Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/161/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcu: IMEXIM TS, a.s., Trnavská cesta 50, 821 02 Bratislava, IČO: 31 614 353, zast. slc partners s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava proti žalovaným: 1. S.. K. H., nar. XX.XX.XXXX, P. X, XXX XX D., št. občan SR, zast. JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, Guothova 20, Bratislava, 2. E. A., N. X, XXX XX Q., R., o zaplatenie 32.000,- EUR s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný v 1. rade m á nárok na 100 %-nú náhradu trov konania.

Žalovanej v 2. rade sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.10.2008 pôvodne domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 32.000,- EUR s príslušenstvom.

2. Žalobca uviedol, že žalovaný dňa 23.03.2007 vyzdvihol z účtov žalobcu bez jeho vedomosti sumy 1.400.000,-Sk a 32.000,-EUR. Na vrátenie týchto súm žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 27.03.2007 a opakovane 02.04.2007. Žalovaný reagoval listom zo dňa 26.04.2007, označeným ako zdokumentovanie výberov „zúčtovanie vybratej zálohy“, ktorý žalobca neakceptoval a znovu vyzval žalovaného na vrátenie vybratých čiastok. Dňa 18.01.2008 žalobca oznámil započítanie sumy 1.400.000,-Sk s pohľadávkou žalovaného. Sumu 32.000,-EUR žalovaný prevzal bez právneho dôvodu a bezdôvodné obohatenie nevrátil.

3. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorým potvrdil hotovostný výber, ako štatutár žalobcu, konajúci v zmysle stanov žalobcu samostatne. Tiež potvrdil obdržanie listu z 27.03.2007, na ktorý však obratom odpovedal, tak ako aj na list z 02.04.2007. Výber sumy 32.000,-EUR žalovaný vyúčtoval listom zo dňa 26.04.2007 ako úhradu záväzku žalobcu vo výške 31.991,-EUR a zvyšných 9,-EUR vrátil na účet žalobcu 17.05.2007. Vyúčtovaný záväzok doložil žalobcovi platnou zmluvou o postúpení pohľadávky a jeho vyplatenie potvrdením postupcu o prevzatí. K tomuto samostatnému konaniu žalovaného, ako člena predstavenstva, nebolo zvolané žiadne konanie predstavenstva žalobcu.

4. Žalobca k odporu reagoval späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie 9,-EUR. Dodal, že žalovaný, ako samostatne konajúci štatutár nemal oprávnenie robiť rozhodnutia o tomto konaní a vychádzajúc z platnej právnej úpravy Obchodného zákonníka, konaniu predstavenstva musí predchádzať rozhodnutie predstavenstva ako kolektívneho orgánu. Žalovaný konal sám, bez vedomia a vôle ostatných členov

predstavenstva, proti záujmom žalobcu, jeho akcionárom a veriteľom a porušil ustanovenia §§ 193 ods. 1 a 194 ods. 5,6,7, Obchodného zákonníka, tiež Stanov spoločnosti čl. 13 ods. 1,3,5,7,15 a spôsobil tým žalobcovi škodu na majetku. Bezprostredne predchádzajúce predstavenstvo sa konalo 16.01.2007, navrhlo nové zloženie orgánov, už bez žalovaného, o čom sa žalovaný dozvedel 25.01.2007.

5. Ďalej, prostriedky žalovaný použil na úhradu neexistujúcich záväzkov žalobcu, respektíve záväzkov pred lehotou ich splatnosti. Doklady boli vykonštruované žalovaným ex post. Postupca je švagrinou žalovaného a žalobca má dôvodné pochybnosti, že zmluvu podpísal aj za ňu. Zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že sa jedná o antidatovaný dokument, podpísaný žalovaným bez vedomia a súhlasu žalobcu aj postupcu.

6. Žalobca navrhol rozšíriť okruh žalovaných o žalovanú v 2. rade s tým, že nárok voči žalovanému je uplatnený z titulu náhrady škody, konaním bez náležitej odbornej starostlivosti, oprávnenia, vedomosti dozornej rady a uprednostnením vlastného záujmu pred záujmom spoločnosti. Zmluvou o postúpení pohľadávky nadobudol žalobca majetok za protihodnotu vo výške 96,38% základného imania, preto mal byť predmet zmluvy ohodnotený znalcom a zmluva založená v zbierke listín žalobcu v OR. Bez splnenia týchto náležitostí zmluva nenadobúda účinnosť, a záväzok z nej vyplývajúci, splatnosť. Proti žalovanej žaloba smeruje z dôvodu bezdôvodného obohatenia nadobudnutím majetkového prospechu z absolútne neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky (ust. § 39 a §§ 139, 191 ods. 1, 194 ods. 5,6 písm. c), 196a ods. 1 , nakoľko zmluva nebola uzavretá v súlade s bežnými zvyklosťami a bez predchádzajúceho súhlasu dozornej rady. Neplatné je aj uznanie záväzku žalovaným z 13.03.2007. Súdna prax ustálila, že za zmluvy v bežnom obchodnom styku sa považujú zmluvy uzatvorené v súvislosti s predmetom činnosti obchodnej spoločnosti, a že z definície pojmu blízkej osoby sa nevylučuje právnická osoba. Hodnota žiadnej z iných postúpených pohľadávok nedosiahla ani 10% základného imania s výnimkou pristúpenia k záväzku voči Sociálnej poisťovni z dôvodu hroziacich následkov exekučného konania. Tieto zmluvy neboli uzavreté bez vedomia a súhlasu predstavenstva, čo potvrdzuje podpis jeho predsedu.

7. Žalovaný namietol, že k obdobným postúpeniam pohľadávok spoločnosti Imexim Productions a.s. z veriteľov na žalobcu dochádzalo bežne, celkovo do troch desiatok prípadov a nikdy o nich nerozhodovalo predstavenstvo ani neboli ohodnotené znalcom. Predstavenstvo sa stretlo jediný krát v januári 2007. Frekvencia týchto prípadov zodpovedá bežnému obchodnému styku. Spoločnosť Imexim Productions a.s. založili on, žalobca a žalobcov predseda predstavenstva, žalovaná v 2. rade poskytla finančné prostriedky na rozbeh. Po neúspechu tohto projektu prevzal žalobca majetok spoločnosti a aj záväzky od veriteľov.

8. Žalovaná potvrdila uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú pôvodne mala voči dcérskej firme žalobcu, keď 29.5.2003 poskytla spoločnosti Imexim PRODUCTIONS a.s. finančné prostriedky vo výške 31.991,-EUR, a potvrdila prevzatie hotovosti v tejto výške od žalovaného dňa 10.04.2007. Vzniesla námietku premlčania. 9. V odôvodnení nároku voči žalovanej, žalujúca strana ďalej zopakovala, že napadnutá zmluva o postúpení pohľadávok je absolútne neplatná pre jej rozpor so zákonom, konkrétne ust. § 196a ods. 1 Obchodného zákonníka. Zmluvou o postúpení pohľadávok bol prevedený majetok spoločnosti na osobu blízku členovi predstavenstva, bez predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a nie za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku. Dodala, že blízkosť na strane žalovaných vyplýva aj z okolnosti, že žalovaná požičala finančné prostriedky obchodnej spoločnosti, ktorej akcie spoluvlastnil žalovaný a z účelového konania žalovaného, ktorý aj za cenu vedomého porušenia interných a zákonných noriem sanoval hroziacu ujmu svojej švagrinej. Zároveň je zmluva o postúpení pohľadávok bez ohodnotenia jej predmetu znaleckým posudkom a bez uloženia takého posudku do zbierky listín v zmysle ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka neúčinným právnym úkonom. Plnením z takto neplatnej a neúčinnej zmluvy vzniklo na strane žalovanej, ktorej sa plnilo, bezdôvodné obohatenie a žalobca má preto nárok na jeho vydanie.

10. Priestor venovala tiež námietke premlčania vyjadriac názor, že predmetné bezdôvodné obohatenie podlieha desaťročnej premlčacej dobe, lebo žalovaná sa bezdôvodne obohatila úmyselne. Vychádzala zo zásady, že neznalosť zákona neospravedlňuje a žalovaná mohla a mala vedieť, že zmluva je bez splnenia zákonom vyžadovaných podmienok je neplatná a neúčinná. Takto kvalifikované konanie spôsobilo, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí v objektívnej lehote 10 rokov.

11. Žalobca uplatnený nárok voči žalovanému tiež klasifikoval ako náhradu škody. Predstavenstvo žalobcu bolo kolektívnym orgánom, rozhodnutia prijímalo väčšinovým hlasovaním. Žalovaný naopak konal pri uzatváraní zmluvy sám, bez vedomia a vôle ostatných členov predstavenstva, čím porušil svoje zákonné (§ 191 ods. 1 ) a zmluvné (čl. 13 stanov) povinnosti.

12. Porušenie zákonných povinností žalobca videl aj s odkazom na ust. § 194 v tom, že postúpená bola práve pohľadávka žalovanej, hoci spoločnosť IMEXIM PRODUCTIONS a.s. mal v tom čase aj iné splatné záväzky, ku ktorým k postúpeniu nedošlo. Samotný žalobca bol veriteľom tejto spoločnosti v niekoľkonásobne vyššej výške a bolo vysoko pravdepodobné, že k uspokojeniu veriteľov z dôvodu platobnej neschopnosti nedôjde. Navyše postúpenie pohľadávky za protihodnotu v plnej výške pohľadávky, hoci všeobecná hodnota bola podstatne nižšia, bolo tiež v rozpore so záujmami žalobcu. V príčinnej súvislosti s týmito protiprávnymi konaniami žalovaného došlo k vzniku škody vo výške uplatneného nároku.

13. Žalovaná vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom v Spolkovej republike Nemecko uviedla, že žalovaného spoznala v detstve, v dospelosti si vzal jej sestru. Mesiac po ich svadbe žalovaná emigrovala z Československa a kontakt až do zmeny režimu nebol možný. V súčasnosti sa vidí so žalovaným 2-3 krát do roka, v rámci rodinných stretnutí, pravidelne komunikuje so sestrou, nie so žalovaným. Ako podnikateľka iniciovala so spoločnosťou IMEXIM PRODUCTION objednávku tovaru, ktorého cenu uhradila vopred vo výške 32.000,-Eur. Keď bolo zrejmé, že k dodávke objednaného tovaru ani vráteniu peňazí nedôjde, dohodli sa, že suma sa zmení na pôžičku so splatnosťou do 30.06.2005 aj s úrokom vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS od 01.07.2004. Zmluvu o postúpení pohľadávky z 23.01.2007 riadil žalovaný ako člen predstavenstva s právom podpisovať. Peniaze dostala od žalovaného v hotovosti v Bratislave. Nárok si na súde neuplatnila z dôvodu, že bola uzrozumená s dlhším časom vrátenia, nárok viackrát urgovala u žalovaného, dvakrát aj písomne u dlžníka.

14. Z vykonaného dokazovania vyjadreniami strán, ich zástupcov a listinnými dôkazmi súd zistil nasledujúci skutkový stav:

15. Podľa potvrdenia ČSOB, a.s. žalovaná dňa 27.05.2003 previedla na účet spoločnosti IMEXIM PRODUCTION a.s. sumu 31.991,-Eur, po prepočítaní kurzom 40,89 Sk/1Euro sumu 4.308.111,99Sk.

16. Dňa 23.01.2007 uzavreli žalobca a žalovaná zmluvu o postúpení pohľadávky, podľa ktorej žalovaná postúpila svoju pohľadávku voči spoločnosti IMEXIM PRODUCTION a.s. vo výške 31.991,-Eur žalobcovi za odplatu vo výške nominálnej hodnoty pohľadávky. Za žalobcu zmluvu uzatvoril žalovaný, podľa výpisu z OR člen predstavenstva žalobcu.

17. Podľa výpisu z účtu žalobcu z 23.03.2007 v ČSOB a.s. bola vybratá žalovaným v hotovosti suma vo výške 32.000,-Eur.

18. Žalobca prostredníctvom člena predstavenstva a povereného zástupcu riaditeľa žalobcu X.. J. vyzval žalovaného dňa 27.03.2007 na vrátenie sumy 32.000,-Eur.

19. Žalovaný dňa 17.05.2007 previedol na účet žalobcu sumu 9,-Eur.

20. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

21. Podľa § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie. Podľa ods. 2, ak spoločnosť uzatvára zmluvu podľa odseku 1 v lehote dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, musí návrh tejto zmluvy vopred schváliť valné zhromaždenie spoločnosti.

22. Podľa § 59a ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania.

23. Podľa § 59a ods. 4 Obchodného zákonníka ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, na nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu.

24. Podľa § 59a ods. 5 Obchodného zákonníka sa ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na akciovú spoločnosť.

25. Podľa § 194 ods. 5,6 Obchodného zákonníka, členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým, že nadobudne majetok v rozpore s ustanovením 59a, poskytne plnenie v rozpore s ustanovením § 196a.

26. Podľa ustanovenia § 196a ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť môže poskytnúť úver, pôžičku, previesť alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo osobám, ktoré konajú na ich účet, len na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku.

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 107 ods. 1,2 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

29. Podľa § 451 ods. 1,2 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov.

31. Niektoré skutkové okolnosti boli medzi stranami nesporné. Z tých podstatných druh príbuzenstva žalovaných, obsah zmluvy o postúpení pohľadávky, výber prostriedkov z účtu žalobcu, ale najmä záväzok spoločnosti IMEXIM PRODUCTION, a.s. zaplatiť žalovanej sumu 31.991,-Sk, ktorý nebol v konaní žiadnou zo strán relevantne spochybnený a teda ako nesporný ho súd považoval za preukázaný.

32. Všeobecne môže byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná, nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Teda platí, že s existujúcou pohľadávkou môže veriteľ (žalovaná) disponovať, vrátane jej postúpenia písomnou zmluvou novému veriteľovi a aj za odplatu, k čomu medzi stranami došlo.

33. Zmluva o postúpení nebola podľa žalobcu perfektná a záväzná z viacerých príčin. V prvom rade nesplnila podmienky ust. § 59a a § 196a Obchodného zákonníka.

34. Účelom ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka je kontrola nadobudnutia majetku akciovej spoločnosti, ktorý získala zmluvou od zakladateľov alebo od spoločníkov. Zmluva podlieha právnemu režimu § 59a Obchodného zákonníka vtedy, ak protihodnota je najmenej vo výške 10% základného imania. Jednou zmluvnou stranou musí byť vždy spoločnosť ako zmluvný nadobúdateľ majetku a druhou stranou je (okrem iných) osoba blízka spoločníkovi alebo zakladateľovi spoločnosti. Pre účinnosť zmluvy sa vyžaduje uloženie zmluvy a znaleckého posudku, ktorého predmetom je ocenenie nadobúdaného majetku, do zbierky listín.

35. Obdobne účelom ustanovenia § 196a Obchodného zákonníka je prísnejšie upraviť režim pre osoby konajúce menom spoločnosti a osoby im blízke pri scudzovaní majetku spoločnosti pre seba, keď tento podmieňuje súhlasom dozornej rady a len za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku. Nedodržanie podmienok tohto ustanovenia, na rozdiel od predchádzajúceho, spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

36. Oba prípady, či už žalobca napadnutou zmluvou nadobudol alebo previedol majetok prostredníctvom člena predstavenstva, pričom druhým účastníkom vzťahu bola blízka osoba člena predstavenstva, teda vyžaduje splnenie ďalších, modifikovaných podmienok, ktoré upravujú uzatváranie zmlúv tohto typu a ktoré ak neboli splnené, je napadnutá zmluva neplatná respektíve neúčinná. Nebolo sporné, že zmluve o postúpení pohľadávky nepredchádzal súhlas dozornej rady žalobcu, ani znalecký posudok vložený do zbierky listín.

37. Žalovaní však popreli skutkové tvrdenie žalobcu, že sú si navzájom blízkymi osobami. Preukázanie tohto tvrdenia je kľúčové, aby sa naplnila hypotéza ako ust. § 59a tak aj §196a ObZ. Vo všeobecnosti, pojem blízka osoba upravuje ust. § 116 OZ, v zásade do dvoch kategórii. Žalovaní nie sú príbuzní v priamom rade, súrodenci ani manželia, preto v ich prípade prichádza do úvahy len kumulácia dvoch podmienok. Prvou je príbuzenský vzťah a druhou skutočnosť, že ujmu jedného z nich by druhý pociťoval ako vlastnú. Už z uvedeného je zrejmé, že nepôjde o akúkoľvek vzájomnú väzbu, ale len o bezprostredný vzťah určitej kvality, silnejšej citovej väzby, viac než obvyklej rodinnej súdržnosti. Zároveň platí, že pokiaľ majú dve osoby spoločnú blízku osobu, v tomto prípade manželku žalovaného, ktorá je sestrou žalovanej, nerobí to automaticky z týchto osôb osoby blízke, tak ako to mal na mysli zákonodarca vo vyššie citovaných ustanoveniach. Žalobca takto kvalifikovaný vzťah medzi žalovanými nepreukázal a neprodukoval ani žiadne objektívne skutočnosti, z ktorých by sa o intenzite vzťahu žalovaných a dôvodnosti pociťovania ujmy druhého ako vlastnej dalo uvažovať. Samotná pôžička (pôvodne kúpna cena) a uzavretie napadnutej zmluvy nestačí. Naopak, tvrdenie žalobcu spochybňuje skutočnosť, že žalovaná pred takmer štyridsiatimi rokmi opustila Slovensko, odvtedy žije v zahraničí a minimálne desať rokov po jej odchode nemohli byť žalovaní objektívne v kontakte. Zmena spoločenských pomerov kvalitu ich vzťahu nezmenila, keď aj napríklad v prípade otcovej choroby, túto situáciu riešili sestry, bez účasti žalovaného. V tomto smere žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Jednou zo zásad, na ktorej je budovaný civilný spor, je zásada kontradiktórnosti, kedy sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení tak, aby súd mohol jej skutkové závery bez pochybností prijať. Okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Dôkazné bremeno ohľadom rozhodujúcich skutočností leží na tej strane konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. V prípade, že sa jej to nepodarí, nesie, ako subjekt civilného sporu, zodpovednosť za neúspech v konaní.

38. V predmetnej veci to znamená, že nesplnenie špeciálnych podmienok ust. §§ 59a, 196a ObZ, pri absencii blízkej osoby ako kontraktora, nespôsobuje neplatnosť či neúčinnosť napadnutej zmluvy. Súd vyhodnotil napadnutú zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi žalobcom a žalovanou dňa 23.01.2007 za platnú, účinnú a s dohodnutým záväzkom žalobcu zaplatiť žalovanej cenu pohľadávky vo výške 31.991,-Eur do 28.02.2007.

39. Treba zároveň dodať, že citované ustanovenia boli predmetom obsiahlej novely Obchodného zákonníka, ktorou zákonodarca už vtedy reagoval na legislatívu a judikatúru orgánov Európskej únie. Najmä o ochrane majetku obchodných spoločností. V širšom zmysle nie len minoritných štatutárov, akcionárov, ale aj veriteľov, zneužitím postavenia osôb oprávnených konať za obchodnú spoločnosť, prostredníctvom predaja majetku alebo nepeňažných vkladov, s cieľom vyhnúť sa tak napríklad aj riadnemu plneniu povinností, či už pri likvidácii spoločností alebo ich úpadku, voči veriteľom, ktorou bola aj žalovaná. Okolnosti napadnutej zmluvy sú diametrálne odlišné. Výsledkom nebolo účelové vyvádzanie majetku spoločnosti v prospech osoby za ňu konajúcej (ani jej blízkej), ale prevzatie a plnenie existujúceho dlhu za dcérsku obchodnú spoločnosť, čo je pozitívny prejav korporátnej lojality a ako taký nemôže byť v rozpore so záujmami akcionárov. Obchodná spoločnosť IMEXIM PRODUCTION a.s. bola založená akcionármi - žalobcom a jeho dvoma členmi predstavenstva. Zo žiadosti o výmaz tejto spoločnosti z obchodného registra z roku 2008 vyplýva, že žalobca bol v tom čase stále akcionárom. Dvaja členovia štatutárneho orgánu žalobcu boli dvomi z troch členov predstavenstva spoločnosti, ďalšie totožné osoby sedeli v dozorných radách. Pri takomto vlastníckom a štatutárnom prepojení súd nemal pochybnosti minimálne (ak už nejde o jeden podnik) o rozhodujúcom vplyve žalobcu na podnikateľskú činnosť spoločnosti IMEXIM PRODUCTION, a.s. Logickým kauzálnym následkom bolo, že žalobca (akcionári) prijal zodpovednosť za zlú obchodnú politiku spoločnosti IMEXIM PRODUCTION a.s., zodpovednosť vyjadrenú nevyhýbaním, ale prevzatím záväzkov za spoločnosť IMEXIM PRODUCTION, a.s., ktorých bolo nepochybne viac.

40. Keďže k tomu nesporne došlo - niektoré zmluvy, pristúpenie a oznámenia o postúpení pohľadávky sú súčasťou spisu - je zrejmé, že členovia predstavenstva žalobcu rozhodli vo viacerých prípadoch plniť dlhy za dlžníka, spoločnosť IMEXIM PRODUCTION, a.s., rôznym veriteľom. Robili tak bez rozhodnutia predstavenstva, prijatého nadpolovičnou väčšinou na schôdzi, z ktorej sa vyhotovovala zápisnica. Tvrdenie, že výklad stanov predpokladal kolektívne rozhodnutie, nemá, v tejto agende, v praxi žalobcu oporu. Ak schôdze absentovali úplne, nie je možné spravodlivo vznik zodpovednostného vzťahu dodatočne odôvodňovať konaním alebo opomenutím, ktoré v rozhodnom čase objektívne žiaden z členov predstavenstva ako porušenie stanov nehodnotil alebo ani nemohol splniť, rozhodnutia o sanácii dlhov dcérskej spoločnosti boli prijímané individuálne, v každom prípade mimo schôdzí predstavenstva. Procesnú obranu žalobca nevyvrátil ani prípadnými zápisnicami či písomnými prehláseniami, tak ako to podľa jeho súčasného názoru predpokladali stanovy. Ak teda žalovaný rozhodnutie prijal a zrealizoval sám, bez vedomia ostatných členov predstavenstva, konal v zmysle bežnej internej praxe a v súlade s Článkom 13 ods. 8 Stanov.

41. Pokiaľ žalovaný neporušil žiadnu zákonnú, záväzkovú alebo inú povinnosť, chýba základná podmienka pre vznik jeho zodpovednosti za škodu. Ak sa úhrada dlhov spoločnosti IMEXIM PRODUCTION a.s. diala bežne z prostriedkov žalobcu, chýba aj predpoklad vzniku škody ako majetkovej ujmy. Žalobca podniká bez problémov dodnes (zdroj Finstat). Súd vyhodnotil prostriedok procesného útoku o zodpovednosti žalovaného škodu za nedôvodný.

42. Takisto súd vyhodnotil tvrdenie o bezdôvodnom obohatení žalovanej, majúc za to, že, vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, neprijala plnenie z neplatného, zrušeného, odpadnutého právneho úkonu, či bez právneho dôvodu alebo z nepoctivých zdrojov.

43. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v konaní úspešní, žalovanej však žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.