Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/261/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci žalobcu : K. U., nar.XX.XX.XXXX, bytom T. D. č.XXX/A, zastúpená : Advokátske združenie JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, Topoľčany, Škultétyho 1597/7, proti žalovanému : Z.. P. U., nar.XX.XX.XXXX, bytom J. Q. T. č.XXX, zastúpený : JUDr. Július Šuchter, advokát so sídlom Topoľčany, Škultétyho ul. 1597/7, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/384/2013-168 zo dňa 23.februára 2016, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam v kat. úz. J. Q. T. zapísaným na LV č.XX ako parc.č.XXX záhrady o výmere 1183 m2, parc.č.XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 441 m2 spolu s rodinným domom súp.č.XX na parc.č.XXX a vyporiadava ho tak, že uvedené nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 22.750 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok v sume 1.365 eur a náhradu trov štátu v sume 346,47 eur do 30 dní do právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 151 ods.3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 141 ods.1, 142 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, článok 11 ods.4 Listiny základných práv a slobôd tým, že žaloba bola dôvodne podaná. V odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa návrhom domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. J. Q. T. zapísaným na LV č.XX ako parc.č.XXX, XXX spolu s rodinným domom súp.č.XX na parc.č.XXX z dôvodu, že je podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností v podiele 1-ica, pričom s žalovaným nedošlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou vzhľadom na rozdielnosť názorov ohľadom výšky finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel. Navrhla, aby súd po zrušení podielového spoluvlastníctva toto vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorého zaviaže vyplatiť jej sumu 25.000 eur. Žalovaný súhlasil so zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva takým spôsobom, že zostane výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, avšak podľa jeho názoru by mal žalobkyni vyplatiť za jej spoluvlastnícky podiel sumu 12.000 eur, pričom pred podaním návrhu na súd jej navrhoval sumu 7.000 eur. Žalovaný na pojednávaní dňa 02.02.2016 uviedol, že súhlasí s prikázaním nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva, avšak iba za náhradu 19.000 eur a ak

žalobkyňa nebude súhlasiť s takýmto kompromisom, tak potom nebude žiadať prikázanie nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a do úvahy prichádza len tretí spôsob vyporiadania a to nariadenie predaja nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. J. Q. T., zapísaných na LV č.XX ako parc.č.XXX záhrady o výmere 1183 m2, parc.č. XXX zast. plochy a nádvoria o výmere 441 m2 spolu s rodinným domom súp.č.XX na parc.č.XXX a to každý v podiele 1-ica. Žalobkyňa prejavila záujem zrušiť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a preto pred podaním návrhu písomne ponúkla žalovanému odpredaj jej spoluvlastníckeho podielu za sumu podľa znaleckého posudku a to listom zo dňa 14.05.2013, pričom žalovaný ponúkol žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel sumu 7.000 eur. Žalobkyňa s takouto ponukou nesúhlasila, žiadala vyplatenie sumy 25.000 eur. Keďže medzi účastníkmi nedošlo k dohode, domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam s tým, aby tieto boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného a aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť jej sumu 25.000 eur. Podľa znaleckého posudku č.31/2014 vypracovaného znalcom Ing. Ladislavom Bakičom je všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu 45.500 eur a rodinný dom súp.č.61 na parc.č.XXX vzhľadom na použitý konštrukčný systém nie je možné rozdeliť reálnou deľbou na dva rodinné domy a pozemok tvorený parc.č.XXX a XXX je ako celok reálne deliteľný podľa podielov spoluvlastníkov, keď zo záhrady je možné geometrickým plánom oddeliť samostatný pozemok o výmere 812 m2, čo zodpovedá polovici celkovej výmery pozemku. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. J. Q. T. zapísaným na LV č.XX bol podaný dôvodne, nakoľko účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností a to každý v podiele 1-ica, pričom ani jeden z nich nemá záujem zotrvať v tomto podielovom spoluvlastníctve, avšak k dohode o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní medzi nimi nedošlo, vzhľadom na rozdielne názory ohľadom výšky finančného vyporiadania. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné a to pokiaľ ide o dom a podľa znaleckého posudku znalca Ing. Bakiča je možné rozdeliť geometrickým plánom iba pozemky podľa výšky spoluvlastníckych podielov a rovnako aj znalec dospel k záveru, že rodinný dom nie je možné rozdeliť reálnou deľbou na dva rodinné domy. S poukazom na tieto zistenia, ako aj stanovisko účastníkov nie je reálne vyporiadanie spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľností podľa výšky spoluvlastníckych podielov a do úvahy prichádza ďalší spôsob vyporiadania, ktorý bol navrhnutý oboma účastníkmi a to prikázanie nehnuteľnosti za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov a to žalovanému. V tomto smere medzi účastníkmi nastala zhoda, pretože obaja navrhovali vyporiadanie spoluvlastníctva rovnakým spôsobom, avšak rozdielne názory mali účastníci ohľadom výšky všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností a teda výšky podielu, ktorý by mal žalovaný vyplatiť žalobkyni. V tomto konaní majú účastníci rovnaký názor na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam s tým, že tieto žalobkyňa navrhla prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného a žalovaný s takýmto spôsobom vyporiadania súhlasil, avšak účastníci majú rozdielny názor na výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne a pri svojom predchádzajúcom rozhodnutí súd vychádzal pri určovaní primeranej náhrady z kúpnych zmlúv týkajúcich sa predaja obdobných nehnuteľností, avšak nemal dostatok podkladov k tomu, aby mohol právne relevantným spôsobom porovnať kúpne ceny v týchto zmluvách s reálnou všeobecnou hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto vyporiadania. V rámci dokazovania bol znalcom Ing. Ladislavom Bakičom vypracovaný znalecký posudok č.31/2014, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota vyporiadavaných pozemkov a stavieb na sumu 45.500 eur, pričom ani jeden z účastníkov nevzniesol také námietky voči znaleckému posudku, ktoré by spochybňovali jeho závery o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti a iba zo strany žalovaného bola táto namietaná s tým, že nezodpovedá trhovej cene obdobných nehnuteľností v danom mieste a čase a na základe toho boli žalovaným predložené viaceré kúpne zmluvy, avšak žalovaný neprodukoval žiadne ďalšie dôkazy na spochybnenie záverov znaleckého posudku a po zrušení rozsudku tunajšieho súdu v rámci dokazovania nemal žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a s poukazom na stanovisko odvolacieho súdu prakticky akceptoval všeobecnú cenu vyporiadavaných nehnuteľností určenú v znaleckom posudku. Pokiaľ mal žalovaný iný názor na výšku všeobecnej ceny nehnuteľnosti a tým aj výšku primeranej náhrady, bolo jeho povinnosťou na tieto svoje tvrdenia predložiť právne relevantné dôkazy, avšak žalovaný v tomto smere žiadne ďalšie dôkazy neprodukoval a teda v zmysle § 120 ods.1 OSP neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia ohľadom inej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti ako bola stanovená znaleckým posudkom. Na pojednávaní dňa 27.06.2014 uviedol, že je ochotný vyplatiť žalobkyni primeranú náhradu z hodnoty nehnuteľností v rozmedzí od 30.000 eur do 33.000 eur a na pojednávaní 02.02.2016 prejavil ochotu vyplatiť primeranú náhradu v sume 19.000 eur , čo by potom predstavovalo všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v sume

38.000 eur a z toho vyplýva, že žalovaný bez akýchkoľvek podkladov a dôkazov iba licituje ohľadom výšky primeranej náhrady a jeho snahou je nadobudnúť nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva za čo najnižšiu náhradu, ktorá vôbec nezodpovedá primeranej náhrade ako vyžaduje zákon. V rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je možné akceptovať také stanovisko žalovaného, že súhlasí s prikázaním nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva iba v prípade, že bude zaviazaný vyplatiť primeranú náhradu podľa jeho predstavy, nakoľko takýto postoj je jednoznačne v rozpore s ustanovením § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak nie je rozdelenie veci dobre možné, čo je aj tento prípad, tak súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom podmienkou takéhoto vyporiadania je súhlas spoluvlastníka, ktorému sa má vec prikázať. Tento súhlas však nie je možné podmieňovať výškou primeranej náhrady stanovenou riadnym dokazovaním v súdnom konaní, nakoľko takéto správanie sa žalovaného je iba účelové s cieľom vyhnúť sa zaplateniu primeranej náhrady žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel a takéto konanie žalovaného treba hodnotiť ako konanie in fraudem legis t.j. že žalovaný sa síce chová podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nežiaduci a to vo svoj prospech bez ohľadu na to, že takýmto konaním žalobkyni odníme právo na vyplatenie primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel (rozsudok NS SR sp.zn. 2MCdo/9/2007 zo dňa 29.4.2008). Súd teda pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu musí predovšetkým zistiť, či spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, s týmto prikázaním súhlasí a až potom je možné zaoberať sa otázkou primeranej náhrady a keďže žalovaný s prikázaním veci súhlasil, tak bolo potrebné už len stanoviť výšku primeranej náhrady, ktorá v tomto prípade vychádza zo znaleckého posudku. Z uvedených dôvodov súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam uvedeným vo výrokovej časti rozsudku a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorého zaviazal zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu v sume 22.750 eur vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností stanovenej znaleckým posudkom na sumu 45.500 eur, pričom spoluvlastnícky podiel žalobkyne na nehnuteľnostiach predstavoval 1-icu a priznal jej primeranú náhradu polovicu zo sumy 45.500 eur. Ďalej uviedol, že žalobkyni bolo v súdnom konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, zo štátnych prostriedkov bola na vyplatenie znalečného vynaložená suma 346,47 eur, žalobkyňa mala v konaní takmer plný úspech (požadovala primeranú náhradu vo výške 25.000 eur a súd jej bola priznaná náhrada vo výške 22.750 eur, čo je úspech v rozsahu 91 %), preto súd s poukazom na ustanovenie § 148 ods.1 OSP rozhodol tak, že na náhradu trov štátu zaviazal v plnej výške žalovaného a uložil mu zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov štátu v sume 346,47 eur. Zároveň podľa § 2 ods.2 Zákona č.71/1992 Zb. zaviazal súd žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v sume 1.365 eur, keďže žalobkyňa bola od súdneho poplatku oslobodená a jej návrhu bolo vyhovené takmer v plnom rozsahu, keďže požadovala na vyplatenie sumu 25.000 eur a priznaných jej bolo 22.750 eur ako polovica zo všeobecnej ceny sporných nehnuteľností a teda uvedená suma je základom pre vyrubenie poplatku s poukazom na § 7 ods.9 cit. zákona a teda súdny poplatok vo výške 6 % zo sumy 22.750 eur predstavuje sumu 1.365 eur.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam v kat. úz. J. Q. T. zapísaných na LV č. XX ako parc. č. XXX záhrady o výmere 1183 m2, parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 441 m2, rodinný dom súp. č. XX na parc. č. XXX za zrušuje predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku medzi žalobkyňu a žalovaného podľa výšky podielov a žalovanému sa neukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok a náhradu trov štátu. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nevychádzal z kompletného stanoviska žalovaného k predmetu konania, ale zo stanoviska žalovaného účelovo použil len časť. Ide o to, že v dôvodoch napadnutého rozsudku tvrdil, že žalovaný súhlasil s prikázaním veci do svojho výlučného vlastníctva, avšak neuviedol, že žalovaný takto súhlasil, len pokiaľ sa súd a žalobkyňa stotožní s názorom žalovaného, že všeobecná cena predmetných nehnuteľností je 38.000 eur, teda primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel, ktorú by žalovaný vyplácal žalobkyni, by predstavovala sumu 19.000 eur. Žalovaný jasne deklaroval na pojednávaní 02.02.2016, že pokiaľ sa žalobkyňa a súd nestotožní s jeho názorom na všeobecnú trhovú cenu predmetných nehnuteľností vo výške 38.000 eur, tak nesúhlasí s prikázaním nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva. V záverečnom stanovisku jasne deklaroval, že nesúhlasí, aby mu boli prikázané nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, pokiaľ sa pri stanovení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne bude vychádzať z ceny nehnuteľností stanovenej podľa znaleckého posudku a jasne uviedol, že pre takýto prípad navrhuje tretiu možnosť vyporiadania spoluvlastníctva a to predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku podľa podielov.

Teda súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil konečné stanovisko žalovaného k predmetu konania, čo viedlo k protizákonnému a nespravodlivému rozsudku, ktorý nevychádza z konečného stanoviska žalovaného k predmetu konania. Tiež napáda rozhodnutie súdu o náhrade súdneho poplatku a trov štátu, ktoré je nesprávne, keďže v danom prípade sa nedá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu jednej alebo druhej strany vzhľadom na charakter súdneho sporu, pričom zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie je na prospech obom účastníkom a žalovaný od samého začiatku so zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva súhlasil.

3. Žalobkyňa sa vyjadrila k podanému odvolaniu žalovaného. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že z obsahu odvolania žalovaného nevyplýva odvolací dôvod, o ktorom má odvolací súd rozhodnúť. Po celú dobu trvania súdneho konania, aj konania ktoré mu predchádzalo, nebol iný návrh na vyporiadanie spoluvlastníctva zo strany žalovaného a predtým predchádzajúceho vlastníka tohto podielu - brata žalovaného a jej bývalého manžela H. U.. Z celého dokazovania bolo jednoznačné, že žalovaný, i jeho brat (jej bývalý manžel) majú eminentný záujem o tieto nehnuteľností a tento stav doposiaľ trvá. Pri svojej lakomosti však robili bratia U. všetky kroky preto, aby vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalobkyni bolo v čo najnižšej miere a čo možno najneskôr, o čom svedčí aj podané odvolanie. Dom by nepochybne chceli, ale ich ponuky začali najprv od 7.000 eur (prvá ponuka na predžalobnú výzvu). Potom bola táto ponuka zvýšená na sumu 9.000 eur na začiatku konania. Po vykonanom ocenení v konaní zdvihli ponuku na 16.000 eur, keď zneužili informácie o predaji údajne rovnocenných a rovnohodnotných domov v danej lokalite, čo nebola pravda. Tak prvýkrát rozhodol aj súd. Po zrušení veci odvolacím súdom a po prehlásení strán sporu, že dokazovanie vykonané po tomto zrušení považujú za ukončené, bratia U. dostali nápad. Kvôli tomu musel súd prerušiť pojednávanie a po porade bratov tí sa vyjadrili, že alebo zoberie 19.000 eur alebo nemajú záujem o nehnuteľnosti a v tom prípade nech sa predajú na dražbe. Tvária sa, ako keby im bolo jedno, že prídu o nehnuteľnosti. Rozdiel medzi súdom priznanou sumou zistenou vykonaným dokazovaním a sumou 19.000 eur je približne 1/6-ina celej hodnoty jej spoluvlastníckeho podielu. Pri finančných možnostiach oboch bratov je suma 3.000 eur rozdiel úplne zanedbateľný. Zjavne ide zo strany žalovaného o zneužitie práva a súd prekukol fintu žalovaného a rozhodol v súlade s vykonaným dokazovaním. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že sa jedná zas len o špekuláciu zo strany žalovaného. Žalovaný úmyselne nenavrhuje odvolaciemu súdu, akým spôsobom má vlastne rozhodnúť. Podstatné je len to, že ju nemusia vyplatiť a ak to bude potrebné vyplácať, tak zas v časovom rozsahu cca 1 rok, kým rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť. O špekuláciách medzi žalovaným a jeho bratom H. svedčí prevod spoluvlastníckeho podielu uvedeného domu z vlastníctva jej bývalého manžela na jeho brata, ktorý bol urobený v priebehu konania len z dôvodu, že žalovaný je evidentne z oboch bratov chytrejší, agresívnejší a preto je z procesného hľadiska podľa názoru oboch bratov pre žalobkyňu ťažším súperom. Ani náhodou žalovaný jednu polovicu tohto domu pre praktické účely nepotrebuje tak, ako ho nepotreboval ani v čase, keď špekulatívne nechal túto nehnuteľnosť previesť na seba len zo zištných dôvodov. Ani náhodou ani jeden z bratov nemá úmysel presťahovať H. U. z uvedeného domu niekde inde. Od samého začiatku ich vlastníctva k uvedenému domu ho nikto iný neužíval, len brat žalovaného H. U. a kým boli manželia, celá ich rodina.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 za splnenie povinnosti ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

5. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa § 387 ods.2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. V danej právnej veci predmetné odvolania žalobcu boli podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd posudzuje prípustnosť odvolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, avšak dôvodnosť odvolania už posudzuje podľa Civilného sporového poriadku v zmysle citovaného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa v danej právnej veci podanou žalobou zo dňa 22.10.2013 domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán spor k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. J. Q. T., obec S., zapísaným na LV č.XX registra „C“ ako parc. č. XXX záhrady o výmere 1183 m2, parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria spolu s rodinným domom súp.č.XX na parc. č.XXX z dôvodu, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností každý v podiele 1-ica k celku a medzi podielovými spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní vzhľadom na rozdielnosť názorov ohľadom výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel. Pred podaním žaloby sa pokúsila dohodnúť s žalovaným na zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, avšak žalovaný ponúkol žalobkyni ako primeranú náhradu sumu 12.000 eur, s čím nesúhlasila a žiadala sumu 25.000 eur. Navrhla, aby súd po zrušení podielového spoluvlastníctva toto vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorého zaviaže vyplatiť jej sumu 25.000 eur. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.11.2013 súhlasil so zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva tým spôsobom, že sa stane výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a žalobkyni vyplatí titulom primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel sumu 12.000 eur. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.01.2014 uviedol, že strany sporu sa pokúsili o mimosúdnu dohodu, najskôr navrhol žalobkyni za jej podiel sumu 7.000 eur, neskôr ju zvýšil na sumu 12.000 eur a obe strany sporu navrhli doplniť dokazovanie na všeobecnú cenu predmetných nehnuteľností. Žalovaný potom, čo bol vo veci vyhotovený znalecký posudok č. 31/2014 zo dňa 14.03.2014 znalcom Ing. Ladislavom Bakičom na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností, na pojednávaní dňa 23.05.2014 uviedol, že žalobkyni vyplatí titulom primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel sumu 15.000 eur. Žalovaný na pojednávaní dňa 27.06.2014 uviedol, že žalobkyni vyplatí titulom primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel, čo predstavuje polovicu z hodnoty nehnuteľnosti v rozmedzí od 30.000 do 33.000 eur. Žalovaný na pojednávaní dňa 02.02.2016 uviedol, že by súhlasil s prikázaním nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva s tým, že by vyplatil žalobkyni sumu 19.000 eur a pokiaľ žalobkyňa nebude súhlasiť s takýmto kompromisom, tak potom nebude žiadať prikázanie nehnuteľností do svojho vlastníctva a do úvahy prichádza len tretí spôsob vyporiadania a to nariadenie predaja nehnuteľností.

12. Žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 205 písm. f) OSP.

13. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

14. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci vychádzajúc z rozsahu vykonaného dokazovania zaujal názor, že žaloba žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam bola dôvodná podaná. Dôvodil tým, že žalobkyňa a

žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a to každý v podiele 1-ica, pričom ani jeden z nich nemá záujem zotrvať v tomto podielovom spoluvlastníctve, avšak k dohode o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní medzi nimi nedošlo vzhľadom na rozdielne názory ohľadom výšky finančného vyporiadania. S poukazom na znalecký posudok č. 31/2014 zo dňa 14.03.2014 znalca Ing. Ladislava Bakiča (na vyjadrenie sa k možnej reálnej deľbe predmetných nehnuteľností a na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností), ako aj stanovisko strán sporu mal za preukázané, že rozdelenie predmetných nehnuteľností nie je dobre možné, preto prikázal predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanému (s poukazom na skutočnosť, že tento spôsob vyporiadania navrhli obe strany sporu) a to za primeranú náhradu v sume 22.750 eur vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností vo výške 45.500 eur. S poukazom na rozdielny názor strán sporu na výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne súd vychádzal s poukazom na vykonané dokazovanie zo znaleckého posudku č.31/2014 znalca Ing. Ladislava Bakiča, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností vo výške 45.500 eur. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že žiadna zo strán nevzniesla také námietky voči znaleckému posudku, ktoré by spochybňovali jeho závery o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, keď len zo strany žalovaného bola táto namietaná s tým, že nezodpovedá trhovej cene obdobných nehnuteľností v danom mieste a čase a na základe toho boli žalovaným predložené viaceré kúpne zmluvy, avšak žalovaný neprodukoval žiadne ďalšie dôkazy na spochybnenie záverov znaleckého posudku a po zrušení rozsudku tunajšieho súdu v rámci dokazovania nemal žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a s poukazom na stanovisko odvolacieho súdu prakticky akceptoval všeobecnú cenu vyporiadavaných nehnuteľností určenú v znaleckom posudku. Žalovaný v zmysle § 120 ods.1 OSP neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia ohľadom inej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti ako bola stanovená znaleckým posudkom. Žalovaný na pojednávaní dňa 27.06.2014 uviedol, že je ochotný vyplatiť žalobkyni primeranú náhradu z hodnoty nehnuteľností v rozmedzí od 30.000 eur do 33.000 eur, na pojednávaní 02.02.2016 prejavil ochotu vyplatiť primeranú náhradu v sume 19.000 eur, z čoho vyplýva, že žalovaný bez akýchkoľvek podkladov a dôkazov iba licituje ohľadom výšky primeranej náhrady a jeho snahou je nadobudnúť nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva za čo najnižšiu náhradu, ktorá vôbec nezodpovedá primeranej náhrade ako vyžaduje zákon. Ďalej dôvodil tým, že v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je možné akceptovať také stanovisko žalovaného, že súhlasí s prikázaním nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva iba v prípade, že bude zaviazaný vyplatiť primeranú náhradu podľa jeho predstavy, nakoľko takýto postoj je jednoznačne v rozpore s ustanovením § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak nie je rozdelenie veci dobre možné, čo je aj tento prípad, tak súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom podmienkou takéhoto vyporiadania je súhlas spoluvlastníka, ktorému sa má vec prikázať. Tento súhlas však nie je možné podmieňovať výškou primeranej náhrady stanovenou riadnym dokazovaním v súdnom konaní, nakoľko takéto správanie sa žalovaného je iba účelové s cieľom vyhnúť sa zaplateniu primeranej náhrady žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel a takéto konanie žalovaného treba hodnotiť ako konanie in fraudem legis t.j. že žalovaný sa síce chová podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nežiaduci a to vo svoj prospech bez ohľadu na to, že takýmto konaním žalobkyni odníme právo na vyplatenie primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel (rozsudok NS SR sp. zn. 2MCdo/9/2007 zo dňa 29.4.2008). Súd pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu musí predovšetkým zistiť, či spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, s týmto prikázaním súhlasí a až potom je možné zaoberať sa otázkou primeranej náhrady a keďže žalovaný s prikázaním veci súhlasil, tak bolo potrebné už len stanoviť výšku primeranej náhrady, ktorá v tomto prípade vychádza zo znaleckého posudku.

15. Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Návrh na zrušenie spoluvlastníctva sa musí podať voči všetkým ostatným spoluvlastníkom, teda aj voči tým, ktorí mimosúdne so zrušením

súhlasili. Je tomu tak preto, aby sa výkon rozhodnutia mohol uskutočniť proti všetkým spoluvlastníkom. Je tiež možné, aby na strane žalobcov vystúpilo viac spoluvlastníkov a na strane žalovaných zvyšní spoluvlastníci. O zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje na základe návrhu jedného alebo viacerých spoluvlastníkov súd, ktorý pri svojom rozhodovaní zoberie do úvahy predovšetkým to, či je rozdelenie spoločnej veci reálne možné, ďalej bude prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a možnosť vec účelne využívať. Zákon dáva súdu smernice, ako si má počínať pri vyporiadaní, ak ani na súde pokus o zmierne vybavenie veci nevedie k cieľu. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto troch spôsobov: a) reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov. Ustanovenie § 142 ods. 1 stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania. Ani prípadný súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním nie je dôvodom, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je uvedené na prvom mieste. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné. Hľadiská, ktorými sa musí súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva riadiť, uvádza § 142 ods.1 prvá veta OZ. Je to predovšetkým veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä v prípade rovnosti podielov. Súd však môže prihliadať aj na iné skutočnosti, napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval a pod. Podľa názoru súdnej praxe o účelné využitie veci ide napr. v prípade domu, keď je zámer spoluvlastníka dom zhodnotiť za účelom jeho neskoršieho predaja alebo ak ide o záujem niektorého so spoluvlastníkov v dome podnikať. Ide teda o zámer nehnuteľnosť udržiavať, vykonávať na nej opravy, investovať do nej. Okrem uvedených kritérií pri rozhodovaní, komu sa vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom. V prvom rade je súd povinný skúmať, či neprichádza do úvahy reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. To prichádza do úvahy v prípade nezastavaných pozemkov. Tento spôsob vyporiadania súd zváži aj v tom prípade, keby návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva obsahoval iný spôsob vyporiadania. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania je reálna deliteľnosť veci, pričom nejde len o faktickú možnosť rozdelenia veci (napr. v prípade budovy nie je prípustné jej horizontálne rozdelenie podľa poschodí, ale len vertikálne delenie) a súlad s právnymi predpismi (napr. stavebnými predpismi). Reálne rozdelenie veci musí korešpondovať výške spoluvlastníckych podielov. Reálne rozdelenie stavby je v zásade možné. Nie je prípustné delenie podľa poschodí a ich častí (horizontálne delenie), ale len delenie vertikálne. Je prípustné len vtedy, ak na základe stavebných úprav urobených podľa stavebných predpisov vzniknú samostatné veci, pričom samostatnosť týchto vecí je daná aj ich funkčnosťou. Na reálne rozdelenie stavby na dve alebo viac samostatných vecí rozdelenie stavebnej parcely geometrickým oddeľovacím plánom nestačí. Stavbu možno reálne rozdeliť len vertikálne. Ak reálne rozdelenie nemožno uskutočniť bez nákladných stavebných úprav, vec treba považovať za reálne nedeliteľnú (R 61/1968, R 45/1991). Za situácie, keď je medzi účastníkmi vedený spor o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, najmä ak má dôjsť k reálnemu rozdelenie budovy, je vykonanie stavebných úprav a zmien účelu užívania časti budovy jedným zo spoluvlastníkov zásahom, ktorý môže ovplyvniť pozíciu týchto spoluvlastníkov ako účastníkov sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (Ro NS ČR z 27. 2. 2008, sp. zn. 22 Cdo 2918/2005).Pri úvahe, či je vysporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva k pozemku, na ktorom je postavená stavba alebo ktorý prilieha k zastavanému pozemku, jeho reálnym rozdelením dobre možné, súd vždy prihliada na to, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo na susediacom pozemku znemožnený prístup k tejto stavbe. Ak si prístup k takej stavbe vyžaduje stavebné úpravy, na ktoré je potrebné kladné stanovisko stavebného úradu, súd si opatrí vyjadrenie stavebného úradu k možnosti týchto úprav z hľadiska stavebných predpisov. V prípade, ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Ide o jeden z prípadov odňatia vlastníckeho práva na základe rozhodnutia súdu. Výlučným vlastníkom spoločnej veci sa môže stať iba niektorý zo spoluvlastníkov. Predpokladom tohto spôsobu vysporiadania je záujem jedného alebo viacerých spoluvlastníkov mať vec vo vlastníctve. Súd nemôže rozhodnúť proti vôli jedného zo spoluvlastníkov. Spoluvlastník, ktorému bola prikázaná spoločná vec súdom, je potom povinný poskytnúť ostatným primeranú náhradu. Pohľadávka z dôvodu zaplatenia primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel (§ 142 ods. 1 vzniká až právoplatnosťou rozsudku, ktorým sa podielové spoluvlastníctvo ruší a vysporiadava. Zásadu, že v konaní o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemožno vec prikázať tomu zo spoluvlastníkov, ktorý ju chce predať, pokiaľ druhý spoluvlastník ju chce užívať, nemožno absolutizovať. Neuplatní sa napr. v prípade, keď predmetom konania je bytový dom s viacerými nájomnými bytmi, ktorý z podielového spoluvlastníctva vylučovaný účastník dlhodobo nevyužíva, zatiaľ čo druhý spoluvlastník sa od začiatku a v súlade so svojím podnikateľským zámerom snaží získať celý dom do výlučného vlastníctva s cieľom zrekonštruovať ho a bytové jednotky predať záujemcom o ich kúpu.Pojem „primeraná náhrada“ je v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch - umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci - predstavovaný podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je teda príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci (pozri Stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 20. 10. 1997, Cpj 30/97). Je to teda cena, ktorá je obvyklá na danom mieste a v čase rozhodovania súdu, s tým, že túto náhradu určí súd zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci. Za takú nemožno považovať cenu, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel, ani cenu, ktorá vychádza zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen od konštrukcie a vybavenia, veľkosti a veku stavby, ale i od záujmu o ňu, t. j. od dopytu a ponuky v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. Pri stanovení výšky primeranej náhrady, ktorú má zaplatiť podielový spoluvlastník, ktorému bola prikázaná dosiaľ spoločná nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, ostatným spoluvlastníkom, v prípade, keď k zrušeniu spoluvlastníctva došlo (v dôsledku nesprávneho rozhodnutia súdu) už skôr, sa vychádza zo stavu tejto nehnuteľnosti v dobe zrušenia spoluvlastníctva a z jej ceny v čase vyporiadania (Ro NS ČR z 30. 10. 2008, sp. zn. 22 Cdo 3811/2008). Pod rozsah posúdenia primeranosti náhrady spadá aj hľadisko solventnosti toho spoluvlastníka, ktorému má spoločná vec pripadnúť (jeho schopnosť poskytnúť náhradu a včasnosť poskytnutia náhrady). Toto hľadisko je dôležité z toho hľadiska, či spoločnú vec možno vôbec prikázať niektorému zo spoluvlastníkov a ktorému konkrétnemu spoluvlastníkovi má byť vec prikázaná. Pokiaľ hľadisko solventnosti nie je preukázané, môže postup podľa § 142 ods.1 tretia veta znamenať zásah do práva vlastniť majetok, lebo nie je garantované, že spoluvlastník bude svojho vlastníckeho práva zbavený pri poskytnutí primeranej náhrady (Na ÚS ČR z 2. 2. 2005, sp. zn. II. ÚS 494/03). Zákon súdu určuje, aby pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom prihliadal na dve skutočnosti. Prvou skutočnosťou je účelné využitie veci. Za takéto využitie možno považovať napr. uspokojenie bytovej potreby niektorého (niektorých) zo spoluvlastníkov a členov jeho rodiny. Druhou skutočnosťou je „násilné správanie sa spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom“. Pod násilím má zákon na mysli nielen fyzické, ale aj psychické násilie (prípady výtržníctva, fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, poškodzovanie spoločnej veci a pod.). Násilie musí smerovať len voči ostatným spoluvlastníkom. Doslovný výklad ustanovenia § 142 ods.1 tretia veta neumožňuje prihliadať aj na násilné správanie voči blízkym osobám (§ 116 ostatných spoluvlastníkov. Otázkou je, či násilné správanie spoluvlastníka má sledovať zámer získať vec do svojho výlučného vlastníctva. Podľa dikcie zákona síce nie je rozhodujúce, či spoluvlastník sledoval tento cieľ. V mnohých prípadoch to tak však je a súd je povinný na túto skutočnosť prihliadnuť. Rozhodnutím súdu o zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaním veci jednému z bývalých spoluvlastníkov vzniká nový vlastnícky vzťah. Rovnako ak súd prikáže vec viacerým bývalým spoluvlastníkom, vzniká nový spoluvlastnícky vzťah. V prípade, že ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, súd nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. Zánik spoluvlastníckeho vzťahu pri tomto spôsobe vyporiadania nastáva predajom veci. Ak súd uloží predať spoločnú vec, rozhodne súčasne o vyporiadaní. Na predaj spoluvlastníckeho podielu na hnuteľnej veci alebo na nehnuteľnosti sa podľa § 166 EP použijú ustanovenia Exekučného poriadku o exekúcii predajom hnuteľných vecí ( § 114 až 130 EP) a nehnuteľností (§134 až 165 EP). Výťažok z predaja spoločnej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti vyplatí potom exekútor všetkým bývalým spoluvlastníkom podľa výšky ich podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Spoločnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, ak súd chce upustiť od zrušenia spoluvlastníctva, je okolnosť, že taký postup je odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Takýmito dôvodmi sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane povinného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane oprávneného (najmä ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá preňho prioritu alebo že vec má v úmysle predať, príp. ide o šikanózny výkon práva). V niektorých prípadoch môže preto súd návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva zamietnuť, najmä s ohľadom na zásadu dobrých mravov ( § 3 ods.1

(R 26/1979, R 45/1986). Takýto postup súdu by však mal byť skôr výnimočný. Súd môže ustanovenie § 142 ods. 2 využiť aj vtedy, ak pri zrušení spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu nemá o podiel záujem spoluvlastník, ktorému jedine by bolo možné tento podiel prikázať pri rešpektovaní zákonných hľadísk. Pri rozhodovaní o upustení od zrušenia spoluvlastníctva nie je súd viazaný návrhmi účastníkov a môže takto rozhodnúť aj vtedy, ak taký rozsudok nenavrhuje žiadny zo spoluvlastníkov. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci môže súd zriadiť podľa § 142 ods. 3 prvej vety vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zriadenie vecného bremena prichádza do úvahy iba v prípade, že sa podielové spoluvlastníctvo zrušuje reálnym rozdelením nehnuteľnosti (najmä pozemku). Pri inom spôsobe vyporiadania, konkrétne pri prikázaní veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu rozhodnutím súdu nie je možné (pozri Ro NS SR z 1. 1. 2007, sp. zn. 2 Cdo 53/2004). Z povahy veci vyplýva, že v tomto prípade prichádza do úvahy len vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, nie vecné bremeno patriace určitej osobe. V prípade zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k takejto nehnuteľnosti musí súd prihliadať na to, aby osobám, ktorým prislúchajú práva zo zriadeného vecného bremena, nevznikla žiadna ujma. Súd môže zriadiť vecné bremeno v konaní o zrušenie spoluvlastníctva aj vtedy, ak toto právo má slúžiť inej samostatnej nehnuteľnosti, ku ktorej prístup zabezpečovalo právo vyplývajúce zo spoluvlastníckeho vzťahu (Ro NS SR z 27. 7. 2005, sp. zn. 4 Cdo 141/2005).

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pokiaľ žalobe žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam ako dôvodne podanej vyhovel, prikázal predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanému za primeranú náhradu v sume 22.750 eur vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností vo výške 45.500 eur. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že v danej právnej veci rozdelenie predmetných nehnuteľností nebolo dobré možné s poukazom na znalecké dokazovanie znaleckým posudkom č. 31/2014 zo dňa 14.03.2014 znalca Ing. Ladislava Bakiča, preto súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ vykonal vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v poradí druhým zákonným a záväzným spôsobom a to prikázaním veci za primeranú náhradu. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že obe strany sporu v priebehu konania navrhovali súdu vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním predmetných nehnuteľností do vlastníctva žalovaného, žalovaný súhlasil s prikázaním nehnuteľností do vlastníctva, teda bol splnený zákonný predpoklad tohto spôsobu vyporiadania a to záujem žalovaného mať predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve, keďže súd nemôže rozhodnúť proti vôli jedného zo spoluvlastníkov. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ prikázal predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného a pokiaľ potom žalovaného zaviazal poskytnúť žalobkyni primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností vo výške 45.500 eur s poukazom na znalecké dokazovanie znaleckým posudkom č. 31/2014 zo dňa 14.03.2014 znalca Ing. Ladislava Bakiča, keď strany sporu závery znaleckého posudku o všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností vo výške 45.500 eur nespochybnili. Keďže žalovaný na svoju obranu ohľadne nižšej všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností označil dôkazy (kúpne zmluvy na č.l. 90 až 115 spisu), ktoré v konaní na základe vykonaného dokazovania nepreukázali jeho tvrdenie, s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie dostatočne vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom žalovaný ďalej v konaní neoznačil ďalšie dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie potom nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Žalovaný pre úspešnosť svojej obrany v tomto smere mal tvrdiť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na ich preukázanie, keďže bolo procesnou dôkaznou povinnosťou žalovaného uviesť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (žalovaný však neuviedol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení) a následne by bolo na rozhodnutí súdu, ktoré z označených dôkazov by vykonal. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 02.02.2016 v záverečnom stanovisku uviedol, že by súhlasil s prikázaním nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva s tým, že by vyplatil žalobkyni sumu 19.000 eur a pokiaľ žalobkyňa nebude súhlasiť s takýmto kompromisom, tak potom nebude žiadať prikázanie nehnuteľností do svojho vlastníctva a do úvahy prichádza len tretí spôsob vyporiadania a to nariadenie predaja nehnuteľností, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru (najmä výsluchom žalovaného), že žalovaný v závere

konania svoj súhlas s prikázaním predmetných nehnuteľností do vlastníctva podmieňoval zaplatením nižšej náhrady žalobkyni za spoluvlastnícky podiel než primeranej s poukazom na závery znaleckého posudku č. 31/2014 zo dňa 14.03.2014 znalca Ing. Ladislava Bakiča ohľadne všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností a to až potom ako sa oboznámil so závermi znaleckého posudku č. 31/2014 zo dňa 14.03.2014 znalca Ing. Ladislava Bakiča ohľadne všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností (až v roku 2016), účelovo s cieľom vyhnúť sa finančnému vyporiadaniu - primeranej náhrade za predmetné nehnuteľnosti a z uvedeného nie je možné vyvodiť ten skutkový záver, že žalovaný nesúhlasil s prikázaním predmetných nehnuteľností do jeho vlastníctva a potom ani právny záver, že v danej právnej veci bolo potrebné postupovať v poradí tretím zákonným a záväzným spôsobom a to predajom veci a rozdelením výťažku podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Odvolací súd s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 2MCdo/9/2007 zo dňa 29.4.2008 zhodne ako súd prvej inštancie uvádza, že takéto konanie žalovaného - podmieňovanie súhlasu s prikázaním predmetných nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného vyplatením finančnej náhrady žalobkyni vo výške, ktorú považuje žalovaný za primeranú pre seba, bez ohľadu na výsledky vykonaného dokazovania ohľadne všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností - treba hodnotiť ako konanie in fraudem legis, teda že žalovaný sa síce chová podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nežiaduci a to vo svoj prospech bez ohľadu na to, že takýmto konaním žalobkyni odníme právo na vyplatenie primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel. Súd prvej inštancie vecne správne rozhodol aj o náhrade trov štátu s poukazom na výsledok konania a vecne správne rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok s poukazom na výsledok konania a s poukazom na ustanovenie § 2 ods.2, § 7 ods.9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keďže žalobkyňa bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov, ako aj s poukazom na výsledok konania.

18. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle § 220 a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

19. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v podanom odvolaní ďalej dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami § 191 CSP. Odvolací dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané rozhodujúce skutočnosti, súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci, keď je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods.1 rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie.

20. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 a § 255 ods. 1 a žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .