Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-151-2021.pdf
PDF · 86.83 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/151/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľa B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, zastúpeného v konaní JUDr. Branislavom Kahanacom, advokátom v Prešove, Vajanského 33, proti osobe oprávnenej z výživného E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, zastúpenej v konaní T.. E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 27Pc/56/2020-150 zo dňa 29.06.2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. návrh zamieta, II. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že navrhovateľ svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 09.11.2020 žiadal znížiť výživné zo svojej strany pre plnoletú dcéru E. zo sumy 180,- eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na súd, to je od 09.11.2020 do budúcna. Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného došlo uňho k podstatnej zmene pomerov oproti poslednému rozhodnutiu súdu ohľadom výšky výživného pre plnoletú, keďže bol od 08.01.2020 do 15.04.2020 práceneschopný a tiež koronakríza zasiahla jeho prácu, keďže je samostatne zárobkovo činná osoba. Okrem plnoletej dcéry E. má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej dcére L. a plnoletým synom M. a M.. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného u oprávnenej ubehlo krátke obdobie, nakoľko bezprostredne po rozhodnutí krajského súdu, ktorým bolo navýšené výživné navrhovateľovi, tento podal návrh na zníženie výživného, a to nielen u svojej plnoletej dcéry E., ale aj u maloletej dcéry L. a plnoletého syna M.. Ako dôvod pre zníženie výživného uvádzal obdobie koronakrízy, kedy došlo k zníženiu jeho príjmov, keďže je samostatne zárobkovo činná osoba, tiež poukázal na svoju práceneschopnosť v období od januára do apríla 2020, poukázal tiež na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie preukázaním príjmu na strane navrhovateľa, najmä daňovým priznaním, peňažným denníkom, prehľadom faktúr, ale aj výpisom z účtu navrhovateľa a dospel k záveru, že aj keď za rok 2020 došlo k poklesu príjmov na strane navrhovateľa, uvedená skutočnosť nevyplýva z výpisu z jeho účtov, kde za obdobie roka 2020 až do mája 2021 jednoznačne z prehľadu účtu vyplýva, že každý mesiac má na svojom účte počiatočný kreditný zostatok, nie je v mínuse na účte a okrem
úhrady faktúr od firmy Promont, spol. s r.o. Prešov, pre ktorú pracuje, boli najmä v roku 2020 pravidelne vkladané aj finančné prostriedky v hotovosti, ktoré navrhovateľ bližšie nešpecifikoval. Z výpisu z účtu navrhovateľa, ale aj z jeho peňažného denníka jednoznačne vyplýva, že v súčasnej dobe pracuje, má pravidelný príjem, má pravidelné vklady na svoj účet, ktoré nie sú bližšie špecifikované a za rok 2021 ako debetné položky z jeho účtu možno vyčítať jedine úhradu výživného pre svoje deti, platbu mobilného operátora a platbu energií. Z uvedených výpisov z účtu nebolo možné preukázať iné platby navrhovateľa, napríklad ako sú platby za lieky, potraviny, cestovné, ktoré deklaroval vo svojom návrhu, že sú to jeho ďalšie výdavky, ktoré pravidelne mesačne musí platiť. Na základe toho je možné predpokladať, že tieto výdavky si hradí priamo bez transakcií v banke, respektíve má iný účet v banke, ktorý súdu neuviedol. U osoby oprávnenej z výživného od poslednej úpravy výživného nedošlo k zmene pomerov, aj naďalej je študentkou vysokej školy. Výdavky sa čiastočne znížili v období koronakrízy kvôli dištančnému vyučovaniu, takže si neplatila cestovné a ubytovanie. Aj naďalej má však výdavky spojené so štúdiom na vysokej školy, najmä čo sa týka nákupu učebných pomôcok, skrípt a učebníc, ale tiež výdavky na ošatenie, stravu, hygienu, lieky, okuliare a zubné ošetrenie. V podstatnej miere tieto výdavky doposiaľ hradila jej matka, ktorá ju v konaní zastupovala ako jej splnomocnenkyňa, nakoľko napriek súdnemu rozhodnutiu ohľadom zvýšenia výživného navrhovateľ nezačal dobrovoľne prispievať vyšším výživným. V súčasnom období už uvedeným výživným prispieva, čo mal súd preukázané výpismi z jeho účtu. Zároveň mal súd preukázané, že mu odpadla vyživovacia povinnosť k synovi M., ktorý ukončil vysokoškolské štúdium. Navrhovateľ aktuálne platí zo svojho účtu aj doposiaľ určené výživné pre plnoletého syna M. a maloletú dcéru L., pričom aj po úhrade výživného na všetky 3 deti mu na účte ostáva dostatok finančných prostriedkov. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie jednoznačne k záveru, že nie sú dôvody zo strany navrhovateľa pre zníženie výživného, a to najmä preto, že mu odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi, napriek zníženým príjmom preukázaných v daňovom priznaní za rok 2020 oproti roku 2019 príjmy prichádzajúce na účet navrhovateľa neboli znížené, na účte má dostatok finančných prostriedkov, z ktorých aj v súčasnej dobe uhrádza doposiaľ určené výživné. Okrem toho súd poukazuje na poslednú úpravu výživného, ktorá bola v auguste 2020, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť v septembri 2020, v tom čase už oprávnená študovala na vysokej škole, pričom bezprostredne v novembri podal navrhovateľ návrh na zníženie výživného bez toho, že by sám dobrovoľne začal platiť výživné určené krajským súdom. Úlohou okresného súdu nie je reparovať rozhodnutie krajského súdu. K zníženiu výživného môže pristúpiť len v odôvodnených prípadoch, ak má preukázanú skutočnú a podstatnú zmenu pomerov na strane povinného z výživy, čo však súd preukázané nemal. Navrhovateľ aj naďalej vykonáva prácu, akú vykonával pri poslednej úprave výživného, pokiaľ sa bráni tým, že v čase koronakrízy sa znížili jeho príjmy, ide o situáciu, ktorá zasiahla takmer všetky pracovné pozície, rovnako u splnomocnenkyne oprávnenej (jej matky) došlo k ukončeniu pracovného pomeru u predchádzajúceho zamestnávateľa výpoveďou práve z dôvodu koronakrízy. Napriek tomu aj naďalej zabezpečovala výdavky všetkých štyroch svojich detí, na rozdiel od navrhovateľa, ktorý si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval dôvody na zníženie výživného za adekvátne, keďže navrhovateľ začal plniť svoju vyživovaciu povinnosť v naposledy určenej výške a na účte mu ostáva aj naďalej dostatok finančných prostriedkov. Okrem toho nad rámec bežného výživného deťom ničím neprispieva, nestretáva sa s nimi. Aj keď bol určité obdobie práceneschopný, bolo to mimo rozhodného obdobia, odkedy žiadal znížiť výživné, preto súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom navrhovateľ ani osoba oprávnená z výživného nežiadala priznať trovy konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie podľa názoru otca na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 29Pc/98/2018, resp. na Krajskom súde v Prešove sp. zn. 24CoP/204/2019, v ktorom bolo navrhovateľovi určené výživné na osobu oprávnenú z výživného vo výške 180,- eur, vychádzal súd z príjmov navrhovateľa, pričom v tomto konaní súd nezohľadnil výdavky navrhovateľa, nakoľko tento si ako živnostník uplatňoval tzv. „paušálne výdavky“. Z výsledkov dokazovania vedeného v konaní pod sp. zn. 29Pc/98/2018 a 24Cop/204/2019 vyplývalo, že čistý príjem otca z jeho podnikateľskej činnosti za rok 2018, po odpočítaní odvodov do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, ako aj skutočne vynaložených výdavkov deklarovaných otcom, dosahuje príjem
1.271,- eur mesačne. K tejto sume súd pripočítal aj invalidný dôchodok vo výške 203,- eur mesačne a preto pri určovaní výživného vychádzal z príjmu otca vo výške 1.474,- eur. V tomto konaní pred súdom prvého stupňa však už otec preukazoval reálnu výšku svojich príjmov, ako aj reálnych výdavkov s tým, že súdu prvého stupňa boli predložené nielen daňové priznania za príslušné kalendárne roky, ale aj všetky faktúry, výpisy z účtov a hlavne peňažný denník navrhovateľa obsahujúci všetky príjmy a výdavky, nakoľko navrhovateľ si už neuplatňoval tzv. „paušálne výdavky“ a daňové priznanie bolo vyhotovené podľa skutočných príjmov a odôvodnených výdavkov navrhovateľa. Uvedená zmena výdavkov navrhovateľa však nebola súdom prvého stupňa žiadnym spôsobom zohľadnená. Zároveň súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil aj schopnosti a možnosti navrhovateľa vzhľadom na jeho zdravotný stav, nakoľko navrhovateľ bol opakovane viackrát práceneschopný, a teda nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať taký príjem, aby mu tento umožňoval plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške.
3. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázala na rozhodnutia 29P/255/2020 (maloletá L.) a sp.zn. 28Pc/63/2020 (plnoletý M.) s tým, že navrhovateľovi v roku 2021 sa znížili náklady o cca 50,- eur za energie a ostatné a týmto vzniklo navrhovateľovi v mesiaci jún 2021 zníženie nákladov mesačne v priemere okolo 220,- eur. Navrhla rozsudok potvrdiť.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.
5. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, stotožňujúc sa s ním, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, dodáva:
6. Pri skúmaní majetkových pomerov povinného rodiča súd vychádza nielen z jeho skutočných zdokladovaných príjmov, ale prihliada aj na jeho schopnosti a možnosti zabezpečiť si taký príjem, z ktorého by mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v takej výške, ktorá čo možno najviac zodpovedá ich potrebám.
7. Civilný mimosporový poriadok výslovne umožňuje zmenu rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých, ak sa zmenili pomery. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“. Rozsudky o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zníženie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
8. Zákon o rodine v ustanovení § 75 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na strane povinného k podstatnej zmene pomerov nedošlo, navrhovateľ aj naďalej vykonáva prácu, akú vykonával aj pri poslednej úprave výživného a napokon navrhovateľ je živnostník. Podľa výpisu zo živnostenského registra predmetom podnikania je
vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo, prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti.
10. Po zhodnotení všetkých okolností odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa je neopodstatnené a jeho argumenty neobstoja, pretože argument o kríze v stavebníctve pre pandémiu, nie je tým opodstatneným argumentom, ktorý by zvrátil verdikt okresného súdu. Práve naopak, odvolací súd zastáva názor, že v stavebníctve sa v najmenšej miere dotklo zníženie príjmov živnostníkov práve v dôsledku pandémie, naproti v ostatných segmentoch, napr. v reštauračnom segmente alebo v ubytovacom segmente. Naopak od poslednej úpravy nedošlo k podstatnej zmene pomerov a to vo vzťahu ku redukcii príjmov na strane navrhovateľa v takom rozsahu, že by to opodstatňovalo zníženie výživného. Navyše v konaní na Krajskom súde v Prešove sp.zn. 24CoP/204/2019, v ktorom bolo navrhovateľovi určené výživné na osobu oprávnenú z výživného vo výške 180,- eur, bolo nepochybne právoplatne rozhodnuté, po prvé revízia výsledkov pôvodného konania dosť dobre možná nie je a po druhé od roku 2020 nepochybne vzrástli aj výdavky plnoletého dieťaťa, preto bez akýchkoľvek pochybností odvolanie odvolateľa je neopodstatnené.
11. So zreteľom na uvedené odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, na ktoré v dôvodoch v ostatnom poukazuje.
12. So zreteľom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2, CSP napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, takže žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešov v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).