Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoCsp/10/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobkyne: W. T. S. W. S. Y. E. Á. , E. B. X.X.XXXX, J. I. S., G. Č.. XXXX/X, zastúpená spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, Trnava, Hlavná č. 31, za ktorú koná JUDr. Maroš Prosman, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, o zaplatenie sumy 1.348,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 3. októbra 2018, č.k. -68, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 3. októbra 2018, č.k. -68, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 3.10.2018, č.k. -68, I. žalobu zamietol; II. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 31.1.2017, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.348,- € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 30.9.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej vystupuje ako spotrebiteľ, keďže zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v celkovej výške 1.400,- € s úrokom vo výške 68,29 %, RPMN vo výške 28 %, priemernou RPMN za úver vo výške 24,67 %, odplatou za poskytnutie úveru vo výške 392,- €; celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 2.748,- €. Žalovaný jej pred uzatvorením zmluvy neposkytol informácie vyžadované zákonodarcom v zmysle ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vo forme formulára Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, takže porušil právnu úpravu už pred uzatvorením zmluvy. Žalovaný s ňou zároveň uzatvoril spolu so zmluvou i dohodu o plnení v splátkach, v zmysle ktorej sa zaviazala uhradiť sumu 2.748,- € v 12. pravidelných mesačných splátkach vo výške 229,- €, vždy k 5. dňu v mesiaci, počnúc dňom 5.11.2015. V zmluve absentuje správny údaj o termíne konečnej splatnosti, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Ona si riadne plnila svoje záväzky, ktoré jej vyplývali zo zmluvy a žalovanému zaplatila celkovo sumu 2.748,- €, keď plnila záväzok voči žalovanému riadne pravidelnými mesačnými splátkami od 5.11.2015, pričom istina záväzku predstavuje sumu 1.400,- €; žalovaný jej plnenie vo výške 2.748,- € mesačne prijímal od 5.11.2015. V predmetnej zmluve absentujú zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. zmluva je v rozpore s niekoľkými ustanoveniami uvedeného zákona. Jej právny zástupca elektronickou komunikáciou dňa 5.12.2016 vyzval žalovaného, aby jej ako spotrebiteľovi vydal bezdôvodné obohatenie do 14 dní odo dňa

doručenia výzvy; žalovaný aj napriek tejto skutočnosti jej plnenie získané sine iusta causa v stanovenej lehote nevydal. Uvedená zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, so zákonom o spotrebiteľských úveroch a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s uvedeným zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi. K absencii úrokovej sadzby z dôvodu neprimeranej výšky úrokovej sadzby konštatovala, že výška úrokovej sadzby úveru uvedená v zmluve je vo výške 68,29 % a odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 392,- €. Jej záväzok zaplatiť žalovanému poskytnutú istinu úveru vo výške 1.400,- € sa pri riadnom splácaní úveru zvýšil za 12 mesiacov na sumu 2.748,- €, t.j. o sumu 1.348,- €. Výška úrokovej sadzby uvedená v predmetnej zmluve nezodpovedá (v neprospech spotrebiteľa) výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 7,16 % pre obdobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci september 2015. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením , čo znamená, že výška úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Dohodnutá výška úrokovej sadzby výrazne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy a tak ide o neplatný právny úkon. Nakoľko ide pri výške úrokovej sadzby o neplatné zmluvné dojednanie, treba naň prihliadať akoby vôbec nebolo obsahom zmluvy, ktorá tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby ako povinnú náležitosť spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, z dôvodu ktorého sa zmluva a úver na jej základe poskytnutý považuje v zmysle ustanovenia , v spojení s ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej uviedla, že v zmluve absentuje RPMN z dôvodu jej nesprávneho určenia, keď v zmluve je uvedená úroková sadzba vo výške 68,29 % a RPMN vo výške 28 %, takže hodnota RPMN uvedená v zmluve je nižšia ako úroková sadzba a tak žalovaný v zmluve nesprávne uviedol výšku RPMN, čo má za následok zákonnú sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Namietala, že v zmluve absentuje aj výška splátok istiny, úrokov a poplatkov, keď v nej nie je uvedený spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky s odkazom na ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch. Absencia tejto zákonnej náležitosti potom spôsobuje v zmysle ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Poukázala i na to, že povinnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy je podľa zákona o spotrebiteľských úveroch tiež doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V predmetnej zmluve je uvedený konečný termín splatnosti spotrebiteľského úveru na deň 30.9.2016, ale v dohode, uzatvorenej v ten istý deň ako bola uzatvorená samotná zmluva a ktorou došlo k zmene zmluvy, jej bola stanovená povinnosť splácať úver 12. pravidelnými mesačnými splátkami, vždy 5. dňa v mesiaci, počnúc dňom 5.11.2015. Z uvedeného vyplýva, že bola povinná zaplatiť splátku dňa 5.10.2016, po termíne konečnej splatnosti úveru. Absencia tejto zákonnej náležitosti taktiež spôsobuje, že poskytnutý úver z takejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov ( zákona o spotrebiteľských úveroch). Predmetná zmluva nemá ani ďalšiu povinnú náležitosť podľa ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorou je adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa , zákona o spotrebiteľských úveroch, čo sú zákonné náležitosti, považuje sa poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Záverom uviedla, že žalovanému dobromyseľne plnila záväzok odo dňa 5.11.2015 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 229,- €, čím sa jeho majetok znížil o sumu vo výške 2.748,- €. Obohatenie žalovaného, ktoré predstavuje rozdiel medzi peňažnou čiastkou reálne poskytnutou žalovaným, t.j. sumou 1.400,- € a sumou, ktorú zaplatila, t.j. 2.748,- €, je suma 1.348,- €, ktorá bola získaná prijímaním mesačného plnenia bez právneho dôvodu. 1.2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

2. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, dohodou o plnení v splátkach, listom zo dňa 5.12.2016 - Úverová zmluva - predsporová výzva, prednesmi zástupcov strán sporu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX mal preukázané, že mala byť uzavretá dňa 30.9.2015 medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so

sídlom Pribinova 25, Bratislava, t.j. žalovaným, v zastúpení mandatárom na základe mandátnej zmluvy p. B. K. a fyzickou osobou W. T., bytom G. XXXX/X, S., ako spotrebiteľom, teda žalobkyňou, podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z predmetu zmluvy vyplýva, žalovaný ako veriteľ mal na základe tejto zmluvy poskytnúť žalobkyni ako spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1.400,- € za odplatu spolu s dojednaným zmluvným úrokom, bližšie špecifikovaným v zmluve; zmluva nie je žalobkyňou ako zmluvnou stranou signovaná, nakoľko sa na nej vôbec nenachádza podpis žalobkyne. Z dohody o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zistil, že dohoda mala byť uzavretá dňa 30.9.2015 medzi vyššie uvedenou spoločnosťou (žalovaný) a fyzickou osobou (žalobkyňa), ktorej predmetom malo byť dojednanie sporových strán o zmene zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti týkajúcej sa splácania bezúčelového spotrebiteľského úveru uvedeného v zmluve. Predmetná dohoda nie je žalobkyňou ako zmluvnou (pravdepodobne stranou, poznámka odvolacieho súdu) signovaná, nakoľko sa na nej vôbec nenachádza podpis žalobkyne. Z prednesu právneho zástupcu žalobkyne vyplynulo, že žalobkyni boli poskytnuté rôzne informácie, najmä RPMN vo výške 28 %, následne v dohode o plnení v splátkach vo výške 301,65 %, rovnako je rozdielny termín splatnosti úveru. Na základe týchto rozdielnych údajov nemohlo byť žalobkyni zrejmé, ktorý údaj je relevantný. Vo vzťahu k RPMN bolo uvedené, že jeho hodnota nemôže byť nižšia ako hodnota úrokovej sadzby, uvedené však v zmluve neplatí, úroková sadzba je vo výške 68,29 % a RPMN vo výške 28 %, čo nie je reálne, správne malo byť RPMN určené vo výške 301,65 %, ako to potvrdil aj žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu; ide o prevýšenie viac ako 300 %, čo je v rozpore s nariadením vlády č. Poukázal na vysokú úrokovú sadzbu, založil do spisu priemerné úrokové miery, z čoho je zrejmé, že v 1. polroku roku 2015 predstavovala úroková sadzba hodnotu 7,16 %, úroková sadzba dohodnutá v zmluve so žalobkyňou je neprimeraná a odporujúca dobrým mravom, nakoľko podstatne presahuje priemernú úrokovú mieru. Poukázal na absenciu zákonných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy a v zmysle , v spojení s zákona o spotrebiteľských úveroch, by sa mal považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobkyňa bola riadne oboznámená s výškou RPMN, čo potvrdila aj podpisom dňa 29.5.2015. Odplata bola dohodnutá v súlade s nariadením vlády, podľa ktorého nesmie prevýšiť dvojnásobok RPMN, čo v danom prípade bolo 28 %, tzn. 392 ,- €. Priemerná RPMN v tom čase bola vo výške 24,67 %. K rozdielnym výškam RPMN uviedol, že RPMN uvádzaná v zmluve bola vyjadrená pre prípad splatenia celej čiastky jednou splátkou a hodnota RPMN dohodnutá v dohode predstavovala hodnotu RPMN v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach. Vzorec výpočtu RPMN je uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. K hodnote úrokovej sadzby dodal, že úrok nie je odplatou, ale odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov, nemožno sa dovolávať úrokových sadzieb pri úveroch poskytovaných bankami. Spotrebiteľovi v konečnom dôsledku nebránilo obrátiť sa o úver na banku v prípade, ak považoval pri uzatvorení zmluvy dohodnutú úrokovú sadzbu za vysokú, pričom mal navyše v lehote 14 dní od uzatvorenia zmluvy právo na odstúpenie, čo neučinil.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami veta prvá, druhá, veta prvá , , , , , , a dôvodil nedôvodnosťou žaloby. Uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že nedošlo medzi žalobkyňou a žalovaným k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 106801347, pretože táto zmluva nie je žalobkyňou ako zmluvnou stranou tejto zmluvy riadne signovaná. Medzi žalovaným v zastúpení mandatárom splnomocneným na základe mandátnej zmluvy Danou Šindlerovou a žalobkyňou nedošlo dňa 30.9.2015 ani k uzavretiu dohody o plnení v splátkach k uvedenej zmluve, nakoľko predmetná dohoda nie je žalobkyňou ako stranou tejto dohody riadne signovaná. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa vôbec nesignovala predmetnú zmluvu a dohodu, teda žalobkyňa svojím konaním vôbec neprejavila svoju vôľu stať sa účastníkom zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy a dohody, nemohlo dôjsť medzi sporovými stranami k platnému uzavretiu tejto zmluvy a dohody. Nakoľko nedošlo medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami k platnému uzavretiu zmluvy a dohody, nejde o platné písomné právne úkony a sporovým stranám, ktoré sú v nich uvedené ako zmluvné strany nevyplývajú z takejto zmluvy a dohody žiadne práva a povinnosti, resp. záväzky. Vzhľadom na uvedené, sa potom nezaoberal obsahovými náležitosťami predmetnej zmluvy a dohody, ktoré by takáto spotrebiteľská zmluva a súvisiaca dohoda mala podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (resp. aj ďalších platných právnych predpisov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a

dohody obsahovať. Taktiež doloženými listinnými dôkazmi nemal vôbec preukázané, že by na základe predmetnej zmluvy a dohody došlo k plneniu zo strany žalovaného ako veriteľa v prospech žalobkyne ako spotrebiteľa, t.j. že by došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 1.400,- €, ktorý by žalobkyňa ako dlžník splácala žalovanému. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa jej nároku uvedeného v žalobe, teda listinnými dôkazmi riadne nepreukázala vznik a existenciu zmluvného vzťahu medzi ňou a žalovaným na základe platnej spotrebiteľskej zmluvy, z ktorého by odvodzovala svoj žalobou uplatnený právny nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 1.348,- € s príslušenstvom. 3.2. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovení , , a žalovanému ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobkyni, ktorá bola v spore neúspešná, náhradu trov konania s tým, že o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac ustanovením , , , (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, pretože súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal obsahom a vyjadreniami sporových strán. K nesprávnemu právnemu posúdeniu, nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu procesnému postupu súdu, resp. k iným vadám konania uviedla, že zo žaloby je zrejmé, že sa domáha zaplatenia žalovanej sumy od žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia, keď v žiadnom štádiu konania nebolo spornou otázkou či došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo ani žalovaný nenamietal s odkazom na Dala do pozornosti skutočnosť, že z jej vyjadrení a aj žalovaného vo veci je celkom zrejmé a nepochybné, že medzi stranami k riadnemu uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo, uvedené vôbec nebolo spornou skutočnosťou, strany svoje vyjadrenia od tejto skutočnosti odvodzovali a tak mal prvoinštančný súd v súlade s považovať uvedené za nesporné a oboma stranami za potvrdenú skutočnosť. V tejto súvislosti zároveň poukázala na nesprávny procesný postup súdu, ktorý má podľa určiť sporné skutkové tvrdenia a poskytnúť svoje predbežné právne posúdenie vo veci. Súd prvej inštancie si uvedenú povinnosť nesplnil, čím jej v konečnom dôsledku znemožnil uskutočňovať procesné práva až v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ak by prvoinštančný súd vyhodnotil ako spornú skutočnosť či došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, do konania mohla byť doložená podpísaná zmluva o spotrebiteľskom úvere, ale uvedené nebolo spornou skutočnosťou, obe strany zhodne svoju vôľu byť predmetnou zmluvou viazané potvrdili v rámci vyjadrení vo veci, z ktorých celkom jasne vyplynulo, že došlo k platnému a riadnemu uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, napríklad z odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom žalovaný uviedol, že k uzavretiu zmluvu o spotrebiteľskom úvere medzi stranami došlo. Nakoľko žalovaný nenamietal, že by jej úver neposkytol, rovnako považuje poskytnutie úveru za nespornú skutočnosť. V prípade, že by k poskytnutiu úveru nedošlo, žalovaný by na svoju obranu túto skutočnosť uviedol (či už v odpore proti platobnému rozkazu alebo v rámci neskorších vyjadrení vo veci), avšak nestalo sa tak. Naopak žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu dôvodil, že každá splátka úveru bola prednostne započítavaná na istinu a až potom na poplatok a úroky, čím potvrdil poskytnutie úveru i jeho splácanie ňou. Zároveň neexistuje pochybnosť o tom, že by jej žalovaný úver neposkytol, pokiaľ by nedošlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (t.j. v zákonom predpísanej forme). Žalovaný ako právnická osoba s dlhoročným pôsobením na trhu si určite uvedomuje dosah prijímania plnenia bez náležitého titulu. Už len na základe tejto skutočnosti je zrejmé, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia vo veci a následne vec nesprávne právne posúdil. Ak by k podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedošlo, znamenalo by to, že plnila žalovanému bez právneho dôvodu, resp. z neplatného právneho úkonu, takže by opäť išlo o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Dodala, že ani výšku žalovaného nároku žalovaný nespochybňoval. Pokiaľ by jej ale žalovaný poskytol sumu úveru bez právneho dôvodu a následne by ona plnila žalovanému nad rozsah poskytnutej sumy, rovnako by išlo o bezdôvodné obohatenie a tak by aj v prípade, ktorý je popísaný v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 41.), by bola žaloba v celom rozsahu dôvodná. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol z dôvodu, že nedošlo k podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bez vyhodnotenia uvedeného ako spornej skutočnosti a bez toho, aby uvedené strany namietali) a z dôvodu, že podľa jeho názoru

nedošlo k poskytnutiu úveru. Odkázala ďalej na poslednú stranu odporu žalovaného proti platobnému rozkazu zo dňa 25.3.2017, článok III., v ktorom žalovaný uviedol: „Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.“ Uvedené jednoznačne potvrdzuje uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj prijímanie plnenia podľa predmetnej zmluvy od nej žalovaným. Ona opakovane a dobrovoľne plnila v mesačných splátkach úver poskytnutý žalovaným a žalovaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného práve z dôvodu absencie podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle , pričom dôsledkom uvedeného je bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolaciemu súdu preto navrhla napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť a jej žalobe v celom rozsahu vyhovieť, prípadne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; žiadala trovy konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril; odvolanie nepodal.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, ( účinný od 1.7.2016), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

7. Žalobkyňa sa žalobou domáha od žalovaného zaplatenia sumy 1.348,- € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný od nej prijímal plnenia, na ktoré nemal zákonný a ani zmluvný nárok. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.9.2015, č. XXXXXXXXX, mal žalobca ako veriteľ poskytnúť bezúčelový spotrebiteľský úver žalovanej ako spotrebiteľovi vo výške 1.400,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 1.348,- €, t.j. zaplatiť celkom sumu 2.748,- €; odplata bola vo výške 392,- €, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28 %; úrok vo výške 68,29 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo predstavuje sumu 956,- €; doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol určený na deň 30.9.2016 (č.l. 6 spisu). V zmysle dohody o plnení v splátkach k uvedenej zmluve zo dňa 30.9.2015, bola predmetná spotrebiteľská zmluva o úvere zmenená tak, že žalovaná sa zaviazala uhradiť celkovú sumu 2.748,- € v 12. pravidelných mesačných splátkach vo výške 229,- €, vždy k 5. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 5.11.2015, RPMN bola určená vo výške 301,65 % (č.l. 10 spisu).

8. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v odvolaní, že žalovaný nenamietal uzavretie predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere s ňou, ani to, že mu plnila v zmysle tejto zmluvy a nespochybňoval ani výšku žalovaného nároku. Žalobkyňa tvrdí, že považuje predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, keďže nespĺňala náležitosti uvedené v ustanovení , účinného v čase uzavretia zmluvy pre absenciu úrokovej sadzby z dôvodu jej neprimeranej výšky, RPMN pre jej nesprávne určenie, výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti a aj adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Súd prvej inštancie sa však týmto tvrdením žalobkyne vôbec nezaoberal a v bode 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku skonštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa uvedenú zmluvu a dohodu nesignovala, takže svojim konaním vôbec neprejavila svoju vôľu stať sa účastníkom zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy a dohody, takže nedošlo medzi stranami sporu k platnému uzavretiu zmluvy a dohody a potom nejde o platné písomné právne úkony, z dôvodu ktorého sa nezaoberal obsahovými náležitosťami zmluvy a dohody. Žalovaný ale v konaní nenamietal, že by so žalobkyňou zmluvu o spotrebiteľskom úvere neuzavrel, ani že by jej úver v zmysle tejto zmluvy neposkytol, pretože v odpore, ktorý podal v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu vydanému dňa 3.3.2017, sp.zn. , sa vyjadril k zmluve o spotrebiteľskom úvere, jej náležitostiam a aj bezdôvodnému obohateniu (č.l. 21 spisu), ktoré od neho žalobkyňa požaduje predmetnou žalobou. Rovnako žalovaný ani na pojednávaní konanom dňa 3.9.2018 netvrdil, že by nedošlo k vzniku záväzkového vzťahu medzi ním a žalobkyňou na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č.l. 55 spisu).

9. Bolo potrebné súhlasiť aj s argumentáciou žalobkyne uvedenou v jej odvolaní, že súd prvej inštancie mal vyjadrenia sporových strán o tom, že k uzavretiu predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo, považovať za nesporné v súlade s ustanovením , podľa ktorého skutkové

tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje i na ustanovenie , v zmysle ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Z uvedeného vyplýva, že súd nebude dokazovať také skutočnosti, ktoré sa zakladajú na zhodnom tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zmyslom je urýchliť a zhospodárniť konanie a v ďalšom priebehu konania sa zamerať len na vykonávanie dôkazov týkajúcich sa sporných skutočností. V danej veci ak žalobkyňa i žalovaný zhodne tvrdili, že k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo, súd prvej inštancie nemusel vykonávať dokazovanie za účelom posúdenia, či žalobkyňa zmluvu o spotrebiteľskom úvere podpísala, teda či došlo k platnému uzavretiu zmluvy, ale mal vychádzať z tohto zhodného tvrdenia strán. Z uvedeného dôvodu je potom záver prvoinštančného súdu uvedený v bode 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o neunesení dôkazného bremena týkajúce sa nároku žalobkyne uvedeného v žalobe, nesprávny. Odvolací súd dodáva, že v danom spore ide o spor spotrebiteľský, t.j. spor s ochranou slabšej strany a podľa súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Ak mal teda súd prvej inštancie pochybnosti o platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu absencie podpisu žalobkyne na tejto zmluve, mohol si sám obstarať túto zmluvu a zistiť, či je podpísaná oboma zmluvnými stranami.

10. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (, , v spojení s , ). Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobkyne o zaplatenie žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím na skutočnosť, že uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o plnení v splátkach žalovaný nenamietal, teda vychádzať zo zhodných tvrdení strán ohľadom uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o splátkach, vo veci vykonať dokazovanie v zmysle ustanovenia a nasl. , prípadne vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol podľa ustanovenia , dôkazy vyhodnotiť v súlade s ustanovením , rozhodnúť v zmysle ustanovenia , a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť podľa požiadaviek vyplývajúcich z ustanovenia

11. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (, , a nasl. ). Odvolací súd dáva do pozornosti prvoinštančnému súdu, že vo výroku II. napadnutého rozsudku pochybil, keď nesprávne uviedol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, pretože podľa ustanovení sa najskôr rozhoduje o nároku na náhradu trov konania a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Z uvedeného potom vyplýva, že v danej veci mal súd prvej inštancie rozhodnúť najskôr o nároku úspešnej strany, v tomto prípade žalovaného a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).