Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-28-2022.pdf
PDF · 73.83 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/28/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: E. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX, Q., zastúpeného JUDr. Zuzanou Bejdovou, LL.M., advokátkou so sídlom V. XX, M. M., proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo v P á r n i c i, so sídlom 176, Párnica, IČO: 00 191 116, zastúpenému JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom so sídlom A. S. XXXX/XX, U. Z., o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 40 645,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 7C/9/2019-314 zo dňa 09. 09. 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 89,54 eur s príslušenstvom (I.), p o n e c h á v a nedotknutý.
V ostatných častiach (II., III.) rozsudok z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín čiastočne vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného vyplatiť mu sumu 89,54 eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že žalovaný užíva poľnohospodársku pôdu, ktorej vlastníkom je žalobca, bez právneho dôvodu. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, ktorá bola medzi účastníkmi spornou, vychádzal z obvyklej výšky nájmu za rok 2018 zverejnenej na webovej stránke ministerstva pôdohospodárstva, keď konštatoval, že žalovaný je bezpochyby podnikateľom, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť, a teda sa jedná o poľnohospodársku pôdu, tak ako je špecifikovaná v zákone o nájme poľnohospodárskych pozemkov (§ 1 ods. 2, 3). V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi i úroky z omeškania vo výške 5 % ročne.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v zamietavajúcej časti a vec vrátil na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že zo strany súdu došlo k nesprávnej aplikácii právnej normy - zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy na prejednávaný prípad pokiaľ išlo o výšku bezdôvodného obohatenia. Náhradu za užívanie nehnuteľnosti je potrebné posúdiť v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie objektívneho charakteru a predpokladom je iba to, že stav obohatenia vznikol, t. j. objektívne vzniknutý stav, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Určenie výšky bezdôvodného obohatenia musí vychádzať z ocenenia prospechu, ktorý obohatenému užívaniu veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobnej veci spravidla formou nájmu a ktorý by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Súd mal podľa jeho
názoru pri určení výšky vychádzať z predložených znaleckých posudkov, resp. odborného vyjadrenia znalca, pričom i v priebehu konania žalobca poukazoval na konkrétne rozhodnutia týkajúce sa užívania nehnuteľnosti bezplatne uzavretej nájomnej zmluvy a po ustálení, že sa jedná o pozemky, ktoré nie sú poľnohospodárskou pôdou.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne vysvetlil, prečo vychádzal pri ustálení výšky nájmu zo zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že sporné pozemky nie sú poľnohospodárskou pôdou, keďže samotný žalobca popísal druhy stavieb, ktoré sú postavené na jednotlivých pozemkoch a ktoré slúžia družstvu pre poľnohospodárske účely. Poprel i tvrdenie žalobcu, že predložená fotodokumentácia preukazuje aktuálny stav predmetných pozemkov s tým, že by na nich mali byť vytvorené nelegálne skládky odpadu a pod.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanom odvolaní. Okrem iného poukázal na to, že z jazykového a teologického výkladu § 1 zákona č. 504/2003 Z. z. vyplýva, že definícia poľnohospodárskej pôdy sa vzťahuje len pre účely uzatvorenia nájomnej zmluvy, pričom normotvorca nemal záujem zmeniť výklad charakteristiky pozemkov, tak ako to uviedol v bode VI. Odvolania. Všetky pozemky majú evidované BPEJ0 a po preklopení do registra „C“ majú charakter zastavanej plochy a nádvoria. Pokiaľ sú v súčasnej dobe vedené v registri „E“, zápis v katastri nehnuteľností orná pôda ako druh pozemku nie je záväzný.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Ako vyplynulo z doterajšieho priebehu konania žalobca sa domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie jemu vlastnícky patriacich nehnuteľností v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
7. Vychádzajúc z týchto skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď skúmal, či na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v dôsledku neoprávneného užívania predmetných nehnuteľností a v akej výške.
8. Medzi účastníkmi bolo nesporným, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti bez platne uzavretej nájomnej zmluvy, a teda bez právneho dôvodu. Sporným zostala výška bezdôvodného obohatenia, keď žalobca v priebehu konania tvrdil, že sa v danom prípade nejedná o poľnohospodársku pôdu a teda i pri výške bezdôvodného obohatenia súd nemôže vychádzať zo zákona č. 504/2003 Z. z.
9. Aj podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci v danom prípade je potrebné ustáliť, či žalovaný užíva sporné nehnuteľnosti na poľnohospodárske účely, lebo len v takom prípade by bolo možné konštatovať, že žalobcovi prislúcha vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške tak ako to ustálil súd prvej inštancie, a teda vo výške obvyklého nájmu za prenájom poľnohospodárskej pôdy. Tu je potrebné sa stotožniť s názorom prvoinštančného súdu, ktorý vychádzal z ust. § 1 citovaného zákona, a tým i obvyklého nájmu na rok 2018, tak ako to zdôvodnil v bodoch 36., 37., 38. dôvodov napadnutého rozhodnutia.
10. Neobstojí argumentácia žalobcu, keď tvrdí, že v danom prípade nemožno vychádzať z citovaného zákona, lebo práve s prihliadnutím na špecifickú činnosť žalovaného zákonodarca upravil výšku nájmu v zákone č. 504/2003 Z. z., pričom za poľnohospodárske pozemky považoval i pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely. Nie je rozhodujúce ani to, či pozemok „po preklopení“ do registra „C“ bude vedený ako zastavaná plocha. O úmysle zákonodarcu nerozlišovať tieto skutočnosti svedčí i fakt, že v súčasnej dobe (novela účinná od 01. 05. 2021) v § 1 ods. 2 písm. b/ už výslovne za poľnohospodárske pozemky je potrebné považovať i zastavané pozemky evidované v registri „C“.
11. Na druhej strane ale k pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie došlo v tom, keď bez ďalšieho konštatoval, že pokiaľ žalovaný vykonáva poľnohospodársku činnosť, bezpochyby sa jedná o
poľnohospodárske účely, na ktoré slúžia predmetné pozemky zastavané stavbami postavenými do 24. 06. 1991.
12. Tak ako je to už vyššie uvedené základným predpokladom pre posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia v tomto prípade bude potrebné skúmať, či sporné nehnuteľnosti aj fakticky slúžia poľnohospodárskemu účelu, a teda či ich skutočne žalovaný za týmto účelom i využíva, lebo len potom bude môcť súd prvej inštancie vo veci rozhodnúť. Vzhľadom na rozdielne tvrdenia účastníkov bude zrejme potrebné, aby súd vykonal ohliadku na mieste samom a zistil, v akom stave sa nehnuteľnosti nachádzajú, či sú skutočne nevyhnutné pre vykonávanie činnosti žalovaného, lebo len takýmto spôsobom bude možné ustáliť výšku obvyklého nájmu i s prihliadnutím na predložené listinné dôkazy zo strany žalobcu (znalecký posudok, odborné vyjadrenie).
13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).