Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpená Mgr. N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX Y., proti odporcovi (osobe povinnej platiť výživné): K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX Y., zastúpený: Mgr. Juraj Šimuny, advokát so sídlom Nám. M. R. Štefánika 30/33, 955 01 Topoľčany, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Pc/33/2017-29 zo dňa 14. novembra 2017 v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti určenia zročného výživného a v časti náhrady trov konania, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti určenia zročného výživného a v časti náhrady trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .

Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/343/2013-54 zo dňa 09.01.2014 v časti vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľku tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku zo sumy 140 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2017 s tým, že odporca bude platiť výživné vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Zročné výživné za čas od 01.09.2017 do 31.10.2017 určil v sume 160 eur, ktoré odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak že, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na citované ustanovenia § 62 ods. 1,2, 5, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods.1, § 78 ods.1, 3 Zákona o rodine tým, že návrh navrhovateľky bol čiastočne dôvodne podaný. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na sumu 250 eur mesačne od 01.09.2017 dôvodiac tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená v roku 2014, je študentkou Trnavskej univerzity v Trnave, právnickej fakulty, s čím sú spojené zvýšené výdavky na ubytovanie, stravovanie, cestovanie a zabezpečovanie učebných pomôcok a doposiaľ stanovená výška výživného zo strany odporcu nepostačuje. Odporca súhlasil so zvýšením výživného o sumu 10 až 20 eur mesačne dôvodiac tým, že s navrhovateľkou nemá dobrý vzťah, keďže táto nerešpektuje jeho súčasnú manželku a sama si môže zabezpečiť zdroj príjmu formou brigády. Poukázal na svoje príjmy a výdavky, ako aj na svoju ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi K.. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľku bola naposledy upravená rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 9P/343/2013 - 54 zo dňa 09.01.2014 vo výške 140 eur mesačne od 17.01.2014, ktorým rozsudkom bolo zároveň určené výživné aj na brata

navrhovateľky K. S. v sume 100 eur mesačne. V tom čase matka navrhovateľky pracovala, dosahovala PMZ netto 375,79 eur, odporca 733,13 eur, podnikal, za rok 2012 mal základ dane 395,53 eur, daňovú povinnosť 75,15 eur. V tom čase navrhovateľka navštevovala 1. ročník gymnázia v Topoľčanoch a jej brat K. 6. ročník ZŠ. V konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11P/298/2014 bol rozsudkom zo dňa 05.02.2015 zamietnutý návrh matky navrhovateľky na zvýšenie výživného na obe deti a zároveň aj návrh odporcu na zníženie vyživovacej povinnosti, odvolacie konanie o odvolaní matky proti tomuto rozsudku bolo v dôsledku jeho späťvzatia zastavené uznesením Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoP/17/2015 zo dňa 15.04.2015. Dňa 14.08.2017 bol na súde prvej inštancie podaný návrh na zvýšenie výživného na mal. K. S., nar. XX.XX.XXXX a konanie je vedené pod sp. zn. 10P/77/2017, pričom rozsudkom zo dňa 13.11.2017 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na mal. K. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2017 s tým, že zročné výživné v sume 160 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal zo zárobku matky v sume 672,02 eur a zo zárobku otca v sume 1.084 eur s tým, že tento prevádzkuje aj živnosť v oblasti predaja kvetov a v daňovom priznaní za rok 2016 vykázal základ dane 6.762,27 eur, pričom daňovú povinnosť mal v sume 1.284,83 eur. Ďalej súd prihliadol na skutočnosť, že matka žije s deťmi a priateľom Mgr. S., s ktorým sú podielovými spoluvlastníkmi bytu, náklady na bývanie a splátky hypotéky platia v polovici, pričom mesačná splátka hypotéky je 133,50 eur a za byt sa platí poplatok správcovi bytu v sume 165 eur mesačne, za plyn 6 eur mesačne a za elektriku 26 eur mesačne. Priateľ matky navrhovateľky pracuje, dosahuje priemerný mesačný zárobok 1.400 eur, má dve vyživovacie povinnosti, staršia dcéra študuje na vysokej škole a býva s nimi v spoločnej domácnosti, na mladšiu dcéru platí výživné 200 eur mesačne. Odporca žije s manželkou v rodinnom dome, ktorého so spoluvlastníkmi každý v 1/2 a splácajú úver po 227,21 eur mesačne, náklady na bývanie predstavujú poplatky za plyn 129 eur, za elektriku 45 eur mesačne, poplatok za vodné a stočné v sume 60 eur ročne. Okrem toho platia poistku za dom v sume 41 eur. Manželka odporcu pracuje, dosahuje PMZ netto 650 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že z uvedených pomerov na strane matky navrhovateľky a odporcu súd vychádzal aj pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného, pričom navrhovateľka dokladovala, že v súvislosti s návštevou vysokej školy si musí platiť za ubytovanie v podnájme sumu 120 eur mesačne, na stravu vynaloží okolo 160 eur mesačne. Každý týždeň cestuje z Topoľčian do Trnavy a späť a na cestovné vynaloží 20 eur. Na zabezpečenie učebných pomôcok doposiaľ vynaložila sumu 90 eur a taktiež za ISIC kartu zaplatila 20 eur. Kvôli zdravotným problémom má výdavky na lekárov a podľa nej tieto prestavujú sumu okolo 30 eur mesačne, keďže si musí zakupovať probiotiká a dodržiavať diétny režim. Ďalšie výdavky má na oblečenie a hygienu. Za telefón platí 15 eur mesačne. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného bol čiastočne dôvodne podaný. Dôvodil tým, že od poslednej súdnej úpravy výživného uplynula doba viac ako 3 roky, vyživovacia povinnosť bola upravená počnúc od 17.01.2014, za tento čas sa podstatne zmenili pomery na strane navrhovateľky, ktorá ukončila stredoškolské štúdium a od 01.09.2017 navštevuje vysokoškolské štúdium v Trnave, musí cestovať, musí si platiť ubytovanie a stravovanie, ako aj ďalšie náklady s tým spojené. Na strane navrhovateľky sa zvýšili náklady na jej základné životné potreby a keďže tieto nie je schopná sama uspokojovať, nakoľko je študentkou, tak je povinnosťou jej rodičov, aby prispievali na výživu navrhovateľky podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri skúmaní týchto majetkových pomerov súd dospel k záveru, že na strane oboch rodičov navrhovateľky sa tieto zmenili, zlepšili sa. Súd prihliadnuc aj na vývoj životných nákladov za obdobie od poslednej súdnej úpravy výživného, mal za nesporné, že životné náklady sa zvýšili nielen na strane navrhovateľky, ale aj na strane oboch jej rodičov. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného prihliadol nielen na zvýšenie životných nákladov na strane navrhovateľky, ale aj na strane odporcu a zároveň bral do úvahy skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Od poslednej úpravy výživného sa zvýšil príjem na strane odporcu približne o 300 eur, ktorý má okrem toho príjem zo živnostenského podnikania, čo za rok 2016 predstavovalo približne 5.000 eur, i keď odporca namietal, že v súčasnej dobe už neprevádzkuje živnosť v takom rozsahu ako predtým. Mal za nesporné, že na strane odporcu sa majetkové pomery zlepšili, teda je schopný prispievať na výživu navrhovateľky vyššou sumou ako doposiaľ, preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu zo sumy 140 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2017, od nástupu navrhovateľky na vysokoškolské štúdium, kedy na jej strane došlo k zvýšeniu nákladov na uspokojovanie životných potrieb. Súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť odporcu na maloletého K., keď súdnym rozhodnutím bolo zvýšené výživné na sumu 180 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2017, keďže navštevuje stredoškolské štúdium v Piešťanoch. Mal za preukázané, že náklady navrhovateľky v súvislosti so štúdiom, ako aj uspokojovaním ďalších životných potrieb predstavujú mesačne sumu 400-500 eur a podľa názoru súdu je primerané, aby sa na týchto

nákladoch odporca podieľal aspoň sumou 220 eur mesačne, pričom určené výživné spolu s výživným zo strany matky a jej osobnou starostlivosťou by malo postačovať na uspokojovanie všetkých potrieb navrhovateľky. Odporca vzhľadom na jeho zárobkové a majetkové pomery je schopný platiť na svoje deti výživné spolu v sume 400 eur, preto súd návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel. Zároveň súd prihliadol aj na zárobkové a majetkové pomery matky navrhovateľky, ako aj skutočnosť, že tejto po rozvode manželstva odporca vyplatil na vyrovnanie z titulu BSM sumu 30.000 eur, teda z tejto výplaty si matka navrhovateľky mohla vyriešiť bytovú otázku a zároveň osobnú starostlivosť o navrhovateľku, na ktorú sa tiež prihliada pri rozhodovaní o plnení vyživovacej povinnosti voči deťom. Zročné výživné za čas od 01.09.2017 do 31.10.2017 určil v sume 160 eur, ktorú sumu súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti tak, že návrh navrhovateľky zamietne. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že pracuje v spoločnosti ZKW Slovakia s.r.o. s mesačným príjmom cca 1.000 eur. Aby dosiahol daný príjem, musí absolvovať 4-zmennú prevádzku. Okrem toho má živnosť, avšak touto nevykazuje v súčasnosti žiadny zisk, lebo by fyzicky nezvládal predávať na tržnici každý víkend, vzhľadom na pracovný čas v pracovnom pomere. Za rok 2017 asi 10-krát predával na tržnici. Žije v 4-izbovom rodinnom dome, na ktorý dom si so svojou manželkou zobrali úver na bývanie s mesačnou splátkou 227,21 eur. Medzi jeho ďalšie mesačné náklady patrí mesačná splátka hypotekárneho úveru, ktorý si zobral na vyplatenie bývalej manželky N. S. v zmysle vyporiadania BSM, výdavky na plyn 129 eur, elektrinu 45 eur. Má ročné výdavky na vodné, stočné 60 eur, poistku na dom 90 eur, poistku vo výške 41 eur. Okrem toho platí výživné na syna K. vo výške 90 eur mesačne a na navrhovateľku 140 eur mesačne, má ďalšie výdavky v súvislosti s dochádzkou do práce. Jeho príjmy nie sú dostatočne vysoké na to, aby mohol prispievať na výživu navrhovateľky sumou 220 eur mesačne s poukazom aj na vyživovaciu povinnosť zo strany matky navrhovateľky v rovnakej výške. Nie je v jeho možnostiach, schopnostiach, po zohľadnení jeho výdavkov, aby platil zvýšené výživné o sumu 80 eur mesačne. V prípade, ak by rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Pc/33/2017 zo dňa 14. 11. 2017, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na plnoletú dcéru H. a rozsudok Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 10P/77/2017 zo dňa 13. 11. 2017, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. K. zo sumy 100 eur na sumu 180 eur nadobudli právoplatnosť, len na výživnom by platil mesačne sumu 400 eur.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu uviedla, že nesúhlasí s podaným odvolaním. Podľa jej názoru je v možnostiach, schopnostiach odporcu aj pri zohľadnení jeho výdavkov, aby platil zvýšené výživné o sumu 80 eur na navrhovateľku, ako aj zvýšené výživného na maloletého Patrika, ktorý študuje na strednej škole, na ktorého súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na sumu 180 eur mesačne od 01.09.2017. Odporca v podanom odvolaní uvádza, že jeho príjem je vo výške cca 1.000 eur mesačne, pričom v skutočnosti je priemerne vo výške 1.180 eur za obdobie od októbra 2016 do septembra 2017, čo je nárast od posledného určenia výživného o sumu 447 eur. Naviac prevádzkuje živnosť, kde jeho príjem v roku 2016 zo živnosti bol najmenej 456 eur. Ak tvrdí, že v roku 2017 živnosť prevádzkuje v minimálnej miere, že nedosahuje zisk, to nie je pravdou, možno chodí na tržnicu menej často, ale o to častejšie predáva kvety a iné výrobky z domu v mieste bydliska, kde má veľkú reklamu, čo môže potvrdiť aj maloletý K., ktorý otca navštevuje. Svedčia o tom najmä luxusné dovolenky, na ktorých bol v roku 2017, 2-krát letecky s manželkou v Turecku, 1-krát s manželkou v Paríži, pričom na jednu dovolenku zobral aj maloletého K.. Dovolenky v roku 2017 ho stáli minimálne 2.000 eur, je to suma 166 eur mesačne, čo je presne zvýšenie vyživovacej povinnosti na obe deti. Ak zo svojho príjmu zaplatí polovicu mesačných platieb ako nákladov spojených s bývaním, polovicu úveru na bývanie, po zaplatení zvýšeného výživného na obe deti, predchádzajúcej hypotéky, bez živnosti, bude jeho mesačný zostatok vo výške bezmála 340 eur, čo matke navrhovateľky s deťmi po zaplatení všetkých poplatkov určite nezostane. Poukázala na výšku životného minima jednej dospelej osoby 198 eur. Uviedla, že výživné na deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pokiaľ odporca v odvolaní poukázal na to, že pracuje v 4-zmennej prevádzke, ktorú má vzdialenú 3 km od miesta bydliska, matka navrhovateľky musela zmeniť pracovisko, aby vyžili, príjem sa jej zvýšil, ale aj dochádzka do zamestnania, dochádza 30 km do práce a tiež vykonáva prácu v 3-zmennej prevádzke ako matka dvoch detí, o ktoré sa stará. Odporca v odvolaní podsúva opätovne, aké má mesačný výdavky, ale zabudol, že jeho manželka má priemerný mesačný

plat 867 eur, čiže väčší ako matka navrhovateľky a nemá pritom žiadnu vyživovaciu povinnosť. Matka navrhovateľky žije s priateľom, jeho príjem je vyšší, avšak výdavky idú na polovicu, pretože on sám má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom. Pokiaľ odporca vyplatil matke navrhovateľky z domu sumu 30.000 eur v roku 2014, mal vyplatiť podľa znaleckého posudku sumu 35.000 eur, ale pod jeho nátlakom matka navrhovateľky prijala menšiu sumu, aby mala kľud. Odporcovi však zostal celý dom, celý hnuteľný ich majetok, aj auto. Matka navrhovateľky si musela kúpiť vlastné auto a zabezpečiť bývanie pre seba a obe deti, nanovo vybaviť kompletnú domácnosť, kúpiť auto a od roku 2014 pokrývať zvýšené výdavky oboch detí, pretože súd jej návrh na zvýšenie výživného na obe deti v roku 2014 zamietol. Odporca zrekonštruoval celý dom, vymenil strechu, vymenil nábytok, kúpil si nové luxusné vozidlo typu SUV zn. Peugeot. Odporca okrem súdom určenej vyživovacej povinnosti sa všeobecne nezaujíma o život svojich detí, ich životné potreby, najmä navrhovateľky, ktorú od leta 2014 nevidel, okrem výživného jej nedal ani jedno euro a to mala na stužkovú a maturitu. Poukázala na to, že je neférové, pokiaľ sa otec bráni voči svojim deťom zvýšeniu výživného, pričom na výdaje na advokáta má v oboch konaniach.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach týkajúcich sa zvýšenia vyživovacej povinnosti k navrhovateľke, v časti určenia zročného výživného a v časti náhrady trov konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

9. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na dobu, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Spolu s § 75 a nasl. Zákona o rodine je možné vyvodiť faktory, ktorých kombinácia

priamo vplýva na stanovenie výšky výživného v súdnom konaní. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku iných povinných k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, majetkové pomery dieťaťa, ďalej na výšku výživného, ktoré poskytujú iné povinné osoby, napríklad druhý rodič, na ich schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích povinností.

14. V § 78 ods. 1 Zákona o rodine je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, pričom stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, musí sa to premietnuť i pri úprave vyživovacej povinnosti, pričom zmena pomerov je dôvodom na podanie návrhu na začatie konania, prípadne môže súd začať konať aj bez návrhu, ktoré konanie sa môže skončiť novou súdnou úpravou výživného.

15. K zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

16. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd po prejednaní danej právnej veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne a dostatočným spôsobom zistil skutočný stav veci a posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a to v súlade s ustanoveniami § 62 ods.1 až 5, § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine a správne rozhodol o zvýšení výživného odporcu k navrhovateľke tak, ako je vyššie uvedené. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach podľa ustanovenia § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 odkazuje. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie návrhu navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke. Odvolací súd na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho doplnenie s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa uvádza, že súd prvej inštancie kvalifikovane zistil osobné, majetkové a zárobkové pomery

na strane odvolateľa, ako aj bežné a zvýšené odôvodnené výdavky navrhovateľky v rozhodnom období, dôsledne ich preskúmal zo všetkých zákonných hľadísk, aj sa s nimi skutkovo i právne vysporiadal tak, ako je vyššie uvedené a vecne správne rozhodol, pokiaľ zvýšil odporcovi vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke v rozsahu vyššie uvedenom. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej právnej veci došlo k zmene pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods.1 Zákona o rodine na strane navrhovateľky, ako aj na strane matky navrhovateľky a odporcu, ktorá zmena pomerov odôvodňovala zvýšenie výživného na navrhovateľku. V danej právnej veci teda boli preukázané v konaní také okolnosti, ktoré sa závažným spôsobom prejavili v pomeroch navrhovateľky, ako aj matky navrhovateľky a odporcu, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti k navrhovateľke, ktoré odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu o výške výživného k navrhovateľke. Odvolací súd mal v danej právnej veci mal za preukázané, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 14.08.2017 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke zo sumy 140 eur na sumu 250 eur mesačne počnúc od 01.09.2017. Svoj návrh odôvodnila zmenou pomerov na strane navrhovateľky v tom, že od poslednej súdnej úpravy výživného uplynula dlhšia doba, navrhovateľka nadobudla plnoletosť a chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Z pripojeného spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 9P/343/2013 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/343/2013 - 54 zo dňa 09.01.2014 bolo rozvedené manželstvo rodičov navrhovateľky, súd upravil na čas po rozvode výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom S. tak, že navrhovateľka (v tom čase maloletá) a maloletý K. S., nar. XX.XX.XXXX boli na čas po rozvode zverení do osobnej starostlivosti matky a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 140 eur mesačne a na výživu maloletého K. sumou vo výške 100 eur mesačne. V tom čase matka navrhovateľky pracovala, dosahovala PMZ netto 375,79 eur, odporca 733,13 eur, podnikal, za rok 2012 mal základ dane 395,53 eur, daňovú povinnosť 75,15 eur. Navrhovateľka navštevovala 1. ročník gymnázia v Y. a jej brat K. 6. ročník ZŠ. Obaja rodičia nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Ďalej bolo v konaní nesporne preukázané, že od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom došlo na strane navrhovateľky, ako aj na strane matky navrhovateľky a odporcu k podstatnej zmene pomerov. Ohľadne životnej úrovne, zárobkových, majetkových pomerov a osobných pomerov rodičov navrhovateľky a ohľadne nákladov na navrhovateľku v rozhodnom období bolo s poukazom aj na odvolacie dôvody odporcu v podanom odvolaní nesporne preukázané listinnými dôkazmi, že navrhovateľka má zvýšené náklady v súvislosti s vyšším vekom a uplynutím dlhšej doby od poslednej súdnej úpravy výživného, pokiaľ sa jedná o jej odôvodnené hmotné potreby (jedlo, ošatenie a pod.), ale aj ďalšie potreby dôležité pre jej výchovu a vývoj (spojené s nástupom na dennú formu štúdia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave v akademickom roku 2017/2018 - zvýšené výdavky na štúdium, cestovanie, ubytovanie a stravovanie, ako aj ďalšie náklady kultúrne, športové potreby, telefón a pod.). Ďalej na strane navrhovateľky boli taktiež preukázané zvýšené odôvodnené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom. Celkom tieto odôvodnené výdavky navrhovateľky predstavujú približne sumu 405 eur mesačne. Na strane matky navrhovateľky došlo k zmene pomerov v tom, že sa jej zvýšil príjem, dosahuje PMZ netto 672,02 eur, má naďalej vyživovaciu povinnosť aj k maloletému K., ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Matka žije v spoločnej domácnosti tiež s priateľom Mgr. M. S. (aj s jeho dcérou) v byte, ktorého sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v jednej polovici, majú bežné náklady spojené s užívaním bytu a majú zvýšené výdavky v súvislosti so splátkami hypotéky. Priateľ matky dosahuje PMZ netto 1400 eur, má dve vyživovacie povinnosti. Odporca uzatvoril nové manželstvo, žije s manželkou v rodinnom dome, ktorý vlastnia každý v jednej polovici, majú bežné náklady spojené s užívaním domu a majú zvýšené výdavky v súvislosti so splátkami hypotéky. Manželka otca nemá vyživovaciu povinnosť, pracuje, dosahuje PMZ netto vo výške 650 eur. Odporca pracuje naďalej u toho istého zamestnávateľa, zvýšil sa mu príjem z pracovného pomeru, dosahuje PMZ netto 1.084 eur. Odporca naďalej podniká, podľa výpisu zo živnostenského registra má živnosť od 01.06.2006, živnosť doposiaľ nezrušil. Má naďalej ďalší príjem zo živnosti, za rok 2016 podľa daňového priznania vykázal zo živnosti príjmy 872,40 eur, výdavky 348,96 eur, celkom v daňovom priznaní vykázal základ dane 6.762,27 eur, daňovú povinnosť mal v sume 1.284,83 eur. Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že stále podniká v oblasti predaja kvetov, avšak tvrdil, že len občas chodí predávať na tržnicu a z podnikania nemá žiaden zisk. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že neuveril tvrdeniu odporcu, že jediným príjmom odporcu je len jeho príjem z pracovného pomeru, vzhľadom k tomu, že pokiaľ by odporca skutočne nepodnikal, nepochybne by živnosť zrušil. Tomu svedčí aj tá skutočnosť, že odporca síce vykázal ako živnostník podľa daňového priznania relatívne nízke príjmy, napriek tomu však v roku 2017 podnikal, hradil svoje odôvodnené výdavky, platil určené výživné na svoje dve deti, ktoré skutočnosti spoločne nasvedčuje tomu, že jeho podnikateľské prostredie, jeho príjmy z podnikania sa až tak výrazne nezhoršili oproti času predchádzajúcej súdnej úpravy výživného. Naviac jeho aktuálne majetkové pomery svedčia

o jeho zvyšujúcej sa životnej úrovni oproti času predchádzajúcej súdnej úpravy výživného. Odporcovi nepribudla vyživovacia povinnosť. Odporca má naďalej vyživovaciu povinnosť k maloletému Patrikovi, na ktorého bola v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10P/77/2017 rozsudkom zo dňa 13.11.2017 odporcovi zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 100 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne od 01.09.2017. Odporca sa okrem bežného výživného nepodieľal v rozhodnom období na výžive navrhovateľky nad rámec bežného výživného, nestýkal sa s navrhovateľkou, teda v rozhodnom období sa nesporne nepodieľal na úhrade všetkých zvýšených výdavkov navrhovateľky od 01.09.2017. S poukazom na vyššie uvedenú v konaní preukázanú podstatnú menu pomerov na strane navrhovateľky, na strane matky navrhovateľky, ako aj na strane odporcu bol daný dôvod na zvýšenie výživného zo strany odporcu na navrhovateľku v rozsahu vyššie uvedenom od 01.09.2017, aj s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletému K.. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na odvolacie dôvody odporcu uvádza, že súd prvej inštancie kvalifikovane zistil osobné, majetkové a zárobkové pomery na strane odporcu, matky navrhovateľky, ako aj bežné a zvýšené odôvodnené výdavky navrhovateľky v rozhodnom období, dôsledne ich preskúmal zo všetkých zákonných hľadísk, aj sa s nimi skutkovo i právne vysporiadal tak, ako je vyššie uvedené. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil i pokiaľ ustálil rozhodný čas zmeny pomerov k 01.09.2017(spojenú najmä s nástupom na vysokú školu).

19. Odvolací súd v danej právnej veci z vyššie uvedených podstatných dôvodov dospel k záveru, že súdom prvej inštancie zvýšené výživné zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam, ako aj majetkovým pomerom odporcu, matky navrhovateľky a odôvodneným potrebám navrhovateľky, i s prihliadnutím na vek navrhovateľky v zmysle ustanovenia § 75 ods.1 prvá veta Zákona o rodine. Takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami na navrhovateľku, spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky bude primerane kryť odôvodnené potreby navrhovateľky tak, aby životná úroveň rodičov a navrhovateľky bola rovnaká.

20. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odporcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal z úplne zisteného skutkového stavu veci, relevantne skúmal odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane odporcu, matky navrhovateľky, na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne ich posúdil, preto odvolacie dôvody odporcu nie sú dôvodné.

21. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odporcu v podanom odvolaní ďalej dospel k záveru, že dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami § 191 CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané rozhodujúce skutočnosti a bol zistený úplný skutočný stav veci (§ 35 , keď je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods.1 rozhoduje o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná a ktoré nie.

22. S poukazom na všetky vyššie uvedené podstatné skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správny.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .