Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/283/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, Mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, o zaplatenie 1.922,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 27. septembra 2016 č. k. 13C/243/2014-124, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27.09.2016 č. k. 13C/243/2014-124 pri právnom posúdení podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., o bankách, § 558, § 41 a § 39 Obč. zák., zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.922,50 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 18.03.2012 do zaplatenia.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 s tým, že v konaní procesne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu vôbec nevyplýva, že by v konaní pasívnemu žalovanému vôbec nejaké trovy vznikli.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd prvej inštancie s poukazom na závery vykonaného dokazovania vyhodnotil zmluvu o postúpení pohľadávok z 12.12.2011 v prospech žalobcu za neplatný právny úkon podľa § 41 a § 39 Obč. zák., pre jej rozpor s ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. V súvislosti so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX- XXXXXXXXXX žalobca nie je veriteľom žalovaného. Z uvedeného dôvodu nemôže byť platné ani uznanie dlhu žalovaným v návrhu na uzavretie súdneho zmieru z 09.04.2015, z ktorého navyše ani nie je zrejmé, že žalovaný s poukazom na ust. § 558 Obč. zák., v čase uznania vedel, že jeho dlh z predmetnej zmluvy je minimálne v časti splatnej do 29.07.2010 premlčaný, keď žaloba vo veci samej bola súdu doručená dňa 29.07.2013 a to s poukazom na ust. § 101 a § 103 Obč. zák.

4. Nepredloženie výzvy TTB a.s., spolu s doručenkou od žalovaného na splnenie omeškaného peňažného záväzku, má za následok, že žalobca v spore nepreukázal začatie plynutia lehoty trvania nepretržitého omeškania dlžníka banky dlhšieho než 90 kalendárnych dní ako predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky TTB a.s. v prospech žalobcu. S poukazom na nepreukázanie súčasného splnenia týchto dvoch podmienok predpokladaných v ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách,

súd prvej inštancie podanú žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na jeho strane v celom rozsahu zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 1.922,50 eura s 9 % p. a. úrokom z omeškania z tejto sumy od 18.03.2012 až do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať plnú náhradu tak trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. V tomto spore rozhodol súd v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania (§ 282 a preto jeho rozhodnutie nie je správne.

6. Vzhľadom k tomu, že dňa 29.06.2016 navrhol žalobca rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP, súd mal takémuto návrhu vyhovieť, nakoľko boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom tohto druhu. Žalovaný svoj dlh, ktorého zaplatenie je predmetom tohto sporu, uznal čo do výšky a aj právneho dôvodu písomne v podaní adresovanom súdu zo dňa 09.04.2015. Súd mal vydať rozsudok pre uznanie nároku bez toho, že by vyhodnocoval skutkový stav, predložené dôkazy a bez toho, aby vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva, pretože takýto postup súdu prvej inštancie by bol v rozpore s podstatou rozhodovania na základe uznania nároku podľa § 282 CSP. V prípade uznania nároku žalovaným súd totiž neskúma hmotnoprávne predpoklady uznania. Na podporu svojich tvrdení poukázal na obsah rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obo/38/2009 zo dňa 25.03.2010.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 preskúmal odvolaním žalobcu zo dňa 15.11.2016 napadnutý rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 27.09.2016 č. k. 13C/243/2014-142 a to zvolením procesného postupu v zmysle § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. V danom prípade odvolací súd napadnutý provoinštančný rozsudok, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil, pričom v ďalšom odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 . Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o podanej žalobe žalobcu voči žalovanému ohľadne zaplatenia sumy 1.922,50 eura s príslušenstvom, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý následne aj správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávnych predpisov.

11. Na margo v podstate jediného uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany žalobcu, ktorým je to, že súd prvej inštancie mal v prejednávanej veci vzhľadom na uznanie dlhu žalovaným, čo do právneho dôvodu a aj výšky rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP, odvolací súd poznamenáva, že na takto uplatnený odvolací dôvod nebolo možné v tomto odvolacom konaní prihliadnuť a z uvedeného dôvodu bolo potrebné napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2, ako vecne správny potvrdiť.

12. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie právoplatným uznesením (dňa 05.11.2015) zo dňa 22.05.2015 č. k. 13C/243/2014-94 rozhodol tak, že neschválil zmier uzatvorený medzi stranami sporu dňa 09.04.2015, nakoľko nie je možné jednoznačne posúdiť, či takto uzavretý zmier je v súlade s hmotným právom a predpismi na ochranu spotrebiteľa. V písomnom podaní, ktoré došlo prvoinštančnému súdu dňa 27.09.2016, žalobca vzhľadom na uznanie uplatneného nároku žalovaným dňa 09.04.2015, navrhol súdu rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie podľa § 282 CSP.

13. Odvolací súd poznamenáva, že jediným a hlavným dôvodom pre posúdenie podaného odvolania žalovaného v prejednávanej veci ako nedôvodného je v súčasnej dobe súdnou praxou zastávaný názor v tom smere, že v otázke konkurencie zmieru a rozsudkov na uznanie alebo vzdanie sa nároku, v zásade aplikácia jedného inštitútu vylučuje aplikáciu druhého inštitútu. V danom prípade k tejto procesnej situácii aj došlo, pretože prvoinštančný súd právoplatne rozhodol o neschválení zmieru uzatvoreného medzi stranami sporu dňa 09.04.2015, pričom následne v tom istom konaní po neúspechu ohľadne požadovaného schválenia zmieru žalobca požiadal o vynesenie rozsudku pre uznanie nároku podľa § 282 CSP, čo kvôli nastalej konkurencii zmieru a rozsudku pre uznanie v priebehu jedného konania nie je možné.

14. Odvolací súd pri viazanosti obsahom podaného odvolania zo strany žalobcu, resp. odvolacím dôvodom v predmetnom odvolaní uplatnenom, podané odvolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Záverom odvolací súd poznamenáva, že sa plne stotožňuje s dôvodom zamietnutia podanej žaloby prvoinštančným súdom, ktorým bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu pre súčasné nesplnenie dvoch podmienok pri postúpení pohľadávky rezultujúcich z obsahu ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., o bankách, ktorými podmienkami je zaslanie písomnej výzvy veriteľa dlžníkovi na úhradu splátok a omeškanie dlžníka viac ako 90 kalendárnych dní.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 s tým, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, pretože žalovaný si žiadne odvolacie trovy v tomto konaní neuplatnil, resp. mu ani žiadne nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .