Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Svk/7/2022

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: M., N., K., zastúpeného: Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD., advokát, Tichá 45, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 30. decembra 2014 č. 55RM/2014-34- I, o návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -132 zo 16. septembra 2021 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky priznáva kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

odôvodnenie:

1. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím právoplatne rozhodol, že žalobcovi sa nesprístupní informácia (od Krajského súdu v Bratislave), či boli voči nemu od 1. septembra 2009 použité informačno- technické prostriedky podľa piatej hlavy prvej časti alebo o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov v znení neskorších predpisov, resp. či boli určité dve účastnícke stanice kedykoľvek v tomto období odpočúvané. Podľa žalovaného táto informácia bola utajovanou skutočnosťou podľa o ochrane utajovaných skutočností a dôvody jej utajenia a ochrany stále trvali. Sprístupneniu utajovanej skutočnosti tak bránil o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov.

2. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. -132 toto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovanému uložil, aby v ďalšom konaní obstaral do administratívneho spisu dokument, z ktorého bude možné posúdiť, či naďalej trvajú dôvody, ktoré bránia sprístupneniu tejto informácie.

3. Vo včas podanej kasačnej sťažnosti sa žalovaný domáha, aby jej bol priznaný odkladný účinok podľa . Inak podľa neho hrozí závažná ujma spočívajúca v tom, že by musel do administratívneho spisu založiť dokument v rozpore s pravidlami administratívnej bezpečnosti. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, no k priznaniu odkladného účinku sa osobitne nevyjadril.

4. Podľa kasačný súd môže na návrh sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa druhej vety sa na rozhodovanie o odkladnom účinku primerane použijú ustanovenia až 189.

5. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že základným predpokladom priznania odkladného účinku je hrozba závažnej ujmy. Táto hrozba musí byť závažná, teda nemôže mať len nepatrný vplyv, a musí byť tiež priama a nielen hypotetická. Závažná ujma je najvšeobecnejším vyjadrením neželaného stavu, ktorý by pre kasačného sťažovateľa nastal (ustálená judikatúra, porov. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , , 1 Sžsk

39/2017 alebo ). Hrozba takejto ujmy na strane žalovaného orgánu bude menej častá; v jeho prípade nemôže ísť o ujmu na subjektívnych právach, ale o ujmu na záujmoch, ktoré má dotknutý orgán verejnej správy výkonom svojej právomoci a pôsobnosti hájiť. Závažná ujma na strane žalovaného orgánu je tak v podstate ujmou, ktorá by výkonom rozhodnutia správneho súdu, resp. jeho realizáciou zo strany orgánu verejnej správy mohla vzniknúť na verejných záujmoch. Ako príklady judikatúra uvádza napríklad priznanie oprávnenia, s ktorým je spojené určité riziko, zjavne nespôsobilej osobe (porov. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. a .

6. Podľa platí, že ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona (), ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. Podľa je utajovanou skutočnosťou informácia v zmysle alebo vec v zmysle určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením. Podľa cit. zák. musí byť utajovaná skutočnosť chránená pred nepovolanou osobou, teda osobou, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami [ ]. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je na ochrane utajovaných skutočností nesporný verejný záujem (porov. napr. nález sp. zn. ).

7. V prerokúvanej veci je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným otázka, či určité informácie sú utajovanými skutočnosťami, a teda či žalobca má subjektívne právo na ich sprístupnenie alebo nie ( ). Správny súd vo svojom rozsudku uložil žalovanému, aby si zadovážil podrobnejšie informácie o tejto utajovanej skutočnosti, a založil ich do administratívneho spisu. Podľa názoru kasačného súdu týmto spôsobom môže dôjsť k ďalšiemu spracovaniu utajovanej skutočnosti a tým k jej rozmnoženiu, čo zvyšuje riziko, že dôjde k jej neoprávnenému vyzradeniu alebo následnému neoprávnenému rozmnoženiu. Otázka, či žiadaná informácia je alebo nie je utajovanou skutočnosťou a aké opatrenia musí urobiť žalovaný alebo povinná osoba, ak sa žiadosť o sprístupnenie informácií týka takejto skutočnosti, je práve predmetom sporu a bude riešená aj v kasačnom konaní. Ak by však žalobca postupoval podľa názoru správneho súdu, ktorým je viazaný ( ), hrozilo by, že utajovaná skutočnosť by sa mohla dostať do rúk určitej osoby, hoci by následne bolo rozhodnuté, že táto osoba nemala na jej sprístupnenie nárok a teda sa do jej rúk dostať nemala. V tom okamihu by však už utajovaná skutočnosť bola vyzradená neoprávnenej osobe, čo ustanovenie zakazuje.

8. Žalovaný pri rozhodovaní podľa musí prostredníctvom jeho chrániť aj záujem na ochrane utajovaných skutočností, teda okrem iného aby neboli vyzradené. Hrozba, že by v dôsledku jeho činnosti po zrušení jeho rozhodnutia správnym súdom mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovanej skutočnosti neoprávnenej osobe ( ), je tak dostatočne závažnou ujmou na záujmoch, ktoré žalovaný musí chrániť. Takáto ujma opodstatňuje, aby sa priznal odkladný účinok kasačnej sťažnosti proti takémuto zrušujúcemu rozsudku správneho súdu. Keďže ochrana utajovaných skutočností je súčasne aj verejným záujmom, je odkladný účinok aj v súlade s ním.

9. Z uvedených dôvodov sú splnené podmienky uvedené v , aby bol kasačnej sťažnosti priznaný odkladný účinok. Preto kasačný súd návrhu žalovanej podľa vyhovel. Podľa prvej vety priznaním odkladného účinku sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozsudku správneho súdu a takýto rozsudok nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Pozastavením účinkov napadnutého rozsudku tak žalovaný nemusí vo veci ďalej konať v zmysle právneho názoru, ktorý bol v napadnutom rozsudku vyslovený.

10. Už len pre poriadok sa dodáva, že nepredpokladá, aby sa pri rozhodovaní o odkladnom účinku skúmala šanca kasačnej sťažnosti na úspech. V dôsledku toho kasačný súd o jeho priznaní rozhoduje bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi samotnej kasačnej sťažnosti alebo vecnou správnosťou či nesprávnosťou rozsudku správneho súdu. Tieto otázku budú predmetom rozhodnutia vo veci samej; z priznania odkladného účinku tak nemožno usudzovať, že by kasačná sťažnosť žalovaného mala byť úspešná.

11. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.