Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-191-2018.pdf
PDF · 147.24 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/191/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: TEXUM s. r. o., so sídlom Vysokoškolákov 33/B, 010 08 Žilina, IČO: 45 947 775, zast.: JUDr. Ing. Zuzana Kvaková, advokátka so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, IČO: 42 433 983, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101704891/2018 zo dňa 03.09.2018, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Krajský súd v Bratislave žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 12.11.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného cˇ. 101704891/2018 zo dňa 03.09.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
2. Správny súd uvádza, že na tunajšom správnom súde prebehlo viacero súdnych konaní rovnakých účastníkov (žalobca a žalovaný), ktorých predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného týkajúcich sa vyrubenia rozdielu dane žalobcovi za zdaňovacie obdobia máj 2014 až december 2014 na dani z pridanej hodnoty (DPH), pričom o výsledku vyhotovil protokol cˇ. 100333928/2018 zo dňa 09.02.2018, ktorý doručil žalobcovi dňa 14.02.2018. Išlo o nasledovné právoplatne skončené súdne konania vo veciach
- sp. zn. 2S/191/2018 rozsudkom zo dňa 25.11.2020 vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu september 2014,
- sp. zn. 2S/192/2018 rozsudkom zo dňa 25.11.2020 vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu máj 2014,
- sp. zn. 2S/193/2018 zo dňa 25.11.2020 rozsudkom zo dňa 25.11.2020 vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu november 2014.
3. Predmetom tohto súdneho konania je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré je výsledkom daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2014.
4. Správny súd zistil, že na tunajšom správnom súde sa viedlo pod sp. zn. 2S/191/2018, (obdobne aj 2S/192/2018), súdne konanie totožných účastníkov, ktorého predmetom bol súdny prieskum rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia september 2014, pričom v konaní boli posudzované dodávky vykonanej služby - omietkové práce na základe faktúr totožných dodávateľov spol. G. s.r.o.
a G. P. s.r.o. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vydaného v tejto veci (2S/191/2018) dňa 25.11.2020, správny súd zistil, že žalobcom vznesené námietky v tomto konaní sú z podstatnej časti totožné s námietkami uvedenými v tejto žalobe a na všetky námietky boli dané vo vyššie uvedenom rozsudku podrobné odpovede.
5. Správny súd je viazaný nielen rozsahom, ale aj žalobnými dôvodmi (§ 134 SSP). Pokiaľ o týchto žalobných dôvodoch bolo už vo vzťahu k žalobcovi rozhodnuté v inom prípade, tak žalobcovi je známy právny postoj správneho súdu k uvedenému problému. Vzhľadom na to, že v našom systéme neexistuje súdny precedens, zavádza sa aspoň možnosť skráteného odôvodnenia s odkazom na totožný rozsudok, v ktorom už bol právny problém vyriešený. Totožný predmet konania sa rozumie druhovo totožný (obdobný) predmet konania, ktorý ale nevytvára prekážku rei iudicatae alebo prekážku litispendencie. Ide o predmet konania, ktorý sa týka rovnakého právneho problému a formálne sa líši iba číslom konania (Komentár k § 140 SSP, zdroj ASPI).
6. Správny súd využijúc ustanovenie § 140 SSP v odôvodnení tohto rozsudku poukazuje na odôvodnenie (skutkové aj právne) rozsudku tunajšieho správneho súdu sp. zn. 2S/191/2018 zo dňa 25.11.2020, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá. Zároveň správny súd uvádza, že predmetom oboch súdnych konaní (predmetného a konania pod sp. zn. 2S/191/2018) bolo posúdenie uplatnenia nároku na odpočet DPH žalobcom v súvislosti s dodávkou vykonanej služby - omietkové práce tými istými dodávateľmi žalobcu.
I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu
7. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca si za zdaňovacie obdobie december 2014 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry vystavenej jeho dodávateľom spoločnosťou G. s.r.o.:
- cˇ. 11181214 zo dňa 18.12.2014 na sumu 3.984,- €, z toho DPH v sume 664,- €.
Predmetom dodania a fakturácie boli strojové omietky.
8. Rovnako si žalobca v zdaňovacom období december 2014 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených jeho dodávateľom spoločnosťou BOBA FIVE s.r.o.:
- cˇ. 1012014/2 zo dňa 10.12.2014 na sumu 3.600,- €, z toho DPH v sume 720,- €,
- cˇ. 1512014/3 zo dňa 15.12.2014 na sumu 3.300,- €, z toho DPH v sume 660,- €,
- cˇ. 1712014/2 zo dňa 17.12.2014 na sumu 2.400,- €, z toho DPH v sume 480,- €,
- cˇ. 3012014/2 zo dňa 30.12.2014 na sumu 2.574,- €, z toho DPH v sume 514,80 €.
9. Prvostupňový orgán verejnej správy - Daňový úrad Bratislava (ďalej aj „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 až december 2014 a o jej výsledku vyhotovil protokol cˇ. 100333928/2018 zo dňa 09.02.2018, ktorý doručil žalobcovi dňa 14.02.2018. Pripomienky žalobcu k protokolu správca dane prerokoval s konateľom žalobcu dňa 09.05.2018 a spísal o tom zápisnicu cˇ. 100902361/2018 zo dňa 09.05.2018.
10. Správca dane - Daňový úrad Bratislava - rozhodnutím cˇ. 100910879/2018 zo dňa 10.05.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2014 v sume X.XXX,XX €.
11. Správca dane preveroval reálne dodanie tovaru medzi žalobcom (odberateľom) a spoločnosťou G. s.r.o. (dodávateľom) a zistil, že bývalý konateľ spoločnosti G. s.r.o. H. H. nepredložil žiadne doklady a dôkazy k zdaniteľným obchodom a nepodal vysvetlenie, hoci ho na to správca dane vyzval. Nevyjadril sa, kto a kedy fakturovane´ práce (strojové omietky) vykonal, na základe čoho boli práce vykonané, aký materiál bol použitý, akou formou nadobudol použitý materiál, aké pracovne´ pomôcky a strojové vybavenie bolo požité. H. H.ˇS. uviedol, že nevie o obchodných aktivitách spoločnosti G. s.r.o., ktorej bol konateľom, lebo ich realizoval K. O.. Svedok K. O. však uviedol opak - o obchodných transakciách spoločnosti G. s.r.o. sa vie vyjadriť len konateľ H. H.ˇS.. H. H.ˇS. trval na tom, že žalobcu nepozná, nepozná ani jeho zástupcu a konateľa Ing. Petra Hlinku a nepamätal si, či žalobcovi niečo fakturoval. Uviedol, že so žalobcom nikdy neobchodoval. Správca dane preto uzavrel, že spoločnosť G. s.r.o.
nepreukázala, kto práce pre žalobcu vykonal, aký materiál bol použitý a ako bol nadobudnutý, teda nepreukázala, že skutočne vykonala práce, ktoré fakturovala žalobcovi. Odo dňa 15.01.2015 došlo k zmene v osobe konateľa spoločnosti G. s.r.o. a stala sa ňou L. H., štátna občianka V. s trvalým pobytom na území V.. Od zmeny konateľa prestala spoločnosť G. s.r.o. so správcom dane komunikovať a zásielky sa mu vracali z adresy sídla spoločnosti nedoručené s poznámkou pošty „adresát je neznámy“. V konaní nebolo predložené splnomocnenie pre inú osobu ako konateľa spoločnosti G. s.r.o., ktorá by bola oprávnená zastupovať uvedenú spoločnosť a realizovať v jej mene obchodne´ transakcie. Konateľ žalobcu Ing. Peter Hlinka navrhol v daňovom konaní vypočuť svedka M. H., ktorý vystupoval za spoločnosť G. s.r.o. Svedok M. H. uviedol, že v období máj 2014 až december 2014 spolupracoval so spoločnosťou G. s.r.o. v súvislosti so strojovými omietkami, nebol však jej zástupcom. Nepamätal si, či mal so spoločnosťou G. s.r.o. uzatvorenú zmluvu a objednávky. Za vykonane´ práce spoločnosti G. s.r.o. vystavil faktúry. Uviedol, že so spoločnosťou G. s.r.o. nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu a práce vykonával pre žalobcu na základe ústnej dohody. Práce vykonával sám, prípadne mal ďalších živnostníkov. Počas výsluchu svedka M. H. bol prítomný aj konateľ žalobcu Ing. Peter Hlinka. Konateľ žalobcu Ing. Peter Hlinka uviedol, že osobne vie, že práca bola zrealizovaná, tiež on sa´m stavebne´ práce vyfakturoval svojmu odberateľovi - investorovi. M. H. mu na základe súpisu prác priniesol vystavené faktúry a príjmové doklady za spoločnosť G. s.r.o. a prijal od neho platby pre spoločnosť G. s.r.o. Počas práce M. H. konateľ žalobcu registroval striedajúcich sa pracovníkov, niekedy pracoval len sám M. H.. Faktúry platil v hotovosti, pretože to žiadali vystavovatelia faktúr.
12. Správca dane preveroval reálne dodanie tovaru aj medzi žalobcom (odberateľom) a spoločnosťou G. P. s.r.o. (dodávateľom) a vypočul konateľa spoločnosti G. P. s.r.o. Z. H.ˇW. ako svedka. Z. H.ˇW. uviedol, že konateľom bol v období od 23.12.2013 do 17.03.2015. Hlavným predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti G. P. s.r.o. v období od 01.05.2014 do 31.12.2014 boli stavebne´ práce, subdodávky stavebných prác a poskytovanie pracovnej sily formou subdodávky, mali zamestnancov na dohodu a živnostníkov. S konateľom žalobcu sa poznali z videnia, osobne sa zoznámili v kostole. Konateľ žalobcu ho oslovil, či robí vnútorné omietky a ak áno, či by si ich mohol u neho objednať. Obchodná činnosť so žalobcom prebiehala tak, že konateľ žalobcu si objednal určitý počet ľudí podľa toho, koľko potreboval, vyzdvihol si ich a dopravil na stavbu. Príkazy na vykonanie práce robotníkom dával stavbyvedúci po dohode s konateľom žalobcu. Konateľ žalobcu fakturoval investorovi a následne spoločnosť G. P. s.r.o. fakturovala žalobcovi - spoločnosti TEXUM s.r.o. Súpis vykonaných prác vystavoval žalobca investorovi. Spoločnosť G. P. s.r.o. vystavila v zdaňovacom období december 2014 predložené faktúry; predmetom fakturácie boli omietkarské práce, žalobca uhrádzal faktúry v hotovosti. Faktúry zaúčtoval, zaevidoval a spoločnosť G. P. s.r.o. z nich odviedla daň, nepredložil však o tom žiaden dôkaz. K deklarovaným obchodom mali uzatvorene´ písomne´ zmluvy, objednávky boli len ústne; zmluvy však nepredložil. Konateľ spoločnosti G. P. s.r.o. na stavbu nechodil, stavebný denník viedol konateľ žalobcu Ing. Hlinka. V písomnom podaní zo dňa 13.04.2018 konateľ spoločnosti G. P. s.r.o. Z. H.ˇW. uviedol, že spoločnosť nemala od 01.05.2014 žiadnych zamestnancov na dohodu, mala len živnostníkov. Správca dane zistil, že spoločnosť v období od 01.05.2014 do 31.12.2014 nepredkladala prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov a hlásenie o vyúčtovaní dane z príjmov podľa § 39 ods. 9 zákona cˇ. 595/2003 o dani z príjmov - teda ak mala spoločnosť zamestnancov, nesprávala sa ako zamestnávateľ a neplnila si povinnosti ako zamestnávateľ, Sociálna poisťovňa potvrdila, že spoločnosť G. P. s.r.o. nebola vedená v registri zamestnávateľov. Spoločnosť G. P. s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 18.03.2015 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť N., s.r.o., ktorá sa dňa 14.05.2015 zlúčila so spoločnosťou H.-X V.-M., s.r.o., a naposledy uvedená obchodná spoločnosť bola vymazaná ex offo z obchodného registra dňa 18.6.2015. Konateľ žalobcu Ing. Peter Hlinka uviedol, že fakturovane´ práce zabezpečil konateľ spoločnosti G. P. s.r.o. prostredníctvom svojich pracovníkov a faktúru vystavil na základe kópie súpisu prác od investora. Materiál (sucha´ malta) dodávala spoločnosť G., spol. s r.o., a drobný materiál (rohovníky, lišty, sieťka, lepidlo, atdˇ.) dodávala spoločnosť N. F.ˇs.r.o., ktorá dodávala aj stavebne´ stroje. Odberateľom stavebných prác bola spoločnosť I., a.s., Y. G., s.r.o., a ND. N. A. s.r.o. Pracovníci sa na miesto výkonu práce prepravovali sami, ich mena´ nepozná, pretože sa často striedali. Nevie, kto ich za prácu odmeňoval, pravdepodobne pán H.ˇW..
13. Správca dane poukázal na to, že k deklarovaným obchodom medzi žalobcom a spoločnosťami G. s.r.o. a G. P. s.r.o. neboli uzatvorene´ písomné zmluvy, boli uzatvorene´ len ústne, na rozdiel od ostatných dodávateľov prác, s ktorými žalobca uzatváral zmluvy o dielo, zmluvy o spolupráci a faktúry im platil bezhotovostne bankovým prevodom; na rozdiel od faktúr vystavených spoločnosťou G. s.r.o. a G. P. s.r.o., ktoré žalobca vždy uhrádzal v hotovosti. Neexistuje žiaden relevantný dôkaz o tom, ktorí pracovníci
na stavbe pracovali (G. P. s.r.o.), nemali so spoločnosťou G. P. s.r.o. uzatvorene´ žiadne zmluvy a táto spoločnosť nevedela presne uviesť, kde konkrétne ňou zabezpečení pracovníci pracovali a ké činnosti vykonávali. Správca dane preto nadobudol podozrenie, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia v zdaňovacom období nedošlo. Žalobca si nemohol odpočítať daň zo služieb, pretože spoločnosti G. P. s.r.o. nevznikla daňová povinnosť. Išlo o simulovane´ obchodne´ transakcie, ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol subjekt oprávnený alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti. Obchodne´ transakcie nemali žiadne ekonomické opodstatnenie. V tomto prípade nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti s následným právom na uplatnenie odpočítania dane. Podľa správcu dane nebolo preukázané, že reálne došlo k obchodným transakciám medzi žalobcom a spoločnosťou G. P. s.r.o.
14. Správca dane zdôraznil, že na splnenie povinnosti daňového subjektu na odpočet DPH nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebne´ preukázať aj vecne´ naplnenie deklarovanej obchodnej transakcie. Doklady musia matˇ povahu faktu, musia bytˇ vystavené na materiálnom podklade a musia bytˇ aj preukázané. Počas kontroly sa dostatočným a vierohodným spôsobom nepreukázalo, že služby boli žalobcovi reálne dodane´ spoločnosťou G. s.r.o. a G. P. s.r.o., ktoré mu vystavili dodávateľské faktúry a žalobca ich použil na odpočet DPH. Dôkazy predložené žalobcom sú nedostatočné a nepreukazujú reálne dodanie stavebných prác, čo vedie k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku na odpočet DPH a porušil § 49, § 51 zákona cˇ. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon cˇ. 222/2004 Z. z.).
15. Žalovaný rozhodnutím cˇ. 101704891/2018 zo dňa 03.09.2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie cˇ. 100910879/2018 zo dňa 10.05.2018 ako vecne správne. Zopakoval skutkové zistenia a skutkové závery správcu dane a aj podľa jeho názoru bolo preukázané, že dodávatelia žalobcu neuskutočnili práce uvedene´ na faktúre a nepredložil dôkazy o ich realizácii. Rozhodnutie správcu dane je v súlade s § 63 ods. 5 zákona cˇ. 563/2009 Z. z. o správe dani´ (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „DP“ alebo „Daňový poriadok“), obsahuje riadne a zrozumiteľné odôvodnenie. Správca dane sa podrobne zaoberal námietkami žalobcu a uviedol úvahy, ktorého viedli k rozhodnutiu. Správca dane poukázal na to, že v predmetnom zdaňovacom období išlo o simulovane´ obchodne´ transakcie, ktorých výsledkom bolo účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, ktorého výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti. Správca dane nespochybnil vecne´ naplnenie obchodnej transakcie (strojové omietky), ale spochybnil jej dodanie osobami uvedenými na faktúrach od spoločnosti G. s.r.o. a G. P. s.r.o. Z uvedeného dôvodu by podľa jeho obhliadka u odberateľa a jeho výsluchu nemala vplyv na zmenu výsledku zisteného v priebehu daňovej kontroly. Poukázal na to, že daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Szˇf/20/2011. Žalovaný nezistil porušenie základných zásad daňového konania správcom dane.
II. Žaloba
16. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného cˇ. 101704891/2018 zo dňa 03.09.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie správcu dane považuje za nezákonne´, pretože neobsahuje náležité odôvodnenie, správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdili. V daňovom konaní správca dane ani žalovaný neprihliadali na jeho práva a na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, nevyužili všetky prostriedky dokazovania a neprimerane preniesli dôkazné bremeno na žalobcu.
17. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia daňového orgánu nespĺňa požiadavky § 63 ods. 5 DP. V odôvodnení absentujú právne závery vyplývajúce zo skutkových okolnosti´, žalovaný v rozhodnutí len popísal skutkové zistenia z daňovej kontroly bez toho, aby ich vyhodnotil a uviedol, prečo žalobca
nenadobudol strojové omietky od spoločnosti G. s.r.o. alebo od G. P. s.r.o., resp. od ich subdodávateľov (M. H.), alebo že fakturačný tok služieb sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania so službami dodanými na územie Slovenskej republiky.
18. Žalovaný nepredložil jednoznačné a objektívne dôkazy, ktoré by preukazovali vedomosť žalobcu o existencii podvodu na predchádzajúcich alebo nasledujúcich stupňoch distribučného reťazca, čo je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EU´ dôkazným bremenom žalovaného.
19. Nakupovaný tovar a služby (dodávateľské vzťahy so spoločnosťou G. s.r.o., G. P. s.r.o.), z ktorých realizoval odpočet DPH, žalobca dodal ďalším odberateľom a podliehali režimu DPH, čo potvrdzuje aj to, že vykazoval vo väčšine kontrolovaných zdaňovacích období vlastnú daňovú povinnosť z titulu realizácie hlavného predmetu činnosti. Neoprávneným zamietnutím odpočtu DPH bol nútený uplatniť a zaplatiť DPH dvakrát. Žalobca trvá na tom, že vierohodne preukázal reálne dodanie tovaru a jeho následné využitie v odberateľských vzťahoch ako platcu DPH.
20. Žalobca bol v daňovom konaní maximálne súčinný a správcovi dane poskytol doklady aj nad rámec zákonných požiadaviek uvedených v § 49 a § 51 zákona cˇ. 222/2004 Z.z. - dodávateľské faktúry od spoločností G. s.r.o. a G. P. s.r.o., súpis vykonaných prác - dodací list, potvrdenie o platbách za dodane ´ služby, odberateľské faktúry.
21. Žalobca používal v tej dobe všetky dostupne´ nástroje na overenie svojich obchodných partnerov - výpisy z obchodného registra, platnosť ICˇ DPH, zoznamy neplatičov vedených Sociálnou poisťovňou, zdravotnými poisťovňami a daňovými úradmi a prípadne existenciu webovej stránky. Nemá právne prostriedky na sledovanie obstarávacích procesov svojich dodávateľov a plnení ich daňových povinnosti ´.
22. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EU´ vo veciach C-80/11, C-142/11, C-563/11 a C-33-13, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Szˇf/45/2011, sp. zn. 5Szˇf/49/2010, sp. zn. 3Szˇf/1/2010 a sp. zn. 3Szˇf/1/2011.
III. Vyjadrenie žalovaného
23. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V celom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že žalobca nepredložil žiadne nove´ doklady a dôkazy, o ktorých by už nevedel. Dôvody uvedene´ v žalobe sú vo všeobecnej rovine a nepoukazujú na konkrétne porušenia právnych predpisov. Dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Szˇf/19/2011.
24. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný priznať daň a odviesť ju, uvedene´ doklady sú dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však žalobca nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní.
IV. Replika žalobcu
25. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe.
26. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.
V. Relevantne´ právne predpisy
27. Podľa § 6 ods. 1 zákona cˇ. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 3 ods. 2 DP, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe dani´ vyšlo najavo.
29. Podľa § 44 ods. 1 DP, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
30. Podľa § 46 ods. 1 DP, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolovane´ zdaňovacie obdobie alebo kontrolovane´ účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dni´ od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním novy´ termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dni´ od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
31. Podľa § 46 ods. 8 DP, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa ma´ kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezisti´, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie dňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
32. Podľa § 46 ods. 9 DP, daňová kontrola je ukončená ňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c).
33. Podľa § 24 ods. 1 DP, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viestˇ (písm. c).
34. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutne´ na účely správy dani´ boli zistene´ čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodne´ pre správne určenie dane. Nie je potrebne´ dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).
35. Podľa § 24 ods. 4 DP, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejne´ listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinne´ záznamy a evidencie vedene´ daňovými subjektmi a doklady k nim.
36. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona cˇ. 222/2004 Z. z., dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.
37. Podľa § 19 ods. 1 zákona cˇ. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
38. Podľa § 43 ods. 1 zákona cˇ. 222/2004 Z. z., oslobodene´ od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
39. Podľa § 49 ods. l zákona cˇ. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
40. Podľa § 49 ods. 2 zákona cˇ. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodane´ (písm. a), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d).
41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona cˇ. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
42. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) zákona cˇ. 222/2004 Z. z., na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c).
VI. Posúdenie veci správnym súdom
43. Krajsky´ súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona cˇ. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 31.03.2022, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania.
44. V prejedávanej veci správny súd preskúmal zákonnosť postupu žalovaného, správcu dane ako aj napadnutého rozhodnutia (aj prvostupňového rozhodnutia) v zmysle žalobných námietok.
45. Správny súd sa plne stotožňuje s prijatým právnym záverom vysloveným v odôvodnení rozsudku sp. zn. 2S/191/2018 zo dňa 25.11.2020 - body 35 až 50 (totožný právny a skutkový záver bol vyslovený aj v ostatných, v bode 2 tohto rozsudku, uvedených rozhodnutiach tunajšieho správneho súdu za ostatné posudzované obdobia, ktoré boli predmetom daňovej kontroly).
46. Správny súd cituje z odôvodnenia rozsudku tunajšieho správneho súdu sp. zn. 2S/191/2018 zo dňa 25.11.2020: „Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerane´ na zisťovanie splnenia zákonných povinnosti´ daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú
úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencii´ alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
47. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona cˇ. 222/2004 Z. z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodane´ konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkovú zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodane´ ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona cˇ. 222/2004 Z. z. Podmienky uvedene´ v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona cˇ. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí bytˇ schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Szˇf 17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného su´du SR sp. zn. IV. U´S 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Szˇf/108/2014 zo dňa 29.9.2016, sp. zn. 8Szˇf/22/2014, 8Szˇf/23/2014 a 8Szˇf/24/2014 zo dňa 17.9.2015, sp. zn. 3Szˇf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane ma´ možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem môže“ v § 49 ods. 2 zákona cˇ. 222/2004 Z .z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorí je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
48. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho údu SR vo veci sp. zn. 2Szˇf/4/2009 zo dňa 23.6.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR cˇ. k. III. U´S 78/2011-17 zo dňa 23.2.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona cˇ. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona cˇ. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutne´ uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.
49. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí
tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szˇf/72/2015 zo dňa 11.4.2017 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod cˇ. R 4/2018).
50. V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal bytˇ predmetom obchodovania, je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomicky ´ účel podnikania, naopak, da´ sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumne´ opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane ma´ právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Szˇfk/30/2017 zo dňa 31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod cˇ. R 39/2018).
51. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencii´ alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastne ´ dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, ma´ tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szˇf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EU´ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).
52. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia matˇ možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viestˇ k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61).
53. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolnosti´ toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EU´ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahage´ben kft. a Pe´te´r Da ´vid).
54. O daňovom subjekte platí domnienka, že na základe primeraných dôvodov mohol mať podozrenie, že ide o prípad podvodu, resp. nezákonného konania, ak cena vyžadovaná za predmetne´ tovary bola nižšia ako najnižšia cena, akú by bolo dôvodné očakávať za tieto tovary na trhu, alebo bola nižšia ako cena vyžadovaná za akúkoľvek predchádzajúcu dodávku tých istých tovarov (rozsudok Súdneho dvora EU´ vo veci C-384/04). Tento predpoklad možno vyvrátiť preukázaním, že nízka cena zaplatená za tovary je spôsobená okolnosťami nezávislými od nezaplatenia DPH. Okrem uvedenej možnosti je akokoľvek inak možné preukázať existenciu primeraných dôvodov pochybnosti´.
55. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EU´ (rozhodnutia citovane´ vyššie).
56. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že podľa tvrdení žalobcu mu tovar - strojové omietky
- mala dodať spoločnosť G. s.r.o. a G. P. s.r.o. a predložil k tomu štyri faktúry vystavené uvedenými spoločnosťami. Konateľ spoločnosti G. s.r.o. H. H.ˇS.`. však uviedol, že spoločnosť žalobcu nepozná, nepozná konateľa žalobcu, so žalobcom neobchodoval a nepredložil k obchodnej spolupráci so žalobcom žiadne doklady a dôkazy. Nemožno nechať bez povšimnutia tvrdenia konateľa žalobcu Ing. Petra Hlinku, ktorý uviedol, že za spoločnosť G. s.r.o. konal s niekým iným ako konateľom, a to s M. H., ktorý mu nosil faktúry vystavené spoločnosťou G. s.r.o., z ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH, a M. H. prijímal od konateľa žalobcu aj fakturovane´ platby v prospech spoločnosti G. s.r.o. Svedok M. H. však uviedol, že nebol splnomocneným zástupcom spoločnosti G. s.r.o., nemal s touto spoločnosťou uzatvorenú žiadnu zmluvu a nepreukázal, žeby bol oprávnený prijímať platby od žalobcu v prospech spoločnosti G. s.r.o.; uviedol len, že práce (strojové omietky) vykonával priamo pre žalobcu na základe ústnej dohody.
57. Hoci konateľ druhého dodávateľa žalobcu spoločnosti G. P. s.r.o. ústne potvrdil, že so žalobcom v predmetnom zdaňovacom období obchodoval, nepredložil o tom žiadne dôkazy. Podľa jeho vyjadrení mal pre žalobcu zabezpečovať pracovníkov vykonávajúcich strojové omietky, no ich mena´, počet a zoznam nepoznal, správcovi dane ich nepredložil a nevedel uviesť, aké práce vykonávali a kde. Podľa slov konateľa spoločnosti G. P. s.r.o. pracovníkov vyzdvihol konateľ žalobcu a zaviezol ich na stavbu, podľa konateľa žalobcu pracovníci sa však dopravili sami na stavbu a tento rozpor v daňovom konaní nevysvetlili.
58. Žalobca v daňovom konaní nepreukázal a netvrdí to ani v žalobe, ako si overil svojich bezprostredných obchodných partnerov - dodávateľov omietok - uvedených na ním predložených faktúrach, či komunikoval s konateľom spoločnosti G. s.r.o., akou formou a ako často, kto bol splnomocneným zástupcom spoločnosti G. s.r.o. a subjektom oprávneným prijímať platby za vykonane´ práce a ako si túto skutočnosť overil. Neuviedol, či si spoločnosti G. s.r.o. a G. P. s.r.o. preveril u svojich obchodných partnerov, či mali vedomosť o týchto spoločnostiach a či s nimi mali skúsenosti. V žalobe uvedene´ tvrdenia, že si svojich obchodných partnerov preveroval prostredníctvom obchodného registra, registra neplatičov vedeného Sociálnou poisťovňou, zdravotnými poisťovňami a daňovými úradmi, vo vzťahu k spoločnosti G. s.r.o. a G. P. s.r.o., žalobca nepreukázal. Možno preto dospieť k záveru, že žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť na vyvarovanie sa riziku účasti v reťazci obchodných spoločností, ktorých cieľom je niečo iné ako poctivý obchodný styk.
59. Správca dane správne vyhodnotil skutkový stav tak, že sa nepreukázalo, že dodávatelia spoločnosť G. s.r.o. a G. P. s.r.o., ktorí sú uvedení na predmetných faktúrach ako dodávatelia žalobcu, aj fakturovane ´ zdaniteľné obchody skutočne dodali žalobcovi. Inými slovami, materiálny a reálny tok obchodného vzťahu nezodpovedá fakturačnému toku dodania tovaru - strojových omietok ako súčastí stavby, čo vedie k neopodstatnenosti nároku žalobcu na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie september 2014.
60. Správca dane aj žalovaný vykonali dokazovanie v súlade so zásadami daňového konania vyplývajúcimi z § 3 DP. Ich záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti jeho nároku na odpočet DPH plnenia v zmysle zákona cˇ. 222/2004 Z .z.,
pretože nepreukázal, že deklarovane´ zdaniteľné obchody mu reálne dodala spoločnosť uvedená na predložených faktúrach, a preto nebolo možné uznať odpočítanie dane, je správny a v súlade so zákonom cˇ. 222/2004 Z. z. Preukázanie dodávok tovaru len listinnými dokladmi nemožno považovať za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona cˇ. 222/2004 Z. z. Právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť len v tom prípade, ak preukáže, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného obchodu so subjektom uvedeným na faktúrach a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čo v danom prípade nebolo preukázané. Dôvodne dospeli k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázané oprávnenosti nároku na odpočet DPH.
61. Uvedene´ závery podporujú aj zistenia správcu dane, že k deklarovaným obchodom medzi žalobcom a spoločnosťou G. s.r.o. a G. P. s.r.o. neboli uzatvorene´ písomné zmluvy, boli uzatvorene´ len ústne, na rozdiel od ostatných dodávateľov prác, s ktorými žalobca uzatváral písomné zmluvy o dielo, zmluvy o spolupráci a faktúry im platil bezhotovostne bankovým prevodom; na rozdiel od faktúr vystavených spoločnosťou G. s.r.o. a G. P. s.r.o., ktoré žalobca vždy uhrádzal v hotovosti. Žalobca tento rozdiel v prístupe k svojim obchodným partnerom v daňovom konaní nevysvetlil.“
62. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutia správcu dane aj žalovaného spĺňajú podmienky § 63 ods. 5 DP a odôvodnenia ich rozhodnutí obsahujú popis skutkového stavu, vyhodnotenie skutkových zistení a dôkazov a právne posúdenie veci s odkazom na zodpovedajúcu judikatúru súdov. Nemohlo preto prísť k porušeniu práva žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
63. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EU´ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného a správcu dane sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom cˇ. 222/2004 Z. z., preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
64. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli, žiadne si neuplatnil a ide o orgán verejnej správy.
65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c) SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).