Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/95/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Širokou v právnej veci žalobkyne: M. O., nar.: XX.XX.XXXX, bytom X. XX, W., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2017/4216-0002 KmZ z 29. marca 2017 takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2017/4216-0002 KmZ z 29. marca 2017 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím č. BA2/OHNNVaŠSD/HN BA I - V/SOC/2016/16403-0059 z 21.12.2016 (prvostupňové rozhodnutie) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len úrad) uložil žalobkyni povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú vo vyššej sume ako patrila za obdobie od 01.09.2014 do 31.12.2014 v sume 157,60 eur, od 01.01.2015 do 31.12.2015 v sume 519,40 eur, od 01.01.2016 do 31.08.2016 v sume 350,60 eur, zvýšené o 10% v sume 102,76 eur, t.j. celkom v sume 1130,36 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet úradu. V odôvodnení úrad uviedol, že poskytoval v období od 01.09.2014 do 30.11.2015 pomoc v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eur mesačne a v období od 01.12.2015 do 31.08.2016 pomoc v hmotnej núdzi vo výške 152,10 eur mesačne z dôvodu, že sa žalobkyňa nachádzala v hmotnej núdzi. Šetrením zo strany správneho orgánu bolo zistené, že v období od 01.08.2014 do 31.07.2016 bola žalobkyňa zamestnaná v B.T. SERVIS SK, s.r.o. s pravidelným príjmom. Dňa 30.09.2016 na výzvu úradu žalobkyňa predložila potvrdenia o príjme od zamestnávateľa za obdobie od 01.09.2014 do 31.08.2016 a potvrdenie Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenskej dávky v období od 01.08.2014 do 31.08.2016. Z tohto dôvodu bola pomoc v hmotnej núdzi za obdobie od 01.09.2014 do 31.08.2016 vyplatená vo vyššej sume ako patrila v sume 1027,60 eur, ktorú je žalobkyňa povinná vrátiť podľa o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ) zvýšenú o 10%.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2017/4216-0002 KmZ z 29.03.2017 (preskúmavané rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení žalovaný uviedol, že z informačného systému sociálnej poisťovne úrad zistil, že žalobkyňa mala od 01.08.2014 do 31.07.2015 a od 01.08.2015 do 31.08.2016 uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom B.T. SERVIS SK, s.r.o. Dňa 08.09.2016 bola žalobkyni zaslaná výzva, aby v lehote 8 dní predložila čistý príjem za obdobie od 01.08.2014 do 31.08.2016. Na výzvu žalobkyňa doručila dňa 30.09.2016 potvrdenie o vyplatenom čistom mesačnom príjme za roky 2014, 2015, 2016 a potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 01.08.2014 do 31.08.2016.

Úrad požiadal úsek služieb pre občana o zistenie, či sa v spise nachádzajú dohody o pracovnej činnosti alebo iné zmluvy za rok 2014 a doklady o príjmoch. Dňa 01.02.2017 bola úradu doručená odpoveď, z ktorej je preukázané, že žalobkyňa v roku 2014 predložila dohodu o pracovnej činnosti s firmou B.T.SERVIS SK, s.r.o. s nástupom od 01.08.2014, príjmy od 01.08.2014 z dohody nezdokladovala. Úrad žiadal o súčinnosť aj aktivačné centrum, ktoré vo vyjadrení zo 14.02.2017 uviedlo, že poštová zásielka s ponukou na aktivačné práce sa z adresy žalobkyne vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 07.05.2015. Dňa 29.05.2015 doručila žalobkyňa úradu dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 31.03.2015.

3. Žalovaný ďalej uviedol, že zo spisu má preukázané, že žalobkyňa mala uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa B.T.SERVIS SK, s.r.o. od 01.08.2014 do 31.07.2015 a od 01.08.2015 do 31.07.2016. Z dohody o pracovnej činnosti mala vyplatený príjem do 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Od 27.11.2015 je dočasne práceneschopná a od decembra 2015 má nárok na nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Žalobkyňa si nesplnila oznamovaciu povinnosť, keď úradu v lehote 8 dní neoznámila, že sa od 01.08.2014 zamestnala a následne ani nepredkladala v lehote 8 dní príjmy, ktoré mala z dohody vyplatené. Neoznámila ani fakt, že z dôvodu práceneschopnosti, ktorá začala 27.11.2015 mala Sociálnou poisťovňou vyplatené nemocenské dávky v období od decembra 2015 do augusta 2016. Neoznámením tejto skutočnosti porušila Obdržaním príjmu fyzickej osoby alebo člena domácnosti, nastáva zmena príjmových pomerov, teda skutočností rozhodujúcich na určenie výšky pomoci v hmotnej núdzi, ktorú je občan v hmotnej núdzi povinný v zákonom určenej lehote 8 dní úradu oznámiť.

4. Príjem na účely posudzovania hmotnej núdze bol v mesiacoch september 2014 až december 2014 v celkovej sume 157,60 eur (čistý príjem z dohody znížený o 25% mesačne vo výške 39,40 eur x 4). Príjem na účely posudzovania hmotnej núdze bol v období od 01.01.2015 do 31.12.2015 v celkovej sume 519,40 eur (čistý príjem z dohody o pracovnej činnosti znížený o 25% vyplatený v mesiaci január 2015 vo výške 39,40 eur, v mesiacoch február až október 2015 vo výške 44,70 eur, v mesiaci november 2015 vo výške 34,50 eur a mesiaci december 2015 vo výške 43,20 eur). Príjem na účely posudzovania hmotnej núdze bol v období od 01.01.2016 do 31.08.2016 v celkovej sume 350,60 eur (náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti znížená o 25% vyplatená v mesiaci január 2016 vo výške 5,05 eur + nemocenské dávky vyplatené: v januári 2016 za mesiac december 2015 vo výške 36,30 eur, vo februári vo výške 45 eur, v marci 2016 vo výške 42,10 eur, v apríli 2016 vo výške 45 eur, v máji 2016 vo výške 43,60 eur, v júni 2016 vo výške 45 eur, v júli 2016 vo výške 45 eur v auguste 2016 vo výške 45 eur). Vzhľadom na to je žalobkyňa povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú vo vyššej sume ako patrila vo výške 1027,60 eur a pretože si nesplnila oznamovaciu povinnosť sa táto suma navýši o 10%, t.j. o sumu 102,76 eur, t.j. v celkovej sume 1130,36 eur. Zo spisovej dokumentácie má žalovaný za preukázané, že v poučení v žiadosti z 21.02.2011 bola žalobkyňa poučená o povinnosti a zodpovednosti žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a prijímateľa, čo na znak porozumenia podpísala.

5. K námietke žalobkyne uvedenej v odvolaní, že všetky doklady vždy v určený čas doručila, žalovaný uviedol, že v dokumentácii úradu sa za obdobie od 01.08.2014 do 31.07.2016 nenachádza žiadne potvrdenie o príjme zo závislej činnosti.

II.

Správna žaloba

6. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 31.05.2017 sa žalobkyňa domáhala zrušenia preskúmavaného rozhodnutia. Žalobu odôvodnila tým, že v roku 2011 bola nútená požiadať o dávku v hmotnej núdzi. V roku 2014 ju úrad vyzval, aby vykonávala štátom určené a nariadené aktivačné práce a dostavila sa do aktivačného centra, kde jej aktivačný pracovník (p. P.) ponúkla vykonávanie aktivačných prác na Petržalskom cintoríne. Po dohode s touto pracovníčkou, vzhľadom na zlý zdravotný stav žalobkyne bolo žalobkyni umožnené, aby si v rámci aktivačných prác našla prácu sama, nie namáhavú a v teplom prostredí, s tým, že musí odpracovať aspoň 32 hodín a priniesť pracovnú zmluvu. Žalobkyňa si našla prácu a zmluvu osobne priniesla tejto pracovníčke, ktorá ju zaevidovala. Žiadne iné potvrdenia od nej úrad nežiadal. V roku 2015 žiadal úrad od žalobkyne novú pracovnú zmluvu, čo opäť osobne dokladovala. Žiadne iné potvrdenia od nej nik nežiadal. Úrad zavádza, ak tvrdí, že toto bol jej

osobný príjem, pretože sám úrad ju vyzýval na vykonávanie aktivačných prác. Nikto až do roku 2016 od nej príjem písomne ani ústne nežiadal.

7. Dňa 27.11.2015 žalobkyňa ochorela. Úradu poslala fotokópiu práceneschopnosti, kde je ako zamestnávateľ uvedená firma B.T.SERVIS SK, s.r.o. . Každý mesiac na žiadosť úradu zasielala potvrdenia o trvaní práceneschopnosti. Keďže mala uzavretú zmluvu s B.T.SERVIS SK, s.r.o. požiadala Sociálnu poisťovňu o vyplácanie dávok nemocenského poistenia. Úrad dokonca dňa 01.11.2016 znížil sumu dávky v hmotnej núdzi, čím priznal, že o zamestnaní a dočasnej pracovnej neschopnosti vedel. Preskúmavané rozhodnutie považuje za nezákonné, predmetné príspevky jej boli riadne priznané a úrad 2,5 roka neriešil jej situáciu a ani ju na ňu neupozornil.

III.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že úrad ako prvostupňový orgán právoplatným rozhodnutím z 21.12.2016 rozhodol o znížení pomoci v hmotnej núdzi na sumu 107,10 eur mesačne od 01.09.2016 z dôvodu, že do príjmu započítal nemocenské dávky vo výške 45 eur na základe predloženého potvrdenia. Následne prvostupňovým rozhodnutím z 21.12.2016 rozhodol o povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi celkovo v sume 1130,36 eur. S poukazom na ust. má žalovaný za to, že boli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o povinnosti žalobkyne vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú vo vyššej sume ako patrila. Žalobkyňou vznesené námietky nezakladajú dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

9. V súvislosti s námietkou, že úrad žalobkyňu neupozornil na predmetnú situáciu žalovaný poukazuje na to, že zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že v žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi z 21.02.2011 bola žalobkyňa poučená o jej právach a povinnostiach, ako aj o zodpovednosti ako prijímateľky pomoci, čo na znak porozumenia aj vlastnoručne podpísala. Jej povinnosťou bolo postupovať podľa ods,. 2 písm. a) O tejto povinnosti bola opätovne poučená aj 17.09.2012. O skutočnosti, že žalobkyňa si bola vedomá svojich povinností svedčí aj jej správanie v rokoch 2012 a 2013, kedy každý mesiac počas Dohody o vykonaní práce so zamestnávateľom Slovakia Servis s.r.o. dokladala úradu výplatné pásky. Žalovaný je preto presvedčený, že žalobkyni v dokladaní pások v posudzovanom období nebránila žiadna prekážka.

10. Žalobkyňa si nesplnila oznamovaciu povinnosť, keď úradu neoznámila v lehote 8 dní, že sa od 01.08.2014 zamestnala a následne nepreukázala v lehote 8 dní príjmy, ktoré mala z predmetnej dohody vyplatené. Neoznámila ani skutočnosť, že z dôvodu práceneschopnosti, ktorá začala dňa 27.11.2015 mala Sociálnou poisťovňu vyplatené nemocenské dávky v období od decembra 2015 do augusta 2016. Obdržaním príjmu fyzickej osoby alebo člena domácnosti nastáva zmena príjmových pomerov, teda skutočností rozhodujúcich na určenie výšky pomoci v hmotnej núdzi, ktorú bola žalobkyňa ako príjemkyňa pomoci v hmotnej núdzi povinná v lehote 8 dní oznámiť. Vzhľadom na opakované poučenie žalobkyne a vedomosť o jej povinnostiach, nie je možné porušenie jej povinností chápať na ťarchu správneho orgánu, resp. udeliť jej výnimku pri posudzovaní a rozhodovaní o pomoci v hmotnej núdzi.

11. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

IV.

Ďalšie vyjadrenia strán

12. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný si protirečí, keď uvádza, že pri polročnom prehodnotení nároku na príspevok na bývanie zistil z informačného systému, že žalobkyňa mala od 01.08.2014 do 31.07.2015 a od 01.08.2015 do 31.07.2016 uzatvorenú zmluvu s B.T. SERVIS SK, s.r.o. Polročné prehodnotenie u žalobcu trvalo od roku 2014 do roku 2016. Žalovaný sám priznáva, že prvá písomnosť o zdokladovaní jej príjmu bola žalobkyni doručená až 08.09.2016. Príjem zdokladovala v novembri 2016, keďže ju v novembri požiadali o doklad. K tvrdeniu, že v rokoch 2012 a 2013 pravidelne dokladovala svoj príjem, žalobkyňa uviedla, že vtedy bola evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a každý mesiac sa hlásila na úrade, kde to od nej pracovníčky každý mesiac požadovali.

V predmetnom období však už nebola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, ale iba v evidencii poberateľov dávok pomoci v hmotnej núdzi, čo je rozdiel. Opakuje, že v júli 2014 sa zmenila legislatíva a vtedy jej bolo nakázané vykonávať aktivačné práce. Zmluvu z roku 2014 doložila zamestnankyni p. P., ako aj zmluvu z roku 2015, takže úrad o jej práci vedel hneď od začiatku. Žalobkyňa zopakovala, že zaslala úradu aj potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, kde bol uvedený aj jej zamestnávateľ, nič nezatajovala, nič neporušila. Každý mesiac úradu posielal potvrdenie o trvaní práceneschopnosti. Prvú písomnosť od úradu dostala až v novembri 2016 o tom, že sa jej znižujú dávky v hmotnej núdzi, vzápätí, že sa výplata dávok zastavuje a 21.12.2016 jej poslal úrad rozhodnutie o povinnosti vrátiť dávky spätne za dva roky, z čoho sa žalobkyňa psychicky zrútila. Nemôže byť sankcionovaná za pochybenie zamestnancov úradu, momentálne je bez práce s podlomeným zdravím, odkázaná na pomoc svojich detí a cudzích ľudí.

13. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe z 25.04.2018, a doplnil, že žalobkyňa nevykonávala služby, činnosť alebo práce podľa , ale bola zamestnankyňou, ktorá vykonávala prácu na základe dohody o pracovnej činnosti, z ktorej jej prislúcha dohodnutá odmena za vykonanú prácu.

V.

Konanie na krajskom súde

14. Krajský súd v Bratislave ako správny súd v konaní o žalobe v sociálnych veciach ( a nasl. - ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a administratívne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

15. Podľa a , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

16. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak: c) rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci; d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

18. Vzhľadom na to, že ani jeden z účastníkov nežiadal o nariadenie pojednávania, správny súd, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením ( ).

VI.

Skutkový stav

19. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobkyňa je od roku 2011 poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi. Dňa 30.07.2014 uzatvorila žalobkyňa Dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom B.T.SERVIS SK, s.r.o. na vykonávanie práce - upratovanie v rozsahu 32 hodín mesačne od 01.08.2014 na dobu neurčitú. Vzhľadom na absenciu pečiatky žalovaného, z kópie dohody nachádzajúcej sa v administratívnom spise nie je zrejmé, kedy táto dohoda bola doručená žalovanému. Z internej emailovej komunikácie zamestnancov vyplýva, že táto dohoda bola žalovanému doručená žalobkyňou niekedy v roku 2014. Dňa 31.03.2015 uzatvorila žalobkyňa s tým istým zamestnávateľom Dohodu o pracovnej činnosti od 01.04.2015 do 31.03.2016 na rovnaký druh práce v rozsahu 40 hodín mesačne. Túto dohodu podľa pečiatky úradu žalobkyňa doručila žalovanému dňa 29.05.2015.

20. Z administratívneho spisu úradu ďalej vyplýva, že žalobkyňa doručila kópiu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti časť II. Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

zamestnanca, ktorá bola vystavená dňa 27.11.2015. Z uvedeného potvrdenia je zrejmé, že žalobkyňa ako zamestnávateľa uviedla spoločnosť B.T.SERVIS SK, s.r.o. so sídlom Letecká 2, Sliač. Toto potvrdenie podľa odtlačku pečiatky bolo úradu doručené dňa 04.12.2015. V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú preukazy o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené za jednotlivé mesiace trvania dočasnej pracovnej neschopnosti (december 2015 - september 2016), ktoré žalobkyňa každý mesiac dokladala úradu a potvrdenie o trvaní nepriaznivého zdravotného stavu občana v hmotnej núdzi vystavené dňa 19.02.2016.

21. V administratívnom spise úradu sa nachádzajú aj doklady k poberaniu pomoci v hmotnej núdzi v rokoch 2012 a 2013, predovšetkým dohody o vykonaní práce uzatvorené medzi žalobkyňou a SLOVAKIA SERVIS s.r.o. ako aj výplatné pásky za jednotlivé mesiace, ktoré žalobkyňa každý mesiac dokladala úradu.

22. Zo žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi podanej dňa 21.02.2011 vyplýva, že žalobkyňa bola poučená podľa ust. , , a o pomoci v hmotnej núdzi o povinnosti ohlásiť úradu písomne do 8 dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu.

23. Z poučenia zo dňa 17.09.2012 vyplýva, že žalobkyňa bola poučená o uplatnení zákonných nárokov v zmysle ust. a , a V tomto poučení je uvedené, že občan spolu s posudzovanými osobami je povinný si uplatniť zákonné nároky, ktorými si môže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, inak sa nepovažuje za občana v hmotnej núdzi. Zároveň sú v uvedenom poučení vymenované nároky (okrem iného aj náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a nemocenské dávky). Poučenie ďalej obsahuje poučenie o tom, že príspevky s výnimkou aktivačného príspevku sa môžu priznať aj preddavkovo, ak sa začalo konanie o peňažnom príspevku za opatrovanie, poskytnutie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti alebo opakovanej štátnej sociálnej dávky, konanie o určenie otcovstva, výživnom a náhradnom výživnom. Z tohto dôvodu je potrebné ohlásiť úradu písomne do 8 dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky na ich výplatu.

VI.

Právne posúdenie

24. Spornou v danom prípade zostala otázka, či žalobkyňa poberala v období od 01.08.2014 do 31.08.2016 dávky v hmotnej núdzi vo vyššej sume ako patrili, a ak áno, či poberanie dávok vo vyššej sume spôsobila.

25. Podľa ust. fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10 %.

26. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem , , , až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, a v nie je ustanovené inak.

27. Podľa (v znení účinnom do 31.12.2020) príjemca je povinný: a) úradu písomne alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok, b) na výzvu úradu preukázať požadovanú skutočnosť v lehote určenej úradom, c) umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste svojho pobytu.

28. Podľa ust. je potrebné posúdiť dve skutočnosti v súvislosti s uložením povinnosti poberateľovi vrátiť pomoc v hmotnej núdzi. Prvou je skutočnosť, či bola pomoc alebo príspevok alebo ich časť poskytnutá neprávom alebo vo vyššej sume ako patrili.

29. Podľa suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v a , , , a a úhrnom súm príjmu podľa .

30. Podľa príjem na účely tohto zákona je príjem podľa osobitného predpisu a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.

31. Podľa č. príjem na účely tohto zákona nie je 25 % z príjmu zo závislej činnosti alebo obdobného príjmu v cudzine.

32. Podľa nárokom sú dávky sociálneho poistenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodky doplnkového dôchodkového sporenia, dávky sociálneho zabezpečenia, rodičovský príspevok, opakované príspevky na podporu náhradnej starostlivosti.

33. Podľa hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.

34. Osobitným predpisom vo vzťahu k príjmu je v tomto prípade o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého ide o príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu podľa o dani z príjmov po odpočítaní poistného na povinné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb, a ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, teda aj príjem zo závislej činnosti fyzických osôb - v prípade žalobkyne príjem z dohody o pracovnej činnosti. Príjmami sa tiež rozumejú aj príjmy oslobodené od dane v zmysle , ktorými sú aj podľa tohto zákona aj dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia podľa o sociálnom poistení.

35. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa mala v období od augusta 2014 do novembra 2015 príjem, ktorý jej bol vyplácaný za prácu na základe dohody o pracovnej činnosti zamestnávateľom B.T. SERVIS SK, s.r.o. Sporná nebola ani výška príjmu za jednotlivé mesiace. Taktiež v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola od 27.11.2015 práceneschopná a uplatnila si nárok na nemocenské dávky, ktoré poberala od decembra 2015 do augusta 2016, ani výška vyplatených nemocenských dávok.

36. Vzhľadom na to, že žalobkyňa mala príjem, ktorý sa zohľadňuje pri výpočte výšky dávky, podľa názoru správneho súdu žalovaný správne dospel k záveru, že za obdobie, počas ktorého mala príjem a poberala nemocenské dávky jej mala byť priznaná pomoc v hmotnej núdzi v nižšej sume, teda v sume v akej by jej patrila po zohľadnení príjmu z dohody o pracovnej činnosti a nemocenských dávok.

37. Na rozdiel od právnej úpravy obsiahnutej v predchádzajúcom o pomoci v hmotnej núdzi, účinného do 31.12.2013 ( ), ktorý podmienky vrátenia dávky upravoval odlišne, súčasná úprava povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi sa neviaže na porušenie povinnosti zo strany poberateľa. Rozhodujúcou je objektívna skutočnosť, že došlo k vyplateniu pomoci, ktorá podľa zákona nepatrila alebo patrila v nižšej sume. Poberateľ pomoci v hmotnej núdzi je teda povinný vrátiť dávku vyplatenú neprávom alebo vo vyššej sume aj vtedy, ak neporušil žiadnu povinnosť.

38. Okrem povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú pomoc v hmotnej núdzi je správny orgán oprávnený požadovať aj zvýšenie neprávom vyplatených súm o 10%. Ide o sankciu, ktorá sa poberateľovi uloží v prípade, ak spôsobil, že mu pomoc alebo jej časť bola vyplatená neprávom. Úrad ako aj žalovaný dospeli vo svojich rozhodnutiach k záveru, že žalobkyňa spôsobila vyplácanie pomoci vo vyššej sume ako jej patrila v dôsledku nesplnenia oznamovacej povinnosti, konkrétne neoznámením zamestnania a výšky príjmov, ako aj neoznámením výšky nemocenských dávok. Správny súd dáva do pozornosti, že v prípade rozhodnutia o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú pomoc v hmotnej núdzi zvýšenú o 10% ide o rozhodnutie sankčného charakteru, z ktorého musí byť zrejmé, akého porušenia sa poberateľ dopustil, a to v právnej aj skutkovej rovine.

39. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí tvrdí, že žalobkyňa si nesplnila oznamovaciu, keď neoznámila úradu, že sa zamestnala. Zároveň však odôvodnení rozhodnutia tvrdí, že dohodu o pracovnej činnosti uzavretú dňa 30.07.2014 predložila úradu v roku 2014. Žalovaný neuvádza presný dátum, kedy bola dohoda predložená úradu, tento údaj nie je možné zistiť ani z kópie tejto dohody, keďže sa na nej nenachádza odtlačok pečiatky ani záznam o zaevidovaní podateľňou úradu. Správny súd preto predpokladá, že ani sám žalovaný nevie, kedy presne bola táto dohoda predložená úradu. Žalovaný teda nevie určiť, či žalobkyňa splnila povinnosť oznámiť zamestnanie do 8 dní alebo tak urobila neskôr. Za takto zisteného skutkového stavu potom nie je na mieste tvrdiť, že žalobkyňa porušila svoju oznamovaciu povinnosť v súvislosti s uzatvorením dohody o pracovnej činnosti.

40. Čo sa týka druhej dohody uzatvorenej dňa 31.03.2015, túto žalobkyňa preukázateľne predložila úradu dňa 29.05.2015. Podľa tvrdenia žalobkyne z dôvodu, že na to bola vyzvaná úradom. Správny súd poukazuje na to, že dohoda uzatvorená dňa 31.07.2014 bola uzatvorená na dobu neurčitú, nie je preto zrejmé, prečo úrad žalobkyňu vyzýval na predloženie ďalšej dohody. Odhliadnuc od tejto nezrovnalosti je však potrebné konštatovať, že žalovaný resp. úrad od roku 2014 mali informáciu o tom, že žalobkyňa je zamestnaná, napriek tomu túto skutočnosť nijako v rámci nároku na pomoc v hmotnej núdzi nevyhodnocovali.

41. Žalovaný ďalej ako porušenie povinnosti uvádza neoznámenie príjmov z uzatvorených dohôd. V tejto súvislosti sa odvoláva na to, že žalobkyňa bola riadne o povinnosti oznámiť všetky rozhodujúce skutočnosti poučená v žiadosti z roku 2011 a poučení zo 17.09.2012.

42. Správny súd poukazuje na to, že obe poučenia boli vykonané podľa skôr platnej právnej úpravy Povinnosť oznámiť rozhodné skutočnosti síce zostala zachovaná aj po prijatí , avšak koncepcia zodpovednosti za vrátenie dávky vyplatenej neprávom sa zmenila. Podľa bol občan povinný vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť zvýšené o 10 % odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec, alebo vo výške, v akej sa vyplácali, ak a) nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť a prijímal dávku a príspevky alebo ich časť, hoci vedel a musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, než patrili; v prípade podozrenia z trestného činu podvodu úrad podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania, alebo b) úmyselne spôsobil, že dávka a príspevky alebo ich časť sa vyplatili neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili; úrad podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania.

43. Povinnosť vrátiť dávku nebola naviazaná na objektívnu skutočnosť neoprávneného vyplatenia pomoci alebo jej časti, ale na konanie poberateľa - nesplnenie povinnosti a zároveň jeho vedomosť o tom, že sa mu táto dávka vypláca neprávom, alebo jeho úmyselné konanie, ktorým spôsobil, že sa dávka vyplatila neprávom. Takejto úprave potom zodpovedalo aj poučenie o povinnostiach poberateľa.

44. Podľa aktuálnej úpravy (platnej aj v čase neoprávneného vyplácania a aj v čase vydania rozhodnutia), oznamovacia povinnosť poberateľa je v ust. formulovaná všeobecne, v tom zmysle, že poberateľ je povinný úradu písomne alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok.

45. Zároveň je však potrebné podľa správneho súdu poukázať na to, že tieto povinnosti sa následne spresňovali, keď postupne do ust. § 28 ods. 2 pribudli povinnosti podľa písm. d) - povinnosť úradu doručiť potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o začiatku alebo o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, a povinnosť podľa písm. e) úradu doručiť na účely § 10 potvrdenie o rozsahu odpracovaných hodín v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, do troch pracovných dní po ukončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa táto činnosť vykonala.

46. V súčasnosti, ako je zrejmé z aktuálneho poučenia poberateľov pomoci v hmotnej núdzi zverejneného na webovej stránke žalovaného sú žiadatelia vyslovene poučovaní o postupe v prípade, ak sú zamestnaní a stanú sa dočasne pracovne neschopnými. V tejto súvislosti poučenie neobsahuje povinnosť predkladať úradu potvrdenie o výške vyplatených nemocenských dávok, iba poučenie o uplatnení nemocenských dávok. Žiadatelia sú ďalej vyslovene poučovaní o tom, že v prípade, ak je príjemca pomoci alebo člen domácnosti zamestnaný, je povinný mesačne na úrad predkladať potvrdenie

o príjme do 8 dní od jeho vyplatenia. Žalobkyňa však v tomto rozsahu poučená nebola, resp. takéto poučenie z administratívneho spisu vôbec nevyplýva.

47. Žalovaný poukazoval na to, že žalobkyňa si povinnosti dokladať pravidelne príjem musela byť vedomá, keďže v rokoch 2012 a 2013 pravidelne dokladala výplatné pásky. Žalovaný však nevzal do úvahy tvrdenie žalobkyne, že na doloženie výplatnej pásky bola vždy vyzvaná zo strany pracovníka pri pravidelných návštevách, keď bola evidovaná ako nezamestnaná, a skutočnosť, že na uzatvorenie dohody ju v rámci výkonu aktivačných prác po zmene legislatívy vyzval úrad. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, že by úrad žalobkyňu poučil o tom, ako fungujú aktivačné práce a že v prípade, ak sú aktivačné práce nahradené dohodou, ako v prípade žalobkyne, má táto skutočnosť za následok vznik ďalších povinností (pravidelné dokladanie príjmu), keďže nejde o samotný výkon aktivačných prác.

48. Podľa ust. o správnom konaní (správny púoriadok) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

49. Správny súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa nesplnila oznamovaciu povinnosť v súvislosti s poberaním nemocenských dávok. Z rozhodnutia žalovaného ako aj administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa doložila úradu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti 04.12.2015 (na 7 deň po vystavení potvrdenia). Zároveň z tohto potvrdenia je zrejmá aj jej žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. V tomto potvrdení je zároveň uvedený zamestnávateľ žalobkyne. Je teda zrejmé, že úrad už v decembri 2015 disponoval informáciou o tom, že žalobkyňa je PN a uplatnila si žiadosťou nárok na náhradu príjmu ako zamestnanec. Z administratívneho spisu je tiež zrejmé, že žalobkyňa každý mesiac zasielala potvrdenie o tom, že jej PN trvá, ako aj doručila potvrdenie ošetrujúceho lekára o trvaní nepriaznivého zdravotného stavu občana v hmotnej núdzi. Žalovaný resp. úrad teda mal vedomosť o tom, že práceneschopnosť zamestnanej žalobkyne trvá viac ako 10 dní, teda mal k dispozícii informácie, ktoré majú vplyv na výšku nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Podľa názoru správneho súdu zo všeobecnej povinnosti oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre nárok na pomoc v hmotnej núdzi nemohla žalobkyňa bez adekvátneho poučenia dedukovať aj povinnosť každý mesiac doložiť žalovanému potvrdenie o výške vyplatenej nemocenskej dávky, a to najmä v situácií, keď predložila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, kde je uvedené, že je zamestnancom, dokladala potvrdenia o trvaní práceneschopnosti, a úrad toto akceptoval bez toho, aby ju vyzval na doloženie ďalších dokladov.

50. Žalovanému resp. úradu, ktorý mal vedomosť o trvaní pracovnej neschopnosti; o tom, že žalobkyňa požiadala o priznanie náhrady príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti ako zamestnanec (od 04.12.2015), ako aj vedomosť o tom, že má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti (od roku 2014), nič nebránilo, aby žalobkyňu kontaktoval a vyzval ju na doloženie ďalších dokladov (potvrdenie o príjme, potvrdenie o nemocenských dávkach), ktoré považoval za potrebné.

51. Žalovaný sa podľa názoru správneho súdu preto nesprávne vysporiadal s otázkou, či žalobkyňa spôsobila vyplatenie neoprávnenej pomoci v hmotnej núdzi. Obmedzil sa iba na konštatovanie, že žalobkyňa porušila svoju oznamovaciu povinnosť tým, že neoznámila, že sa zamestnala a nepredkladala potvrdenia o príjme a neoznámila fakt, že z dôvodu práceneschopnosti mala od decembra vyplatené nemocenské dávky bez toho, aby zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobkyne, že úrad mal k dispozícií informácie o uzavretí dohôd o pracovnej činnosti ako aj potvrdenie o práceneschopnosti s uvedením zamestnávateľa a iné doklady od nej až do roku 2016 nevyžadoval.

52. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej nie je vydané v súlade so zákonom, pretože žalovaný resp. úrad nepostupovali v súlade s ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku, nesprávne posúdili otázku, či žalobkyňa spôsobila vyplácanie pomoci vo vyššej sume ako patrila. Preskúmavané rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie vo vzťahu k námietkam žalobkyne ohľadom toho, že všetky požadované doklady predložila (dohody o pracovnej činnosti, potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti) a úrad ju na predloženie ďalších dokladov 2,5 roka nevyzval.

Skutkový stav, ktorý žalovaný uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nekorešponduje s administratívnym spisom, keď žalovaný tvrdí, že žalobkyňa neoznámila skutočnosti majúce vplyv na výšku pomoci v hmotnej núdzi, a preto podľa , f) v spojení s toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

53. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi splnenie podmienok pre vrátenie vyplatených súm pomoci v hmotnej núdzi ako aj so splnením podmienok na vrátenie sumy zvýšenej o 10%, pričom právnym názorom vyjadreným v tomto rozsudku je viazaný ( ).

54. O trovách súd rozhodol v zmysle ust. tak, že žalobkyni, ktorá mala plný úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).