Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Sa-6-2018.pdf
PDF · 82.51 KB
No categories available
14Sa/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: B&B Business Solutions, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 380/18, Nová Dubnica, IČO: 46 338 161, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mikita s.r.o., so sídlom 1. mája 11, Trenčín, IČO: 36 861 901 proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Generálny riaditeľ, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, Generálneho riaditeľa, Bratislava č. UPS/US1/KGRAVSU/BEZ/2017/18089, 2017/204117 zo dňa 29. novembra a rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sprostredkovateľských služieb č. UPS/US1/SSZOSK/ BEZ/2017/13072-1 zo dňa 31. mája 2017 z r u š u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru sprostredkovateľských služieb číslo: UPS/ US1/SSZOSK/BEZ/2017/13072-1 zo dňa 31.05.2017 o zrušení povolenia žalobcu na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, vydaného rozhodnutím č. 2015/80760/12834/OSS zo dňa 18.05.2015.
2. Žalobca v podanej správnej žalobe poukázal na znenie ustanovenia § 31 ods. 2, 3 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti (ďalej len zákon) a zdôraznil, že z neho jasne vyplýva, že podmienkou toho, aby ústredie zrušilo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania (za predpokladu, že takáto agentúra neprideľovala dočasných zamestnancov v období jedného roka) je, že oprávnená osoba, taxatívne vymedzená v treťom odseku § 31 zákona podá návrh na jeho zrušenie. Žalobca upozornil na to, že v jeho právnej veci nebol žiaden takýto návrh podaný a teda nie je splnená základná podmienka na zrušenie vydaného povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.
3. Okrem toho mal za to, že v dôsledku nepoznania alebo nerešpektovania všeobecne uznaných metód interpretácie práva, resp. konkrétnych právnych noriem došlo k nesprávnej interpretácii, výkladu ust. § 31 ods.2 zákona. Striktný jazykový výklad a mechanická aplikácia na zistený skutkový stav, bez bližšieho skúmania ich účelu a zmyslu, je nielen nesprávna, ale aj nezákonná a v rozpore s princípmi právneho štátu. V zmysle uvedeného je potom záver žalovaného, že v jeho prípade boli splnené podmienky na zrušenie povolenia nesprávne, ústavne neudržateľné a právne neobhájiteľné. Poukázal pritom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky.
4. Žalovaný žiadal správnu žalobu zamietnuť, pričom trval na vecnej správnosti a zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázal na znenie ustanovení § 31 ods. 1 písm. f), § 31 ods.2 písm. b) a § 12 písm. l) zákona ako aj ustanovenie § 18 ods.1 správneho poriadku. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že v danom prípade nejde o návrhové konanie, nakoľko správny orgán prvého stupňa je povinný začať konanie ex offo vždy, len čo boli splnené podmienky ustanovené v hmotnoprávnych predpisoch (zásada oficiality). Správnemu orgánu sa neponecháva na úvahu, či konanie začne alebo nie. K začatiu správneho konania na podnet správneho orgánu môže dôjsť na základe rôznych impulzov predovšetkým poznatkov z vlastnej činnosti správneho orgánu. V predmetnej právnej veci prvostupňový orgán kontrolou doručených správ o činnosti žalobcu za rok 2016 zistil, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa § 31 ods.2 písm. a) zákona a preto začal konať. Zdôraznil, že ústredie musí zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak agentúra naplnila niektorú z troch alternatív, a to a) neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka, b) neposkytla ústrediu správu o svojej činnosti v zákonom stanovenej lehote alebo nedisponuje vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000 eur, resp. v tejto správe uviedla nepravdivé údaje c) porušila zákaz nelegálneho zamestnávania. Uvedené je v zákone vyjadrené jednoznačne a správny orgán nemá možnosť voľnej úvahy pri rozhodovaní o porušení zákonom stanovených povinností agentúry.
5. K žalobnému bodu, ktorým žalobca namietal formalistický prístup správnych orgánov uviedol, že zákon o službách v zamestnanosti nepozná výnimku z tvrdosti zákona. Porušenie uvedenej zákonnej povinnosti nemožno ospravedlňovať tým, že v nasledujúcich rokoch už k takémuto porušeniu nedošlo.
6. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd o veci rozhodol bez pojednávania, nakoľko účastníci jeho nariadenie nežiadali, pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je tu dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods.1 písm. g) SSP.
7. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu vo veci zrušenia jeho povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania č. 2015/80760/12834/OSS zo dňa 18.05.2015.
8. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobcovi bolo rozhodnutím zo dňa 18.05.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2015 vydané povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, a to na dobu neurčitú. Dňa 21.03.2017 bola ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny žalobcom doručená správa o vykonávaní činnosti, z ktorej vyplynulo, že v období od 01.01.2016 do 31.12.2016 žalobca pridelil k užívateľskému zamestnávateľovi 0 zamestnancov.
9. Dňa 12.04.2017 vydal prvostupňový správny orgán upovedomenie o začatí správneho konania v zmysle § 33 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb., ktoré bolo žalobcovi riadne doručené. Následne dňa 31.05.2017 vydalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sprostredkovateľských služieb rozhodnutie o zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania z dôvodu podľa 31 ods.2 písm. a) zákona. Na odvolanie žalobcu sa vecou zaoberal žalovaný, ktorý rozhodnutie orgánu prvého stupňa ako zákonné potvrdil, pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, v ňom obsiahnutými.
10. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. agentúra dočasného zamestnávania je povinná: a) zabezpečovať ochranu osobných údajov dočasného agentúrneho zamestnanca podľa osobitného predpisu, b) umožniť dočasnému agentúrnemu zamestnancovi uplatniť právo na slobodu združovania sa a právo na kolektívne vyjednávanie, c) umožniť prístup dočasnému agentúrnemu zamestnancovi k odbornému vzdelávaniu alebo k získaniu odborných zručností, a to aj pred jeho pridelením alebo v období medzi jeho prideleniami k užívateľskému zamestnávateľovi, s cieľom zvýšiť jeho zamestnateľnosť, d) umožniť prístup dočasnému agentúrnemu zamestnancovi k zariadeniam starostlivosti o deti,
e) vytvoriť podmienky na výkon kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti, poskytnúť informácie a doklady orgánom kontroly a f) poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok na formulári, ktorého vzor určí ústredie, v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka, g) disponovať vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000 eur; ústredie zisťuje splnenie tejto podmienky vo verejnej časti registra účtovných závierok..
11. Podľa § 31 ods. 2 zák. č. 5/2004 Z.z. ústredie môže agentúre dočasného zamestnávania na základe návrhu podľa odseku 3 pozastaviť činnosť do odstránenia nedostatkov alebo zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Ústredie zruší povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak agentúra dočasného zamestnávania: a) neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka, b) nesplnila povinnosť podľa odseku 1 písm. f) alebo písm. g) alebo v správe o činnosti uviedla nepravdivé údaje, c) porušila zákaz nelegálneho zamestnávania.
12. Podľa § 31 ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z. návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania môže podať: a) príslušný daňový úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti daní, 33) b) príslušný úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti, c) príslušný inšpektorát práce, ktorý zistil porušenie pracovnoprávnych predpisov, predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 22kd) d) Sociálna poisťovňa, ak zistila nesplnenie povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, e) zástupca zamestnancov, ak bolo kontrolou podľa osobitného predpisu 33a) zistené porušenie pracovnoprávnych predpisov, f) občan, ktorý bol činnosťou agentúry dočasného zamestnávania poškodený.
13. Podľa § 70 ods. 1 na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae) a af) a § 13 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. b) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. V zmysle ust. § 70 sa na administratívne konanie, v ktorom je ústredie práce oprávnené rozhodovať o zrušení povolenia na vykonávanie agentúry dočasného zamestnávania použije správny poriadok za podmienky, že ak zákon č. 5/2004 Z.z. neustanovuje inak.
15. Správny súd vo všeobecnosti konštatuje, že podľa správneho poriadku možno začať konanie dvoma spôsobmi, a to buď na návrh účastníka konania (tzv. dispozičná zásada) alebo z úradnej moci (tzv. zásada oficiality). Konanie, ktoré sa začína na podnet správneho orgánu, je začaté dňom, keď správny orgán urobil prvý úkon voči účastníkovi. Za takýto úkon sa považuje okamih, keď bola účastníkovi predpísaným spôsobom doručená prvá písomnosť alebo iná písomnosť obsahujúca súčasne upovedomenie o začatí konania.
16. Zákon č. 5/2004 Z.z. však v ustanovení § 31 ods.2 výslovne stanovuje, že konanie o zrušenie povolenia začína na návrh, a to na návrh konkrétne stanovených subjektov. Zákon teda obsahuje vlastnú úpravu otázky začatia administratívneho konania, keď výslovne stanovuje subjekty oprávnené podať návrh, ktorým sa iniciuje administratívne konanie. V tomto ohľade teda prisvedčiť žalobnej námietke žalobcu, že zákon stanovuje jediný možný spôsob začatia, a to návrh podaný zákonom povolanými osobami. Uvedená výslovná a jasná právna úprava stanovuje veľmi konkrétne spôsob začatia konania, a teda vylučuje použitie správneho poriadku v tejto otázke. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán nemal možnosť postupovať tak, že by začal konanie z vlastného podnetu. Takýto postup nebol v súlade so zákonom a nebol teda schopný vyvolať zákonom predpokladané účinky začatia konania. Administratívne konanie riadne nezačalo a nemohlo byť zavŕšené vydaním žiadneho rozhodnutia. Za tejto situácie teda žalobca správne poukázal na pochybenie, ktoré je samé o sebe dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo napriek uvedenému vydané. S poukazom na takýto dôvod zrušenia rozhodnutia sa správny súd nezaoberal vecnou správnosťou žalobou napadnutého rozhodnutia a súčasne vzhľadom na to, že administratívne konanie riadne
nezačalo, t.j. nebol podaný zákonom stanovenou osobou návrh, súd rozhodnutie žalovaného zrušil bez toho, aby vec vrátil na ďalšie konanie.
17. Pokiaľ ide o náhradu trov konania tak, žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto bol žalovaný zaviazaný na ich úhradu podľa § 167 ods.1 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).