Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-84-2018.pdf
PDF · 100.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/84/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobkyne E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XXX, Q. Bystrica, zastúpenej G. proti žalovanému Q. G. V., s.r.o., so sídlom M., Q. XX, E. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. L. G., s.r.o., so sídlom M., Z. XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 497,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09. októbra 2017, č. k. 5Csp/68/2017-86 v spojení s opravným uznesením č. k. 5Csp/68/2017-89 zo dňa 08. novembra 2017, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 08.11.2017, č. k. 5Csp/68/2017-89 p o t v r d z u j e.
Žalobkyňa n e m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 497,60 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne od 30. 09. 2015 do zaplatenia všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa pôvodnou podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 88,56 eur. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „zmluva“) podpísanej žalobkyňou dňa 04.06.2014 a žalovaným dňa 23.06.2014 č. XXXXXXXXXX žalovaný poskytol žalobkyni revolvingový úver vo výške 420,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala tento splatiť v 36 mesačných splátkach po 14,91 eur (vrátane úrokov). Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť bola 550,76 eur. RPMN bola stanovená na 20,91 %, ročná úroková sadzba 18,03 % a priemerná RPMN za úver 49,67 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Q. G. V., s.r.o. (ďalej len „zmluvné dojednania“) vyhotovené ako formulár a obsahujúce základné ustanovenia, ustanovenia o uzatvorení zmluvy a čerpaní úveru, celkovej výške úveru a RPMN, revolvingu, úrokoch za poskytnutie úveru a revolvingu, ustanovenia o zabezpečení úveru, prílohách, právach a povinnostiach dlžníka, neuskutočnení revolvingu - výpoveď, započítaní, ďalej obsahujú čestné prehlásenia dlžníka, ustanovenia o oznamovaní a doručovaní, porušovaní zmluvy, službách, predčasnom splatení úveru a záverečné ustanovenia. V rovnaký deň strany podpísali i Dohodu o poskytovaní služieb, ktorej predmetom bolo právo zákazníka využívať služby a povinnosť uhradiť odplatu vo výške 2,51 % mesačne zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobkyni bola schválená výška úveru 420,- eur so splatnosťou 36 mesiacov, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 01.08.2014 a dátum splatnosti poslednej splátky 01.07.2017. Výška mesačnej splátky
predstavovala 14,91 eur. RPMN úveru bola v oznámení uvedená 20,91 %, priemerná RPMN 49,67 %, ročná úroková sadzba 18,03 %, odplata za poskytnutie úveru vo výške 366,84 eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola stanovená na 536,76 eur, teda spolu 903,60 eur. Dňa 24.06.2014 boli žalobkyni na jej osobný účet od žalovaného poskytnuté finančné prostriedky vo výške 406,- eur. Zo splátkového kalendára bolo zistené, že žalobkyňa uhradila žalovanému 36 splátok vo výške 25,10 eur, s prvou splátkou splatnou dňa 01.08.2014 a poslednou splátkou splatnou dňa 01.07.2017, teda uhradila žalovanému celkovo sumu 903,60 eur. Oznámením zo dňa 30.09.2015 žalovaný oznámil žalobkyni, že uhradila všetky záväzky so zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a zmluvný vzťah považuje za ukončený. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 19 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“); § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že strany sporu uzatvorili dňa 23.06.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 420,- eur, pričom na účet je poukázal len sumu 406,- eur a žalobkyňa sa tento zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach po 14,91 eur. Na základe uvedenej zmluvy žalovaný zaslal žalobkyni oznámenie o schválení úveru, kde žalobkyňa okrem celkovej čiastky úveru vo výške 536,76 eur mala uhradiť i odplatu za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb uzatvorenej v rovnaký deň, a to vo výške 366,84 eur. Z predloženej zmluvy ako i dohody o poskytnutí služieb nepochybne vyplýva, že ide o typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a v zmysle Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným žalobkyni túto charakteristiku spĺňa, žalovaný v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol žalobkyni ako fyzickej osobe úver, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Zo samotnej zmluvy ako i dohody je ďalej zrejmé, že žalobkyňa nemohla individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Hoci pôvodnou žalobou sa žalobkyňa domáhala bezdôvodného obohatenia vo výške 88,56 eur, súd pripustil zmenu jej návrhu, ktorým žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 497,60 eur, ktorá suma je predmetom tohto konania. Ako už bolo uvedené, zmluva o revolvingovom úvere je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy ustanovil v § 9 podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, a to že zmluva musí okrem iného obsahovať konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov pod následkom bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru v prípade ich absencie. Preskúmaním zmluvy uzatvorenej stranami sporu mal súd za preukázané, že vyššie uvedené údaje v zmluve absentujú. Ako termín konečnej splatnosti je uvedený iba údaj 36 mesiacov, pričom súd má za to, že termín konečnej splatnosti musí byť vyjadrený konkrétnym dátumom a nielen udalosťou závislou od vôle zmluvnej strany. Hoci termín konečnej splatnosti vyplýva z oznámenia žalovaného o schválení úveru, toto oznámenie nemožno považovať za zmluvu a nie je ani jej súčasťou. Rovnako v zmluve nie je uvedené aká časť z každej jednotlivej splátky bude započítaná na istinu, aká časť na úroky a iné poplatky a opätovne táto skutočnosť vyplýva iba z oznámenia. Keďže súd dospel k záveru, že v zmluve chýbajú podstatné náležitosti vyžadované zákonom, a teda zmluva je bezúročná a bez poplatkov, jednoznačne dospel k záveru, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný mal nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej sumy úveru, teda výšky 406,- eur. Hoci žalovaný tvrdil, že žalobkyňa ku dňu 23.05.2017 uhradila len splátky vo výške 642,87 eur, súd mal za preukázané, a to z oznámenia samotného žalovaného zo dňa 30.09.2015 ako i zo splátkového kalendára, že žalobkyňa uhradila celý svoj záväzok vyplývajúci jej zo zmluvy o revolvingovom úvere, a to vo výške 903,60 eur. Z daného teda vyplýva a je nepochybné, že žalovaný sa na jej úkor obohatil o sumu 497,60 eur (903,60 eur - 406,- eur) a je povinný ju žalobkyni vydať. Žalovaný vzhľadom k tomu, že nevydal žalobkyni bezdôvodné obohatenie, dostal sa do omeškania, a preto žalobkyni v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. vznikol nárok aj na úrok z omeškania z ceny bezdôvodného obohatenia, a to odo dňa oznámenia, že žalobkyňa nemá voči žalovanému žiaden dlh, teda odo dňa 30.09.2015. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd v zmysle § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie svojim procesným postupom zaťažil konanie a rozhodnutie vadou, kedy nesprávnym procesným postupom porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, keď na pojednávaní konanom dňa 09.10.2017 súd prvej inštancie rozhodol o pripustené zmeny žaloby, kedy žalobca rozšíril pôvodne podanú žalobu o zaplatenie sumy 88,56 eur na sumu 497,60 eur. Tým, že o zmene žaloby má súd vydať uznesenie, potom o zmene žaloby môže konať až po právoplatnosti takéhoto uznesenia. Uznesenie však nenadobúda právoplatnosť jeho vyhlásením, ale až doručením sporovej strane. Súd prvej inštancie teda nemohol na pojednávaní dňa 09.10.2017 rozhodnúť o zmene žaloby a zároveň aj o zmenenej žalobe aj meritórne rozhodnúť. Súd prvej inštancie preto o zmenenej žalobe nemohol po pripustení zmeny vôbec konať a už nie rozhodovať, ale vykonať doručenie uznesenia a až potom vo veci konať (a prípadne rozhodnúť). Postup súdu popiera účel doručovania samotného uznesenia. Zákon by totiž zbytočne stanovil povinnosť doručenia uznesenia o zmene žaloby neprítomnej procesnej strane. Ak by účelom doručenia tohto uznesenia nebolo poskytnutie procesnej možnosti k zmene žaloby zaujať stanovisko. Žalovaný tvrdil, že vyššie uvedeným postupom došlo k takému porušeniu ustanovení Civilného sporového poriadku. ktoré predstavujú odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písmeno b) CSP. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom. že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti. Ako podstatnú skutočnosť žalovaný uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane listiny a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré sa v zmysle článku 7. ods. 7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V zmysle uvedeného mal žalovaný za to, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), ale je aj súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle čl. 7, odsek 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/111/2014-166. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky tak vyplýva z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorú súdu predložil spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť. Žalovaný napáda aj záver súdu o tom, že zmluva neobsahuje údaj, aká časť splátky má byť započítaná na istinu, úrok a iné poplatky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v uvedenej otázke nesprávne popiera účel a zmysel zákona a odporuje aj požiadavkám vysloveným Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15. Súd prvej inštancie rozhodol na základe nesprávnych skutkových a právnych záverov, nakoľko ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. nevykladal v súlade s ustanoveniami smernice 2008/48/ES. Nejde o otázku aplikácie ustanovení smernice, ide o jej nepriamy účinok. Prípadná úvaha o tom, že ustanovenia smernice sa nevzťahujú na toto konanie a súd ich nemá zohľadniť by bolo nesprávne. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pfeiffer (C-397/01 až C-403/01). Uvádzanie „výšky, počtu a termínov splatnosti splátok" neznamená ich rozčlenenie na časť istinu ,časť úrok a časť iné poplatky. Rozhodol tak nielen o tom Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15, ale jeho názor prevzala napríklad aj Národná banka Slovenska. Vyjadril názor, že ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny význam. Odvolanie podal aj proti výroku o úroku z omeškania a jeho výške 56 %, keďže takéto rozhodnutie súdu nemá oporu v žiadnom zákone. Vzhľadom na uvedené preto žalovaný podal v celom rozsahu odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu 100 % trov právneho zastúpenia.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť z nasledujúcich dôvodov:
5. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie svojim procesným postupom zaťažil konanie a rozhodnutie vadou, kedy nesprávnym procesným postupom porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces tým, že na pojednávaní konanom dňa 09.10.2017 pripustil zmenu žaloby, pričom rozhodol na pojednávaní zároveň aj o merite veci rozsudkom. Žalovaný nemal možnosť zaujať stanovisko k
zmene žaloby, keď mu nebolo doručené uznesenie o pripustení zmeny žaloby pre jeho neprítomnosť na pojednávaní v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1, 2 CSP.
6. Podľa § 142 ods. 1, 2 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.
7. Odvolací súd zistil, že žalobkyňa návrhom zo dňa 07.07.2017, doručeným súdu prvej inštancie navrhovala okrem iného aj zmenu žaloby z pôvodne žalovanej sumy 88,56 eur na žalovanú sumu 497,60 eur s príslušenstvom. Predmetný návrh žalobkyne bol právnemu zástupcovi žalovaného spolu s ďalšími podaniami a výzvami doručený dňa 08.08.2017. Pojednávanie na ktorom súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby sa konalo dňa 09.10.2017, t. j. po viac ako dvoch mesiacoch odkedy právny zástupca žalovaného prevzal predmetný návrh na pripustenie zmeny žaloby.
8. Odvolací súd má za to, že postupom súdu nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Žalovaný mal dostatok času zaujať stanovisko k podanému návrhu na zmenu žaloby, pričom na uvedenej skutočnosti nič nemení ani tá skutočnosť, že žalovanému nebolo doručené samotné uznesenie o pripustení zmeny žaloby, keď za danej procesnej situácie bolo možné konštatovať dostatočný časový priestor poskytnutý žalovanému na jeho prípadne stanovisko k predmetnej zmene žaloby, a to aj s prihliadnutím na to, že uznesenie o zmene žaloby je uznesením voči ktorému Civilný sporový poriadok nepripúšťa podanie odvolania /§357 CSP/.
9. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej namieta nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti. Poukázal na to, že obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré sú v zmysle článku 7. ods. 7.1 zmluvných dojednaní neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky tak vyplýva z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Odvolací súd sa teda zaoberal opodstatnenosťou odvolacej námietky žalovaného, či napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu údajov o konečnej splatnosti úveru.
10. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
11. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
12. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy musela uzavretá zmluva obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 uvedeného zákona. V danej veci súd prvej inštancie konštatoval absenciu obligatórnej náležitosti, a to konečnej splatnosti úveru (doby trvania úveru). Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom vysloveným súdom prvej inštancie o tom, že splatnosť úveru uvedená len v závislosti od počtu splátok, t.j. 36 mesiacov, bez údaja o splatnosti prvej splátky a splatnosti poslednej splátky, nemôže nahradiť náležitosť vymedzenú v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Údaj o konečnej splatnosti úveru má byť uvedený v zmluve konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a rokom. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, na ktoré poukazuje v odvolaní žalovaný, a v ktorom je uvedený termín splatnosti prvej splátky úveru 01.08.2014 a poslednej splátky 01.07.2017 bolo vyhotovené dňa 23.06.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa podpísala zmluvu dňa 04.06.2014, t.j. skôr, odvolací súd konštatuje, že v čase, kedy žalobkyňa zmluvu podpisovala, nemala vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru. Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi je jednostranný právny úkon žalovaného, nie je podpísané žalobcom, teda právne relevantné je to, čo je uvedené v zmluve ako v dvojstrannom prejave vôle oboch účastníkov zmluvy. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru, je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný. Za daného stavu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie o absencii údaja o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch čo má s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 497,60 eur.
13. Čo sa týka konštatovania súdu prvej inštancie o absencií uvedenia toho, aká časť z každej jednotlivej splátky bude započítaná na istinu, aká časť na úroky a iné poplatky, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018 v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 146/2017, podľa ktorého pokiaľ predmetné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Uvedené tak nespôsobuje bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené je ale nutné konštatovať, že pokiaľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. je postačujúce, aby bol predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Keďže v zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
14. K námietke žalovaného ohľadne výšky úroku z omeškania uvedenej vo výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo výške 56 % odvolací súd uvádza, že tu išlo o zrejmú nesprávnosť súdu prvej inštancie v písaní, ktorá bola odstránená opravným uznesením súdu prvej inštancie, č. k. 5Csp/68/2017-89 zo dňa 08. novembra 2017.
15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa. Žalobkyni však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a tieto nevyplývali ani z obsahu spisu, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).