Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25C-22-2020.pdf
PDF · 103.07 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnom spore žalobcu: H.. X. W., K.. XX.X.XXXX, O. I. W. XX, S., zastúpený advokátom JUDr. Rudolfom Bezákom, Krmanova 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460 v konaní o zaplatenie 2 489,55 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho a exekučného konania dňa 29.5.2020 žiadal zaplatenie sumy vo výške 2 489,55 Eur s príslušenstvom a trov konania.
2. Uviedol, že žalovaný, ako nájomca a spoločnosť KOMMERZ s.r.o., Bratislava uzatvorili dňa 5.11.2008 Zmluvu o nájme nehnuteľnosti, predmetom ktorej bol nájom časti pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. Sokoľ a evidovaných ako pozemok s V.. Č.. XXX/XXX R. B. X XXX Q. U. V. W. V.. Č.. XXX/XXX R. B. X XXX Q.. Predmetom nájmu bola časť uvedených pozemkov o výmere 220 m2.
3. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou KOMMERZ s.r.o. ako predávajúcim, vklad ktorej bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie, spis zn. V3524/17 zo dňa 7.7.2017 , žalobca nadobudol predmet nájmu do svojho vlastníctva. V súčasnej dobe tento predmet tvorí súčasť pozemku s parc. Č.. XXX/XX R. B. XX XXX Q., druh trvalý trávnatý porast, zapísaný na J. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Košice - okolie, pre obec Sokoľ, kat. úz. Sokoľ.
4. Žalobca s odkazom na ustanovenie § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa stal prenajímateľom v nájomnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou. Po prevode vlastníckeho práva žalovaný neuhradil žalobcovi za užívanie predmetu nájmu nájomné. Žalovaná suma predstavuje nájomné vo výške 2 489,55 Eur, ktoré pozostáva z ročného nájomného v sume 829,85 Eur za obdobie rokov 2018, 2019, 2020, každé nájomné zo splatnosťou do 31.1. príslušného kalendárneho roka. Popri nájomnom je podľa žalobcu žalovaný mu povinný zaplatiť aj poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 829,25 Eur od 1.2. príslušného roka. Žalovaný záväzok voči žalobcovi nesplnil napriek výzve, na ktorú nereagoval.
5. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 18.6.2020 pod sp. zn. 19Up/1041/2020 vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, keď nárok žalobcu
neuznal. Uviedol, že na oboch nehnuteľnostiach, parc. č. S. XXX/XXX, XXX/XXX, obe vedené na J. Č.. XXXX kat. úz. Sokoľ, ktorých sa žalobca stal výlučným vlastníkom kúpou v roku 2017, žalovaný zriadil čerpaciu stanicu ako súčasť vodohospodárskej stavby vo verejnom záujme „Sokoľ - prívod vody a vodojem“ v roku 2003. Preto mal za to, že nájomná zmluva uzatvorená s právnym predchodcom žalobcu bola uzatvorená nad rámec zákona z dôvodu, že uvedené parcely sú zaťažené zákonným vecným bremenom a lehoty na uplatnenie nároku za obmedzenie v užívaní márne uplynuli.
6. Uvedená vec bola postúpená tunajšiemu súdu 21.7.2020, keďže žalobca navrhol pokračovanie v konaní.
7. Žalovaný svoje stanovisko doplnil písomným podaním zo dňa 28.9.2020, keď uviedol, že uskutočnenie vodnej stavby „Sokoľ - prívod vody a vodojem“ bolo povolené rozhodnutím Okresného úradu Košice
- okolie, odbor životného prostredia č. 2003/10814 - OŽP/KI zo dňa 24.9.2003. Stavebné povolenie bolo vydané obci Sokoľ. Následne zmluvou zo dňa 23.6.2006 č. 727/234/2006/IU boli postúpené práva investora na žalovanú spoločnosť. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Košice - okolie č. 2009/00056 zo dňa 2.4.2009 právoplatným dňa 11.5.2009 bola stavba povolená do užívania. 8. Žalovaná spoločnosť trvala na tom, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu sú zaťažené zákonným vecným bremenom. Zákonné vecné bremená nie sú súkromnoprávnym inštitútom , ale inštitútom svojho druhu a to verejnoprávnym obmedzením vlastníckeho práva, patriacim do oblasti verejného práva (Najvyšší súd ČR 22Cdo/1624/200).
9. Nároky, teda práva a povinnosti z vecného bremena sa posudzujú podľa právnej úpravy vedenej v zákone č. 442/2002 Z.z. resp. podľa §151 n) a nasl. OZ, čo znamená, že aj prípadné požiadavky na finančnú kompenzáciu za zriadenie tejto vodnej stavby zriadenej na cudzom pozemku podliehajú tomuto režimu. Podľa uvedenej právnej úpravy má povinný z vecného bremena, ako vlastník nehnuteľností v prípade, že je existenciou vecného bremena obmedzený v obvyklom užívaní svojej nehnuteľnosti, nárok na primeranú jednorázovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a taktiež podľa§ 151 n) ods. 2 OZ, mal by mať právo aj na primerané náklady na zachovanie a opravy vecného bremena podľa miery spoluužívania.
10. Žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy titulom nájmu za užívanie pozemku, na ktorom je postavená vodná stavba, avšak zákony pripúšťajú v súvislosti so zákonným vecným bremenom výlučne dva špecifikované nároky za obmedzenie vlastníckeho práva a to nárok na náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a nárok na primerané náklady na zachovanie a opravy vecného bremena. Žalobcom požadovaný nárok na zaplatenia nájmu za zákonné vecné bremeno je teda nad rámec platnej zákonnej úpravy. V závere žalovaný uviedol, že žalobca získal vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti na základe vlastnej slobodnej vôle a bol si plne vedomý jeho stavu. Ten sa nesnaží urovnať vzťah medzi vlastníctvom a užívaním pozemku, ale uplatňuje špekulatívne súkromnoprávne nároky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
11. Žalobca reagoval na stanovisko žalovaného, keď uviedol, že ak sa žalovaný dovoláva vecného bremena podľa zákona 442/2002 Z z. resp. podľa Občianskeho zákonníka a nájomný vzťah medzi sporovými stranami označuje za nad rámec platnej právnej úpravy, podľa neho ani jeden z uvedených právnych predpisov nezakladá žalovanému právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezplatne osadiť na pozemkoch žalobcu stavby žalovaného. Poukázal na ustanovenie § 20 ods. 1 a 5 zák. č. 442/2002 Z.z., podľa ktorého má žalovaný právo nanajvýš a) vstupovať na pozemok žalobcu v nevyhnutnej miere, b) odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty, c) umiestňovať na nehnuteľnostiach orientačné označenia, ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave.
Vyššie uvedené znamená, že jediné, čo na pozemku môže žalovaný osadiť v rámci zákonného vecného bremena je orientačné zariadenie, nie však stavbu, ktoré tam stojí dodnes. Podľa žalobcu medzi sporovými stranami je uzatvorená platná nájomná zmluva, titulom ktorej má žalobca nárok na zaplatenie nájomného. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu platnú nájomnú zmluvu, ktorú až do konca prevodu spornej nehnuteľnosti na žalobcu riadne plnil. Podľa jeho názoru nárok žalobcu je oprávnený, žaloba je dôvodná, namietal špekulatívne nároky v rozpore s dobrými mravmi.
12. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
13. Žalobca predložil Zmluvu o nájme nehnuteľnosti zo dňa 5.11.2008, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou KOMMERZ s.r.o. Bratislava, ako prenajímateľom a Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. Košice ako nájomcom, na základe ktorej prenajímateľ bol vlastníkom pozemkov vedených Správou katastra Košice - okolie pre kat. úz. Sokoľ, evidované na LV č. XXXX ako parc. registra „C“, parc. č. XXX/XXX o výmere 6 405m2, trvalé trávnaté porasty a parcely vedenej na LV č. XXXX Y. „.“ parc. č. XXX/XXX o výmere 4 555m2 trvalé trávnaté porasty , pričom podľa bodu 2. čl.I zmluvy nájomca na časti pozemkov zriadil pod zemou stavbu prečerpávacej stanice (180m2) vrátane súvislého prívodného potrubia vedľa príjazdovej cesty do obce Sokoľ (40 m2) a bez súhlasu vlastníka pozemkov a bez existencie nájomného vzťahu užíva plochu o výmere 220 m2. Situačný náčrt skutočného užívania časti pozemkov zriadenou stavbou čerpacej stanice a prívodného potrubia bol uvedený v prílohe zmluvy.
14. Podľa článku II. bod 1. účastníci zmluvy v snahe odstrániť a legalizovať protiprávny stav v užívaní pozemkov vo vlastníctve prenajímateľa v časti výmery uvedenej v článku I. ods. 2 sa dohodli na jej dočasnom užívaní nájomcom za dohodnuté nájomné. Podľa článku III. bod 1. sa nájomca zaviazal platiť prenajímateľovi za užívanie predmetu nájmu nájomné vo výške 25 000 Sk bez DPH, pričom podľa bodu 2. uvedeného článku nájomné bolo splatné vopred na obdobie celého roka vždy do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Podľa článku IV. nájom bol uzatvorený na dobu 10 rokov s účinnosťou od 1. novembra 2008. Súčasťou tejto zmluvy bol situačný návrh.
15. Podľa výpisu z J. Č.. XXXX - okres Košice - okolie, obec Sokoľ, kat. úz. Sokoľ je zrejmé, že žalobca Ján Spišák je výlučným vlastníkom nehnuteľností, okrem iného aj parc. č. XXX/XX, Y.. „.“, trvalý trávnatý porast o výmere 31 288 m2, pričom jej titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva zo dňa 7.7.2017.
16. Na preukázanie tvrdených skutočností žalovaný predložil súdu rozhodnutie Okresného úradu Košice
- okolie, odbor životného prostredia č. : 2003/10814 - OŽP/KI zo dňa 24.9.2003, ktorým rozhodnutím podľa zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj zákona o správnom konaní č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov povolil obci Sokoľ zastúpenej starostom uskutočnenie vodnej stavby „ Sokoľ - prívod vody a vodojem“ podľa projektu stavby a zmeny 06/2003, pričom na uskutočnenie stavby určil podmienky v tomto rozhodnutí uvedené.
Povolenie sa vzťahovalo na výstavbu vodnej stavby pozostávajúcej z týchto objektov
- prívodné potrubie, čerpacia stanica šachtová, výtlačné potrubie, vodojem, oplotenie VDJ, odpad, zásobné potrubie a elektrická NN prípojka k VDJ a ČS. Stavba podľa tohto rozhodnutia mala byť dokončená do 30.12.2006.
17. Žalovaný predložil aj rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Košice - okolie č. 2 009/00056 zo dňa 2.4.2009, právoplatným 11.5.2009, podľa ktorého uvedený úrad dodatočne povolil VVS a.s., Košice zmenu stavby „Sokoľ - prívod vody a vodojem“. Zmena stavby sa týkala prívodného potrubia - zmena časti trasy, ako aj čerpacej stanice, výtlačného potrubia a zásobného potrubia. Súčasne bolo povolené VVS a.s Košice užívanie vodnej stavby „Sokoľ - prívod vody a vodojem“ , pričom povolenie sa vydávalo za predpokladu splnenia podmienok v ňom uvedených.
18. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé aj to, že k žiadosti o vydanie povolenia na užívanie vodnej stavby žiadateľ predložil potrebné doklady, okrem iného aj zmluvu o nájme nehnuteľnosti uzatvorenú s firmou KOMMERZ s.r.o. zo dňa 5.11.2008.
19. Podľa žalobcu ani predložené listiny žalovaným nepreukazujú žiadne z jeho tvrdení, pričom poukázal na nájomnú zmluvu zo dňa 5.11.2008 uzatvorenú medzi žalovaným ako nájomcom a právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný pri preukázaní právneho vzťahu k pozemku, na ktorom jeho vodná stavba stála, neargumentoval zákonným vecným bremenom, ale správnemu orgánu predložil uvedenú nájomnú zmluvu, bez ktorej by povolenie na užívanie vodnej stavby nikdy nezískal. Z uvedeného dôvodu na návrhu zotrval.
20. Žalovaný predložil súdne rozhodnutia v obdobných veciach.
21. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
22. Podľa ust. § 20 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách prevádzkovateľ je oprávnený a) v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie nehnuteľnosti v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, b) odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ; nedotknuté zostávajú osobitné predpisy, c) umiestňovať na nehnuteľnostiach orientačné označenia, ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave. 23. Podľa ust. § 20 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách ak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu týchto oprávnení prevádzkovateľa alebo z dôvodu určenia pásma ochrany (§19) obmedzený v obvyklom užívaní pozemku, má právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Náhradu môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť u vlastníka verejného vodovou alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. 24. Uvedený zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je „lex specialis“ vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, čo znamená, že na posúdenie nároku neprichádza do úvahy všeobecná právna úprava podľa občianskeho zákonníka o náhradách za zriadenie vecného bremena. Z uvedeného vyplýva, že na vznik, rozsah a právo náhrady za nútené obmedzenia sa bude výlučne aplikovať iba špeciálna úprava obsiahnutá v zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. 25. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 20 ods. 4 uvedeného zákona má vlastník pozemku v dôsledku výkonu oprávnení prevádzkovateľa právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, ktorú si však môže uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie v zákonných, prekluzívnych lehotách, t.j. do 1 roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti , a ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku, alebo ak je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do 6 mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. 26. Zhrnúc uvedené je nepochybné, že za obmedzenie užívania nehnuteľnosti v dôsledku umiestnenia a prevádzkovania vodohospodárskych stavieb patrí dotknutým vlastníkom primeraná jednorázová náhrada, ktorú je však možné s ohľadom na zásadu lex specalis uplatňovať len v režime verejnoprávneho predpisu upravujúceho existenciu tohto zákonného vecného bremena, t.j. § 20 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z., čo vylučuje uplatňovanie týchto nárokov vo forme opakujúcich sa plnení. 27. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca v konaní uplatnil nárok titulom opakujúceho sa nájomného, ročne vo výške 829,85 Eur za obdobie rokov 2018 až 2020, keď na základe zmluvy zo dňa 7.7.2017 nadobudol predmet nájmu do svojho vlastníctva od predávajúceho, spoločnosti KOMMERZ s.r.o., s ktorou spoločnosťou žalovaný uzatvoril nájomnú zmluvu 5.11.2008. 28. V prejednávanom prípade súd posúdil, že nútené obmedzenie používania nehnuteľnosti pôvodnému vlastníkovi vzniklo za účinnosti zák. č. 442/2002 Z.z., kedy bolo vydané stavebné povolenie na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie zo dňa 24.9.2003, právoplatným 7.11.2003, t. j. odkedy žalovaný reálne vstupoval na pozemky vlastníka a vykonával na nich potrebné práce, prieskum, stavbu vodného diela. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že týmto rozhodnutím bolo povolené obci Sokoľ uskutočnenie vodnej stavby „Sokoľ - prívod vody a vodojem“, ktorý objekt mal byť vybudovaný na parc. č. XXX/X B. S.. Ú.. W. vo vlastníctve investora a SO vodojemu mal byť vybudovaný na parc. Č.. XXXX/XX, S.. Ú. W. vo vlastníctve Mesta Košice, ku ktorej mal investor uzatvorenú zmluvu o podnájme s nájomcom Mestské lesy Košice, s.r.o. (bod 21 stavebného povolenia). Uvedeným rozhodnutím orgán štátnej správy určil v zmysle §22 ods. 6 zákona č. 184/2022 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov na výstavbu vodovodného potrubia ako aj na jeho
prevádzkovanie na pozemky parc. č. 682, 743/1 v kat. úz. Sokoľ mimo zastaveného územia obci vecné bremeno v rozsahu v tomto rozhodnutí uvedenom (bod 22 stavebného povolenia). Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Košice - okolie zo dňa 2.4.2009 bola dodatočne povolená zmena stavby, ktorej uskutočnenie bolo povolené rozhodnutím Okresného úradu Košice
- okolie dňa 24.9.2003, a to okrem iného aj v časti umiestnenia čerpacej stanice, ktorá mala byť umiestnená na parc. Č.. XXX/X, pričom bola umiestnená na pozemku parc. č. XXX/XXX B. S.. Ú.. W.. Uvedená parcela č. XXX/XXX bola s parcelou č. XXX/XXX odčlenená z parcely XXX/XXX, A. K. J. Č.. XXXX, vlastníkom ktorej bola spoločnosť KOMMERZ s.r.o. Bratislava, a s ktorým vlastníkom stavebník uzatvoril zmluvu o nájme nehnuteľnosti zo dňa 5.11.2008. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný vlastník bol obmedzený žalovaným a to postavením stavby na cudzom pozemku, ako aj núteným obmedzením užívania nehnuteľnosti pri výkone práv prevádzkovateľa vodnej stavby. V prípade núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti pri výkone práv prevádzkovateľa vodnej stavby ide o presne špecifikované oprávnenia prevádzkovateľa vodného diela v rozsahu podľa § 20 ods. 1 zák. 442/2002 Z.z.. U vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide v podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti, ktoré je výrazom prevahy verejného záujmu vzťahujúceho sa k určitej prevádzke alebo zariadeniu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby bolo toto zasahovanie podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka a bez toho, aby potreba existencie obmedzenia z vecného bremena bola zrejmá zo zápisu z katastra nehnuteľností. 29. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca, resp. pôvodný vlastník si po prvý krát mohol u žalovaného uplatniť právo na primeranú jednorázovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa §20 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z.z., dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia o povolení stavby, t. j. 8.11.2003, a to v lehote do 1 roka, t.j. do 8.11.2004, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca si tento nárok u žalovaného neuplatnil, žalovaného vyzval na zaplatenie žalovanej sumy predžalobnou výzvou zo dňa 9.3.2020 a to titulom úhrady nájomného za roky 2018 až 2020. Ani pôvodný vlastník nárok na jednorázovú úhradu neuplatnil, s predchádzajúcim vlastníkom bola uzavretá zmluva o nájme nehnuteľnosti zo dňa 5.11.2008. Na súde tak mohli uplatniť nárok do 6 mesiacov odo dňa, keď si nárok uplatnili u vlastníka vodnej stavby, ak bol tento nečinný. Ani žalobca, ani pôvodný vlastník v tejto lehote nárok na súde nepodali. Žalobca podal žalobu o zaplatenie nájomné za tri roky a to až 16.7.2020. Prekluzívna lehota predpokladá uplynutie stanovenej lehoty zákonom na uplatnenie práva, v dôsledku čoho dochádza k zániku práva neuplatneného v stanovenej lehote. K zániku práva prekluziou dochádza „ ex lege“, teda zo zákona, z ktorého dôvodu súd k nej prihliada z úradnej moci a preto nie je možné zaniknutému právu priznať ochranu. 30. Súd tak uzatvára, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nárok na náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti včas a v prekluzívnej lehote neuplatnil, z ktorého dôvodu mu ochranu v tomto konaní priznať už nemožno. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že vlastníkovi pozemku v tomto konaní nie je možné priznať nájom, keďže zák. č. 442/2002 Z.z. presne definuje spôsob náhrady za verejné obmedzenie vlastníckeho práva. 32. V danom prípade zákonné vecné bremeno vzniklo zriadením stavby - čerpacej stanice a zaťažilo vlastníka nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca nadobudol vlastnícke právo neskôr, vecné bremeno prešlo na neho a nevzniklo mu nanovo právo na náhradu za obmedzenie, vyplývajúce z vecného bremena, tak ako konštatoval Krajský súd v Košiciach v rozsudku zo dňa 4.2.2016 sp. zn. 4Co/154/2013. 33. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 34. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu a žalovanému ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 37. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.