Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/305/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: H. J. Z. s.r..o., O.: XX XXX XXX, P. 56, Bratislava, zastúpený D., advokátska kancelária, s.r.o., E. XX, T., O.: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, o zaplatenie 208,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad T. zo dňa 18.05.2017, č.k. 5Csp/133/2016-39, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie nárokov zo zmluvy o pripojení uzavretej medzi jeho právnym predchodcom Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, ktorému súčasne náhradu trov konania nepriznal. Vychádzajúc z právneho posúdenia podľa § 44 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a), 12 písm. b), zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách; § 48 ods. 1, 2; § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdil zmluvu, uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že právny predchodca žalobcu od zmluvy o pripojení, z ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok uplatnený v tomto konaní, odstúpil. Toto odstúpenie od spotrebiteľskej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy a zmluva o poskytovaní verejných služieb sa od začiatku zrušila. Ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve. Žalobca síce nepredložil súdu listinu preukazujúcu doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanému, avšak nepreukázanie určitej skutočnosti žalobcom ako dodávateľom nemôže ísť podľa súdu prvej inštancie na úkor žalovaného ako spotrebiteľa, nakoľko pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.júna 2013 č. k. 4Obdo/45/2012). Okrem toho odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené najneskôr v tomto konaní spolu so žalobou. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že právny predchodca žalobcu účinne od vyššie uvedenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb odstúpil, čím žalobcovi vznikol nárok na plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia a nemá nárok na plnenia v zmysle zmluvy. Žalobca tak nemá nárok na zaplatenie žiadnych sankčných poplatkov, zmluvných pokút a ani paušálnych mesačných poplatkov za služby, ale má nárok iba na úhradu hodnoty tých služieb, ktoré skutočne žalovanému poskytol, keďže naturálna reštitúcia v prípade poskytnutých služieb je vylúčená, konštatuje v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil v konaní listinné dôkazy, a to faktúry, z ktorých však rozsah bezdôvodného obohatenia nevyplýva. Predloženými faktúrami právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumy paušálnych mesačných poplatkov, avšak nijakým spôsobom nepreukázal,

že žalovaná v paušálnych poplatkoch zahrnuté služby skutočne využil, resp. v akom rozsahu ich využil, teda ako sa bezdôvodne obohatil. O trovách konania rozhodol podľa 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, alternatívne, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Namietal, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súdu prvej inštancie okrem iného doručili návrh na začatie konania, súčasťou ktorého bola listina označená ako odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb. V podanom návrhu netvrdili, že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, ani že by sa tak stalo v dôsledku nejakého konkrétneho úkonu, ani že by sa tak stalo v nejaký konkrétny deň. Toto napokon v napadnutom rozhodnutí neuvádza ani súd prvej inštancie. Podmienku účinnosti doručenia odstúpenia od zmluvy je jeho doručenie účastníkovi druhej zmluvnej strane odlišnej od právneho predchodcu žalobcu, resp. to, že sa dostane do sféry jeho dispozície. Vznik bezdôvodného obohatenia možno spojiť vždy len s účinným odstúpením od zmluvy. Z obsahu spisu ani z napadnutého rozsudku nevyplýva dátum doručenia odstúpenia od zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Pre možnosť odstúpenia od zmluvy sa vyžaduje splnenie zákonných predpokladov, ktorými sa ale súd vôbec nezaoberal. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, či boli splnené podmienky pre možnosť odstúpenia od zmluvy, či tieto boli dojednané platne, či bolo odstúpenie urobené v čase, v ktorom bolo možné, či bolo urobené oprávnenou osobou, a napriek tomu z tohto odstúpenia súd prvej inštancie vychádzal. Zákonom nie je daná pôsobnosť a právomoc súdu pri doručovaní odstúpenia od zmluvy tretej osoby strane sporu, keď autorom odstúpenia od zmluvy je tretia osoba, ktorá v spore nevystupuje. Žalobca nie je nositeľom práva odstúpiť od zmluvy so žalovaným. Nie je povinnosťou žalobcu vykonať právnu kvalifikáciu svojho nároku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivé a nepredvídateľné, nemal možnosť reagovať na konštrukciu súdu prvej inštancie účinnosti odstúpenia od zmluvy v dôsledku doručenia žaloby žalovanému. Skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný využíval služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, cenu za ktoré mu právny predchodca žalobcu vyúčtoval predloženými faktúrami, nebolo žalovaným popreté, nebol tvrdený alebo preukázaný opak. Aj pokiaľ súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi stranami ako bezdôvodné obohatenie, nemal nárok v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach, ktorými boli jeho nároky priznané. Napadnutý rozsudok je podľa jeho názoru nedostatočne odôvodnený, súd prvej inštancie sa nedostatočne vyrovnal s jeho argumentáciou.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1 súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z týchto dôvodov.

5. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je principiálne založené na existencii odstúpenia od zmluvy, ktorú skutočnosť však v konaní nikto netvrdil a súd prvej inštancie ju mal za preukázanú z listiny doloženej spolu so žalobou. Bez toho, aby bola žalobcovi daná akákoľvek možnosť sa k odstúpeniu od zmluvy vyjadriť, súd prvej inštancie rozhodol v neprospech žalobcu. Až v napadnutom rozhodnutí sa žalobca dozvedel rozhodujúce skutočnosti, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal, ako aj o dôkazoch k týmto skutočnostiam.

6. Princíp kontradiktórnosti civilného sporu musí byť dodržaný aj v spotrebiteľskom spore. Súd v spore môže ex offo vykonávať dôkazy v zmysle § 295 CSP, no toto oprávnenie neumožňuje vykonávať dôkazy bez možnosti strán sporu vyjadriť sa k nim. Ak súd mieni vykonať dôkaz z moci úradnej, nemôže sa priebeh konania z hľadiska prezentovaného obsahu odlišovať od situácie, kedy dôkaz na podporu svojho tvrdenia navrhne strana sporu. V rozhodnutí súdu sa ani v prípade ex offo dokazovania nesmie objaviť ako rozhodujúca skutočnosť a dôkaz k nej to, čo nebolo ako rozhodujúca skutočnosť a dôkaz k nej prezentované v konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Namiesto strany sporu (v tomto prípade spotrebiteľa) odprezentuje „tvrdenie“ (rozhodujúcu skutočnosť) ako aj „dôkazný návrh“ (označenie

dôkazu) súd. Následne musí umožniť vyjadriť sa k prezentovanej rozhodujúcej skutočnosti ako aj k dôkazu o nej. V prípade jednoduchých dôkazov je možné tento priestor vytvoriť až po ich vykonaní. No k ex offo dôkazom s vplyvom na rýchlosť a finančnú náročnosť sporu bude pripadať do úvahy možnosť vyjadrenia sa ešte pred ich vykonaním. Súčasne je potrebné umožniť vyjadriť sa k ex offo dôkazu a ním preukazovanej rozhodujúcej skutočnosti obom stranám sporu, pretože súd tu nevystupuje v pozícii protistrany, ale jeho úlohou je priblížiť sa prostredníctvom ex offo dôkazu k zisteniu skutkového stavu zodpovedajúceho skutočnému priebehu udalostí (prielom do princípu formálnej pravdy).

7. Čo sa týka formy prezentácie súdu ohľadom dokazovanej skutočnosti, označenia a vykonania ex offo vykonávaného dôkazu stranám sporu, táto je vecou konajúceho súdu. Pokiaľ však súd nenariaďuje vo veci pojednávanie, musí tak urobiť písomne s poskytnutím lehoty na vyjadrenie. V prípade prezentovania dokazovanej skutočnosti a označenia ex offo vykonávaného dôkazu na riadne nariadenom a uskutočnenom pojednávaní poskytne súd možnosť vyjadriť sa k uvedenému ako aj k následnému vykonania dôkazu na pojednávaní. Danosť možnosti vyjadriť sa ostáva zachovaná, ak je uskutočnené pojednávanie v neprítomnosti riadne predvolanej strany sporu, pokiaľ sú pre pojednávanie v neprítomnosti strany sporu splnené podmienky.

8. Vzhľadom na to, že súdu prvej inštancie uvedeným spôsobom pri vykonávaní dôkazu ex offo nepostupoval a svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach a dôkazoch, ktoré v konaní neboli prezentované, porušil svojim postupom a rozhodnutím právo strán sporu na spravodlivý proces.

9. Pre úplnosť a inštruktívnosť odvolací súd uvádza, že preferencia výkladu v prospech spotrebiteľa sa týka právneho posúdenia a nie skutkových zistení. Je neprípustné, aby nestranný súd urobil svoje skutkové zistenie, teda zistenie o priebeh minulých udalostí, závislé od toho, v koho prospech takéto zistenie bude.

10. Rovnako odvolací súd nepovažuje za správne žiadať od strany sporu preukázanie skutočnosti, ktorú táto strana netvrdila. Princíp dôkazného bremena, teda že každá strana sporu preukazuje svoje tvrdenia, platí rovnako aj v spotrebiteľských sporoch. Zákon iba umožňuje nahradiť dôkazný návrh spotrebiteľa zo strany súdu, a to práve formou prípustnosti ex offo dôkazu podľa § 295 CSP. Žiaden právny predpis však neumožňuje prenášať na dodávateľa dôkazné bremeno ku skutočnostiam, ktoré netvrdí.

11. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods. 3 .

12. Nad rámec potreby zrušujúceho rozhodnutia sa odvolací súd prikláňa k názoru žalobcu o nemožnosti účinného doručovania odstúpenia od zmluvy prostredníctvom súdu.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .