Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-227-2010.pdf
PDF · 107.01 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/227/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v sporovej veci žalobcu: G. L., F. R. H. X, XXX XX R., K. na N. C. K. Č.. XX, XXX XX R.A. proti žalovanému Rich City Services, s.r.o. so sídlom Jasovská 19, 851 07 Bratislava, IČO: 31 396 704 o zaplatenie 5.887,20 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 30.11.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy spolu vo výške 7.168,00 eur titulom nedoplatku pracovných nárokov a náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval v strážnej službe od 16.07.2007. Žalovaný žalobcovi nevyplatil mzdu za všetky odpracované hodiny v nadčase, mzdové zvýhodnenie a za prácu v noci a to za mesiac 10/2007, 11/2007 a 12/2007, keď nevyplatil žalobcovi mzdu za všetky odpracované hodiny nadčasov, mzdové zvýhodnenie 25% a za každú odpracovanú hodinu v noci 20%. Podľa žalobcu mu žalovaný nevyplatil za mesiac 10/2007 sumu 3.154,00 Sk, za mesiac 11/2007 sumu 2.827,00 Sk a za mesiac 12/2007 sumu 3.045,00 Sk, teda spolu sumu 299,60 eur (9.026,00 Sk). Z dôvodu nevyplatenie mzdových nárokov žalobca so žalovaným okamžite skončil pracovný pomer. Žalovaný neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcu neuplatnil na súde a teda žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia náhrady mzdy podľa § 69 ods. 2 Zákonníka práce za dva mesiace v sume 981,20 eur (2 x 490,61 eur). Žalovaný listom zo dňa 31.01.2008 so žalobcom skončil pracovný pomer okamžite z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným považoval za nepravdivé a neplatné. Žalovaný v zápočtovom liste žalobcu uviedol ako dôvod skončenia pracovného pomeru so žalobcom opakované absencie žalobcu, čo žalobcovi spôsobilo ťažkosti pri hľadaní nového pracovného miesta. Žalobca si voči žalovanému z toho dôvodu uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške mzdy za 12 mesiacov t.j. náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.887,20 eur (12 x 490,61 eur).
2. Žaloba žalobcu bola Okresnému súdu Bratislava I ako súdu miestne príslušnému postúpená podľa § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku Okresným súdom Bratislava IV prípisom zo dňa 02.12.2010.
3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril písomne a žalobu žiadal zamietnuť. Žalovaný uviedol, že zo žaloby a ani z predložených listinných dokladov nie je zrejmé na základe akých skutočností mal žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie nedoplatku za nadčas, mzdové zvýhodnenie a za nočnú prácu a nárok na náhradu mzdy podľa § 69 ods. 2 Zákonníka práce. Poukázal tiež, že na tú skutočnosť, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť ním uplatneného nároku na náhradu údajnej nemajetkovej ujmy.
4. Súd uznesením č.k. 21C/227/2010-29 zo dňa 30. mája 2013 konanie podľa § 10 ods. l Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení jeho zmien a doplnkov zastavil, keď žalobca nezaplatil súdny poplatok v sume 76,50 eur v súdom určenej lehote a ani do dňa vydania uznesenia a o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku bol poučený.
5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.06.2013 podal proti uzneseniu súdu č.k. 21C/227/2010-29 zo dňa 30. mája 2013 odvolanie a zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a podal návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania a to Inšpektorátu práce Bratislava.
6. Súd uznesením č.k. 21C/227/2010-41 zo dňa 03.12.2013 žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal, keď žalobca ani napriek výzve súdu nepreukázal dostatočne opodstatnenosť žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, nepreukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že je v situácii, ktorá zdôvodňuje priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v konaní, nepreukázal že spĺňa zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2014.
7. Na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č.k. 9Co/306/2014-45 zo dňa 30. júna 2015 tak, že napadnuté uznesenie č.k. 21C/227/2010-29 zo dňa 30.mája 2013 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v celom rozsahu, hoci pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Odvolací súd súdu prvej inštancie uložil v ďalšom konaní povinnosť zisťovať či sú splnené podmienky pre čiastočné zastavenie konania, pokiaľ nebol uhradený súdny poplatok za tie nároky s uplatnením, ktorých žalobcovi vznikla poplatková povinnosť a rovnako uložil súdu vysporiadať sa s neúplným procesným návrhom žalobcu na vstup vedľajšieho účastníka do konania.
8. Súd uznesením č.k. 21C/227/2010-56 zo dňa 02.11.2016 vstup Inšpektorátu práce Bratislava do konania ako intervenienta nepripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2016.
9. Súd uznesením č.k. 21C/227/2010-57 zo dňa 14. marca 2017 konanie v časti žaloby o zaplatenie sumy 299,60 eur a sumy 981,20 eur podľa § 10 ods. l Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zastavil, nakoľko žalobca, ktorému vznikla poplatková povinnosť podaním žaloby v časti o zaplatenie sumy 299,60 eur a sumy 981,20 eur, zaplatiť poplatok vo výške 76,50 eur (6% zo sumy 1.280,80 eur), súdny poplatok za žalobu v tejto časti nezaplatil v súdom určenej lehote a ani do dňa vydania uznesenia o zastavení konania a o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku bol žalobca poučený. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.04.2017.
10. Po právoplatnom zastavení konania v časti žaloby pre nezaplatenie súdneho poplatku uznesením č.k. 21C/227/2010-57 zo dňa 14. marca 2017, predmetom konania ostal nárok žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 5.887,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.887,20 eur od 15.01.2008 do zaplatenia. Žalobca v žalobe, ako súd už uviedol, odôvodnil nárok na uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy tým, že žalovaný v zápočtovom liste z 31.01.2008 uviedol opakované absencie žalobcu, ktoré boli i dôvodom skončenia pracovného pomeru so žalobcom žalovaným a to bolo pre žalobcu kompromitujúce a spôsobilo mu to ťažkosti pri hľadaní nového pracovného miesta a dôvodom regresu pre neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným. 11. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte Civilného sporového poriadku) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12. Žaloba žalobcu bola podaná na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale súd konal podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, nakoľko z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že v prebiehajúcom konaní sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti
novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, sa v konaní postupuje podľa novej právnej úpravy.
13. Súd poučil strany sporu o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa Civilného sporového poriadku písomne.
14. Súd na pojednávaní dňa 09.07.2018 konal v neprítomnosti sporových strán, keď žalobca a žalovaný sa na nariadené pojednávanie vo veci nedostavili, doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním (emailom) doručeným súdu dňa 09.07.2018 z dôvodu, že je v práci a jeho uvoľnenie nie je možné. Žalobca pojednávanie odročiť nežiadal. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a pojednávanie odročiť nežiadal. Vo vzťahu k ospravedlneniu žalobcu súd tiež udáva, že žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil opakovane. Žalobca sa nedostavil ani na pojednávanie nariadené vo veci na deň 24.05.2018, svoju neúčasť na pojednávaní dňa 24.05.2018 ospravedlnil tiež z pracovných dôvodov a to deň pred pojednávaním uvádzajúc, že má nočnú zmenu a musí spať a tiež uviedol, že podal žiadosť o právne zastúpenie v Centre právnej pomoci. Súd podľa § 184 Civilného sporového poriadku rozhodol a žalobcovi v predvolaní oznámil, že na ďalšie návrhy žalobcu o odročenie pojednávania nebude prihliadať z dôvodu, že žalobcom uvádzané dôvody pre odročenie pojednávania dňa 24.05.2018 neboli súdu preukázané. Žalobca bol na obe pojednávania vo veci predvolaný včas s dostatočným časovým predstihom. Predvolanie na pojednávanie dňa 24.05.2018 bolo žalobcovi doručené 02.05.2018 a predvolanie na pojednávanie dňa 09.07.2018 bolo žalobcovi doručené dňa 22.06.2018 a teda žalobca mal dostatok času na usporiadanie si svojich pracovných povinností.
15. Súd vykonal stranami všetky označené dôkazy oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi
- pracovná zmluva zo dňa 16.07.2007, skončenie pracovného pomeru žalobcom zo dňa 15.01.2008, podací lístok číslo23862313 z 15.01.2008, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.01.2008 dané žalobcovi spoločnosťou OSO Security s.r.o., potvrdenie o dĺžke zamestnania a zápočet dôb zamestnania pre účely nemocenského poistenia zo dňa 31.01.2008.
16. Žalobca bol zamestnancom žalovaného, keď jeho pracovný pomer u žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.07.2007 dňa 16.07.2007 a bol uzavretý na dobu neurčitú. Žalobca ako zamestnanec mal vykonávať strážnu službu, kontrolu objektov, výkon dopravných služieb a prepravy s ochranou osôb a ochranu objektov. 16.1. Žalobca listom zo dňa 15.01.2008 oznámil žalovanému skončenie pracovného pomeru pre nevyplatenie mzdy a náhrad a pre porušovanie jeho práv z pracovno-právneo vzťahu, keď podľa žalobcu žalovaný ako zamestnávateľ mu za mesiac november 2007 nevyplatil všetky mzdové nároky, náhradu mzdy a mzdové zvýhodnenie za sviatky a príplatky za nočnú prácu. 16.2. Žalovaný listom zo dňa 31.01.2008 okamžite skončil so žalobcom pracovný pomer podľa § 68 Zákonníka práce za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny pre opakované neospravedlnené nenastúpenie na zmenu, čím mal vykázať 10 dní absencie a čím opätovne hrubo mal porušiť Smernice žalovaného a vážne poškodiť jeho dobré meno. 16.3. Žalovaný v Potvrdení o dĺžke zamestnania a zápočte dôb zamestnania pre účely nemocenského poistenia zo dňa 31.01.2008 uviedol, že žalobca bol u žalovaného zamestnaný od 16.07.2007 do 31.01.2008. Pracovný pomer bol skončený okamžite za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 Zákonníka práce pre opakované absencie. Potvrdenie o dĺžke zamestnania a zápočte dôb zamestnania pre účely nemocenského poistenia zo dňa 31.01.2008 žalobca prevzal dňa 07.02.2008.
17. Žalobca sa náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.887,20 eur domáhal s odôvodnením, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným zo dňa 31.01.2008 je neplatné a nepravdivé a teda má nárok na regres podľa Zákonníka práce a to vyplatenie mzdy za 12 mesiacov (12 x 490,61 eur) a zároveň si zaplatenie tejto sumy uplatnil z dôvodu, že žalovaný v zápočtovom liste uviedol opakované absencie ako dôvod skončenia pracovného pomer, čo považoval za kompromitujúce a čo mu spôsobilo ťažkosti pri hľadaní nového pracovného miesta. 17.1. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie regresu a náhrady nemajetkovej ujmy rozporoval, uviedol, že nie je zrejmé o aký nárok má ísť a poukázal na to že žalobca ani nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce oprávnenosť uplatneného nároku.
18. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, nakoľko žalobca sa domáhal nároku na zaplatenie žalovanej sumy titulom nároku z pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným.
19. Podľa § 68 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 69 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 36 ods. 1 Zákonníka práce k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 25 ods. 2, § 63 ods. 3 a 4, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 103 ods. 4, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 8. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä a) dobu trvania pracovného pomeru, b) druh vykonávaných prác, c) či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, d) údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory v nezamestnanosti, e) údaj o dohode o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí ( § 53 ods. 2), f) údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76 ods. 6.
Podľa § 75 ods. 3 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce ak zamestnanec s obsahom pracovného posudku alebo potvrdenia o zamestnaní nesúhlasí a zamestnávateľ na požiadanie zamestnanca pracovný posudok alebo potvrdenie o zamestnaní neupraví alebo nedoplní, môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, na súde, aby bol zamestnávateľ zaviazaný primerane ich upraviť.
Podľa § 79 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 79 ods. 2 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa
jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.
Podľa § 79 ods. 3 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 79 ods. 4 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
20. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 5.8887,20 eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a regresu za neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným, nie je dôvodná a preto žalobu zamietol.
21. Žalovaný listom zo dňa 31.01.2008 okamžite skončil pracovný pomer žalobcu za zvlášť hrubé porušenie disciplíny podľa § 68 Zákonníka práce k 31.01.2008. V konaní nijakým spôsobom nebolo preukázané a žalobca to ani neuvádzal, že by v zákonom stanovenej lehote podľa § 77 Zákonníka práce teda v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, uplatnil na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalovaným okamžitým skončením. Podľa okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným zo dňa 31.01.2008 pracovný pomer skončil ku dňu 31.01.2008 a teda lehota na podanie žaloby na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uplynula dňom 31.03.2008. Žaloba v prejednávanej veci bola podaná na súd dňa 30.11.2010, teda preukázateľne po márnom uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Podľa § 36 ods. 1 Zákonníka práce súd na plynutie lehoty v prípade § 77 Zákonníka práce, teda v prípade uplatnenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, prihliada bez ohľadu na to, či takáto námietka bola alebo nebola uplatnená. Lehota dva mesiace od odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, je prekluzívna, čo znamená, že súd z úradnej povinnosti skúma jej zachovanie. Ide o hmotnoprávnu lehotu, pri ktorej žaloba musí byť doručená súdu najneskôr v posledný deň lehoty. Neuplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v dvojmesačnej lehote odo dňa, keď pracovný pomer sa mal týmto rozväzovacím prejavom skončiť, privodí skončenie pracovného pomeru aj v prípade keby takýto prejav bol neplatný. Pokiaľ došlo k zániku práva v dôsledku, že žalobca si právo neuplatnil v zákonom stanovenej lehote, súd nemôže platnosť/neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a ani dôvodnosť jeho uplatnenia zo strany zamestnávateľa posudzovať. 21.1. V prejednávanej veci žalobca žalobu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (žalovaného) zjavne nepodal v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť a teda súd už nemohol skúmať zákonné podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru, jeho platnosť a dôvodnosť uplatneného dôvodu jeho skončenia. Vzhľadom k uvedenému súd bez ďalšieho neposudzoval žalobcom uplatnený nárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným, žalobcom uplatnený ako regres z dôvodu neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru v rozsahu mzdy za 12 mesiacov. Žalobca by mal nárok na náhradu mzdy v rozsahu 12 mesiacov (§ 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce) v prípade ak by žalovaný ako zamestnávateľ s ním ako zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer okamžite a žalobca by žalovanému oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Nakoľko však súd neposudzoval platnosť/neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v dôsledku márneho uplynutia zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty dvoch mesiacov a v konaní nebolo preukázané, že by bola neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru súdom v inom konaní určená, súd žalobu žalobcu na zaplatenie náhrady mzdy v dôsledku neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietol.
22. Žalovaný v Potvrdení o dĺžke zamestnania a zápočte dôb zamestnania pre účely nemocenského poistenia zo dňa 31.01.2008 ako dôvod ukončenia pracovného pomeru uviedol § 68 ZP - okamžité skončenie pracovného pomeru za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny - opakované absencie. Podľa žalobcu takto žalovaným vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol pre neho kompromitujúci a spôsobilo mu to ťažkosti pri hľadaní nového pracovného miesta.
22.1. V konaní nijakým spôsobom nebolo preukázané a žalobca to ani neuvádzal, že by v zákonom stanovenej lehote podľa § 75 ods. 3 Zákonníka práce teda v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o obsahu potvrdenia o zamestnaní dozvedel, uplatnil na súde primeranú opravu. Potvrdenie o dĺžke zamestnania a zápočte dôb zamestnania pre účely nemocenského poistenia zo dňa 31.01.2008 vystavené žalovaným si žalobca preukázateľne prevzal dňa 07.02.2008. Lehota na podanie žaloby na uloženie povinnosti zamestnávateľovi - žalovanému opraviť potvrdenie o zamestnaní uplynula dňom 07.05.2008 t.j. 3 mesiace odo dňa keď sa o obsahu potvrdenia žalobca dozvedel (§ 75 ods. 3 Zákonníka práce). Žaloba v prejednávanej veci bola podaná dňa 30.11.2010, teda po márnom uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Podľa § 36 ods. 1 Zákonníka práce súd na plynutie lehoty v prípade § 75 ods. 3 Zákonníka práce, teda v prípade uplatnenia nároku na opravu obsahu potvrdenia o zamestnaní, prihliada bez ohľadu na to, či takáto námietka bola alebo nebola uplatnená. Lehota tri mesiace od odo dňa, keď sa žalobca (zamestnanec) o obsahu potvrdenia dozvedel, je prekluzívna, čo znamená, že súd z úradnej povinnosti skúma jej zachovanie. Ide o hmotnoprávnu lehotu, pri ktorej žaloba musí byť doručená súdu najneskôr v posledný deň lehoty. Neuplatnenie nároku na opravu v trojmesačnej lehote privodí zánik práva. Pokiaľ došlo k zániku práva v dôsledku, že žalobca si právo neuplatnil v zákonom stanovenej lehote, súd nemôže dôvodnosť dôvodov uplatnených v predmetnom potvrdení posudzovať. 22.2. Žalobca v dôsledku podľa neho kompromitujúcich dôvodov uvedených v Potvrdení o zamestnaní sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v sume rovnajúcej sa mzdy za 12 mesiacov. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca odôvodnil tým, že v dôsledku uvedenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru teda opakujúcich absencií mal ťažkosti pri hľadaní nového pracovného miesta. Žalobca toto tvrdenie však nijakým spôsobom nešpecifikoval, nepreukázal a ani na vykonanie dokazovania v tomto smere neodkázal. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda existencia skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne tvrdený následok. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje poškodeného. Žalobca však uplatnenú nemajetkovú ujmu nijakým spôsobom neodôvodnil, neuviedol žiadne skutočnosti na preukázanie, že by došlo k negatívnym následkom v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení. Žalobca neuviedol bližšie okolnosti k vzniku nemajetkovej ujmy, nekonkretizoval za akých okolností, kedy mu vôbec mala vzniknúť a nijakým spôsobom ani neuviedol od akých okolností odvodil jej vyčíslenie. pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy bolo povinnosťou žalobcu, ktorý mal v konaní dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy t.j. preukázať, že bol závažným spôsobom ovplyvnený jeho súkromný život alebo spoločenské uplatnenie a preukázať závažnosť vzniknutej ujmy a závažnosť okolností, za ktorých došlo k porušeniu jeho práv. Žalobca však uplatnenú nemajetkovú ujmu ako už súd uviedol neodôvodnil, neuviedol skutočnosti na preukázanie, že v jeho prípade by došlo ku konkrétnym negatívnym následkom, v dôsledku, ktorých by mu bola spôsobená nemajetková ujma.
23. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní neuniesol nie len dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne preukázania uplatneného nároku ale ani bremeno tvrdenia, keď ani zo skutkových okolností nevyplynula dôvodnosť ním uplatneného nároku.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda podľa úspešnosti žalovaného v spore, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona