Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_6C-46-2024.pdf
PDF · 87.72 KB
Case nature
Subarea
6C/46/2024
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. A. XX, F., proti odporcovi: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. A. XX, F., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd u k l a d á odporcovi, aby nevstupoval do bytu č. 7, H. G. poschodí bytového domu súpisného čísla 5595, postaveného na pozemkoch parcely registra „C“ parc. č. 498/8 a 498/11, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre katastrálne územie F., A. F., okres A..
II. Súd u k l a d á odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zákaz priblíženia sa s tým, že zákaz priblíženia sa nevzťahuje na procesné úkony nariadené súdom v konaní vo veci samej, prípadne v inom konaní, v ktorom budú navrhovateľka a odporca stranami sporu alebo akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, a to po dobu vykonávania týchto úkonov.
III. Navrhovateľke sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
IV. Súd u k l a d á navrhovateľke, aby podala proti odporcovi žalobu o zákaz priblíženia sa, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, na Okresný súd Martin.
V. Súd p o u č u j e odporcu, že môže voči navrhovateľke podať žalobu vo veci samej, ktorej predmetom môže byť nárok na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia uvedeným vo výroku I. tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na súde dňa 13.05.2024, doplneným podaním zo dňa 29.05.2024, sa navrhovateľka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude odporcovi uložený zákaz vstupovať do bytu č. 7, na 2. poschodí bytového domu na I. C. D. E. A. XXXX/XX, F. F. a zákaz priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. Uviedla, že odporca je jej syn. Trvalé bydlisko na jej adrese mu zrušila už pred niekoľkými rokmi. Syn sa vrátil 19.09.2023 z výkonu trestu, kde bol za používanie omamných a psychotropných látok a obmedzovanie osobnej a bytovej slobody. Dovolila mu u seba bývať pod podmienkou, že nebude používať omamné a psychotropné látky a bude riadne zamestnaný. Do polovičky apríla sa aj podľa toho spával. Posledné dva týždne prestal chodiť do zamestnania a začal používať omamné a psychotropné látky. Pričom vtedy má nevyspytateľné správanie. V stredu 8.5.2024 prišla poobede jej sestra na návštevu. Keď ju chcela ísť odprevadiť domov, tak ich syn nechcel pustiť z bytu, bránil im vlastným telom. Asi po hodine sa upokojil a sestra mu povedala, že si musí ísť domov pichnúť inzulín. Až potom ju pustil domov. V ten večer, keď chcela ísť spať a zhasla svetlo, syn prišiel a znova ho zasvietil. Toto sa opakovalo niekoľkokrát. Až nakoniec to
vzdala a ľahla si pri zasvietenom svetle. Samozrejme, že veľa toho v noci nenaspala. Ráno išla do práce, na autobusovú zastávku, kde asi po minúte syn prišiel za ňou. Stál pri nej a čakal, kým sa nevráti domov a keby sa nebola vrátila, určite by šiel s ňou do roboty. Nepotrebovala, aby robil divadlo. Po príchode domov zatelefonovala do práce, že si berie dovolenku, lebo sa necíti dobre. Ľahla si spať. Asi po dvoch hodinách sa zobudila a zistila, že syn nie je doma a zobral aj jej kľúče od bytu, aby nemohla nikde ísť. Jeho správanie sa bude len zhoršovať. Odporca neprispieva na nájomné a ani nie je zamestnaný, čo bola podmienka, aby mohol s ňou bývať. Odporca ju prenasleduje a dokonca vyhľadáva aj v práci. Dĺžka trvania neodkladného konania by bola ideálna na neurčito alebo aspoň na minimálne pol roka odo dňa doručenia. Po použití omamných a psychotropných látok je jeho správanie nepredvídateľné, berie kľúče od bytu, zakazuje opustiť byt alebo ide za ňou, keď ide von alebo do roboty. Stále chodí za ňou po byte a kontroluje, čo robí. Neustále jej telefonoval aj do roboty až jeho číslo musela zablokovať. V noci jej nedovolí spať. Neustále zapína svetlo a stále niečo hľadá. Predpokladá, že jej platobnú kartu, lebo sa stále na ňu pýta. Berie jej mobilné telefóny, aby si nemohla zavolať pomoc. Každý deň jej prehľadáva kabelku. Za posledné dva týždne som dva krát kontaktovala políciu, a to 16.5 a 28.5. Už vyše mesiaca je odporca neustále pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Bojí sa s ním byť doma v spoločnej domácnosti a dokonca už aj v jeho blízkosti.
2. Z predloženej Zmluvy o nájme bytu uzatvorenej medzi Mestom Vrútky ako prenajímateľom a navrhovateľkou ako nájomcom súd zistil, že prenajímateľ prenechal navrhovateľke do užívania dvojizbový byt č. 7 v dome na ul. C. D. E. A. súp. č. XXXX/XX, vo Vrútkach. Byt pozostáva z dvoch obytných miestností a príslušenstva. Doba nájmu bola dojednaná na dobu určitú od 01.11.2023 do 31.10.2024. Nájomca je oprávnený predmet nájmu užívať výlučne len na bývanie pre seba a príslušníkov svojej domácnosti s písomným súhlasom prenajímateľa. Nájomca nie je oprávnený prenajatý byt alebo jeho časť podnájmu.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa § 325 ods. 3 CSP Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Podľa § 336 ods. 4 CSP ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane. Podľa § 337 ods. 1 CSP Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá
povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Podľa § 337 ods. 2 CSP Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Podľa § 337 ods. 3 CSP Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je potreba neodkladnej úpravy pomerov. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd v krátkej zákonnej lehote, počas ktorej nemá dostatok času a priestoru na rozsiahle dokazovanie tak, ako je to pri rozhodovaní vo veci samej. Súd vychádza len z návrhu a priložených listinných dôkazov. 5. Z doposiaľ nazhromaždených dôkazov mal súd osvedčené dostatočným spôsobom splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Na rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd osvedčené, že odporca svojim konaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu navrhovateľky. Navrhovateľka býva v nájomnom byte. Odporcovi umožnila spoločné bývanie pod podmienkou, že sa zamestná a nebude užívať omamné a psychotropné látky. Odporca ohrozuje telesnú a duševnú integritu navrhovateľky, keď jej bráni opustiť byt, narúša jej spánok, prehľadáva jej osobné veci a bezdôvodne chodí za ňou, keď ide von alebo do roboty. Kontroluje, čo robí. Navrhovateľka má obavu ostať s ním doma v spoločnej domácnosti a dokonca už aj v jeho blízkosti. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže z hľadiska procesného ide o maximálne zrýchlené konanie. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia – zákazu vstupu osoby a priblíženia sa - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej je zamedzené v ohrození jej telesnej a duševnej integrity. Navrhovateľkou opísané správanie odporcu nasvedčuje tomu, že u neho nejde o ojedinelé jednorazové vybočenie z bežného spôsobu života, ale ide u neho dlhodobé správanie sa k nej. Jeho správanie vzbudzuje u navrhovateľky dôvodnú obavu o svoju bezpečnosť. V záujme ochrany navrhovateľky má súd za to, že je potrebné ju chrániť tým, že odporcovi bude uložený zákaz vstupu do bytu, ktorý navrhovateľka užíva na základe nájomnej zmluvy s mestom Vrútky. Je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým bude navrhovateľka preventívna chránená tým, že odporca nemôže vstupovať do bytu, v ktorom mu navrhovateľka umožnila bývať a zároveň sa nemôže priblížiť k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, keďže podľa jej tvrdení za ňou chodí aj keď ide do práce alebo von z bytu. Je úlohou práva v takýchto prípadoch chrániť slabšiu stranu, aby sa riešili právne situácie takým spôsobom, aby ten, ktorý zasahuje do práva druhého (druhých) na pokojný a zdravý život, a aj v záujme ochrany majetku, bol obmedzený v určitých právach. Vo vzťahu k zákazu vstupu do bytu nejde o výrazný zásah do práv odporcu, keďže tento podľa nájomnej zmluvy nemá užívacie právo k bytu. Toto je odvodené len od nájomného práva navrhovateľky, ktorej jedinej svedčí podľa predloženej nájomnej zmluvy užívacie právo. Zákaz priblíženia sa k navrhovateľke sa nevzťahuje na procesné úkony, ktoré budú nariadené súdom vo veci samej alebo orgánmi štátnej a verejnej správy.
6. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prihliadol na účel, ktorý navrhovateľka sledovala návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Zohľadňujúc sledovaný účel súd konštatuje, že navrhovateľka bola úspešná v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. Súd nariadil neodkladné opatrenie ešte pred začatím konania a vo vzťahu k výroku I. neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, nakoľko odporcovi nesvedčí žiadne užívacie právo k predmetnému bytu. Preto súčasne poučil odporcu, že môže podať voči navrhovateľke žalobu vo veci samej, ktorej následkom by bolo v prípade jej úspešnosti zrušenie neodkladného opatrenia v súlade s ust. § 337 ods. 3 CSP.
8. Vo vzťahu k výroku II. súd uložil navrhovateľke povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu o zákaz priblíženia sa. Ak v určenej lehote navrhovateľka žalobu vo veci samej nepodá, súd aj bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení. Časovo neobmedzený zákaz priblíženia sa bez ďalšieho dokazovania by závažným spôsobom zasahoval do osobnej slobody odporcu, nakoľko sa vzťahuje na bližšie neurčené priestory. Súd považuje podanie vyššie označenej žaloby za účinnejší a časovo primeranejší prostriedok úpravy pomerov medzi stranami.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku).