Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoPr-7-2021.pdf
PDF · 99.46 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoPr/7/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu: H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX O. O., zast. JUDr. Vladimír Rybovič, advokát so sídlom Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 14 224 089, proti žalovanému: SHP Harmanec, a.s., so sídlom Harmanec, 976 03 Harmanec, IČO: 00 153 052, zast. ŠKRINIAR & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hany Meličkovej 39, 841 05 Bratislava, IČO: 50 663 542, o zaplatenie 502,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12Cpr/7/2020-100 zo dňa 21. mája 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 502,12 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 15.02.2019 do zaplatenia (prvá výroková veta) a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (druhá výroková veta). 1.1. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.04.2017 v znení dodatkov zo dňa 11.09.2017 a 19.10.2018. Žalovaný z výplaty žalobcu za mesiac január 2019 vykonal na základe U. S. X.. B. S., V.., W. predložených listín zo dňa 08.01.2019 zrážku zo mzdy vo výške 502,12 Eur, o čom žalobcu vopred neinformoval. listom zo dňa 14.02.2019 žalobca požiadal žalovaného o zastavenie neoprávnených zrážok a o vyplatenie zrazenej sumy 502,12 Eur; vykonávanie ďalších zrážok žalovaný zastavil, neoprávnene zrazenú sumu však žalobcovi nevyplatil. 1.2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor. 1.3. Na základe vykonaného dokazovania považoval okresný súd za preukázané, že dňa 21.01.2019 U. S. X.. B. S., V.., W.. predložila žalovanému dohodu o zrážkach zo mzdy s výzvou na vykonanie zrážok zo mzdy žalobcu spolu so Zmluvou o úvere, uzatvorenou medzi žalobcom a V. zo dňa 06.09.2010, z ktorej bolo zrejmé číslo zmluvy, ostatné údaje boli vyčiernené; dohoda o zrážkach zo mzdy bola obsiahnutá v čl. 3 bode 4 zmluvy o úvere. Na základe takto predložených listín vykonal žalovaný za mesiac január 2019 zrážku zo mzdy, o čom sa žalobca dozvedel až z výplatnej pásky vo februári 2019. 1.4. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia §551 ods.1,2,3, §517 ods.2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); v odôvodnení svojho rozhodnutia všeobecne popísal účel dohody o zrážkach zo mzdy a jej obsahové náležitosti; konštatoval, že ak by výška zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, bola by dohoda v tejto časti neplatná pre jej rozpor so zákonom. Vyhodnotil, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí okrem označenia veriteľa a dlžníka obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Argumentáciu žalovaného, že obsah dohody o zrážkach zo mzdy nemá možnosť skúmať, neakceptoval. Prihliadnuc na ochranu práv zamestnanca ako slabšej strany v pracovno-právnych sporoch okresný súd
žalobe žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 502,12 Eur žalobcovi spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 15.02.2019 do zaplatenia. 1.5. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle §255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v zmysle odvolacích dôvodov podľa §365 ods.1 písm. f) a h) C.s.p., pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1. Okresný súd nedostatočne a nesprávne vyhodnotil v spore predložené a vykonané dôkazy, nevysporiadal sa so zisteným skutkovým stavom a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že na pojednávaní dňa 21.05.2021 bola predložená aj dohoda o zrážkach zo mzdy v nevyčiarkanej podobe, a teda v podobe, v ktorej obsahuje všetky v rozsudku vyčítané náležitosti. Okresný súd nezohľadnil skutočnosť, že zamestnávateľ nemá žiadnu zákonnú možnosť posudzovať súladnosť dohody o zrážkach zo mzdy s príslušnými právnymi predpismi či obsah predpísaných náležitostí. Žalobcovi vykonal zrážku zo mzdy v súlade s ustanovením §20 ods.2, §131 ods.1,2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“) a §551 ods.2 Občianskeho zákonníka. 2.2. Za nedostatočný, zmätočný a nekonzistentný žalovaný označil rozsudok súdu prvej inštancie v časti, keď okresný súd na jednej strane uviedol, že zrážku zo mzdy nebolo možné vykonať na základe vyčiarkanej dohody o zrážkach zo mzdy, neobsahujúcej zákonom stanovené náležitosti a na druhej strane konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy v nevyčiarkanej podobe existuje a bola súdu predložená. Zdôraznil, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v roku 2010 a obsahuje všetky náležitosti, ktoré v čase uzatvorenia zákon vyžadoval. 2.3. Odvolateľ namietol, že nebol a ani nie je zmluvnou stranou úverovej zmluvy, resp. dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobca uzatvoril a na základe ktorej žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobcu. Žalovaný nemohol ovplyvniť obsah zmluvných vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou O. D., zastúpenou U. S. X.. B. S., V.., W.., kde pôvodným veriteľom bola V. Uzavretím zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy spoločnosť V. (následne BENCONT COLLECTION, a.s.) a žalobca zasiahli do právneho postavenia žalovaného bez toho, aby tento bol zmluvnou stranou. Zrazenú časť mzdy žalobcu žalovaný poukázal na účet veriteľa. 2.4. Záverom uviedol, že zamestnávateľ je viazaný právnymi predpismi, ktoré mu nedovoľujú svojvoľne posudzovať predložené dohody o zrážkach zo mzdy. Posúdenie takejto dohody nie je objektívne možné v rámci pracovnoprávneho sporu a malo by mu predchádzať meritórne rozhodnutie v rámci spotrebiteľského sporu podľa ustanovení §290 a nasl. Civilného sporového poriadku, ktoré by bolo pre veriteľa a následne aj pre žalovaného v postavení zamestnávateľa záväzné.
3. Žalobca sa v písomnom vyjadrení stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý považuje za správny a spravodlivý a odvolanie za nedôvodné; navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zavádzajúce je tvrdenie žalovaného, že na pojednávaní bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy v nevyčiarkanej podobe, pretože okresnému súdu bola predložená len zmluva o úvere, nie dohoda o zrážkach zo mzdy. Obsah úverovej zmluvy nemal žalobca možnosť zmeniť alebo doplniť, bola spísaná malým písmom a bola v nej zakomponovaná skutočnosť, že zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa §551 Občianskeho zákonníka. 3.1. Poukázal na §5a ods.1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. 3.2. Žalovaný v priebehu konania nevyvrátil, že k výzve advokátskej kancelárie zo dňa 08.01.2019 neboli pripojené žiadne doklady, preukazujúce právne nástupníctvo spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s. po pôvodnom veriteľovi V. U.. Zo sprievodného listu advokátskej kancelárie nevyplýva, či vymáhaný dlh, ktorý má pochádzať z predmetnej úverovej zmluvy, nie je už po viac ako ôsmich rokoch premlčaný. Tieto skutočnosti mal žalovaný najskôr preveriť a až následne pristúpiť k zrážkam zo mzdy, alebo zrážky odmietnuť. 3.3. Nemožno akceptovať ani žalovaným prezentovaný výklad ustanovenia §551 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je platiteľ mzdy povinný vykonať zrážky zo mzdy aj na základe predloženia dohody o zrážkach v podobe neoverenej fotokópie zmluvy o úvere so začiernením údajov, ktoré táto zmluva obsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy, predložená v spore, neobsahovala základné údaje,
ktoré sú obligatórnou náležitosťou - okrem označenia veriteľa a dlžníka totiž podľa názoru žalovaného musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok, výšku úveru, ktorý bol poskytnutý a dohodnuté splátky. 3.4. Za účelovú obranu žalobca považoval tvrdenia žalovaného ohľadom obáv zo sankcií veriteľa, zastúpeného X. S., keďže po doručení listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 14.09.2019 žalovaný od ďalších zrážok upustil, čím uznal oprávnenosť dôvodov žalobcu. Ako nedôvodnú označil aj argumentáciu žalovaného, že o dohode o zrážkach zo mzdy nebolo možné rozhodnúť v rámci pracovnoprávneho sporu.
4. Žalovaný v duplike zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach; opakovane uviedol, že ako zamestnávateľovi mu neprináleží posudzovať dôvodnosť a zákonnosť titulu, na základe ktorého je povinný vykonať zrážky zo mzdy. Zdôraznil, že v žalovaný v postavení zamestnávateľa sa žiadnym spôsobom neobohatil o vykonanú zrážku zo mzdy, preto nemožno od neho požadovať predmetnú zrážku späť a sankcionovať ho za úkony súladné s platným zákonom len preto, že protistranou je zamestnanec, ktorý je pracovným právom považovaný za slabšiu stranu. Žalovaný ani žiadny jeho zamestnanec nie je spôsobilým subjektom na posudzovanie relevancie doručenej dohody o zrážkach zo mzdy, prípadne skúmanie, či sa jedná už o premlčané uplatnenie nároku alebo nie. Skutočnosti o tvrdenej unikátnosti tohto prípadu, o povinnosti upustiť od ďalších zrážok ako aj ohľadom námietky, že mal pred vykonaním zrážky zo mzdy zisťovať súhlas žalobcu, označil za zavádzajúce, irelevantné a nesprávne.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal podľa §385 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a podľa §389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§391 ods. 1 C.s.p.).
6. Podľa §389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. Odvolací súd preskúmal podstatné odvolacie námietky žalovaného, napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na konštatovaní o absencií podstatných náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy, pričom argumentáciu žalovaného o nemožnosti zamestnávateľa posudzovať obsahové náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia neakceptoval a v závere svojho rozhodnutia len laxne skonštatoval, že v danej veci ide o ochranu práv zamestnanca ako slabšej strany v pracovno-právnych sporoch, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. 7.1 Takýto záver súdu prvej inštancie je nesprávny, odvolanie žalovaného je v každom bode dôvodné. 7.2 Medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu patrí právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z ustanovenia §220 ods.2 C.s.p. vyplývajú obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky odôvodnenia rozhodnutia; súd musí dbať na to, aby odôvodnenie každého rozhodnutia bolo jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázanie správnosti toho-ktorého rozhodnutia; odôvodnenie je prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Absencia riadneho odôvodnenia spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia; za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré odôvodnenie vôbec neobsahuje, ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale aj také, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. 7.3 V prejednávanom spore po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd nemal možnosť posúdiť úvahy a postup okresného súdu, ktoré ho viedli k uloženiu povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu; jeho strohé odôvodnenie totiž nedáva odpovede na otázky, majúce význam pre rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je v mnohých konštatovaniach vnútorne rozporné, zmätočné a teda nepreskúmateľné.
8. V konaní nebolo sporné, že žalobca je na základe pracovnej zmluvy v znení jej neskorších dodatkov zamestnancom žalovaného; žalovaný na základe dohody o zrážkach zo mzdy, predloženej mu právnym zástupcom spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s. ako veriteľom, vykonal vo februári 2019 zo mzdy žalobcu zrážku vo výške 502,12 Eur; žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému vrátiť mu zo mzdy zrazenú sumu.
9. V zmysle ustanovenia §131 ods.3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok, uvedených v odsekoch 1 a 2 (a teda iné než odvody poistného, zrážky daní z príjmov a iné), vykonať len na základe písomnej dohody so zamestnávateľom o zrážkach zo mzdy alebo ak povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vyplýva z osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je Občiansky zákonník, konkrétne ustanovenie §551, podľa ktorého je možné uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi zabezpečiť písomnou dohodou medzi týmito stranami; v zmysle takejto dohody o zrážkach zo mzdy (uzatvorenej podľa Občianskeho zákonníka) zamestnávateľ ako platiteľ mzdy len vykonáva zrážky zo mzdy zamestnanca v prospech tretej osoby, a zrazenú sumu si neponecháva. 9.1. Zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov upravuje ustanovenie §20 Zákonníka práce; v zmysle odseku 2 môže zamestnávateľ uzatvoriť so zamestnancom písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy len na uspokojenie nárokov zamestnávateľa, vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. Takáto dohoda zabezpečuje pohľadávku zamestnávateľa, ktorá mu vznikla voči zamestnancovi, a teda ide o iný zabezpečovací inštitút (než vyplývajúci z Občianskeho zákonníka): predstavuje ho písomná dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená medzi zamestnancom a zamestnávateľom v zmysle §131 ods. 3 Zákonníka práce, o absenciu ktorej opiera svoju argumentáciu žalobca. 9.2. V prejednávanej veci zamestnávateľ nebol zmluvnou stranou dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril žalobca ako dlžník s veriteľom, poskytujúcim mu spotrebiteľský úver.
10. Zhrnúc vyššie uvedené, Občiansky zákonník v ustanovení §551 ods.1,2 umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, ktoré nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia; proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď platiteľovi dohodu predloží; §551 ods.2 Občianskeho zákonníka nespája predloženie dohody o zrážkach zo mzdy s možnosťou platiteľa mzdy posudzovať jej obsah, neposkytuje mu ani možnosť voľby, či k vykonaniu zrážok pristúpi alebo nepristúpi; predmetné zákonné ustanovenie zamestnávateľovi takúto úvahu o predložených dokladoch nepripúšťa.
11. Právna prax je jednotná v názore, že veriteľ nadobúda právo na výplatu zrážok zo mzdy voči platiteľovi mzdy okamihom predloženia dohody o zrážkach zo mzdy; platiteľovi mzdy týmto okamihom súčasne vzniká povinnosť zrážky zo mzdy dlžníka vykonávať a poukazovať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Tieto skutočnosti konštatoval síce aj súd prvej inštancie v bode 16. napadnutého rozsudku, ale v rozpore s týmto záverom bez ďalšieho zdôvodnenia neakceptoval argumentáciu žalovaného, že ako zamestnávateľ nemá možnosť posudzovať, či dohoda o zrážkach zo mzdy predložená mu v zmysle ustanovenia §551 ods.2 Občianskeho zákonníka, obsahuje všetky náležitosti a či je v súlade s právnymi predpismi. Ako už krajský súd uvádzal, zamestnávateľovi (či už fyzickej alebo právnickej osobe) za žiadnych okolností nesvedčí skúmanie platnosti a opodstatnenosti dohody o zrážkach zo mzdy; subjektom, ktorému je takéto posúdenie zverené, je výlučne všeobecný súd. 11.1 Odvolací súd nemohol považovať za riadne odôvodnené rozhodnutie okresného súdu, ktorý síce citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak úplne v ňom absentuje nadväzujúca náležitá a vzájomne si neodporujúca argumentácia.
12. V tejto súvislosti krajský súd nemohol opomenúť s dôrazom poukázať na ustanovenie §316 C.s.p., v zmysle ktorého je individuálnym pracovnoprávnym sporom spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov, pričom ide o vzťah medzi zamestnancom na jednej strane a zamestnávateľom na strane druhej, ktorý vzniká na základe dvojstranného právneho úkonu. Spory z týchto vzťahov vznikajú tým, že jeho subjekt (zamestnanec alebo zamestnávateľ) poruší práva alebo nedodržiava povinnosti, ustanovené normami pracovného práva. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nedal odpoveď na vyvstávajúcu otázku, a to, ktoré práva alebo povinnosti, vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu boli porušené tým, že zamestnávateľ vykonal zrážku zo mzdy zamestnanca na základe dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej v zmysle Občianskeho zákonníka medzi žalobcom a treťou osobou, t.j. osobou odlišnou od žalovaného. 12.1. Z procesného útoku, prezentovaného žalobcom sa odvolaciemu súdu javí, že tento sa skôr domáha spotrebiteľskej ochrany, keďže v priebehu konania namietal začlenenie dohody o zrážkach zo mzdy do zmluvy o úvere, poukazujúc pritom na veľkosť písma a ustanovenie §5a ods.1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa (odvolací súd len na okraj uvádza, že neprípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy bolo v
zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa do § 5a zakotvené až s účinnosťou od 01.05.2014, preto vzhľadom na zásadu zákazu retroaktivity právnych noriem vyplýva, že na danú vec je neaplikovateľné).
13. Ak súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že v danej veci ide o ochranu práv zamestnanca, a teda o pracovnoprávny spor, bolo jeho povinnosťou vysporiadať sa so všetkými aspektami tento záver odôvodňujúci. Uvedené však v napadnutom rozsudku absentuje, preto odvolací súd, konštatujúc nepreskúmateľnosť rozsudku okresného súdu, nemal inú možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie podľa §389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§391 ods. 1 C.s.p.). 13.1 V konaní, ktoré bude nasledovať, okresný súd v prvom rade vyhodnotí, či spor medzi žalobcom a žalovaným je sporom pracovnoprávnym alebo má charakter sporu spotrebiteľského. V tejto súvislosti preskúma aj aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu, uvedomiac si, že iba samotná skutočnosť, že žalovaný ako zamestnávateľ vykonal zo mzdy zamestnanca zrážku v prospech tretej osoby neodôvodňuje bez ďalšieho záver o jeho pasívnej vecnej legitimácií. Sú to práve tieto zistenia, ktoré majú pre úspešné vedenie konania zásadný význam, preto sa s nimi okresný súd dostatočne vysporiada a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám, vyplývajúcim z ustanovenia §220 ods.2 C.s.p.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).