Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_28Sa-21-2017.pdf
PDF · 135 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/21/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: T. banka, a.s., so sídlom H. námestie 3, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 36 740 951, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Hodžova 36, 911 01 Trenčín, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) sa žalobca domáhal, aby správny súd podľa § 252 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zakázal žalovanému pokračovať vo výkone inšpekcie práce vykonávanej u žalobcu na základe Oznámenia o výkone inšpekcie práce č. N./J./XXXX/XXXX zo dňa 31.08.2017. Pre prípad, že by správny súd v čase rozhodovania považoval namietaný zásah za ukončený, navrhol žalobca eventuálne, aby správny súd podľa § 252 ods. 2 SSP určil za nezákonný výkon inšpekcie práce u žalobcu vykonávaný žalovaným na základe Oznámenia o výkone inšpekcie práce č. N./J./XXXX/XXXX zo dňa 31.08.2017.
Argumentácia žalobcu
2. Citáciou rozsudku Nejvyššího správního soudu České republiky (ďalej aj „NSS ČR“) sp. zn. 1Aps/20/2013, uznesenia NSS ČR sp. zn. 2Afs/144/2004 zo dňa 31.08.2005, rozhodnutia NSS ČR vo veci sp. zn. 2Aps/3/2007 a rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NSS SR“) vo veciach sp. zn. 5Sžnz/1/2015 zo dňa 25.06.2015, sp. zn. 5Sžnz/2/2015 zo dňa 25.06.2015 a 8Sžnz/2/2015 zo dňa 28.04.2016 zdôraznil žalobca najmä, že kontrolné a inšpekčné orgány sú povinné dbať na ústavnú a zákonnú povinnosť zabezpečiť primeranosť využívania svojich právomocí a kompetencií pri vykonávaní úkonov, na ktoré ich oprávňuje zákon, stanovením striktne nevyhnutného rozsahu zásahu do základných práv tak, aby boli zabezpečené legitímne sledované ciele tohto zásahu, avšak na druhej strane v zmysle zásady proporcionality, aby dochádzalo len k nevyhnutným a konkrétny mi okolnosťami podmieneným zásahom do týchto práv.
3. Nakoľko pri výkone inšpekcie dochádza k zásahu do práva na súkromie a mnohé oprávnenia žalovaného korešpondujú s prostriedkami trestného práva (napr. vynútenie si vstupu do priestorov, požadovanie dokladov a pod.), mal žalovaný ústavnú povinnosť využívať svoje právomoci s maximálnou zdržanlivosťou, zohľadňujúc pritom i postavenie žalobcu. Právne normy tzv. jednoduchého práva je
potrebné vykladať vždy s ohľadom na Ústavu Slovenskej republiky, Chartu základných práv Európskej únie ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd.
4. Žalobca poukázal na to, že z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie vyplývajú pre subjekty podrobované kontrole zo strany orgánov verejnej správy garancie ochrany pred tzv. fishing expeditions, teda výpravami za lovením dôkazov, čo sa deje aj v prípade žalobcu, u ktorého je vykonávaná rozsiahla inšpekcia. Aj keď žalovaný vykonáva inšpekciu na základe podnetu tretej osoby, čo do značnej miery legitimizuje výkon tejto inšpekcie, nie je žalovaným vykonávaná inšpekcia proporcionálna sledovanému cieľu. Podľa žalobcu sa totiž nedá legitímne odôvodniť (obhájiť), prečo pri výkone inšpekcie bolo nevyhnutné pristúpiť k výkonu inšpekcie práve v priestoroch žalovaného, či dochádza k zásahu do práva na súkromie. Žalovaný mohol totiž využiť miernejšie prostriedky, keďže ani z podnetu tretej osoby nevyplývalo podozrenie z nelegálneho zamestnávania, čo by inak legitimizovalo oprávnenie na výkon inšpekcie v sídle žalobcu.
5. Žalobca postupu inšpektorov práce tiež vytkol, že opakovane trvali na predložení niektorých dokladov, o ktorých od žalobcu už skôr dostali informáciu, že nimi žalobca nedisponuje a nie je schopný ich objektívne predložiť. Uvedený postup zo strany žalovaného vníma žalobca ako druh štátnej šikany.
6. Žalobca osobitne namietol aj nezákonnosť poverenia Národného inšpektorátu práce č. 39/2017 zo dňa 07.08.2017, ktoré bolo vydané bez akéhokoľvek odôvodnenia a skúmania skutkového stavu, najmä však na základe jednostrannej „požiadavky“ autora podnetu, ku ktorému nemal žalobca možnosť sa vyjadriť. Pokiaľ ide o inšpektorku práce Ing. A. K., vykonávajúcu inšpekciu u žalobcu, v administratívnom spise nie je žiadne poverenie alebo iný administratívny akt, na základe ktorého by táto inšpektorka práce bola oprávnená vykonávať inšpekciu práce u žalobcu. Použitím analógie s právnou úpravou Českej republiky vyvodil žalobca, že bolo povinnosťou žalovaného, aby prostredníctvom hlavného inšpektora práce vydal poverenie pre konkrétnu inšpektorku práce (hoci to právna úprava výslovne neustanovuje) alebo iný administratívny akt, z ktorého by bolo nepochybné, že konkrétna inšpektorka je oprávnená na výkon inšpekcie u žalobcu. Podľa žalobcu iba preukaz inšpektora práce nie je postačujúcim dokladom na preukázanie oprávnenia vykonávať inšpekciu. Z preukazu totiž nie je možné overiť ani to, ku ktorému inšpektorátu práce prináleží konkrétny inšpektor a teda napr. či inšpekciu práce vykonáva miestne príslušný inšpektor. Žalobca, ktorému bolo pri začiatku inšpekcie predložené aj poverenie Národného inšpektorátu práce č. 39/2017 zo dňa 07.08.2017, v zmysle ktorého mal inšpekciu práce vykonávať Inšpektorát práce Trenčín, si nemohol z preukazu inšpektorky práce overiť, či daný inšpektor vôbec prináleží k takto poverenému orgánu.
7. Domáhanie sa určenia nezákonnosti inšpekcie postupom podľa § 252 ods. 2 SSP aj pre prípad, že by po podaní správnej žaloby zásah skončil, odôvodnil žalobca tým, že uvedené určenie nezákonnosti je dôležité na náhradu škody, resp. inú ochranu žalobcu, najmä konanie o administratívnej sankcii, keďže záver inšpekcie práce je možné vzhľadom na okolnosti prípadu ľahko predvídať.
Argumentácia žalovaného
8. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť, pričom si na jej prejednanie vyžiadal nariadenie pojednávania. K námietke nezákonnosti Poverenia č. 39/2017 zo dňa 07.08.2017, vydaného generálnym riaditeľom Národného inšpektorátu práce, poukázal na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 125/2006 Z.z.“ alebo „zákon o inšpekcii práce“), podľa ktorého generálny riaditeľ Národného inšpektorátu práce môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa ods. 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia. Namietané písomné poverenia predstavuje zákonom predvídanú výnimku z princípu územnej pôsobnosti inšpektorátov práce, za predpokladu, že v takomto písomnom poverení je vymedzený subjekt inšpekcie a predmet preneseného výkonu inšpekcie práce, čo v prípade namietaného poverenia bolo splnené. Inšpektori práce Ing. A. K. a Ing. O. H. následne v súlade s predmetným poverením začali dňa 31.08.2017 výkon inšpekcie práce v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. v subjekte T. D., a.s., na adrese H. R.. 3, D..
9. K námietke nedostatočne špecifikovaného poverenia pre inšpektorku práce Ing. A. K. žalovaný uviedol, že v zmysle § 10 ods. 3 zákona o inšpekcii práce inšpektor práce sa pri výkone inšpekcie práce preukazuje preukazom inšpektora práce, ktorý nesmie vydať z rúk; na požiadanie umožní do neho nahliadnuť. Na preukázanie príslušnosti k inšpekcii práce nepotrebuje inšpektor práce žiadny iný doklad.
10. Žalovaný ďalej uviedol, že pri začatí výkonu inšpekcie práce dňa 31.08.2017 sa inšpektori práce dostavili do sídla žalobcu, pričom svoju prítomnosť nahlásili riaditeľke pobočky. V súlade s § 10 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. sa preukázali preukazom inšpektora práce a súčasne svoj výkon inšpekcie práce mimo územného obvodu Inšpektorátu práce Trenčín odôvodnili písomným poverením. Zákon nevyžaduje žiadne osobitné poverenia ani ďalšie písomnosti, ktoré by bolo nevyhnutné inšpektormi práce predkladať v súvislosti s preukázaním postavenia osoby oprávnenej na výkon inšpekcie práce.
11. K námietke, že inšpektori práce sa v prípade inšpekcie u žalobcu dopúšťali tzv. fishing expeditions, žalovaný uviedol, že inšpektori práce dbali v maximálnej možnej miere na ústavnú a zákonnú povinnosť zabezpečiť primeranosť využívania svojich kompetencií pri vykonávaní úkonov, na ktoré ich oprávňoval zákon stanovením striktne nevyhnutného rozsahu zásahu do základných práv tak, aby boli zabezpečené legitímne sledované ciele tohto zásahu. Inšpektori práce súčasne pri výkone inšpekcie rešpektovali zásadu proporcionality tak, aby dochádzalo len k nevyhnutným a konkrétnymi okolnosťami podmieneným zásahom do týchto práv. Záujem spoločnosti pri ochrane zamestnancov pri práci zakladajúci oprávnenosť zásahov do základných práv musí byť v každom prípade, rovnako tak ako v prejednávanej veci, uvedený do rovnováhy so závažnosťou zásahu do týchto práv, čo znamená povinnosť zvoliť pri stanovení oprávnení osôb vykonávajúcich inšpekciu čo najprimeranejší prostriedok, ktorý je súčasne spôsobilý zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa. Inšpektori práce dňa 31.08.2017 v priestoroch žalobcu po tom, ako sa preukázali preukazom inšpektora práce a predložením poverenia, boli predstavení riaditeľke pobočky žalobcu, ktorá sa skontaktovala s personálnym oddelením a následne sa Ing. X. S. ako príslušná zástupkyňa dostavila k inšpektorom práce a sprevádzala ich na vyššie poschodie, priamo do sídla žalobcu, pričom bola prítomná počas celého výkonu inšpekcie práce v predmetný deň. Po oboznámení Ing. X. S. s výkonom inšpekcie práce boli o začiatku výkonu inšpekcie práce informovaní predstavitelia predstavenstva žalobcu a právne oddelenie žalobcu. Inšpektori práce podľa žalovaného uvedeným postupom konali v striktnom súlade s ich oprávneniami vyplývajúcimi z ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., v zmysle ktorého je inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce oprávnený vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie. Inšpektori v žiadnom prípade nekonali nad rámec alebo v rozpore s ich oprávneniami a súčasne aj povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona o inšpekcii práce. Inšpektori skontrolovali troch zamestnancov za účelom kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Kontrolovaní zamestnanci boli pri výkone svojej činnosti vyrušení iba tým, že inšpektorom práce predložili za účelom overenia ich totožnosti občiansky preukaz. Následné overovanie v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou bolo inšpektormi práce realizované až v priestoroch určených žalobcom, konkrétne v ním určenej zasadacej miestnosti, už bez účasti kontrolovaných zamestnancov.
12. K žalobnej námietke spochybňujúcej nevyhnutnosť a tým aj zákonnosť dôvodu výkonu inšpekcie práce priamo v sídle žalobcu žalovaný uviedol, že v súvislosti s kontrolou dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je štandardne potrebné za účelom dosiahnutia zákonom sledovaného cieľa zisťovať a kontrolovať aj zamestnancov prítomných na pracovisku, nakoľko je veľmi nepravdepodobné, že zamestnávatelia sa budú dobrovoľne priznávať k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania a za týmto účelom predkladať dokumentáciu, ktorá by priamo preukazovala spáchanie uvedeného správneho deliktu.
13. Aby inšpektor práce mohol zistiť skutočný stav pracovísk a priestorov podliehajúcich inšpekcii práce, je nevyhnutná súčinnosť kontrolovaných subjektov. Nevyhnutným prejavom súčinnosti je umožnenie voľného vstupu do priestorov a na pracoviská dozorovaného subjektu. Po vstupe musí kontrolovaný zamestnávateľ vytvoriť podmienky, ktoré umožnia inšpektorovi práce nerušený a efektívny výkon inšpekcie práce vrátane voľného pohybu po kontrolovaných priestoroch alebo v sprievode ním poverenej zodpovednej osoby. Pre účely účinného a objektívneho výkonu inšpekcie práce je zamestnávateľ, v tomto prípade žalobca, povinný vytvoriť inšpektorovi práce podmienky, a to materiálne - poskytovanie informácií v podobe dokumentov, dokladov alebo rôznych záznamov, vzoriek materiálov a látok, povolenie využívať technické prostriedky, a tiež časové - zabezpečenie dostatočného časového priestoru
na inšpekčné úkony v kontrolovaných priestoroch a pracoviskách, ako aj personálne - poskytnutie sprevádzajúcej osoby, informácií v podobe vysvetlení, preukázanie totožnosti, a to najmä v prípadoch kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Jedná sa pritom o základné povinnosti, ktoré zaväzujú osoby podliehajúce výkonu inšpekcie práce a ktoré priamo vyplývajú z ustanovenia § 16 zákona o inšpekcii práce, a z tohto dôvodu nie je podľa žalovaného opodstatnené namietať uvedené skutočnosti a povinnosti žalobcom ako subjektom, ktorý je bezprostredne povinný na ich plnenie.
14. Žalovaný pripomenul, že už zo samotného Oznámenia o vykonaní inšpekcie práce zo dňa 31.08.2017 priamo vyplýva rozsah vykonávanej inšpekcie práce u žalobcu, absolútne nekorešpondujúci so skutkovými okolnosťami, ktoré by napĺňali povahu namietaných tzv. fishing expeditions. Určenie rozsahu inšpekcie práce spadá do právomoci príslušného inšpektorátu práce, pričom v konkrétnom prípade bol rozsah určený v súlade so zásadou proporcionality vo vzťahu k sledovaným oblastiam, ktoré mali byť kontrolované z hľadiska dodržiavania príslušných právnych predpisov. Žalovaný zdôraznil, že v prejednávanej veci bol výkon inšpekcie práce zameraný relatívne úzko, nakoľko sa dotýkal len dvoch z celkového možného počtu 8 oblastí spadajúcich pod kontrolnú činnosť inšpektorátov práce. Je v pôsobnosti inšpektorátu práce určiť si zameranie konkrétneho výkonu inšpekcie práce, pričom zamestnávateľ (žalobca) nie je oprávnený zasahovať do rozsahu kontrolnej činnosti a regulovať ju za predpokladu, že je vykonávaná v súlade so zákonnými požiadavkami a za súčasného rešpektovania garantovaných základných práv a slobôd, čo bolo splnené.
Konanie pred správnym súdom
15. Správny súd na základe návrhu žalobcu vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkov Ing. A. K., JUDr. K. S., Mgr. X. K., ako aj dokazovanie oboznámením s obsahom administratívneho spisu v rozsahu vyplývajúcom zo zápisníc o pojednávaní.
16. Z výpovede svedkyne Ing. A. K., bývalej inšpektorky práce u žalovaného, vyplynulo, že asi v auguste 2017 bol na inšpektoráte práce zaevidovaný podnet, ktorý smeroval na T. banku, a.s. R. jej oznámil, že bude určená ako vedúca tímu za účelom prešetrenia skutočností vyplývajúcich z tohto podnetu. Dňa 31.08.2017 sa s kolegom dostavili do sídla žalobcu, kde začali s výkonom inšpekcie práce. Po vstupe do pobočky sa legitimovali preukazmi inšpektorov práce a predložili poverenie na výkon inšpekcie práce. Pracovníčka personálneho oddelenia ich vzala do zasadačky na prvom poschodí budovy, kde im oznámila, že na zástupcu, resp. zástupcov žalobcu, ktorí s nimi budú komunikovať, je potrebné chvíľu vyčkať. Zatiaľ svedkyňa s kolegom využili čas na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Táto časť kontroly je podľa svedkyne súčasťou každej inšpekcie práce bez ohľadu na existenciu, resp. neexistenciu podozrenia o nelegálnom zamestnávaní. Za týmto účelom boli od troch alebo štyroch zamestnancov žalobcu prítomných na pracovisku vyžiadané doklady totožnosti a následne bolo u týchto osôb preverené ich prihlásenie do príslušného registra, pričom vyhodnotením zistených skutočností sa preukázalo, že zo strany žalobcu nedošlo k zisteniu porušenia zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Po realizácii týchto úkonov sa svedkyňa s kolegom presunuli opäť do zasadačky žalobcu, kde ďalej komunikovali s príslušnými zástupcami žalobcu. Predložili písomné oznámenie o výkone inšpekcie, v ktorom boli uvedené doklady, ktoré inšpektori práce od žalobcu požadovali predložiť k inšpekcii práce. Svedkyňa oboznámila zástupcov žalobcu, že predmetom inšpekcie práce bolo aj preverenie skutočností z podnetu, t.j. či sa umožnilo pôsobenie odborovej organizácie u žalobcu. Zástupca žalobcu jej však povedal, že k pôsobeniu odborovej organizácie sa jej nevie bezprostredne vyjadriť, vyžiadal si na to čas, preto tieto otázky dňa 31.08.2017 ďalej neriešila s tým, že vyčká na písomné vyjadrenie a doklady, ktoré jej žalobca predloží. Dňa 31.08.2017 sa nepodarilo overiť, či odborová organizácia u žalobcu pôsobí. Po tomto inšpektori práce opustili sídlo žalobcu. Prvé doklady z požadovaných boli inšpektorom práce doručené niekoľko dní po určenej lehote. Súčasne požiadal žalobca o predĺženie lehoty na predloženie ďalších požadovaných dokladov. Neskôr svedkyňa komunikovala so žalobcom prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý bol tiež na inšpektoráte nahliadnuť do spisu. S právnym zástupcom bol následne prerokovaný aj protokol o výsledku inšpekcie práce.
17. Z výpovede svedkyne Mgr. X. K. na pojednávaní vyplynulo, že v čase namietanej inšpekcie práce vykonávala funkciu hlavného inšpektora práce, ktorý do výkonu jednotlivých inšpekcií práce nezasahuje,
ani nepodpisuje žiadne dokumenty. Preto sa k podrobnostiam inšpekcie práce namietanej správnou žalobou nevie vyjadriť.
18. Z výpovede svedkyne JUDr. K. S., autorky podnetu, sa na pojednávaní nepodarilo zistiť skutočnosti, ktoré by boli využiteľné pri posudzovaní zákonnosti namietanej inšpekcie práce v intenciách žalobného petitu.
19. Správny súd sa oboznámil aj s obsahom administratívneho spisu, z ktorého pre potreby súdneho prieskumu zistil, že Národný inšpektorát práce vydal dňa 07.08.2017 poverenie č. 39/2017, ktorým v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. poveril Inšpektorát práce T., H. XX, XXX XX Trenčín, vykonaním úloh podľa § 7 ods. 3 písm. a), i) a j) zákona č. 125/2006 Z.z. v územnom obvode Inšpektorátu práce D. v spoločnosti T. D., a.s. H. R., XXX XX Bratislava, IČO: XX XXX XXX, v období od 08.08.2017 s ukončením najneskôr 30.11.2017.
20. Inšpekcia práce bola vykonaná dňa 31.08.2017 v sídle kontrolovaného subjektu, dňa 20.09.2017 a 03.11.2017 na Inšpektoráte práce Trenčín. Bola zameraná na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov a kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
21. Inšpektorát práce Trenčín prostredníctvom inšpektorky práce Ing. A. K. vydal dňa 31.08.2017 pod č. N./J./XXXX/XXXX N Oznámenie o vykonaní inšpekcie práce, ktoré dňa 31.08.2017 pri začatí inšpekcie práce v sídle žalobcu doručil poverenému zamestnancovi žalobcu. Z uvedeného dokumentu vyplýva, že výkon inšpekcie práce u žalobcu bude zameraný na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov a na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Štatutár alebo poverený zamestnanec žalobcu mal inšpektorom práce do 3 pracovných dní predložiť
- zoznam zástupcov zamestnancov pôsobiacich v kontrolovanom subjekte (v prípade odborovej organizácie aj doklad o splnení povinnosti podľa § 230 ods. 1 Zákonníka práce, t.j. o písomnom informovaní o začatí svojho pôsobenia u zamestnávateľa a predložení zoznamu členov odborového orgánu),
- menný zoznam zamestnancov, ktorí skončili pracovný pomer v roku 2017 až do začatia výkonu inšpekcie práce v uvedením dátumu a dôvodu skončenia pracovného pomeru,
- doklad preukazujúci poskytnutie základného vybavenia s priestormi na nevyhnutnú prevádzkovú činnosť odborovému orgánu podľa § 240 ods. 5 Zákonníka práce na základe žiadosti odborového orgánu,
- k vybraným zamestnancom doklady preukazujúce existenciu pracovnoprávneho vzťahu (pracovné zmluvy, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) a registračný list FO-prihláška do Sociálnej poisťovne,
- k vybraným zamestnancom so skončeným pracovným pomerom doklady preukazujúce existenciu pracovnoprávneho vzťahu, doklady preukazujúce skončenie pracovného pomeru a ich doručenie, doklady preukazujúce prerokovanie skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov podľa § 74 Zákonníka práce, doklady preukazujúce súhlas zástupcov zamestnancov so skončením pracovného pomeru podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce (v prípade skončenia pracovného pomeru člena odborového orgánu),
- v prípade potreby aj iné doklady a informácie podľa spresnenia inšpektora práce,
- z dôvodu aktualizácie karty kontrolovaného subjektu aj celkový počet zamestnancov, z toho ženy, mladiství a zamestnanci so zdravotným postihnutím, názov subjektu zabezpečujúceho služby v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zástupcu zamestnancov, číslo účtu (bankové spojenie), e-mail, telefonický kontakt.
22. Inšpektori práce dňa 31.08.2017 v čase od 10.00 hod. do 10.30 hod. v prevádzkových priestoroch žalobcu na adrese H. nám. 3, D., vykonali kontrolu troch fyzických osôb nachádzajúcich sa na prevádzke (Mgr. J. W., Mgr. O. K., Mgr. U. N.). Overovaním v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou bolo zistené, že tieto osoby vykonávajúce pre žalobcu závislú prácu sú účastníkmi sociálneho poistenia prihlásenými do uvedeného registra.
23. Inšpektori práce počas inšpekcie práce mali, resp. získali k dispozícií najmä tieto dokumenty:
- Menný zoznam zamestnancov, ktorí skončili pracovný pomer v období od 01/2017 do 06/2017 s uvedením dátumu a dôvodu skončenia pracovného pomeru
- Oznámenie o založení základnej organizácie (ZO) a Evidenčný list základnej organizácie OZ a PPaP zo dňa 08.04.2017, zaslané spoločnosti T. D., a.s.
- V. o založení základnej organizácie (ZO) - odpoveď JUDr. K. S. zo dňa 24.04.2017
- Žiadosť T. banky, a.s. o súčinnosť pri overovaní skutočností týkajúcich sa existencie základnej organizácie V. zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva zo dňa 26.04.2017
- Vyjadrenie Odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva zo dňa 06.06.2017 na Žiadosť o súčinnosť zo dňa 26.04.2017
- Odpoveď ZO OZ pri T. D., a.s. zo dňa 29.05.2017 na list od T.y, a.s. zo dňa 24.04.2017 a 1 str. prílohy: Potvrdenie právnej subjektivity ZO OZ pri T.e, a.s.
- Odpoveď na list zo dňa 29.05.2017 zaslaný T., a.s. na adresu JUDr. K. S. a tiež na vedomie Odborovému zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva zo dňa 03.07.2017
- Stanovisko Advokátskej kancelárie K. a spol., s.r.o. k spisu N zo dňa 25.09.2017
- Odpoveď inšpektora práce na stanovisko a výzva na doručenie dokladov k inšpekcii práce advokátskej kancelárie zo dňa 03.10.2017
- Stanovisko a výzva- odpoveď advokátskej kancelárie na nepredloženie dokladov k inšpekcii práce zo dňa 04.10.2017.
24. Inšpektorom práce boli predložené pracovné zmluvy, registračné listy FO - prihlášky do Sociálnej poisťovne, doklady k ukončeniu pracovného pomeru k ôsmym zamestnancom T.y, a.s. (Mgr. J. W., Mgr. O. K., Mgr. U. N., Ing. S. H., Mgr. K. S., N. R., K. Q., S. K.).
25. Inšpektori práce v protokole skonštatovali, že im zo strany žalobcu nebol poskytnutý doklad preukazujúci poskytnutie základného vybavenia a miestností na prevádzkovú činnosť odborového orgánu podľa § 240 ods. 5 Zákonníka práce na základe žiadosti odborového orgánu, ani doklad preukazujúci prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanca S. K. so zástupcami zamestnancov podľa § 74 Zákonníka práce.
26. Inšpekcia práce bola zavŕšená vydaním protokolu č. X.-XX-XX-X.X/P-EXX,AXX-XX zo dňa 03.11.2017, v ktorom inšpektor práce sumarizoval zistené nedostatky nasledovne:
- Zamestnávateľ vopred neprerokoval so zástupcami zamestnancov okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa u zamestnanca S. K., čím porušil ustanovenie § 74 Zákonníka práce. Nepredložil žiadny doklad, z ktorého by vyplývalo, že došlo k splneniu tejto povinnosti zo strany zamestnávateľa.
- Zamestnávateľ neumožnil pôsobenie odborovej organizácie na pracovisku, čím porušil ustanovenie § 230 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobca tak neučinil napriek tomu, že k inšpekcii práce predložil doklady, v ktorých odborová organizácia písomne informovala zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia u zamestnávateľa, a to v Oznámení o založení základnej organizácie zo dňa 08.04.2017 doručenom zamestnávateľovi dňa 12.04.2017 a zároveň zamestnávateľovi predložila zoznam členov odborového orgánu, osobu, ktorá odborovú organizáciu zastupuje aj navonok a Evidenčný list základnej organizácie OZ PPaP zo dňa 20.03.2017, ktorý vydal Odborový zväz pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva.
- Zamestnávateľ podľa svojich prevádzkových možností neposkytol zástupcom zamestnancov na nevyhnutnú prevádzkovú činnosť bezplatne v primeranom rozsahu miestnosti s nevyhnutným vybavením, čím porušil ustanovenie § 240 ods. 5 Zákonníka práce. Zamestnávateľ nepreukázal, že poskytol zástupcom zamestnancom na nevyhnutnú prevádzkovú činnosť v období od doručenia oznámenia o pôsobení ZO OZ pri T., a.s., zamestnávateľovi, t.j. od 12.04.2017, bezplatne, v primeranom rozsahu miestnosti s nevyhnutným vybavením, čo nie je v súlade s ustanovením § 240 ods. 5 Zákonníka práce.
27. Inšpektor práce v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky do 15 dní od prerokovania protokolu a porušené ustanovenia právnych predpisov (§ 74 Zákonníka práce) dodržiavať trvale od prevzatia protokolu. Ďalej podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/006 Z.z. uložil žalobcovi prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.
28. Na podklade písomného stanoviska žalobcu k protokolu bol inšpektorom práce vypracovaný dňa 16.11.2017 dodatok č. 1 k protokolu č. X.-XX-XX-X.X/P-EXX,AXX-XX zo dňa 03.11.2017.
Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom
29. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na celom území Slovenskej republiky. Generálny riaditeľ môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa odseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia; v tomto rozsahu úlohy podľa odseku 3 nevykoná inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode ich vykoná inšpektorát práce určený v písomnom poverení.
30. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce sa pri výkone inšpekcie práce preukazuje preukazom inšpektora práce, ktorý nesmie vydať z rúk; na požiadanie umožní do neho nahliadnuť. Inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce povinný postupovať tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy subjektu, v ktorom sa vykonáva inšpekcia práce.
31. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, c) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, e) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi, f) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov a na sťahovanie digitálnych údajov zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.
32. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
33. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
34. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.
35. Podľa § 255 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.
36. Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
37. Podľa § 263 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.
38. Iný zásah orgánu verejnej správy je vo všeobecnosti definovaný prostredníctvom svojho obsahu a právnych účinkov. Obsahom je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Musí však ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. Aj pri inom zásahu orgánu verejnej správy sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. Posudzovanie existencie tohto priameho dotyku u takejto osoby bude pritom prísne individuálne v závislosti od osobitostí konkrétneho prípadu. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie (D., J., F., M., C., M., F., A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. D., 2018, s. 37).
39. Určovaciu zásahovú žalobu bude možné podať len vtedy, ak sa iný zásah už skončil a počas jeho trvania nebolo možné podať negatórnu zásahovú žalobu. Druhým predpokladom uplatnenia určovacej zásahovej žaloby je preukázanie, že rozhodnutie správneho súdu o jej vyhovení je dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Pod náhradou škody sa pritom rozumie primárne náhrada škody poskytovaná podľa zákona č. 514/2013 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Iná ochrana práv žalobcu sa môže týkať dotyku iných práv, než takých, ktoré možno sanovať prostredníctvom náhrady škody (D., J., F., M., C. M., F., A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. D., 2018, s. 1228).
40. Pri inšpekcii práce je nevyhnutné sledovať princíp proporcionality tak, aby nedochádzalo k neodôvodnenej ujme na právach subjektov, ktoré sú povinné sa podrobiť vykonávanej inšpekcii. Na druhej strane je potrebné zabezpečiť aj reálnu možnosť účinného výkonu právomoci inšpekčného orgánu verejnej správy. Aplikujúc uvedené na subjekt poskytujúci bankové služby skúmal správny súd jednak to, do akej miery bola namietanou inšpekciou práce dotknutá spôsobilosť žalobcu ako banky poskytovať služby vyplývajúce z predmetu jeho činnosti v zmysle zápisu v obchodnom registri a tiež to, do akej miery boli alebo mohli byť nad rámec legitímnych očakávaní dotknuté subjektívne práva osôb, ktoré boli na prevádzke žalobcu kontrolované inšpektormi práce.
41. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že priamo u žalobcu, t. j. v jeho sídle a jeho prevádzkových priestoroch, bola inšpekcia práce vykonávaná len počas jedného pracovného dňa (31.08.2017) v rozsahu iba niekoľkých hodín, pričom nedošlo k opakovaným návštevám inšpektorov v sídle žalobcu. Ďalšie úkony boli vykonávané korešpondenčne, resp. inšpektori práce konali so splnomocneným právnym zástupcom žalobcu. Správny súd nezistil, že by v súvislosti s výkonom namietanej inšpekcie došlo k zadržaniu dokladov, pracovných prostriedkov alebo obmedzeniu vstupu do priestorov bezprostredne nevyhnutných na poskytovanie služieb v zmysle predmetu činnosti žalobcu. Nebolo preukázané, že by došlo k vyťažovaniu zamestnancov žalobcu nad rámec obvyklých úkonov súčinnosti, ktorú sú osoby podrobované inšpekcii práce povinné poskytnúť v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. Traja zamestnanci, pri ktorých sa pre účely preverenia dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania dňa 31.08.2017 na prevádzke žalobcu zisťoval dôvod prítomnosti na pracovisku a ich totožnosť, sa bezprostredne po vykonaní úkonov vrátili k plneniu svojich obvyklých pracovných úloh. Prerušenie nimi vykonávanej pracovnej činnosti dňa 31.08.2017 možno považovať z časového hľadiska za irelevantné. U ostatných zamestnancov, ktorí dňa 31.08.2017 komunikovali s inšpektormi práce, je priamo z ich pracovného zaradenia zrejmé, že súčasťou ich práce je aj prípadná komunikácia s kontrolnými a inšpekčnými orgánmi verejnej správy, ak k takejto kontrole alebo inšpekcii dôjde.
42. V oznámení o vykonaní inšpekcie zo dňa 31.08.2017 bolo presne stanovené, v akom rozsahu sa bude inšpekcia práce realizovať. Z tohto dokumentu ani následných úkonov inšpektorov práce počas dňa 31.08.2017 nevyplynulo, že by ich postup bolo možno subsmovať pod tzv. fishing expeditions. Inšpekcia práce bola vedená koncentrovane na konkrétne zamerané ciele, ktorými bolo zisťovanie skutočností súvisiacich s pôsobením odborovej organizácie u žalobcu a kontrola dodržiavania zákazu nelegálnej
práce a nelegálneho zamestnávania. O tom svedčia nielen jednotlivé úkony realizované inšpektormi práce, ale aj protokol o výsledku inšpekcie práce a jeho závery.
43. Je pravdou, že žalovaný počas inšpekcie práce mal právo využívať oprávnenia zasahujúce do súkromia, ktoré sú svojou povahou miestami podobné opatreniam využívaným orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci procesov upravených Trestným poriadkom (napr. vynucovanie si vstupu do priestorov). Išlo však o opatrenia, ktoré mali svoj základ v platnej a účinnej právnej úprave (zákon č. 125/2006 Z.z.) a ich uplatňovanie počas namietanej inšpekcie dňa 31.08.2017 nešlo nad rámec dosiahnutia sledovaného cieľa, ktorým bolo zákonne vymedzený predmet inšpekcie. Žalovaný ako inšpekčný orgán bol plne závislý na súčinnosti žalobcu a jeho zamestnancov v mieste výkonu inšpekcie dňa 31.08.2017, pričom nebolo preukázané, že by niektoré z inšpekčných opatrení realizoval bez poskytnutia (vyčkania) súčinnosti zo strany žalobcu a jeho zamestnancov.
44. K námietke vytýkajúcej, že inšpekciu práce nerealizoval Inšpektorát práce Bratislava, správny súd uvádza, že z nej nie je zrejmé, aká kvalitatívna zmena v kategórii narušenia súkromia žalobcu by nastala, ak by inšpekciu práce nevykonal Inšpektorát práce Trenčín, ale Inšpektorát práce Bratislava. Správny súd nenašiel v zákone č. 125/2006 Z.z. ustanovenie, z ktorého by vyplývalo právo žalobcu na „svoj“ miestne príslušný inšpektorát práce. Naopak môžu nastať situácie, s ktorými zákon č. 125/2006 Z.z. počíta, kedy podľa zváženia nadriadeného orgánu je vhodné, aby inšpekciu práce zrealizoval iný inšpektorát práce, čo bol aj tento prípad.
45. K námietke spochybňujúcej nevyhnutnosť fyzickej návštevy prevádzky žalobcu dňa 31.08.2017 osobne inšpektormi práce správny súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom žalovaného, že vyhodnotenie, či sa na prevádzke právnickej osoby nachádza osoba, ktorej prítomnosť napĺňa znaky správneho deliktu na úseku porušovania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, sa dosť dobre nedá efektívne zrealizovať bez toho, aby inšpektori práce vykonali túto časť inšpekcie fyzicky priamo na kontrolovanej prevádzke. Fyzická kontrola pracoviska inšpektormi práce je v týchto súvislostiach primeraným a najmä zákonom predvídaným zásahom do práva na súkromie právnickej osoby, keďže ku kontrole dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania došlo počas prevádzkových hodín žalobcu.
46. K námietke neurčitosti poverenia na vykonanie inšpekcie práce, resp. námietke absencie konkrétneho poverenia pre inšpektorku práce Ing. A. K. správny súd uvádza, že takáto potreba z aktuálnej právnej úpravy nevyplýva. Ing. A. K. v čase namietanej inšpekcie práce bola inšpektorkou práce zaradenou na Inšpektoráte práce Trenčín, ktorý disponoval platným Poverením č. 39/2017 zo dňa 07.08.2017, vydaným Národným inšpektorátom práce, ktorým v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 125/2XX6 Z.z. bol Inšpektorát práce Trenčín poverený vykonaním úloh podľa § 7 ods. 3 písm. a), i) a j) zákona č. 125/2006 Z.z. v územnom obvode Inšpektorátu práce Bratislava v spoločnosti T. D., a.s. H. R., XXX 06 Bratislava, IČO: 00 XXX XXX, v období od 08.08.2017 s ukončením najneskôr 30.11.2017. Inšpektorka Ing. A. K. sa pri inšpekcii práce okrem poverenia preukázala aj preukazom inšpektora práce. Uvedené dokumenty (doklady) predstavujú dostatočný a zákonný podklad na to, aby mohlo dôjsť na prevádzke žalobcu dňa 31.08.2017 k začatiu inšpekcie práce.
47. Inšpekcia práce, vykonávaná u žalobcu na základe Oznámenia o výkone inšpekcie práce č. N./J./ XXXX/XXXX zo dňa 31.08.2017, spĺňala podľa názoru správneho súdu kritériá účelnosti a zákonnosti, inšpektori práce postupovali tak, aby bol zabezpečený nimi určený a sledovaný cieľ inšpekcie a súčasne nebolo preukázané žiadne šikanózne správanie alebo konanie inšpektorov práce priamo na mieste, ktoré by bolo možné subsumovať pod nezákonný zásah. Správny súd posudzoval v intenciách tejto žaloby iba faktický postup inšpektorov práce, najmä dňa 31.08.2017, nie už rezultát ich inšpekčnej činnosti, ktorým bol protokol z výkonu inšpekcie práce v znení dodatku, pri ktorého súdnom prieskume sa uplatňuje iný typ žaloby smerujúci proti opatreniu orgánu verejnej správy. Protokol o výsledku inšpekcie práce už totiž možno považovať za určitý zákonom č. 125/2006 Z.z. predvídaný formalizovaný akt, ktorým sa završuje inšpekcia práce a takýto akt sa vymyká z definičného oboru iného zásahu, kde je esenciálnou črtou fakticita zásahu ako výsledok okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy.
48. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 261 SSP zamietol.
49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu neuplatnenia si tohto nároku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.