Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-63-2016.pdf
PDF · 102.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12Csp/63/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, reg. č. 542 097 902, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o zaplatenie 1.432,40 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.361,90 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 334,63 Eur od 03.06.2018 do zaplatenia a zo sumy 1.027,27 Eur od 17.06.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva právo voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 90,16 %, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.11.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.432,40 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 303,75 Eur od 03.06.2015 do zaplatenia, vo výške 27,48 % ročne zo sumy 896,75 Eur od 17.06.2015 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 334,63 Eur od 03.06.2015 do zaplatenia a zo sumy 1.027,27 Eur od 17.06.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 11.09.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi viazaný spotrebiteľský úver vo výške 588,70 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok dlžníka vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 24-och mesačných splátok vo výške 30,95 Eur, t.j. celkom 742,80 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.10.2013. V zmysle zmluvy bol úver žalovanému poskytnutý tak, že peňažné prostriedky boli uhradené na účet predajcu. Podľa bodu 2.1. úverových zmlúv sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver riadne a včas, no z dlžnej sumy uhradil len časť, a to sumu 423,05 Eur. Súčasne dňa 11.09.2013 došlo k uzatvoreniu Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, obsahom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- Eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý
revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný bol oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru alebo služieb v obchodných miestach, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty, prevodom na účet alebo iným dohodnutým spôsobom. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.110,98 Eur tak, že sumu 1.059,32 Eur čerpal výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach a prevodom na svoj vlastný účet a sumu 51,66 Eur predstavujú poplatky účtované podľa zmluvy ako súčasť úverovej istiny. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný do dnešného dňa len časť dlžnej sumy vo výške 331,98 Eur. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 02.06.2015 a vo vzťahu k zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere dňa 16.06.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného stal splatným v celom rozsahu. V zmysle zmluvy bola nesplatená istiny úveru vo výške 1.059,07 až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby podľa zmluvy. Žalobca si vzhľadom na omeškanie žalovaného uplatnil nárok na úroky z omeškania.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek tomu, že mu bol žalobný návrh riadne doručený.
3. Súd podľa § 180 C.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť riadne a včas neospravedlnil, v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí neúčasť ospravedlnili a vyjadrili súhlas s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Nebol dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami žalobcu, výpisu z obchodného registra, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, platobnej histórie, potvrdenia o odfinancovaní a zaplatení splátok, oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, potvrdenia o odfinancovaní a zaplatení splátok a zistil skutkový stav veci.
5. Dňa 11.09.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných kariet (ďalej len "Zmluva o úvere"), predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru vo výške 588,70 Eur na nákup tovaru, pri priamej platbe predajcovi 100,- Eur. Predmetný úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 24-och mesačných splátkach vo výške 30,95 Eur so splatnosťou každej splátky 15. deň v mesiaci, so splatnosťou 1. splátky dňa 15.10.2013, konečnou splatnosťou úveru dňa 15.09.2015 pri fixnej výške úrokovej sadzby 23,40 %. RPMN bola stanovená vo výške 26,09 %, priemerná RPMN 46,06 %. Dňa 11.09.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, obsahom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- Eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný bol oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru alebo služieb v obchodných miestach, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty, prevodom na účet alebo iným dohodnutým spôsobom. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.110,98 Eur tak, že sumu 1.059,32 Eur čerpal výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach a prevodom na svoj vlastný účet a sumu 51,66 Eur predstavujú poplatky účtované podľa zmluvy ako súčasť úverovej istiny.
6. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, a preto právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 02.06.2015. Dlžná suma vo výške 373,33 Eur bola v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.06.2015 špecifikovaná ako úverová istina 303,75 Eur, dlžné úroky, poplatky a poistné 30,88 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 38,70 Eur. Žalovaný z čerpaného úveru 588,70 Eur uhradil sumu 423,05 Eur. Pokiaľ ide o zmluvu o revolvingovom úvere, žalovaný záväzok rovnako riadne a včas neplnil, uhradil len časť dlžnej sumy vo výške 331,98 Eur, a preto právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 16.06.2015. Dlžná suma vo výške 1.059,07 Eur bola v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru zo dňa 25.06.2015 špecifikovaná
ako úverová istina vo výške 896,75 Eur, dlžné úroky, poplatky a poistné vo výške 130,52 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 31,80 Eur.
7. Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
9. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
12. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol so spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
13. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 11.09.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 588,70 Eur, pričom žalovaný z predmetného úveru uhradil sumu 423,05 Eur a súčasne žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca sumu 1.110,98 Eur a uhradil len časť dlžnej sumy vo výške 331,98 Eur, a preto právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 16.06.2015. Predmetná zmluva spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, pretože podľa spôsobu spracovania boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - právnym predchodcom žalobcu ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - žalovaným ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania - na nákup tovaru a služieb, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v inej právnej forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Vzhľadom na charakter predmetnej zmluvy o úvere a účastníkov zmluvy je potrebné na zmluvný vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok, obsahuje obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru, a preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v celkovej výške 1.361,90 Eur titulom neuhradenej úverovej istiny zo zmluvy o úvere vo výške 303,75 Eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 30,88 Eur a titulom neuhradenej dlžnej úverovej istiny zo zmluvy o revolvingovom úvere vo výške 896,75 Eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 130,52 Eur. Vo vzťahu k nákladom na vymáhanie súd žalobný návrh zamietol, pretože žalobca v tejto časti žalobný nárok nepreukázal.
17. Keďže žalovaný riadne a včas po vyhlásení okamžitej splatnosti nevrátil poskytnutý úver vznikol žalobcovi v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (pre rozhodné obdobie bola stanovená sadzba vo výške 0,05%) zákonný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 334,63 Eur od 03.06.2018 do zaplatenia a zo sumy 1.027,27 Eur od 17.06.2015 do zaplatenia (deň nasledujúci po zosplatnení), na zaplatenie ktorých súd žalovaného zaviazal a vo zvyšnej časti nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.
18. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti určil žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p., keďže neboli zistené zákonné podmienky pre určenie dlhšej lehoty, resp. povolenie splniť si povinnosť v splátkach.
19. Pokiaľ ide o nárok na úhradu zmluvných úrokov z úveru, t.j. vo výške 23,40 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 303,75 Eur od 03.06.2015 do zaplatenia a vo výške 27,48 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 896,75 Eur od 17.06.2015 do zaplatenia, súd v tejto časti žalobný návrh zamietol, pretože bolo preukázané, že strany sporu si dojednali zmluvné úroky vo výške 23,40 % ako fixné do doby splatnosti úveru. Žalobca pristúpil v zmysle zmluvných dojednaní k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi zmluvné úroky odo dňa účinkov zosplatnenia nepatria. Súd vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. ÚS IV. 476/2012 zo dňa 18.09.2012, z ktorého vyplýva, že Ústavný súd SR súhlasil s názorom odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnuté úroky z úveru nevzniká, iba právo na úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Súčasne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove vydaného v konaní sp. zn. 6Co/190/2014 dňa 30.06.2015 z ktorého vyplýva, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto zmluvná úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z.z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom konaní súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia nezaplatenej časti poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 1.361,90 Eur a nevyhovel vo zvyšnej časti uplatneného nároku, a preto súd priznal žalobcovi ako strane úspešnejšej v spore náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 90,16 % (žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 95,08 %, žalovaný mal úspech v rozsahu 4,92 %). O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.