctve mesta Košice...." zo 1.7.1993. Žalovaný v druhom rade tieto nehnuteľnosti užíva od 1.1.1994, kedy mu v podľa čl. II. bod 2. boli odovzdané do nájmu. Uzatvorenie nájomnej zmluvy, kde predmetom nájmu sú sporné nehnuteľnosti, svedčí o tom, že mesto Košice považovalo tieto za svoj majetok. Ak by súd mal vlastnícke právo žalovaného v 1. rade za dôvodne spochybnené, má mesto Košice za to, že parcelu C-KN č. XXX/X, č. XXX a č. XXX/X v k. ú. Z. L. nadobudlo do svojho vlastníctva vydržaním na základe oprávnenej držby po dobu desiatich rokov. Oprávnenosť držby je daná dobromyseľnosťou žalovaného o tom, že mu sporné nehnuteľnosti patria, čo preukazuje aj správanie žalovaného vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam. Jeho vlastnícke právo nebolo nikým rušené od účinnosti zákona č. 306/1992 Zb., ktorá nastala 25.6.1992, a teda 25.6.2002 došlo k vydržaniu sporných nehnuteľností do vlastníctva žalovaného. Navyše on bol a je po celú dobu v katastri

nehnuteľností zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností, a teda aj táto skutočnosť ho utvrdzuje v tom, že je ich vlastníkom. O neexistencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov svedčí aj vyjadrenie žalovaného v 2. rade v liste adresovanom žalobcovi 21.7.2017, v zmysle ktorého žalovaný v 2. rade ťažobné práve nevykonáva a ani ich neplánuje vykonávať. Činnosť žalovaného v 2. rade na sporných pozemkoch je len plnením jeho úloh za účelom ochrany, zachovania a zveľaďovania lesného fondu vyplývajúcich mu zo zák. 326/2005 Z. z. o lesoch. Napádané neodkladné opatrenie bráni v plnení týchto úloh. Z týchto dôvodov má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navyše považuje rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia za zmätočné, keďže II. výrok rozhodnutia je v priamom rozpore s jeho odôvodnením. Na základe vyššie uvedených skutočností žiada súd, aby návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a zistil, že vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 výroku II, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 , preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, návrh voči žalovanému v 1. rade zamietol. 6.V časti odvolania, ktorým žalovaný v 1. rade napadol výrok I. odvolací súd odmietol jeho odvolanie podľa § 386 písm. b) (odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou), lebo bolo podané neoprávnenou osobou, lebo povinnosti v ňom uložené sa týkajú výlučne žalovaného v 2. rade. Preto bolo potrebné vyhodnotiť v tejto časti odvolanie ako podané neoprávnenou osobou. 7.Žalovaným v 1. rade uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a) spočíva v tom, že neboli splnené procesné podmienky, ktorými sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku. Právna teória rozdeľuje procesné podmienky a) na strane súdu (právomoc a príslušnosť); b) na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia...); c) vecné procesné podmienky (existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti); d) negatívne procesné podmienky (prekážky rei iudicatae, listispendencie). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania. 8.Žalovaný v 1. rade nepoukazuje na žiadne procesné podmienky, ktoré neboli splnené a žiadne porušenie nezistil ani odvolací súd, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 9.Žalovaným v 1. rade uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 10.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 11.Súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru o potrebe bezodkladnej úpravy vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Opomenul vyhodnotiť, aké konanie žalovaného v 1. rade odôvodňuje bezprostrednú úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, pričom uvedené nevyplýva ani zo samotného návrhu. Rovnako nie je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazov dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade nemohol nadobudnúť do vlastníctva č. p. XXX/XX, pričom je nutné zdôrazniť, že okresný úrad nemá zákonom zverenú právomoc rušiť alebo meniť vykonané zápisy v katastri nehnuteľností. 12.Súd pri doručovaní NO nepostupoval dôsledne podľa § 331 ods.1 a tým, že žalovaným nedoručil návrh na nariadenie NO spolu s prílohami a geometrickým plánom, porušil ich práva avšak nie v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, lebo rozhodnutie v čase porušenia procesných práv už bolo vydané. Žalovaní mohli túto námietku účinne použiť v odvolacom tak, že z uvedeného dôvodu sa nemohli účinne v ňom brániť, ale z obsahu odvolaní je zrejmé, že ich obrana je cielená a kvalifikovaná ako keby k uvedenému porušeniu nedošlo. Preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

13.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), ktorý uplatnili obaja žalovaní, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 14.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd skutkové zistenia založil na chybnom hodnotení dôkazov. 15.Žalovaní v 1. a 2. rade uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 16.Súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. 17.NO je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného NO prevláda požiadavka rýchlosti. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie NO sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom NO je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR 2MCdo 3/2010). 18.Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa, vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR 6Cdo 171/2010). 19.„Zmyslom NO je poskytnutie rýchlej a efektívnej ochrany ohrozeným subjektívnom právam navrhovateľa. Naplnenie tohto účelu bezprostredne súvisí s včasnosťou súdnej ochrany a kladie zvýšené nároky na zachovanie kritérií podľa čl. 17 CSP" (R. sporový poriadok, Praha, C.H. Beck 2016 , str. 1115). 20.Podľa § 324 ods.1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 21.Podľa § 325 ods.1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22.Podľa § 326 ods.1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 23.Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou. Pomery, ktoré majú byť NO upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov a súčasne je nevyhnutné zdôrazniť, že NO nemožno upraviť pomery spätne. Žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by žalovaný v 1. rade mal v úmysle disponovať s popísanými nehnuteľnosťami (scudzovať, zamieňať, poskytovať ich do zálohu, ťažiť drevnú hmotu), teda nepreukázal zákonný predpoklad pre nariadenie NO určený § 325 ods.1 a síce bezodkladnú potrebu upraviť pomery medzi nimi a vzhľadom na charakter a rozsahu navrhovaného NO nespĺňa ani požiadavku primeranosti, ktorá tiež v návrhu nie je odôvodnená. 24.V kontexte s uvedeným odvolanie žalovaného v 1. rade týkajúce sa I. výroku napadnutého uznesenia odmietol. 25.Ostatné námietky žalovaného v 1. rade týkajúceho sa sporného vlastníctva k popísaným nehnuteľnostiam budú riešené vo veci samej. 27.Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v 2. rade je nutné konštatovať, že súd nezistil dostatočne skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil. 28.Podľa § 1 ods.1 zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch tento zákon upravuje a) vymedzenie lesných pozemkov a ich ochranu, b) vlastníctvo lesných pozemkov a využívanie lesov, c) odborné hospodárenie v lesoch, d) podporu trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch z verejných zdrojov, e) pôsobnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a štátny dozor v lesoch, f) sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. 29.Podľa § 1 ods.2 zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch účelom tohto zákona je a) zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií, b) zabezpečenie diferencovaného, odborného a trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, c) zosúladenie záujmov spoločnosti a vlastníkov lesov, d) vytvorenie ekonomických podmienok na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch, e) vykonávanie osobitného predpisu v oblasti zákonného pôvodu dreva vyťaženého na lesných pozemkoch. 30.Z uvedeného dôvodu nariadené NO je v rozpore s cit. zák., keďže žalovaný v 2. rade je povinný vykonávať zachovanie, zveľaďovanie a ochranu lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií a teda súd v časti, keď zakázal vykonávať akékoľvek zásahy do lesnej drevnej hmoty a užívať lesné pozemky rozhodol v rozpore s týmito povinnosťami. Rovnako je potrebné podotknúť, že takými zásahmi dochádza k ochrane a zveľaďovaniu prípadného majetku žalobcu a zabraňuje sa vzniku škodám. 31.Ak žalovaný v 2. rade tvrdí, že ťažbu v danej lokalite nevykonáva a ani neplánuje, tak nariadené NO mu nijako nezasiahne do jeho povinností a nevznikne mu nariadeným NO žiadna ujma alebo obmedzenie, preto v tejto časti výrok I. potvrdil, lebo je podľa § 387 ods.1 CSP, vecne správny, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 32.Žalovaný v 2. rade navrhol preskúmať aj možný odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, ktorý spočíva v tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 ale aj § 171 ods.1 alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 , aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 , i keď pre to neboli splnené podmienky],

nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s § 204 a p.. 33.Žalovaný v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 34.Záverom je nutné podotknúť, že vzhľadom na to, že súd nepostupoval v súlade § 331 ods.1 CSP, bude jeho povinnosťou spolu s týmto uznesením doručovať aj návrh na nariadenie NO spolu s prílohami a geometrickým plánom žalovaným v 1. a 2. rade. 35.Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 36.Podľa § 396 ods.2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 37.Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 38.Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 39.Podľa § 262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 40.Žalovaný v 1. rade bol plne úspešný v proinštančnom a odvolacom konaní, preto mu bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný v 2. rade bol úspešný v proinštančnom a odvolacom konaní len čiastočne, preto mu náhrada trov nebola priznaná. 41.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.