Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

54Ek/261/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: Ewa Sokolowská - GERBERA, s miestom podnikania Jána Bottu 5013/1, 080 01 Prešov, IČO: 33 953 741, právne zastúpená: JUDr. Michal Feciľak, advokát so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti povinnému: V., o vymoženie istiny 2.493,99 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/261/2018 zo dňa 23. mája 2018, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/261/2018 zo dňa 23. mája 2018 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.02.2018 na základe exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného okresným súdom Prešov pod sp. zn. 18Cb/86/2017-31 zo dňa 02.10.2017 domáhala od povinného vymoženia istiny vo výške 2.493,99 eur, úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 240,00 eur od 06.12.2015 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 930,05 eur od 23.04.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 240,00 eur od 06.05.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.083,94 eur od 08.06.2016 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 0,1 % za každý deň omeškania zo sumy 240 eur od 06.12.2015 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 0,1 % za každý deň omeškania zo sumy 930,05 eur od 23.04.2016 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 0,1 % za každý deň omeškania zo sumy 240 eur od 06.05.2016 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 0,1 % za každý deň omeškania zo sumy 1.083,94 eur od 08.06.2016 do zaplatenia, trov základného konania vo výške 468,22 eur a náhrady trov exekúcie oprávneného vo výške celkom 448,93 eur.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 54Ek/261/2018 zo dňa 23. mája 2018 zamietol návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávnenej v sume 229,08 eur a to zmysle § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu rozporu návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm. a), § 53 ods. 4 prvá veta, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1, § 199e Exekučného poriadku, § 13a ods. 2, § 10 ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších prepisov (ďalej len „vyhláška”), a vecne tým, že zistil rozpor vyčíslenia trov právneho zastúpenia oprávnenej uplatnený z nesprávneho výpočtového základu, keď oprávnená trovy právneho zastúpenia vyčíslila z tarifnej hodnoty sporu vo výške 5.115,80 eur, ktorá predstavuje súčet nielen istiny vo výške 2.493,99 eur a zmluvných pokút vo výške 1.611,18 eur, ale aj súčet úrokov z omeškania z istiny vo výške 397,52 eur, úrokov z omeškania zo zmluvných pokút vo výške 144,89 eur a trov základného konania vo výške 468,22 eur. Oprávnená teda pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta vychádzala pri určení tarifnej hodnoty nielen z istiny a zmluvnej pokuty, ale aj z príslušenstva pohľadávky. Vyšší súdny úradník sa pri svojom

rozhodovaní s takýmto vyčíslením trov právneho zastúpenia nestotožnil, keď za vymáhaný nárok v zmysle § 199e Exekučného poriadku považoval len istinu a zmluvnú pokutu vyčíslenú ku dňu podania návrhu.

3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podala oprávnená v zákonom stanovenej lehote dňa 15.6.2017 sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že vyšší súdny úradník dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto žiada uvedené rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť tak, že sa oprávnenej priznajú trovy exekúcie vychádzajúc z hodnoty exekučnej veci 5.115,80 eur. Oprávnená v sťažnosti uviedla, že si návrhom na vykonanie exekúcie síce uplatnila trovy exekúcie vo výške 448,93 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 432,43 eur pri uvedení hodnoty veci 4.6.47,58 eur, avšak správny súčet jednotlivých uplatnených položiek pri hodnote veci mal byť uvedený celkom v sume 5.115,80 eur. Oprávnená svoju sťažnosť odôvodnila predovšetkým tým, že ako „pán sporu“ vymedzila výšku peňažnej pohľadávky, vymoženia ktorej sa domáha, na sumu 5.115,80 eur, z ktorej sumy zaplatila aj súdny poplatok vo výške 16,50 eur a preto podľa nej táto suma tvorí základ pre výpočet odmeny za dva úkony právnej služby v zmysle § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

4. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

6. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. V zmysle § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie a po preskúmaní veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany oprávnenej uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Súd nemal v tejto veci dôvod (a to napriek presne opačnému názoru oprávnenej), pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej v napádanom rozhodnutí. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na vyargumentovaný nesúhlas oprávnenej prezentovaný v sťažnosti, sa súd nad rámec zákona vysporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

10. Oprávnená tvrdila, že napádané rozhodnutie súdu nebolo vydané v súlade so zákonom, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z neúplného zistenia skutkového stavu, keď súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie oprávnenej nezobral na zreteľ aj príslušenstvo pohľadávky a trovy základného konania.

11. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil inú právnu normu, než ktorú mal použiť, alebo ak použil síce správnu právnu normu, ale ju nesprávne vyložil. V danom prípade však súd konajúc vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia.

12. Aj keby uznesenie vyššieho súdneho úradníka, čo sa týka odôvodnenia, trpelo vadami, súd uvádza, že nie je jeho úlohou do detailov podrobiť revízii napadnuté uznesenie so zámerom vylepšiť jeho odôvodnenie, prípadne zostaviť zoznam možných pochybení súdu, ak tieto nemajú takú relevanciu, ktorá by mohla spochybniť ústavnú konformitu záverov napadnutého rozhodnutia s ústavou (IV. ÚS 270/09, IV. ÚS 27/2010, III. ÚS 165/2012).

13. Súd súhlasí s názorom prezentovaným v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého pri určení tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty je možné vychádzať len z istiny peňažnej pohľadávky a zo zmluvných pokút. Za správnu nemožno považovať interpretáciu ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky predostieranú oprávnenou, ktorej účelom bolo presvedčiť, že za tarifnú hodnotu je potrebné považovať celý vymáhaný nárok, nakoľko sa ho týka právna služba poskytovaná zo strany advokáta. Pokiaľ chcela sťažovateľka poukázať na nesprávnosť napádaného rozhodnutia, mala svoje argumenty podať a oprieť ich o rozhodnutia najvyšších súdnych orgánov t.j. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré svojimi rozhodnutiami zjednocujú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov SR. Súd má za to, že sťažovateľka k tomu, že je potrebné vychádzať pri určovaní základu tarifnej hodnoty v exekučnom konaní i z príslušenstva istiny vymáhaného nároku, z príslušenstva k zmluvným pokutám a z trov základného konania, zostala len pri konštatovaní uvedeného bez toho, aby uviedla k tomu akýkoľvek právny argument a uvedenú tézu náležite argumentačne rozvinula. Ďalej exekučný súd uvádza, že hoci problematika náhrady trov je v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky marginálna, vzhľadom na prípustnosť mimoriadnych opravných prostriedkov k inštitútu trov konania je možné z hľadiska priznávania trov dovolacieho konania nepriamo zistiť, čo považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za základ pre výpočet výšky hodnoty právnej služby. Z jeho rozhodnutí napr. sp. zn. 8ECdo238/2014, sp. zn. 8ECdo98/2015, resp. sp. zn. 3Oboer 134/2015 je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky pri priznávaní náhrady trov exekúcie spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní vzal za základ pre výpočet iba istinu vymáhaného nároku. Exekučný súd ďalej konštatuje, že príslušenstvo pohľadávky nemení svoj charakter, či je uplatnené v základnom, či exekučnom konaní. Stále je príslušenstvom v zmysle § 121 ods. 3 bez ohľadu na to, či je v stave dohodnutom, splatnom, či judikovanom, a to aj pre účely vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. Mimo § 10 ods. 4 vyhlášky, t.j. exekúcie na opakujúce sa plnenia, nie je vo vyhláške osobitné ustanovenie pre výpočet tarifnej odmeny v exekučnom konaní. S poukazom na uvedené, ak je nesprávne zahŕňať príslušenstvo, ktoré nie je uplatnené samostatne, do výpočtového základu v základnom konaní, tak potom nie je ani správne ho zahŕňať do výpočtového základu v exekučnom konaní.

14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa súd nestotožnil s výrokom oprávnenej uvedeným v sťažnosti, podľa ktorého by rozhodnutie súdu malo byť zrušené resp. zmenené tak, že sa v plnom rozsahu vyhovie návrhu oprávnenej. Súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci návrh v časti trov exekúcie oprávnenej v sume 229,08 eur zamietol z dôvodu rozporu s Exekučným poriadkom. Vyšší súdny úradník v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotil, že oprávnená má nárok na trovy exekúcie len z výšky istiny a zmluvných pokút tak, ako boli trovy exekúcie oprávnenej vyčíslené v napádanom rozhodnutí. Po prihliadnutí na tieto skutkové okolnosti, súd nevzhliadol žiadny dôvod na vyhovenie sťažnosti oprávnenej a preto sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/261/2018 zo dňa 23. mája 2018 ako nedôvodnú zamietol.

15. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

16. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude súd rozhodovať o zvyšku nároku uplatnenom v návrhu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.