Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5Csp/48/2018

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v spore žalobkyne: N., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, o nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

rozhodol:

I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.06.2018 doručený tunajšiemu súdu dňa 07.06.2018 sa z a m i e t a.

II. Náhrada trov konania sa stranám sporu n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.01.2018 sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy uzatvorenej ako súčasť zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 18.10.2007 medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy uzatvorenej ako súčasť zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 15.12.2007 medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila v prvom rade tým, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného (Consumer Finance Holding a.s.) bola dňa 18.10.2007 uzavretá zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX, pričom obsahom tejto zmluvy v ustanovení bodu VI. označenom ako „Vyhlásenie klienta zmluvy o poskytnutí pôžičky“ je dohoda o zrážkach zo mzdy napísaná malým ťažšie čitateľným písmom a tým, že žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného (GE Money a.s.) bola dňa 15.12.2007 uzavretá zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXXXX, pričom obsahom tejto zmluvy v časti označenej ako „Spoločné ustanovenia“ je dohoda o zrážkach zo mzdy napísaná malým ťažšie čitateľným písmom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, pre ktorý je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ - nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať. Vzhľadom k tomu, že ide o formulárový typ dohody, predstavuje takáto dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka. Podľa vyjadrenia žalobkyne umožňuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy (na základe dohody o zrážkach zo mzdy), zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú (skutočnosť) musí byť ohľad. Žalobkyňa pritom zároveň poukázala aj na rozsudok C-106/77 Simmenthal a na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12 Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o. Podľa vyjadrenia žalobkyne sa spotrebiteľ v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred

predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť o tom, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon, nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a a povinnostiach zmluvných strán. Podľa vyjadrenia žalobkyne, z obsahu oboch zmlúv vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná do textu zmluvy malým ťažšie čitateľným písmom je jednoznačne neprijateľnou zmluvnou podmienkou, rovnako predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje žiadne poučenie o dôsledkoch jej uzavretia a neobsahuje tiež ustanovenie , na základe ktorého mohol žalobca dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť, a preto je z uvedeného dôvodu takáto dohoda v zmysle ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa neplatná. Podľa vyjadrenia žalobkyne, žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy pri zmluve o pôžičke č. XXXXXXXXXX listom zo dňa 10.01.2017, prílohou ktorého bola zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX, obsahom ktorej je dohoda o zrážkach zo mzdy ako neprijateľná zmluvná podmienka a pri zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXXXX žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 16.07.2014, prílohou ktorého bola aj zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch, obsahom ktorej je dohoda o zrážkach zo mzdy ako neprijateľná zmluvná podmienka. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v súčasnosti sú z jej mzdy vykonávané zrážky zo mzdy v prospech žalovaného, a to na základe neprijateľných zmluvných podmienok, o čom súdu predkladá výplatnú pásku. Žalobkyňa je toho názoru, že z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, pričom žalobkyňa poukázala aj na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 17Co/43/2013 zo dňa 12.02.2013.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označila a predložila žalobkyňa Žiadosť a zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2007 uzatvorenú medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného, Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2007 uzatvorenú medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného, Výzvu žalovaného zo dňa 10.01.2017 adresovanú zamestnávateľovi žalobkyne, Výzvu žalovaného zo dňa 16.07.2014 adresovanú zamestnávateľovi žalobkyne a kópiu výplatnej pásky žalobkyne za mesiac 02/2018.

4. Súd mal z predloženej žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného (Consumer Finance Holding, a.s.) dňa 18.11.2007 za osvedčené, že žalobkyňa v právnom postavení dlžníka uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného v právnom postavení veriteľa formulárovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky za nasledovných podmienok: Schválená výška pôžičky: 55.000,00 Sk Výška mesačnej splátky: 1.778,00 Sk Počet mesačných splátok: 48 RPMN: 26,21%

5. Z predloženej Výzvy žalovaného zo dňa 10.01.2017 adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne vyplýva, že žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne (X.) o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne z titulu zostatku dlhu žalobkyne, pozostávajúceho z istiny vo výške 11,62 Eur, úrokov z omeškania vo výške 319,94 Eur a nákladov inkasného pokračovania vo výške 549,15 Eur, spolu vo výške 880,71 Eur, ktorú žiadal žalovaný mesačne zrážať zo mzdy žalobkyne.

6. Z predloženej zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného (GE Money, a.s.) dňa 15.12.2007 mal súd za osvedčené, že žalobkyňa v právnom postavení dlžníka uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného v právnom postavení veriteľa formulárovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru za nasledovných podmienok: Celková výška úveru: 100.000,00 Sk Výška mesačnej splátky: 2.069,00 Sk Počet pravidelných mesačných splátok: 72 Dátum prvej splátky do: 15.01.2008

Dátum každej ďalšej platby: k 15.dňu v mesiaci RPMN na úver: 15,11% Cena úveru: 148.968,00 Sk

7. Z predloženej Výzvy žalovaného zo dňa 16.07.2014 adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne vyplýva, že žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne (X. o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne z titulu zostatku dlhu žalobkyne, pozostávajúceho z istiny vo výške 2.114,04 Eur, riadneho úroku vo výške 915,59 Eur, úrokov z omeškania vo výške 4.551,14 Eur a nákladov inkasného pokračovania vo výške 230,80 Eur, spolu vo výške 7.811,57 Eur, ktorú žiadal žalovaný mesačne zrážať zo mzdy žalobkyne.

8. Z predloženej výplatnej pásky žalobkyne za mesiac február 2018 vyplýva, že jej bolo za mesiac február 2018 zrazených 99,13 Eur na exekúcie a 13,44 Eur na ostatné zrážky.

9. Vzhľadom na podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, postupujúc v súlade s ust. § 328 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a v lehote tam uvedenej pristúpil súd k rozhodnutiu o tomto návrhu.

10. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, na ktoré žalobkyňa v návrhu poukazovala, možno neodkladným opatrením strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa § 326 ods. 1 V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 326 ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Ďalej platí, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť tak, že ho odmietne, vyhovie mu - teda neodkladné opatrenie nariadi, zamietne neodkladné opatrenie v celom rozsahu alebo ho zamietne len čiastočne a čiastočne mu vyhovie.

18. Súd zároveň považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že slovenský právny poriadok poskytuje spotrebiteľom zvýšenú právnu ochranu za účelom vyrovnania jeho postavenia voči veriteľovi

ako zmluvne silnejšej strane, ktorá v prípade uzatvárania spotrebiteľských zmlúv obvykle predkladá vopred predpripravené, tzv. formulárové zmluvy. Niet teda pochýb, že týmto spôsobom veriteľ v zásade určuje obsah záväzkovo-právneho vzťahu a práve preto príslušná zákonná úprava (aj v porovnaní s úpravou spotrebiteľského práva v európskom meradle) zabezpečuje zvýšenú ochranu spotrebiteľa v širokom kontexte, po obsahovej stránke je pomerne striktná a chráni spotrebiteľa pred takými dojednaniami spotrebiteľskej zmluvy, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom rozsah tejto právnej úpravy musí súd rešpektovať. To však ale neznamená, že výklad ustanovení upravujúcich práva spotrebiteľa by mal úplne negovať vznik akejkoľvek povinnosti spotrebiteľa, pretože rovnako ako iné zmluvy, tak aj spotrebiteľské zmluvy zakladajú práva a povinnosti pre obe zmluvné strany, tzn. že aj spotrebiteľovi. Podstatou zákonnej ochrany spotrebiteľa teda nie je zabezpečenie úplného oslobodenia spotrebiteľa od akýchkoľvek povinností, na plnenie ktorých sa v zmluve svojím podpisov zaviazal, ale zabezpečenie takého zákonného rámca pri tvorbe zmluvných podmienok, aby bola dodržaná rovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán. Aj napriek zvýšenej ochrane poskytovanej spotrebiteľom právnym poriadkom Slovenskej republiky nemožno túto ochranu vykladať absolútne a aj keď je spotrebiteľ nepochybne slabšou stranou pri vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, je ako účastník vznikajúceho zmluvného vzťahu povinný si zmluvu pred jej podpisom pozorne prečítať a zvážiť jej podmienky, a pokiaľ tak neurobí, nemôže sa domáhať úľav pri plnení svojich zmluvných záväzkov a povinností len s odkazom na spotrebiteľský charakter zmluvy a týmto spôsobom sa zbavovať povinnosti dodržiavať zmluvné záväzky, ktoré sú v súlade so zákonom.

19. Žalobkyňa sa v danom prípade svojím návrhom, ako dlžník vo vzťahu k žalovanému ako k veriteľovi, domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohôd o zrážkach zo mzdy, pričom svoj návrh v podstate odôvodnila výlučne len tým, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože tá nebola individuálne dojednaná. Žalobkyňa však žiadnym iným spôsobom samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázala. Zo žalobkyňou predloženého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, v akom rozsahu sa žalobkyni vykonávajú zrážky zo mzdy, kedy sa s nimi začalo, aká suma bola doteraz zrazená zo mzdy žalobkyne, či už došlo k úhrade dlžnej sumy istiny a v súčasnosti sú vykonávané zrážky zo mzdy len za účelom úhrady úrokov z omeškania a iných poplatkov, či má aj iný príjem ako je jej mzda, aké sú jej majetkové a finančné pomery, atď... Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu vyplýva len to, že žalovaný výzvami zo dňa 10.01.2017, resp. zo dňa 16.07.2014 (výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy sú staršie ako 18 mesiacov, resp. staršie ako 47 mesiacov) požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne a to z dôvodu, že žalobkyňa si neplnila svoje záväzky riadne a včas, bola s úhradou splátok v omeškaní, z ktorého jej voči žalovanému vznikol dlh v sume 11,62 Eur, resp. v sume 2.114,04 Eur, prestavujúcich dlžnú sumu istiny pohľadávok.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah možno konštatovať, že žalobkyňa neosvedčila základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o pravdepodobnosti dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, nakoľko predpokladom vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súčasné osvedčenie nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov ako aj osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

21. Po zvážení všetkých skutočností uvádzaných v návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky vyžadované vyššie uvedenou platnou právnou úpravou na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. V návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia absentuje čo i len tvrdenie o tom, že vykonávaním zrážok zo mzdy sa žalobkyňa dostala do likvidačnej finančnej a ekonomickej situácie. Z predložených dokladov a lustráciou žalobkyne v rámci Sociálnej poisťovne bolo zistené, že žalobkyňa je riadne zamestnaná so stabilným mesačným príjmom, okrem toho je aj poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 158,50 Eur mesačne, výšku iných finančných príjmov a výdavkov žiadnym spôsobom neosvedčila, a súd z predložených listinných dôkazov nezistil, že by mesačné zrážky zo mzdy, ktoré sa podľa výplatnej pásky žalobkyne za mesiac február 2018 zrážajú z jej mzdy (ide o sumy 99,13 Eur a 13,44 Eur) mali likvidačný charakter. Napokon žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia žiadala jeho nariadenie za účelom trvalej úpravy vzťahov bez podania príslušnej žaloby vo veci samej (napr. o neplatnosť namietaných zmlúv, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,...), pričom ani neuviedla, koľko doposiaľ z poskytnutých prostriedkov

žalovanému vrátila. Rovnako neuviedla žiadne konkrétne okolnosti a tvrdenia pre neodkladnú úpravu vzťahov, tzn. nielenže neosvedčila dôvodnosť navrhovanej neodkladnej úpravy, ale ani len neuviedla v tomto smere žiadne tvrdenia.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd nemal za osvedčený ani nárok a ani potrebu dočasnej úpravy pomerov strán a preto súd pre nesplnenie zákonných podmienok návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

23. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žalobkyňa si neuplatnila nárok na náhradu trov konania, tá jej však ani nevznikla, lebo vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobkyni. Žalovaný si však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za plnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.