Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75Ek/922/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému: N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 7.276,40 EUR s príslušenstvom a trov exekučného konania, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/922/2018 zo dňa 19. júna 2018, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/922/2018 zo dňa 19. júna 2018 a v r a c i a vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/922/2018 zo dňa 19. júna 2018.

odôvodnenie:

1. Dňa 19.6.2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 75Ek/922/2018, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a oprávnenému nepriznal náhradu trov exekučného konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. f), ods. 4 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len "Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní"), § 3, § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len "Zákon o rozhodcovskom konaní"), § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), čl. 3 Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 105/2011, sp. zn. 3Cdo 122/2011 a sp. zn. 3Cdo 146/2011. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.06.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 7.276,40 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 11/04/15, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava pred rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD., zo dňa 15.06.2015. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu aj predmetný rozhodcovský rozsudok, zmluvu o revolvingovom úvere č.XXXXXX - XXXXX zo dňa 26.07.2013, rozhodcovskú zmluvu č.XXXXXX - XXXXX zo dňa 26.07.2013 a dojednané zmluvné podmienky. Z obsahu predloženej zmluvy o revolvingovom úvere zistil, že táto založila záväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom posúdil predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský. Spolu so zmluvou o revolvingovom úvere bola v ten istý deň uzatvorená aj rozhodcovská zmluva, na podklade ktorej v spore

medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Podľa názoru súdu je však uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, ako podmienka uzatvorenia Zmluvy, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o revolvingovom úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že povinný (t.j. spotrebiteľ) v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle §-u 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Následne neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, preto takto vydaný rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľný, čoho následkom je, že nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd návrh na vykonanie exekúcie v zmysle §-u 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť a žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica vyhovel sťažnosti oprávneného, napadnuté uznesenie zrušil a následne vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že v rámci vykonaného posúdenia neboli zistené a preukázané žiadne dôvody pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, exekučný súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne posúdil záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným po právnej stránke a tiež exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozpore so zákonom č.244/2002 Z.z. Súčasne uviedol, že záver o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o revolvingovom úvere č. 175047-76258 zo dňa 26.07.2013 (ďalej len zmluva) súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, pričom bez akýchkoľvek skutkových tvrdení a právneho odôvodnenia jednoducho skonštatoval, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským. Uvedené tvrdenie súdu je podľa názoru sťažovateľa nielenže v rozpore s obsahom predložených dokumentov a teda so skutkovým stavom ale aj po právnej stránke nesprávne a neodôvodnené. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 220 ods. 2 v spojení s § 234 Civilného sporového poriadku, ktoré pri odôvodnení rozhodnutia vyžaduje uvedenie „právneho posúdenia veci“. Ďalej uviedol, že súdna prax ustálila pojem právne posúdenie veci ako interpretáciu a aplikáciu právnej normy na určitý skutkový stav, a teda uvedenie právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia znamená posúdenie a zdôvodnenie interpretácie určitej právnej normy a jej aplikácie na posudzovanú vec. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa oprávneného nesporné, že postupom exekučného súdu došlo k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, vo vzťahu ku ktorému Ústavný súd SR konštatoval v náleze sp. zn. II. ÚS 383/06-28: „Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V súlade s uvedeným ustanovením OSP je teda povinnosťou všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť dôvodov sa musí týkať tak skutkovej ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 328/05, III. 116/06). Takéto znenie zákona plne rešpektuje medzinárodný záväzok vyplývajúci z čl. 6 ods. 1 dohovoru a je záväzný aj pre všeobecné súdy.

4. Oprávnený tiež poukázal na to, že posudzovaný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský nakoľko zmluva bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom - fyzickou osobou podnikateľom. Povinný predložil oprávnenému pri podaní žiadosti o poskytnutie PROFI úveru živnostenský list č.OU-E vydaný Okresným úradom v Prešove dňa 29.10.2013 a súčasne žiadosť o poskytnutie PROFI úveru vyplnil ako fyzická osoba podnikateľ, pričom uviedol všetky údaje pre podnikateľský subjekt v bode V a predmet podnikania v súvislosti s ktorým o úver žiadal. Z obsahu žiadosti a vypĺňaných údajov pritom jednoznačne vyplýva, že príslušné údaje vypĺňajú výlučne podnikatelia fyzické osoby a právnické osoby ako aj to, že nie je určená pre fyzické osoby - spotrebiteľov. Oprávnený ďalej uviedol, že v žiadosti sú označené aj prílohy, kde povinný označil tie, ktoré predložil

oprávnenému, a to napr. aj kópie daňového priznania za rok 2011 a 2012 a faktúry z roku 2013 vystavené zo strany povinného jeho odberateľom, ktoré preukazujú výkon jeho podnikateľskej činnosti v súvislosti s ktorým o úver žiadal, t.j. povinný vykonával v čase uzavretia zmluvy podnikateľskú činnosť v zahraničí. Z daňových priznaní je tiež nesporné, že ide o daňové priznanie typu B, ktoré je určené pre podnikajúce fyzické osoby a na strane 3 povinný uvádza príjmy zo živnosti. V ďalšom oprávnený poukazuje aj na konkrétne ustanovenia uzavretej zmluvy, napr. čl. 1., ods. 1.1, ako aj čl. 14., ods. 14.1 písm. a), b) a čl. 17, ods. 17. 1 písmeno b) z ktorých jednoznačne vyplýva postavenie povinného. Na záver oprávnený poukazuje na zákonné ustanovenia, ktoré určujú, ako sa má vykladať písomný právny úkon, a teda najmä na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri svojej argumentácii poukázal napr. aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 81/2011 zo dňa 31. júla 2012 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG) ako aj rozsudok nemeckého Spolkového súdu sp. zn. VIII ZR 91/04 zo dňa 22.12.2004.

5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa §-u 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11. Preskúmaním podanej sťažnosti oprávneného súd zistil, že táto bola podaná dňa 03.07.2018 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo do dátovej schránky súdneho exekútora doručené dňa 19.06.2018, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 .

12. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je dôvodná, a preto napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je potrebné podľa § 250 ods. 2 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

13. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.06.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 7.276,40 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 11/04/15, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava pred rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom PhD., zo dňa 15.06.2015. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu aj predmetný rozhodcovský rozsudok, zmluvu o revolvingovom úvere č.XXXXXX - XXXXX zo dňa 26.07.2013, rozhodcovskú zmluvu č.XXXXXX - XXXXX zo dňa 26.07.2013 a dojednané zmluvné podmienky. Následne vyšší súdny úradník vydal napadnuté uznesenie.

14. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

15. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, 3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

16. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o Spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

17. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

22. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa §-u 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

27. Podľa §-u 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

28. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

29. Konajúci sudca preskúmavajúc sťažnosť oprávneného dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka v časti posúdenia predloženej zmluvy o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskej zmluvy je nedostatočné pre nedostatok dôvodov, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Týmto postupom súdu bola účastníkom exekučného konania odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu sťažnosťou. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie neodôvodnené, účastník exekučného konania nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.

30. Sudca v prvom rade poukazuje na to, že vyšší súdny úradník sťažnosťou napadnuté rozhodnutie odôvodnil v časti posúdenia predloženej zmluvy o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskej nasledovne: „uvedená zmluva o revolvingovom úvere, v rámci ktorej bola uzavretá i citovaná rozhodcovská zmluva, založila záväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom posúdil predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je uvedené, k akým skutkovým zisteniam vyšší súdny úradník pri rozhodovaní dospel a absentuje tiež právne posúdenie veci, t.j. v čom videl súd dôvody na zamietnutie predmetného návrhu na vykonanie exekúcie a prečo na danú vec aplikoval vyššie citované zákonné ustanovenia. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

31. Podľa §-u 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

32. Oprávnený vo svojej sťažnosti súčasne žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému v rozsahu 100 % za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ako aj 2x paušálna náhrada nákladov v súvislosti s podaním sťažnosti. Vzhľadom na to, že exekučné konanie je v štádiu pred vydaním poverenia, t.j. pred začatím exekúcie, oprávnený má v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku nárok len na odmenu za dva úkony právnej služby súvisiace s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Nárok na odmenu za dva úkony právnej služby súvisiace s podaním sťažnosti v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia oprávnený nemá. Navyše by bolo výsostne nespravodlivým, aby povinnému bolo uložené nahradiť trovy exekúcie oprávneného v štádiu, kedy ani ešte nie je účastníkom exekúcie (stáva sa ním v zmysle § 35 ods. 1 Exekučného poriadku až po vydaní poverenia), resp. ktoré vznikli v súvislosti s prejednaním sťažnosti proti uzneseniu k vydaniu ktorého povinný nedal sám ani žiadnu príčinu, keďže súd vydal predmetné uznesenie ex officio.

33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, sudca sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka podľa § 250 ods. 2 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou vyššieho súdneho úradníka v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom súdu, t.j. opätovne preskúmať návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, odstrániť vytýkané nedostatky, vysporiadať sa s argumentmi oprávneného uvedenými v podanej sťažnosti a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.