Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_58Cb-46-2018.pdf
PDF · 93.02 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-58Cb/46/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v spore žalobcu: HN Real s.r.o., Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 46 819 941, zastúpeného: Advokátska kancelária Čarnogurský ULC s.r.o., Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovanému: BYTY Plus spol. s r.o., Janotova 14-16, 841 05 Bratislava, IČO: 35 967 781, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným na súd dňa 13.06.2018 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu zákonného záložného práva a k dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom v Bratislave, katastrálny odbor, okres Bratislava V, obec Bratislava - m. č. Petržalka, k. ú. Petržalka, a to: (1) bytu č. XX nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu súp. č. XXXX situovaného na ul. S. v Bratislave, vchod S. XX, postavenom na pozemkoch registra C, a to pozemku parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera pozemku: XXXX m2 právny vzťah k uvedenej parcele je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. T., a pozemkoch parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera pozemku: XX m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera pozemku: X m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera pozemku: XX m2, a parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera pozemku: XX m2, pričom právny vzťah k uvedeným parcelám je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. T.; (2) spoluvlastníckeho podielu prislúchajúceho k bytu na spoločných častiach, a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXXX/XXXXXX; a (3) spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 /19 k nebytovému priestoru č. 2 - 05 nachádzajúceho sa v suteréne uvedeného bytového domu súp. č. XXXX situovaného na ul. S. v Bratislave, vchod S. XX, vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXXX/XXXXXX, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia.
2. Návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom bytu č. XX na S. XX v Bratislave zapísaného na LV č. XXXX, ďalej vlastníkom spoluvlastníckeho podielu prislúchajúceho k bytu a spoluvlastníckeho podielu prislúchajúceho k nebytovému priestoru (ďalej len „Byt“). Žalovaný je správcom bytového domu a je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Nesie zodpovednosť za postup pri hlasovaní, jeho výsledok a a za výkon úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva a z ničoho nevyplýva, že táto zodpovednosť by bola daná jednotlivým vlastníkom. Žalovaný listom zo dňa 7.6.2018 oznámil začatie výkonu záložného práva, keď uviedol, že „výkon dobrovoľnej dražby bytov č. XX na S. XX v F., vlastníka HN C. s.r.o. bol právoplatne schválený“. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k Bytu dňa 06.01.2012 od vlastníka
GENE Group, s.r.o., IČO: 35 831 189. Žalobca nemôže byt užívať, v Byte bývajú K.. E. U. a R.. R. U. a to bez právneho titulu od roku 2005. K.. E. U. pôsobila ako konateľka spoločnosti GENE Group, s.r.o., IČO: 35 831 189 a z funkcie konateľky bola odvolaná. Z informácií, ktoré sú žalobcovi známe, spoločnosť GENE Group, s.r.o., IČO: 35 831 189 nikdy neuzavrela s manželmi U. darovaciu zmluvu, zmluvu o nájme a ani akúkoľvek inú zmluvu, nespísala s nimi zápisnicu o obsahu nájomnej zmluve a ani im nikdy neudelila písomné oprávnenie na užívanie Bytu. Po nadobudnutí vlastníctva Bytu žalobcom ich žiadal o vypratanie bytu na ďalšie užívanie Bytu im súhlas nedal. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C/11/2013-330 zo dňa 17.03.2016 im bola uložená povinnosť vypratať Byt. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.5.2018. Žalovaný svojim aktuálnym konaním bezprostredne ohrozuje vlastnícke právo žalobcu, keď vykonáva úkony smerujúce bezprostredne k dražbe. Oznámením zo dňa 16.05. 2018 žalovaný ako správca oznámil žalobcovi, že na základe rozhodnutia zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyhlásil písomné hlasovanie k vysloveniu súhlasu s podaním návrhu na výkon dobrovoľnej dražby bytu č.XX a zároveň podielu na NP č. 5, v bytovom dome na S. ulici č. XX v Bratislave, vlastníka HN Real s.r.o.. Aktuálna výška jeho záväzku, resp. nedoplatkov bez príslušenstva predstavuje sumu vo výške 19.150,19 Eur. Žalovaný vykonáva úkony smerujúce k výkonu záložného práva predčasne, pričom samotný výkon dobrovoľnej dražby je neprimeraný. Žaloba nemohol Byt riadne užívať. Až do 06.06.2018, kedy bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.5.2018 neexistovala istota, kto je riadnym užívateľom Bytu a kto reálne má za užívanie platiť náklady. Manželia U. neposkytli žalobcovi žiadne protiplnenie za užívanie a ani neuhrádzajú platby spojené s užívaním Bytu ako je obvyklé v prípade nájmu. Oni užívajú Byt bez súhlasu žalobcu a tiež požívajú všetky služby poskytované správcovskou spoločnosťou v zmysle zmluvy o výkone správy. Trhová ceny Bytu v roku 2012 podľa znaleckého posudku bola 234.000,--Eur, pričom s ohľadom na nárast priemerných cien bytov v Bratislave je trhová cena Bytu ku dňu podania návrhu vyššia. Žalobca si uplatnil voči manželom U. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca ako vlastník nezavinil Bytu vznik nedoplatku v sume 19.150,19 Eur, na základe ktorej žalovaný inicioval hlasovanie o výkon záložného práva na Byt formou dobrovoľnej dražby, ktorú nakoniec vlastníci odhlasovali. S ohľadom na stav právnej neistoty v dôsledku neoprávneného užívania manželmi U. je zrejmé, že výkon práva formou dobrovoľnej dražby Byt s cieľom vymôcť pohľadávku za ktorej vznik žalobca nenesie žiadnu zodpovednosť, je neprimeraným výkonom práva. Je zrejmé, že žalobca bude v konaní o vymoženie 37.000,-- Eur ako aj 37.500,-- Eur na Okresnom súde Levice úspešný a všetky nedoplatky správcovi ako žalovanému, ktoré vznikli výhradne z titulu neoprávneného užívania Bytu manželmi U., uhradí. V prípade predčasného konania dobrovoľnej dražby bytu hrozí žalobcovi vznik škody, podstatné zhoršenie jeho pozícia a vznik ťažko napraviteľnej ujmy. Nariadeným neodkladným opatrením sa zabezpečí, že nebude ohrozené vlastnícke právo žalobcu. Výkon záložného práva na Byt vo vlastníctve žalobcu dobrovoľnou dražbou nie je nevyhnutný, pretože uspokojenie pohľadávky je možné dosiahnuť jednak inými spôsobmi, než dobrovoľnou dražbou, ktorou dochádza k hrubému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu a jednak je s ohľadom na fakt, že žalobca nespôsobil stav právnej neistoty ohľadom protiprávneho užívania Bytu manželmi U., vhodné počkať do právoplatného skončenia konaní o zaplatenie na Okresnom súde Levice, po ktorých žalobca bude mať k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na úhradu pohľadávky, ktorú zavinili a vytvorili manželia U.. Neprimeranosť výkonu práva zo strany správcu spočíva okrem vyššie uvedených skutočnosti podľa názoru žalobcu tiež v hrubom nepomere medzi výškou pohľadávky a hodnotou Bytu. K otázke neprimeranosti dobrovoľnou dražbou vymáhanej pohľadávky vo vzťahu k hodnote draženej nehnuteľnosti existuje bohatá judikatúra. Je zrejmá neprimeranosť postupu, nakoľko v tomto prípade sa pri vymáhaní pohľadávky postupuje v hrubom rozpore so zásadou primeranosti a proporcionality, keďže existuje veľká disproporcia medzi hodnotou Bytu vo výške takmer 240.000 Eur určenej znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 19.06.2012 vzhľadom na aktuálnu situáciu na realitnom trhu celkom zrejme aj viac - a výškou pohľadávky, ktorá je cca. 19.000,-- Eur. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a listinné dôkazy je bezpochyby osvedčený naliehavý právny záujem žalobcu a nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým dôjde k bezodkladnej úprave pomerov žalobcu a žalovaného tak, aby sa žalovanému dočasne zakázali akékoľvek úkony smerujúce k výkonu dobrovoľnej dražby Bytu, nakoľko je bezprostredne ohrozené vlastnícke právo žalobcu, vo všeobecnosti požívajúce najvyššiu právnu ochranu. Jedinou možnosťou ako zabezpečiť účel a cieľ konania je nariadenie neodkladného opatrenia. Dražba Bytu by spôsobila značnú ujmu žalobcovi vrátane vzniku majetkovej i nemajetkovej škody; z tohto dôvodu neodkladné opatrenie rešpektuje zásadu proporcionality - je primerané povahe veci a sledovanému účelu konania, pričom ochrana záujmov zúčastnených subjektov je v spravodlivej rovnováhe.
3. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
7. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
8. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
9. Podľa § 333 C.s.p., neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
10. Podľa § 336 ods. 2 C.s.p., súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
11. Podľa § 336 ods. 3 C.s.p., súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
12. Podľa § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „zákona o vlastníctve bytov“), správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
13. Podľa § 8b ods. 2 písm. i) zákona o vlastníctve bytov, pri správe domu je správca povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
14. Podľa § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.
15. Neodkladné opatrenie je právny inštitút, ktorého účelom je rýchla, i keď len dočasná úprava pomerov strán sporu v prebiehajúcom súdnom konaní. Predpokladom jeho nariadenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strán sporu ohrozené.
16. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami konania. Neodkladným opatrením, teda súd poskytuje
účastníkovi okamžitú, hoci dočasnú procesnú ochranu, ktorú by vzhľadom na bezprostredne hroziacu ujmu nebolo možné v potrebnom čase dosiahnuť obvyklým a inak na to predpísaným spôsobom.
17. Je nevyhnutné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť neodkladného opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom neodkladných opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť, potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán. Skúmanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje C.s.p. pri konaní vo veci samej. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie, tak ako v konaní vo veci samej a preto je nevyhnutné, aby mal súd možnosť posúdiť dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na základe skutočností uvádzaných v návrhu. Inštitút neodkladného opatrenia má mimoriadny charakter, to znamená, že vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní o takomto návrhu sa nevykonáva dokazovanie ako vo veci samej, nariadenie neodkladného opatrenia musí byť iba v prípade, ak sú splnené prísne formálne zákonné predpoklady pre jeho nariadenie.
18. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva.
19. Z citovaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov vyplýva, že v konaní o návrhu vlastníka bytu a nebytového priestoru, ktorým sa žalobca domáha zdržať výkonu záložného práva môže smerovať len proti ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Len títo sú pasívne legitimovaní, keďže v zmysle § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytom len im zo zákona vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov a to na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Iba vlastníci sú záložnými veriteľmi. Žalovaný, správca bytov a nebytových priestorov, nie je záložným veriteľom. Je ich zákonným zástupcom a zo zákona koná v mene a na účet týchto vlastníkov (záložných veriteľov).
20. Zákon č. 246/2015 Z.z. o správcoch bytových domov, s účinnosťou od 01.01.2016, zmenil a doplnil zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď v § 8b ods. 1 na konci pripojil túto vetu: „Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome“.
21. Súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 246/2015 Z.z., v ktorej sa uvádza: „V záujme zlepšenia vymožiteľnosti práva sa zavádza zákonný režim priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom v súdnych konaniach, v ktorých sú vlastníci žalovaní iným vlastníkom alebo vlastníkom, ktorý bol prehlasovaný. V aplikačnej praxi vznikajú procesne neriešiteľné situácie, kde jeden vlastník musí žalovať niekoľko desiatok alebo dokonca stoviek vlastníkov, aby sa v režime bytového (spolu)vlastníctva dovolal súdnej ochrany. Uvedený stav nielenže bráni prístupu k spravodlivosti, ale súčasne zásadným spôsobom sťažuje aj postup súdu, ktorý musí konať s jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, týmto osobitne doručovať a pod. V súlade s navrhovanou dikciou bude správca v určených sporoch zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov na strane žalovaných, pričom v danom návrhu plne postačí, ak žalobca označí ako pasívne legitimovaných vlastníkov (všeobecná formulácia s prípadnými prílohami v podobe listu vlastníctva) a uvedie, že zo
zákona koná v danom súdnom konaní v mene a na účet žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca.“ Z tejto dôvodovej správy jednoznačne vyplýva, že v danej veci (o zdržanie sa výkonu záložného práva) nie je správca bytového domu vecne legitimovanou stranou sporu.
22. Súd ďalej poukazuje aj na právny názor ohľadom absencie legitimácie správcu bytov a nebytových priestorov uvedený v Rozsudku Krajského súdu v Bratislave pod sp.zn. 6Co/102/2017 a uznesení Krajského súdu v Trenčíne pod sp.zn. 27Co/185/2017.
23. Uložením povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva by sa zasahovalo do vzťahu medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, pričom títo nie sú sporovými stranami. Neodkladné opatrenie vydané v konaní, v ktorom nevystupujú títo vlastníci ako sporová strana a ktorým nie je ukladaná ani žiadna povinnosť, ich nezaväzuje. Takéto neodkladné opatrenie, aj keby bolo vydané, tak nemá žiadnu záväznosť vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Je potrebné rozlišovať účastníka právneho vzťahu (vlastníci bytov) od zástupcu takéhoto účastníka (správca bytového domu). Vzhľadom na to, že navrhované neodkladné opatrenie nemá možnosť záväzne upraviť vzťah v súvislosti s výkonom záložného práva súd mu nemohol vyhovieť a návrh zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. zostal na súde. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 C.s.p.).