Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-19-2022.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci proti obžalovanému M. Y., nar. XX.XX.XXXX, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 19.01.2022, č.k. 27T/73/2021-311, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.03.2022, takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste, spôsobe jeho výkonu a ochrannom opatrení.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
M. Y., nar. XX.XX.XXXX v T. trvale bytom: R. XXX/XX, D. F. t.č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov
o d s u d z u j e
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta, rozsudkom zo dňa 19.01.2022 č. k. 27T/73/2021-311 uznal obžalovaného M. Y. za vinného, že od presne nezistenej doby bližšie nezisteným spôsobom si bez oprávnenia zadovážil a až do jeho zadržania v čase o 17.16 hod dňa 14.04.2021 v meste K., na poľnej ceste za betonárkou v katastrálnom území obce Y., časť A., u seba, v osobnom motorovom vozidle zn. Audi A3, striebornej farby, EČ: NR-836LF, neoprávnene prechovával 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom sušených rastlín rodu Cannabis s hmotnosťou 58,57 g, s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 17,7 % hmotnostných, čo predstavuje 10.367 mg THC, čo zodpovedá minimálne 117 obvykle
jednorazovým dávkam drogy, v hodnote najmenej 702,84 eur, keď podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú rastliny rodu Cannabis (konopa) zaradené do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) je zaradený do I. skupiny psychotropných látok, pričom M. Y. bol rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/161/2014 zo dňa 01.04.2015, právoplatným dňa 01.04.2015, odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, teda neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku a už bol za taký čin odsúdený,
čím spáchal
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci - peňažných prostriedkov sume 1.600 eur, ktoré boli po podaní obžaloby zložené dňa 23.11.2021 na účet Okresného súdu Galanta, druh trov konania D15 cudzie peniaze, položka registra 5, rok 2021 (nájdené v príručnej taške v zadnom kufri osobného motorového vozidla Audi A3, striebornej farby s EČV: NR836LF). Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stal štát. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obžalovanému aj ochranný dohľad v trvaní 1 rok. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a to proti výroku o treste - treste prepadnutia veci. Prokurátor odvolanie v zákonnej lehote nepodal. 3. Podané odvolanie odôvodnil obžalovaný prostredníctvom obhajcu (skrátene) nasledovne: 3.1. Finančná čiastka 1.600 Eur neslúžila na spáchanie trestnej činnosti, ani neboli z príjmov z trestnej činnosti získané. 3.2. Obžalovaný bol obžalovaný zo zadováženia a prechovávania drogy a nie jej distribúcie, preto akékoľvek úvahy súdu, že tieto finančné prostriedky boli použité na spáchanie trestného činu, či mali byť výnosom z trestnej činnosti sú ničím nepodložené tvrdenia, ktoré neboli dokazované. 3.3. Obžalovaný nenesie dôkazné bremeno ohľadne pôvodu zaistených vecí, ale je vecou obžaloby preukázať obžalovanému vinu a spojitosť prepadnutej veci s páchaním trestnej činnosti, z ktorej je obžalovaný. 3.4. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné. Obžalovaný nemá žiadnu povinnosť uschovávať finančné prostriedky na určitom mieste, napr. v peňaženke. 4. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný, ako aj prokurátor zotrvali na svojich stanoviskách, pričom obžalovaný zdôraznil, že suma 1.600 Eur bola pôžičkou od svedka C. B., ktoré jeho rodine vrátil otec obžalovaného. V minulosti mu z motorového vozidla odcudzili mobilný telefón a od tohto momentu si ukladal tašku do batožinového priestoru. 5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 7. Po preskúmaní napadnutého výroku, v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov v ňom uvedených, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné. 8. Rozsudkom citovaným v odseku 1 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania tam citovaného obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona. 9. Prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie o treste prepadnutia veci tak, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že peňažné prostriedky vo výške 1.600 Eur sú výnosom z trestnej činnosti. Súd neuveril tvrdeniu obžalovaného o existencii pôžičky, nakoľko v zmysle zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov zo dňa 14.4.2021 bola finančná hotovosť v sume 1.600 eur nájdená v príručnej taške v zadnom kufri, čo nie je obvyklé miesto na uloženie finančnej hotovosti pochádzajúcej z pôžičky. Naproti tomu takéto ukrytie finančnej hotovosti vyvoláva presvedčenie, že išlo o výnos z trestnej činnosti. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že obžalovaný ako strana trestného konania sa môže obhajovať spôsobom, aký uzná za vhodný, napr. aj klamať. 10. Úvahy a právne závery uvedené v predchádzajúcom odseku nepovažuje odvolací súd za správne. 11. Sťažnostný súd sa stotožňuje s názorom obžalovaného, že dôkazné bremeno v trestnom konaní nesie prokurátor. Ak prokurátor tvrdil, že je dôvodné uložiť obžalovanému trest prepadnutia veci, bol povinný v trestnom konaní preukázať, že peňažné prostriedky vo výške 1.600 Eur boli použité na spáchanie trestného činu alebo boli určené na spáchanie trestného činu alebo sú výnosom z trestnej činnosti. 12. Prvostupňový súd dospel k záveru, že peňažné prostriedky predstavujú výnos z trestnej činnosti. Vyvodil ho zo skutkového zistenia, podľa ktorého boli peňažné prostriedky zaistené v príručnej taške v kufri motorového vozidla a ich uloženie do kufra motorového vozidla pri ich legálnom pôvode
pôsobí nelogicky. Prvostupňový súd však opomenul do svojej úvahy zahrnúť skutočnosť, že peňažné prostriedky sú druhovo určené veci a ich pôvod, pri zohľadnení len ich existencie, nie je možné identifikovať. Neponúkol prakticky žiadnu úvahu, prečo je logické oddeľovať miesto, na ktorom sú finančné prostriedky uskladnené, s poukazom na ich pôvod (legálny alebo ilegálny), ktorý nie je možné vizuálne identifikovať. Prvostupňový súd vôbec nezohľadnil, že trestná činnosť obžalovaného, v rozsahom akom bola podľa výroku o vine preukázaná, spočívala len v neoprávnenom zadovážení a prechovávaní omamných a psychotropných látok, a nie v ich predaji tretím osobám. Akým spôsobom chcel obžalovaný s týmto látkami naložiť, resp. prečo ich v motorovom vozidle viezol, nebol preukázaný. 13. Na základe vyššie uvedených zistení odvolací súd dospel k záveru, že v trestnom konaní nebolo preukázané, že zaistené peňažné prostriedky sú výnosom z trestnej činnosti, za ktorú bol obžalovaný uznaný v tomto trestnom konaní za vinného, neboli použité na spáchanie trestného činu alebo určené na jeho spáchanie, a preto nebol dôvod, aby bol trest prepadnutia veci obžalovanému uložený. 14. Čo sa týka ostatných výrokov, tvoriacich súčasť výroku a treste a výroku naň nadväzujúceho (ochranný dohľad), ich nesprávnosť nebola podaným odvolaním napadnutá, pričom odvolací súd pri ich prieskume nezistil žiadnu vadu, ktorá by odôvodňovala podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. 15. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.