Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-121-2017.pdf
PDF · 107.77 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/121/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Alfa Inkaso s.r.o., IČO: 290 50 910, so sídlom Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Nusle, Česká republika, zast. : Mgr. Peter Starinský, advokát, so sídlom Panenská 13, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: S. J., nar.: XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie sumy 91 466,68 CZK s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I.Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 91.466,68 CZK, úrok z omeškania z nesplatených splátok do splatnosti úveru vo výške 683,16 CZK, 9%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 91.466,68 CZK od 18.5.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II.Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III.Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.2.2013 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 91.466,68 CZK s 18,10 % úrokom ročne zo sumy 16.865,03 CZK od 18.5.210 do zaplatenia, s 18 % úrokom ročne zo sumy 11.232,52 CZK od 18.5.210 do zaplatenia, s 11,45 % úrokom ročne zo sumy 62.189,13 CZK od 18.5.210 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91.466,68 CZK od 18.5.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania z nesplatených splátok do splatnosti úveru vo výške 683,16 CZK, ako aj náhrady trov konania, čo odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 4.7.2007 Zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 30.000 CZK, pri dohodnutej úrokovej sadzbe 18,10 %, žalovaná sa zaviazala úver splácať v splátkach po 1.016 CZK od 16.8.2007. So žalovanou uzatvoril dňa 26.7.2007 Zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 20.000 CZK, pri dohodnutej úrokovej sadzbe 18 %, žalovaná sa zaviazala úver splácať v splátkach po 723 CZK od 15.8.2007. So žalovanou uzatvoril dňa 15.10.2007 Zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 70.000 CZK, pri dohodnutej úrokovej sadzbe 11,45 %, žalovaná sa zaviazala úver splácať v splátkach po 1.223 CZK od 16.11.2007. Žalovaná poskytnuté úvery nesplácala, napriek zasielaným upomienkam, splatnosť úverových zmlúv nastala 17.5.2010. Ku dňu splatnosti úveru bola zostatková časť nesplateného úveru vo výške 16.853,03 CZK + 11.232,52 CZK + 62.189,13 CZK, spolu 90.256,68 CZK zo všetkých troch zmlúv. Ďalej si žalobca uplatnil sumu 1.210 CZK titulom poplatkov zo všetkých troch zmlúv /245 CZK + 720 CZK + 245 CZK/. Ďalej si žalobca uplatnil sumu 683,16 CZK titulom úrokov z omeškania splátok úveru zo všetkých troch zmlúv /249,41 CZK + 179,61 CZK + 254,14 CZK/.
2.Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 8.10.2014 platobný rozkaz č.k. 15RO/82/2013-69, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk a preto bol platobný rozkaz zrušený. Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
3.Právny predchodca žalobcu - Česká spořitelna, a.s. so žalovanou uzatvoril dňa 4.7.2007 Zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 30.000 CZK, pri dohodnutej úrokovej sadzbe 18,10 %, žalovaná sa zaviazala úver splácať v splátkach po 1.016 CZK od 16.8.2007.
Následne so žalovanou uzatvoril dňa 26.7.2007 Zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 20.000 CZK, pri dohodnutej úrokovej sadzbe 18 %, žalovaná sa zaviazala úver splácať v splátkach po 723 CZK od 15.8.2007.
Potom so žalovanou uzatvoril dňa 15.10.2007 Zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 70.000 CZK, pri dohodnutej úrokovej sadzbe 11,45 %, žalovaná sa zaviazala úver splácať v splátkach po 1.223 CZK od 16.11.2007.
Žalovaná poskytnuté úvery nesplácala riadne včas v zmysle zmlúv, napriek zasielanej upomienke zo dňa 14.4.2010, kedy bola vyzvaná k okamžitej úhrade dlžnej čiastky najneskôr do 16.5.2010. Zároveň bola upozornená, že pokiaľ v uvedenej lehote pohľadávku nezaplatí, stane sa celý zostatok úverov splatným dňom nasledujúcim po márnom uplynutí termínu 16.5.2010. Splatnosť úverových zmlúv nastala dňom 17.5.2010.
Ku dňu splatnosti úveru bola zostatková časť nesplateného úveru vo výške 16.853,03 CZK + 11.232,52 CZK + 62.189,13 CZK, spolu 90.256,68 CZK zo všetkých troch zmlúv.
Žalobca si uplatnil sumu 1.210 CZK titulom poplatkov zo všetkých troch zmlúv /245 CZK + 720 CZK + 245 CZK/.
Žalobca si uplatnil sumu 683,16 CZK titulom úrokov z omeškania splátok úveru zo všetkých troch zmlúv /249,41 CZK + 179,61 CZK + 254,14 CZK/.
Pohľadávky voči žalovanej bola postúpená z Českej Spořitelny, a.s. na žalobcu a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dň15.9.2010, čo bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 15.2.2011.
4.Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu , ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 53 ods. 9 OZ , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 517 odsek 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
5.Žalobca v žalobe uvádzal, že zmluvy boli dohodnuté podľa ustanovenie § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak súd na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a to z nasledovných dôvodov. Z obsahu spisu je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, t. j. osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je pritom nesporné, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom na ďalšie všeobecné podmienky odkazuje. Spotrebiteľská zmluva je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom, Obchodnom zákonníku alebo inom osobitnom zákone. Podľa predchádzajúceho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení a doplnení niektorých zákonov je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené aj predmetnú zmluvu o úvere je potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialis derogata lex generalis, t. j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvárania úverových zmlúv, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Uvedené platí napriek tomu, že je nespochybniteľné, že úver je tzv. absolútny obchod a že naň dopadá tretia časť Obchodného zákonníka. Zároveň vždy je potrebné mať na zreteli, že úverová zmluva vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa tu vyvstáva požiadavka, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva bola aplikovaná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku, a nie v Obchodnom zákonníku. Správnosť aplikácie občiansko-právnej úpravy, ktorá má zároveň spotrebiteľský charakter z ústavno-právneho hľadiska nespochybňuje ani Ústavný súd SR (uznesenie ÚS SR z 19. 06. 2013 sp. zn. I.ÚS 402/2013). Súd poukazuje aj na rozsudok NS SR zo dňa 14. 09. 2017 č. k. 3Cdo 87/2017, v ktorom rozhodnutí sa Najvyšší súd SR zaoberal predchádzajúcimi rozhodnutiami Najvyššieho súdu, ktoré riešili otázku aplikácie Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, súd poukazuje na závery uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorý podrobil prieskumu všetky doterajšie rozhodnutia týkajúce sa danej problematiky, vrátane rozhodnutia NS SR sp.zn. 6MCdo 4/2012, a dospel k záveru, že nie je dôvod spochybňovať názor žalobcu, že úver je tzv. absolútnym obchodom a že naň dopadá tretia časť Obchodného zákonníka. Aj úverová zmluva vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy a vzhľadom na princíp ochrany spotrebiteľa dospel k záveru, že v prípade duplicity právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je potrebné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, a nie v Obchodnom zákonníku. Poukázal na to, že úverovú
zmluvu treba v danom prípade považovať za zmluvu spotrebiteľskú, čo vyplýva i zo Smernice Rady 87/102/EHS z 22. 12. 1986, ktorá klienta úverového vzťahu, ktorému je úver poskytovaný, sama definuje označením "spotrebiteľ". Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou boli platne a riadne uzatvorené dňa 4.7.2007, 26.7.2007, 15.10.2007 úverové zmluvy.
6.Žalovaná úvery nesplácala riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, napriek zasielanej upomienke zo dňa 14.4.2010, kedy bola vyzvaná k okamžitej úhrade dlžnej čiastky najneskôr do 16.5.2010. Zároveň bola upozornená, že pokiaľ v uvedenej lehote pohľadávku nezaplatí, stane sa celý zostatok úverov splatným dňom nasledujúcim po márnom uplynutí termínu 16.5.2010. Splatnosť úverových zmlúv nastala dňom 17.5.2010. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 16.5.2010 a to v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ, žalovaná bola v omeškaní so splácaním úverov, bola vyzvaná na doplatenie v lehote nie kratšej ako 15 dní, svedčí o tom výzva zo dňa 14.4.2010. Následne právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 14.4.2010. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je jednostranný úkon veriteľa, nemusí byť doručované do vlastných rúk, okamih účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je viazaný na deň, ktorý určil veriteľ. Súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy zostatkovej časti nesplateného úveru vo výške 16.853,03 CZK + 11.232,52 CZK + 62.189,13 CZK, spolu 90.256,68 CZK zo všetkých troch zmlúv, sumy 1.210 CZK uplatnenej titulom poplatkov zo všetkých troch zmlúv /245 CZK + 720 CZK + 245 CZK/ ako aj sumy 683,16 CZK uplatnenej titulom úrokov z omeškania splátok úveru zo všetkých troch zmlúv /249,41 CZK + 179,61 CZK + 254,14 CZK/,pretože nárok žalobcu mal súd za preukázaný listinnými dôkazmi a to úverovými zmluvami, žiadosťami o poskytnutie úverového produktu, dokladom o čerpaní úverov, výzvami k úhrade dlžných súm a vyhlásením okamžitej splatnosti úverov, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohami, z čoho vyplýva, že žalobca je aktívne legitimovaným na podanie žaloby, keďže bola na neho platne a riadne postúpená pohľadávka voči žalovanej, čo jej bolo písomne oznámené. Voči uvedenému súd nemal výhrady a túto sumu žalobcovi priznal.
7.Súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku, ktorý si uplatňoval vo výške 18,10 % ročne zo sumy 16.865,03 CZK od 18.5.210 do zaplatenia, 18 % ročne zo sumy 11.232,52 CZK od 18.5.210 do zaplatenia, 11,45 % ročne zo sumy 62.189,13 CZK od 18.5.210 do zaplatenia, teda za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úverov, pretože s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98 je súd toho názoru, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Preto súd dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98. Pokiaľ žalobca tvrdí, že po zosplatnení dlhu má nárok na dojednaný úrok, súd poukazuje na to, že dohodnuté úroky z poskytovaných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Uvedené rozhodnutie akceptoval i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV.ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012. K záveru súdov, že: "...pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie úrokov z úveru" ústavný súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu. Pokiaľ žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru
s príslušenstvom dňom 16.9. 2015, týmto svojím jednostranným právnym úkonom zásadne zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah a zmluvné úroky a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, ale majú odlišné funkcie, keďže zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú zákonom stanovenú sankciu za omeškanie s platením istiny, na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na základnú charakteristiku úverového vzťahu, keď v dôsledku uzatvorenia zmluvy o úvere dochádza u veriteľa k stavu absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia, za čo mu prináleží zmluvne dojednaný úrok, ktorý predstavuje cenu peňazí, t. j. odplatu za to, že veriteľ počas trvania zmluvného vzťahu nemá istinu úveru v dispozícii a nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk. Tento absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok dojednaný v zmluve, ktorý je splácaný spolu so splátkami úveru. V prípade, ak dôjde k predčasnému alebo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru na základe jednostranného úkonu veriteľa, v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového vzťahu, vznikne (tak, ako sa stalo aj v danej veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, to znamená, že veriteľ má právo získať okamžite celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľa na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Naproti tomu, v dôsledku tohto jednostranného právneho úkonu veriteľa, dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba, a teda užívať a splácať ich postupne v splátkach a vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju povinnosť vrátiť požičané prostriedky, má veriteľ možnosť vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku (úver) a dlžník, ktorý nesplní povinnosť vrátiť zosplatnenú pohľadávku, sa dostáva do omeškania a je povinný uhradiť veriteľovi aj úrok z omeškania. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za takejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Podľa názoru súdu, len do oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov, a teda do mimoriadneho zosplatnenia celého úveru v danej veci bolo možné požadovať úrok z úveru a po zosplatnení pohľadávky má veriteľ (žalobca) právo iba na úrok z omeškania a nemá už nárok na zmluvne dojednaný úrok.
8.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 91.466,68 CZK, úrok z omeškania z nesplatených splátok do splatnosti úveru vo výške 683,16 CZK, 9%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 91.466,68 CZK od 18.5.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania súd priznal podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania zvýšená o 8 percentuálnych bodov ako základná úroková sadzba ECB, počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, kedy žalovaná už bola v omeškaní so splácaním úveru.
9.O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník. V danej veci nebol žalobcovi priznaný uplatnený úrok, úrok nemá žiadny vplyv na výšku trov konania, pretože nie je súčasťou výpočtového základu. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 91.466,68 CZK a rovnaká suma mu bola aj priznaná, preto z hľadiska trov konania mal plný úspech vo veci a má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.