Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-14Cpr/6/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Malovcovou v spore žalobcu: V.. I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX/XX, D. Y., zastúpený: JUDr. Martin Bartko, advokát, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu za stratu na zárobku a vrátenie neoprávnene započítanej renty, t a k t o

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 26.03.2013 do 31.03.2013 vo výške 30,79 Eur, od 01.04.2013 do 31.12.2013 vo výške 159,09 Eur mesačne, od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 162,75 Eur mesačne, od 01.01.2015 do 31.12.2015 vo výške 164,90 Eur mesačne, od 01.01.2016 do 31.12.2016 vo výške 165,66 Eur mesačne, od 01.01.2017 do 31.12.2017 vo výške 168,97 Eur mesačne, od 01.01.2018 do 31.03.2018 vo výške 172,35 Eur mesačne, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý vyplácať žalobcovi náhradu za stratu na zárobku od 01.04.2018 vo výške 172,35 Eur mesačne vždy k 5. dňu daného mesiaca s tým, že výška náhrady za stratu na zárobku podlieha valorizácii v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Znalec MUDr. Juraj Masaryk má nárok na náhradu znalečného voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.08.2014, doručenou súdu dňa 18.08.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku vo výške určenej súdom mesačne vždy k 5. dňu daného mesiaca počnúc dňom 26.03.2013, povinnosť vydať žalobcovi neoprávnene započítanú náhradu za stratu na zárobku v sume 2.242,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne od 26.03.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Z. Z. ev. č. C.- XXXBR. Dňa 27.01.2009 v čase okolo 18.17 hod. počas jeho jazdy týmto vozidlom po ceste v smere od obce H. na obec D. do jeho vozidla čelne vrazilo osobné motorové vozidlo, ktoré v tom čase viedol poistenec žalovaného I. B.. K dopravnej nehode došlo takým spôsobom, že vodič I. B. neprispôsobil

rýchlosť jazdy poveternostným podmienkam, nad svojím vozidlom stratil kontrolu, dostal sa do šmyku a prešiel do protismernej časti vozovky, kde čelne vrazil do osobného motorového vozidla žalobcu. Zodpovednosť vodiča I. B. za vzniknutú dopravnú nehodu bola ustálená v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 2T/9/2010, a to rozsudok Okresného súdu Piešťany, č.k. 2T/9/2010 zo dňa 01.12.2010, ktorý v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 3To/10/2011 zo dňa 01.12.2010 nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2011. Žalobca ako poškodený bol uvedeným rozsudkom v trestnom konaní postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Žalobca uviedol, že pri dopravnej nehode utrpel vážne zranenia, ktoré zásadným spôsobom obmedzili jeho bežný život. Medzi nárokmi, ktoré si žalobca u žalovaného uplatnil z ublíženia na zdraví bola aj náhrada za stratu na zárobku po skončení PN v zmysle § 447 Občianskeho zákonníka, tzv. úrazová renta. Na základe predložených dokladov a rozhodnutia o invalidite Sociálnej poisťovne, bola žalobcovi žalovaným s účinnosťou od 26.01.2010 priznaná úrazová renta vo výške 185,14 Eur. Hoci zdravotný stav žalobcu sa zásadným spôsobom nezlepšil, nárok na túto rentu mu bol žalovaným dňa 09.05.2013 bezdôvodne odňatý, a to spätne s účinnosťou od 12.04.2012 v dôsledku údajného zániku invalidity podľa posudku Sociálnej poisťovne zo dňa 18.03.2013. Nepriznanie ďalších dávok renty bolo žalobcovi oznámené listom žalovaného zo dňa 09.05.2013 a zdôvodnené tým, že podľa posudku Sociálnej poisťovne zo dňa 18.03.2013 nie je miera poklesu pracovnej schopnosti žalobcu viac ako 40 %. V tomto liste zároveň žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že invalidita zanikla dňa 12.04.2012, žalobcovi údajne vznikol na vyplatenej rente preplatok v sume 2.242,37 Eur, ktorý si žalovaný týmto započítal. Žalobca však od počiatku nepovažoval rozhodnutie a posudok Sociálnej poisťovne zo dňa 18.03.2013 za správne a zákonné. Z týchto dôvodov požiadal o nové preskúmanie zdravotného stavu. Na základe nového posúdenia lekárom Sociálnej poisťovne došlo k prehodnoteniu pôvodného rozhodnutia a žalobcovi bola opäť priznaná invalidita vo výške 45 %, a to rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 15.07.2013. Napriek tejto skutočnosti žalovaný opätovne zamietol nárok na úrazovú rentu. Podľa odborného lekárskeho posudku zo dňa 26.06.2013 mal žalobca mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, pričom v predmetnom lekárskom posudku je výslovne konštatované, že invalidita žalobcu vznikla v dôsledku úrazu. Za zlomeninu pravej tíbie s následkami bola žalobcovi priznaná 35 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a za iné zdravotné postihnutia - Dorzalgia LS s radikulárnym dráždením, Tracheobronchitída astmoidná so stredne ťažkou RVP, Zmiešaná úzkostne depresívna porucha stredne ťažká bola priznaná miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. Žalovaný podľa oznámenia zo dňa 03.02.2014 zamietol nárok na úrazovú rentu z dôvodu, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 35 % pre stav po úraze dolnej končatiny. Podľa názoru žalovaného zvýšenie hodnotenia pre diagnózu zmiešaná úzkostná depresívna porucha s tetanickými záchvatmi bola stanovená vo výške 5 %, na základe čoho miera poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v dôsledku úrazu predstavuje len 40 %, čo nie je postačujúce na priznanie nároku na úrazovú rentu, nakoľko musí byť daná miera poklesu pracovnej schopnosti aspoň 41 %. Žalobca s týmto postupom žalovaného nesúhlasil, keď uviedol, že nie je možné deliť diagnózy uvedené v lekárskom posudku a žalovaný nie je kompetentný ani oprávnený preskúmavať odborný lekársky posudok Sociálnej poisťovne a tento účelovo vykladať vo svoj prospech. Žalobca mal za to, že pokles jeho pracovnej schopnosti o 45 % je v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a nebyť tejto nehody, tak by k takémuto poklesu jeho pracovnej schopnosti nikdy nedošlo, keď súčasné uplatnenie žalobcu na trhu práce je v značnej miere sťažené, ak nie nemožné.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.12.2014, doručeným súdu dňa 29.12.2014, keď uviedol, že žalobcom uplatnené nároky a žalobný návrh považuje za nedôvodný. Žalovaný mal za to, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je dôsledkom aj iných ochorení a zdravotných problémov. Z týchto dôvodov žalobcom uplatňovaný nárok nevznikol v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú spôsobil poistený žalovaného I. B. a žalovanému tak nesvedčí v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla povinnosť plniť. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania.

3. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 16.03.2015, doručeným súdu dňa 19.03.2015, keď uviedol, že zodpovednosť a zároveň povinnosť nahradiť náhradu škody z ublíženia na zdraví je na strane žalovaného ako poisťovateľa predmetného motorového vozidla daná a dôvodná. Na základe uvedeného nie sú námietky žalovaného vôbec opodstatnené.

4. V priebehu konania žalobca na výzvu súdu doplnil petit žaloby podaním zo dňa 18.05.2015, doručeným súdu dňa 22.05.2015 a navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť platiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku vo výške 200 Eur mesačne vždy k 5. dňu daného mesiaca počnúc dňom 26.03.2013, povinnosť vydať žalobcovi neoprávnene započítanú náhradu za stratu na zárobku v sume 2.242,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne od 26.03.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca uviedol, že požadovaná suma renty je len pravdepodobná a vyhradil si právo na úpravu petitu žaloby podľa výsledku vykonaného dokazovania, najmä čo sa týka zistenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zistenej výšky denného vymeriavacieho základu za rozhodné obdobie.

5. Žalobca upresnil petit žaloby podaním zo dňa 23.03.2018, doručený súdu dňa emailom 23.03.2018, keď žiadal, aby súd vyniesol nasledovný rozsudok: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 01.03.2013 do 31.12.2013 vo výške 197,08 Eur mesačne, od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 201,61 Eur mesačne, od 01.01.2015 do 31.12.2015 vo výške 204,27 Eur mesačne, od 01.01.2016 do 31.12.2016 vo výške 205,21 Eur mesačne, od 01.01.2017 do 31.12.2017 vo výške 209,31 Eur mesačne, od 01.01.2018 do 31.03.2018 vo výške 213,50 Eur mesačne, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný vyplácať žalobcovi náhradu za stratu na zárobku (úrazovú rentu) od 01.04.2018 vo výške 213,50 Eur mesačne vždy k 5. dňu daného mesiaca s tým, že výška mesačnej úrazovej renty podlieha valorizácii v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi neoprávnene započítanú náhradu za stratu na zárobku v sume 2.242,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne od 26.03.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške ako bude súdom ustálená, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnych zástupcov žalobcu.“

6. Žalovaný v podaní zo dňa 11.04.2018, doručenom súdu dňa 16.04.2018 aj naďalej namietal uplatnený nárok v celom rozsahu, ale z opatrnosti sa vyjadril okrem iného aj k výške nároku na rentu (za predpokladu, že by bol samotný nárok žalobcu daný). Za predpokladu, že by súd akceptoval, že žalobca je na 45 % invalidný z titulu úrazu pri dopravnej nehode, tak by výpočet úrazovej renty v zmysle § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bol nasledovný: 30,4167 násobok sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu (DVZ od zamestnávateľa Wabash Technologies, s.r.o. = 24,5651) x koeficient určený ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100 (45:100) = 30,4167 x 19,6521 x 0,45 = 268,99 Eur. V zmysle § 89 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. sa suma úrazovej renty zníži o sumu vyplácaného invalidného dôchodku. Na zníženie úrazovej renty je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú mal poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, t.j. v tomto prípade ID priznaný od 18.03.2013 vo výške 109,90 Eur. Výpočet žalovaný uviedol nasledovne: 268,99 Eur mínus 109,90 Eur, t.j. 159,09 Eur x 9 1.431,81 Eur plus 71,85 Eur (od 18.03.2013 do 31.03.2013, t.j. spolu 1.503,66 Eur, valorizácia od 01.01.2014 vo výške 2,3 %, t.j. úrazová renta 162,75 Eur x 12, t.j. 1.953 Eur, valorizácia od 01.01.2015 vo výške 1,32 %, t.j. úrazová renta 164,90 Eur x 12, t.j. 1.978,80 Eur, valorizácia od 01.01.2016 vo výške 0,46 %, t.j. úrazová renta 165,66 Eur x 12, t.j. 1.987,92 Eur, valorizácia od 01.01.2017 vo výške 2,00 %, t.j. úrazová renta 168,97 Eur x 12, t.j. 2.027,64 Eur a valorizácia od 01.01.2018 vo výške 2,00 %, t.j. úrazová renta 172,35 Eur x 3, t.j. 517,05 Eur. Prípadný doplatok za obdobie od 18.03.2013 do 31.03.2018 by teda spolu predstavoval 9.968,07 Eur.

7. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 07.06.2018 uviedol, že na doteraz predložených vyčísleniach nároku netrvá a súhlasí s vyčíslením nároku na úrazovú rentu uvedenú v podaní žalovaného zo dňa 11.04.2018 a navrhol, aby súd rozhodol nasledovne: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 01.03.2013 do 31.12.2013 vo výške 159,09 Eur mesačne, od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 162,75 Eur mesačne, od 01.01.2015 do 31.12.2015 vo výške 164,90 Eur mesačne, od 01.01.2016 do 31.12.2016 vo výške 165,66 Eur mesačne, od 01.01.2017 do 31.12.2017 vo výške 168,97 Eur mesačne, od 01.01.2018 do 31.03.2018 vo výške 172,35 Eur mesačne, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný vyplácať žalobcovi náhradu za stratu na zárobku (úrazovú rentu) od 01.04.2018 vo výške 172,35 Eur mesačne vždy k 5. dňu daného mesiaca s tým, že výška mesačnej úrazovej renty podlieha valorizácii v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi neoprávnene započítanú náhradu za stratu na zárobku v sume 2.242,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne od 26.03.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi náhradu trov konania vo výške ako bude súdom ustálená, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.“

8. Vzhľadom na uvedené súd na pojednávaní konanom dňa 07.06.2018 pripustil zmenu žaloby nasledovne: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 01.03.2013 do 31.12.2013 vo výške 159,09 Eur mesačne, od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 162,75 Eur mesačne, od 01.01.2015 do 31.12.2015 vo výške 164,90 Eur mesačne, od 01.01.2016 do 31.12.2016 vo výške 165,66 Eur mesačne, od 01.01.2017 do 31.12.2017 vo výške 168,97 Eur mesačne, od 01.01.2018 do 31.03.2018 vo výške 172,35 Eur mesačne, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný vyplácať žalobcovi náhradu za stratu na zárobku (úrazovú rentu) od 01.04.2018 vo výške 172,35 Eur mesačne vždy k 5. dňu daného mesiaca s tým, že výška mesačnej úrazovej renty podlieha valorizácii v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi neoprávnene započítanú náhradu za stratu na zárobku v sume 2.242,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne od 26.03.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške ako bude súdom ustálená, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.“

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom splnomocneného zástupcu žalovaného, oboznámením sa so žalobou zo dňa 04.08.2014, rozsudok Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 2T/9/2010 zo dňa 01.12.2010, listom - strata na zárobku po skončení PN - renta zo dňa 23.09.2011, oznámením zo dňa 09.05.2013, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 15.07.2013, lekárskou správou zo dňa 26.06.2013, odborným lekárskym posudkom zo dňa 26.06.2013, žiadosťou o prešetrenie nároku na úrazovú rentu zo dňa 23.09.2013, oznámením zo dňa 03.02.2014, vyjadrením zo dňa 22.12.2014, vyjadrením zo dňa 16.03.2015, listom zo dňa 25.05.2015, lekárskou správou zo dňa 16.02.2015, znaleckým posudkom číslo úkonu 02/2016 zo dňa 30.07.2016, vyjadrením k znaleckému posudku i vo veci samej zo dňa 04.11.2016, výpisom z účtu, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 09.03.2012, oznámením zo dňa 22.11.2013, vyjadrením žalobcu k znaleckému posudku zo dňa 27.10.2016, vyjadrením žalobcu zo dňa 14.11.2017, vyjadrením zo dňa 11.04.2018, ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 2T/9/2010 zo dňa 01.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/10/2011 dňa 08.03.2011 vyplýva, že I. B. bol uznaný vinným, že dňa 27.01.2009 v čase okolo 18.17 hod. po ceste II/54 v smere od obce H. na obec D. viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. Q., e. č.: C.-XXXAK, pričom v úseku km 48.400 v pravotočivej zákrute s miernym klesaním neprispôsobil rýchlosť jazdy poveternostným podmienkam, nad vozidlom stratil kontrolu, dostal sa do šmyku a prešiel do protismernej časti vozovky, kde čelne vrazil do oproti idúceho osobného motorového vozidla zn. Z. Z., e.č. C.-XXXBR, ktoré v tom čase viedol poškodený I. C., ktorý v dôsledku nárazu utrpel viacúlomkovú zlomeninu pravého predkolenia I. st. s posunom úlomkov, viacúlomkovú zlomeninu dolného pólu pravého jabĺčka s posunom úlomkov, viacúlomkovú dislokovanú zlomeninu bázy I. predpriehlavkovej kosti pravej nohy, zlomeninu II. predpriehlavkovej kosti pravej nohy pod hlavičkou a nalomenie dolného konca pravej vretennej kosti zasahujúce do kĺbu s doposiaľ neukončenou dobou liečenia a poškodená W. G., ktorá sedela vo vozidle Z. Z., e. č. C.-XXXBR na mieste spolujazdca utrpela pomliaždenie obličiek ľahkého stupňa, mikroskopické krvácanie do močových ciest, podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa, pomliaždenie hrudnej a bedrovej chrbtice, pomliaždenie hrudníka a pomliaždenie a hematón oboch kolien, pravého zápästia a ruky s dobou liečenia a práceneschopnosti 3 týždne, pričom svojim konaním porušil ustanovenie § 15 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví. S nárokom na náhradu škody boli poškodení (vrátane žalobcu) odkázaní na občianske súdne konanie.

11. Listom označeným ako Strata na zárobku po skončení PN - renta zo dňa 23.09.2011 žalovaný žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, oznámil, že na základe predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne bol poškodenému (žalobcovi) na následky dopravnej nehody zo dňa 27.01.2009 stanovený pokles pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca od 26.01.2010 na 50 % a bol mu priznaný invalidný dôchodok vo výške 117 Eur. Podľa ust. § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z.z.

o sociálnom poistení a na základe predložených dokladov vypočítal žalovaný stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, t.j. rentu pre poškodeného (žalobcu) od 26.01.2010 na sumu 181,87 Eur a od 01.01.2011 na sumu 185,14 Eur s tým, že táto bude poukazovaná v pravidelných mesačných intervaloch na účet poškodenému (žalobcovi).

12. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 09.03.2012 bol žalobcovi invalidný dôchodok odňatý od 12.04.2012.

13. Oznámením zo dňa 09.05.2013 žalovaný žalobcovi oznámil, že v zmysle odborného posudku o invalidite vystaveného dňa 18.03.2013 Sociálnou poisťovňou, pobočka Trnava, po doliečení úrazu pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 23.02.2012 invalidita zanikla a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 30 %. Od 02/2012 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu po úraze dolnej končatiny, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 40 %, a to 30 % pre stav po úraze pravej dolnej končatiny - navýšené o 10 % pre psychické ochorenie a invalidita nevznikla. Dňom 12.04.2012 bol žalobcovi invalidný dôchodok odňatý. Na základe toho žalovaný konštatoval, že došlo k preplatku za vyplatenú úrazovú rentu za obdobie od 12.04.2012 do 25.03.2013 vo výške 2.242,37 Eur. Predmetný preplatok žalovaný odrátal z náhrady škody za jednorázové vyrovnanie vo výške 2.689,88 Eur, na ktoré podľa žalovaného vznikol žalobcovi nárok s tým, že suma 447,51 Eur bude uhradená na účet žalobcu.

14. Z výpisu z účtu vyplýva, že dňa 09.05.2013 uhradil žalovaný na účet žalobcu sumu 447,51 Eur.

15. Z Lekárskej správy zo dňa 26.06.2013 vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia I.. W. U. vyplýva, že bola posudzovaná invalidita žalobcu na základe konania o opravnom prostriedku zo dňa 10.05.2013 proti rozhodnutiu Ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 26.03.2013 z dôvodu neuznania invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 18.03.2013. Odborným lekárskym posudkom bola ako rozhodujúce zdravotné postihnutie označená zlomenina pravej tíbie s následkami a bolo priznaných 35 %, ktoré percento bolo zvýšené o 10 % za iné zdravotné postihnutia, a to dorzalgia LS s radikulárnym dráždením, tracheobronchitída astmoidná so stredne ťažkou RVP a zmiešaná úzkostne depresívna porucha stredne ťažká. Vzhľadom na uvedené bol žalobca uznaný invalidným, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 45 % a dátum vzniku invalidity 18.03.2013.

16. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 15.07.2013 bol žalobca uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Nárok na invalidný dôchodok vznikol žalobcovi ku dňu 18.03.2013.

17. Žiadosťou zo dňa 23.09.2013 žalobca požiadal žalovaného o prešetrenie nároku na úrazovú rentu, keďže Sociálnou poisťovňou bola žalobcovi opäť priznaná invalidita vo výške 45 %.

18. V Oznámení zo dňa 03.02.2014 adresovanom žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, žalovaný uviedol, že v zmysle odborného posudku o invalidite zo dňa 26.06.2013 vystaveného Sociálnou poisťovňou bol žalobca uznaný invalidným pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 35 % pre stav po úraze pravej dolnej končatiny, zvýšenie o 10 % pre diagnózy astmoidná bronchitída s ventilačnou poruchou a zmiešaná úzkostná depresívna porucha s tetanickými záchvatmi, spolu 45 %. Dátum vzniku invalidity je dňa 18.03.2013. Žalovaný uviedol, že zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre diagnózu astmoidná bronchitída nie je v priamej príčinnej súvislosti so zranením utrpeným pri dopravnej nehode. Z uvedeného dôvodu žalovaný žalobcovi priznal pre uznanie invalidity 35 % pre stav po úraze pravej dolnej končatiny, zvýšenie hodnotenia pre diagnózu zmiešaná úzkostná depresívna porucha s tetanickými záchvatmi vo výške 5 %, spolu 40 %. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že nárok na úrazovú rentu žalovanému nevznikol.

19. Z Lekárskej správy zo dňa 16.02.2015 vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia I.. J. I. vyplýva, že bol posudzovaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu na účely invalidného dôchodku na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na 01/2015. Posudkom bol za rozhodujúce zdravotné postihnutie označený stav po zlomenine tíbie, zhojená s porušenou funkciou končatiny a bolo

priznaných 35 %, ktoré percento bolo zvýšené o 10 % za iné zdravotné postihnutia, a to dorzalgia LS s radikulárnym dráždením, tracheobronchitída astmoidná so stredne ťažkou RVP a zmiešaná úzkostne depresívna porucha stredne ťažká. Vzhľadom na uvedené bol žalobca uznaný naďalej invalidným, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 45 %, teda invalidita trvá naďalej. Kontrolná lekárska prehliadka bola určená na január 2020.

20. Zo Znaleckého posudku číslo úkonu 02/2016 zo dňa 30.07.2016, vypracovaného I.. N. I., znalcom zo znaleckého odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia vyplýva, že celková miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je 55 % (45 % porucha funkcie pravého kolena + 10 % ostatné ochorenia). Poruchu funkcie štvorhlavého svalu stehna v dôsledku zlomeniny jabĺčka a sekundárnej femoropatelárnej artrózy stredne ťažkého stupňa a stav po zlomenine tibie zhojené so skrátením a s porušenou funkciou končatiny znalec označil ako jednoznačne súvisiace s autonehodou. Príčinou poruchy funkcie pravého kolena a trvalého oslabenia svalovej sily štvorhlavého stehnového svalu je poúrazová femoropatelárna artróza po trieštivej zlomenine jabĺčka. Príčinou vzniku 2 cm skrátenia a obmedzenej funkcie pravého predkolenia je otvorená zlomenina pravého predkolenia a dlhodobej, ale úspešnej, liečby jej pseudoartrózy (pakĺbu). Príčinou vzniku úzkostno-depresívnej poruchy bol náhly vznik fyzickej a psychickej záťaže v dôsledku autonehody zo dňa 27.01.2009 a obáv o výsledok liečby a z trvalých následkov poranení vzniknutých pri dopravnej nehode. Na príčine sa spolupodieľajú aj osobnostné črty žalobcu, avšak autonehodu možno považovať za dominantnú príčinu a spúšťač ochorenia. Chronický vertebrogénny algický syndróm je civilizačné ochorenie. Jeho príčiny sú multifaktoriálne (sedavý spôsob života, nedostatok pohybu, stresy, chybné držanie tela..). Jednou z mnohých príčin je však i sekundárna skolióza pri 2 cm skrátení pravej dolnej končatiny v dôsledku autonehody. Taktiež dôsledkom obmedzenej funkcie pravej dolnej končatiny po zraneniach je obmedzená schopnosť žalobcu pravidelne cvičiť a udržiavať správne napätie a postavenie chrbtového svalstva. Príčinou vzniku bronchiálnej astmy, zápalu dúhovky a zníženej funkcie štítnej žľazy sú autoimúnne ochorenia. Hlavnou príčinou najviac obmedzujúcich ochorení spôsobujúcich pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť boli poranenia vzniknuté pri dopravnej nehode dňa 27.01.2009. Znalec tiež uviedol, že podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie.

21. K znaleckému posudku i k veci samej sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 04.11.2016, doručeným súdu dňa 07.11.2016, keď uviedol, že kompetenciu na posudzovanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť má v zmysle § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení jedine Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. Posudok znalca MUDr. Juraja Masaryka nemožno akceptovať, keďže tento lekár ani nie je posudkovým lekárom, je znalcom len pre odvetvie ortopédia a nemá potrebné predpoklady, aby mohol sám komplexne posudzovať mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Právomoc rozhodnúť o miere poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca má jedine Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a súd môže vychádzať jedine z lekárskeho posudku posudkového lekára. Posledným posudkom posudkového lekára I.. J. I. je posudok zo dňa 16.02.2015, ktorým bola miera poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca u žalobcu stanovená vo výške 45 %, z čoho 35 % miery poklesu bolo priznaných za úraz, t.j. za rozhodujúce zdravotné postihnutie - stav po zlomenine tíbie zhojená s porušenou funkciou končatiny. Za iné zdravotné postihnutia - dorzalgia LS s radikulárnym dráždením, tracheobronchitída astmoidná so stredne ťažkou RVP a zmiešaná úzkostne depresívna porucha stredne ťažká, bola percentuálna miera poklesu zvýšená o 10 %. Z celkovej miery poklesu

pracovnej schopnosti teda len 35 % súvisí s úrazom zo dňa 27.01.2009. Pri ostatných ochoreniach nebol preukázaný ich jednoznačný súvis s týmto úrazom. Žalovaný tiež uviedol, že i v prípade, že by sme sa priklonili k tomu, že s úrazom čiastočne súvisí i depresívna porucha a k 35 % by sme pripočítali 1,66 % za túto diagnózu (10 % : 3 položky = 3,33 %, a keďže depresia len čiastočne môže súvisieť s nehodou 3,33 % : 2 = 1,66 %) stále by miera poklesu súvisiaca s úrazom predstavovala len 36,66 %. Astmoidná tracheobronchitída nesúvisí s úrazom a dorzalgia LS je civilizačným ochorením. Keďže bola žalobcovi priznaná 35 %-ná miera poklesu pracovnej schopnosti súvisiaca s úrazom má žalobca nárok na jednorazové vyrovnanie, nakoľko v dôsledku úrazu má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 % a najviac 40 %. Na jednorazové vyrovnanie by žalobca nemal nárok pokiaľ by mu prináležala úrazová renta. Žalovaný dal do pozornosti súdu, že žalobcovi dňa 09.05.2013 vyplatil titulom jednorazového vyrovnania sumu 447,51 Eur, ktorá predstavovala rozdiel medzi jednorazovým vyrovnaním vyčísleným vo výške 2.689,88 Eur a neoprávnene vyplatenou sumou 2.242,37 Eur za úrazovú rentu za obdobie od 12.04.2012 do 25.03.2013, na ktorú nemal nárok. Žalovaný tiež uviedol, že priznanie invalidného dôchodku neznamená, že má poškodený nárok na úrazovú rentu. Vždy je rozhodujúce %-to poklesu, ktoré sa vzťahuje len na samotný úraz. K úroku z omeškania žalovaný uviedol, že povinnosť žalovaného plniť môže vzniknúť až rozhodnutím súdu. Ani sám žalobca nevedel presne vyčísliť výšku ním uplatňovaného nároku, preto nie je možné od žalovaného žiadať úrok z omeškania zo sumy, ktorej výška nebola a ani nebude objektívne známa pred právoplatným rozhodnutím súdu.

22. Žalobca sa k znaleckému posudku č. 2/2016 vyjadril podaním zo dňa 27.10.2016, doručeným súdu dňa 09.11.2016, keď uviedol, že k znaleckému posudku nemá výhrady a s týmto súhlasí. Uviedol, že znalecký posudok jednoznačne potvrdil, že celková miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je 55 % (pričom 45 % je porucha funkcie pravého kolena a 10 % ostatné ochorenia) a hlavnou príčinou najviac obmedzujúcich ochorení spôsobujúcich pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť boli poranenia vzniknuté pri dopravnej nehode dňa 27.01.2009. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že žalovaný svojvoľne a v rozpore so skutočným stavom veci prestal žalobcovi od 26.03.2013 vyplácať rentu titulom náhrady straty na zárobku.

23. Na pojednávaní konanom dňa 07.06.2018 žalovaný upresnil, že si v tomto konaní žiadny vzájomný návrh voči žalobcovi neuplatňuje, ale žiada, aby súd v prípade, že prizná žalobcovi stratu na zárobku po skončení PN, zohľadnil už žalovaným vyplatené plnenia titulom tohto nároku, ktorý by mal súd následne odpočítať od priznanej sumy, nakoľko ide o rovnaký nárok z dôvodu, že žalobcovi bola vyplatená za obdobie od 12.04.2012 do 25.03.2013 strata na zárobku po skončení PN vo výške 2.242,37 Eur. Žalovaný uviedol, že pokiaľ súd nezohľadní sumu 447,51 Eur, žalovaný si túto sumu vzájomnou žalobou neuplatňuje, keďže je predpoklad, že by zo strany žalobcu bola vznesená námietka premlčania. Žalovaný podotkol, že nejde o vzájomný návrh.

24. Žalobca v záverečnom vyjadrení uviedol, že žiada, aby súd jeho návrhu vyhovel tak, ako bola jeho zmena pripustená. Žalobca bol toho názoru, že nároky žalobcu boli preukázané v celom rozsahu - jednak čo do vzniku škody, jej výšky, aj príčinnej súvislosti. Za hlavný a rozhodujúci dôkaz nároku žalobca považoval znalecký posudok I.. I., ktorý jasne potvrdil pokles miery schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť a príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou zo dňa 27.01.2009. Na základe toho bol názoru, že je dôvodné žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

25. Žalovaný v záverečnom vyjadrení uviedol, že žiada žalobu v sume 2.242,37 Eur spolu s úrokom z omeškania zamietnuť, nakoľko táto suma bola žalobcovi vyplatená a išlo by z jeho strany v prípade priznania nároku súdom o bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ ide o uplatnený nárok za stratu na zárobku po skončení PN, mal žalovaný za to, že žalobca nepreukázal, že by v dôsledku úrazu bol invalidný na viac ako 40 %, t.j. 41 %, pričom znalecký posudok I.. I. žalovaný namietal, keďže tento sa vyjadroval i k súvisiacim psychiatrickým poruchám, na čo nemal kompetenciu. Žalovaný trval na tom, aby súd vychádzal zo znaleckých posudkov posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ktorí majú jediní kompetenciu na posudzovanie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

26. V priebehu konania vstúpil dňom 01.07.2016 do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Do

ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

27. Podľa § 193 súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

28. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

29. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie

30. Podľa § 4 ods. 3 a 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

32. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

33. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

34. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

35. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

36. Podľa § 71 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré

je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

37. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

38. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

39. Podľa § 89 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.

40. Podľa § 89 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania.

41. Podľa § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

42. Podľa § 89 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu, a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.

43. Podľa § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

44. Podľa § 89 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie úrazovej renty vykonáva. Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa priznania.

45. Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.

46. Podľa § 153 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.

47. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

48. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

49. Podľa § 581 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

50. Na základe posúdenia výsledkov vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie citované ustanovenia dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

51. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady za stratu na zárobku za obdobie od 01.03.2013 mesačne, keď žalobca pri výpočte výšky nároku na náhradu za stratu na zárobku vychádzal z miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, z denného vymeriavacieho základu za rok 2008, zohľadniac valorizáciu v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Žalobca sa taktiež domáhal vydania neoprávnene započítanej náhrady za stratu na zárobku v sume 2.242,37 Eur spolu s úrokom z omeškania od 26.03.2013.

52. Ustanovenie § 193 uvádza výpočet rozhodnutí, ktorými je súd viazaný a ktoré stoja mimo rámca úvahy súdu. Tieto otázky si súd nemôže vyriešiť sám ako otázky predbežné (prejudiciálne). Ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady voľného hodnotenia dôkazov zakotvenej v ustanovení § 191 CSP. Vzhľadom na uvedené je súd v občianskom súdnom konaní viazaný rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal a je viazaný aj právnou kvalifikáciou skutku, a tým aj formou zavinenia, predpokladanými Trestným zákonom.

53. Medzi stranami ani nebolo sporným, že dňa 27.01.2009 sa stala dopravná nehoda, pri ktorej žalobca utrpel viacúlomkovú zlomeninu pravého predkolenia I. st. s posunom úlomkov, viacúlomkovú zlomeninu dolného pólu pravého jabĺčka s posunom úlomkov, viacúlomkovú dislokovanú zlomeninu bázy I. predpriehlavkovej kosti pravej nohy, zlomeninu II. predpriehlavkovej kosti pravej nohy pod hlavičkou a nalomenie dolného konca pravej vretennej kosti zasahujúce do kĺbu. Zodpovednosť vodiča, poistenca žalovaného, za vzniknutú dopravnú nehodu bola ustálená rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 2T/9/2010 zo dňa 01.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/10/2011 dňa 08.03.2011, keď žalobca bol v trestnom konaní s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Medzi stranami taktiež nebolo sporným, že žalovaný vyplácal žalobcovi náhradu za stratu na zárobku odo dňa 26.01.2010 do dňa 25.03.2013, naposledy vo výške 185,14 Eur mesačne. Žalovaný odo dňa 12.04.2012, spätne, žalobcovi náhradu za stratu na zárobku odňal a žalobcovi vyplatenú náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 12.04.2012 do 25.03.2013 vo výške 2.242,37 Eur jednostranným úkonom - listom zo dňa 09.05.2013, započítal s náhradou škody za jednorazové vyrovnanie, ktoré žalovaný vyčíslil na sumu 2.689,88 Eur, na ktoré podľa žalovaného žalobcovi vznikol nárok. Dňa 09.05.2013 žalovaný poukázal na účet žalobcu sumu 447,51 Eur ( 2.689,88 Eur - 2.242,37 Eur).

54. Občiansky zákonník priznáva poškodenému aj právo na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite, pričom v prípade práva na úhradu straty na zárobku ide o príčinnú súvislosť medzi spôsobením škody na zdraví, teda medzi určitým zásahom do zdravia človeka a

stratou na zárobku ako následkom tohto zásahu do zdravia. Náhrada za stratu na zárobku sa posudzuje a jej výška sa určuje rovnako ako suma úrazovej renty podľa zákona o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení upravuje úrazovú rentu v § 88 podľa ktorého má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Výpočet výšky úrazovej renty upravuje zákon o sociálnom poistení v § 89, keď v ods. 1 uvedeného ustanovenia sa uvádza, že suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

55. Medzi stranami bola spornou výška miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a vplyv zdravotných postihnutí a zdravotných obmedzení žalobcu vzniknutých v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 27.01.2009 na pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť.

56. Súd v konaní ustanovil znalca I.. N. I., zo znaleckého odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Ortopédia, ktorý vypracoval znalecký posudok číslo úkonu 02/2016 zo dňa 30.07.2016. Znalec ustálil celkovú mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na 55 % (45 % porucha funkcie pravého kolena + 10 % ostatné ochorenia), keď poruchu funkcie pravého kolena znalec označil za jednoznačne súvisiacu s poraneniami vzniknutými pri dopravnej nehode dňa 27.01.2009.

57. Žalobca znalecký posudok nerozporoval a s týmto súhlasil. Žalovaný rozporoval kompetenciu znalca na posudzovanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keďže túto podľa žalovaného má jedine Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. Posudok znalca I.. N. I. podľa žalovaného nemožno akceptovať, keďže tento lekár ani nie je posudkovým lekárom, je znalcom len pre odvetvie ortopédia a nemá potrebné predpoklady, aby mohol sám komplexne posudzovať mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa žalovaného právomoc rozhodnúť o miere poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca má jedine Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a súd môže vychádzať jedine z lekárskeho posudku posudkového lekára.

58. K uvedenému súd uvádza, že spôsob a rozsah náhrady škody na zdraví upravuje Občiansky zákonník. Jedným zo spôsobov náhrady škody upravenej Občianskym zákonníkom, je aj náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite upravená v § 447. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Z uvedeného vyplýva, že pri určovaní výšky náhrady podľa Občianskeho zákonníka sa vychádza zo zákona o sociálnom poistení. V tejto situácii vyvstala otázka, či je Sociálna poisťovňa v tomto prípade jediná oprávnená a povinná posúdiť pokles pracovnej schopnosti a určiť sumu dávky podľa zákona o sociálnom poistení, aj keď nevypláca dávku a v uvedenom prípade ide o riešenie občianskoprávnych nárokov. V tomto prípade je potrebné uviesť, že aj keď ustanovenie § 447 Občianskeho zákonníka odkazuje na predpisy o sociálnom poistení, upravuje len postup pri určovaní sumy náhrady škody na zdraví v dôsledku straty na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, s analogickým uplatnením príslušných postupov podľa predpisov o sociálnom poistení. Nestanovuje však povinnosť posúdenia a výpočtu sumy uvedenej dávky Sociálnej poisťovni, ktorá má rozsah pôsobnosti vymedzený zákonom o sociálnom poistení. Pôsobnosť Sociálnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie zriadenej zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, je upravená zákonom o sociálnom poistení. V zmysle § 120 predmetného zákona je Sociálna poisťovňa verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na výkon sociálneho poistenia. Keďže Sociálna poisťovňa nie je oprávnená na určenie sumy príslušnej náhrady, nie je príslušná ani na posúdenie poklesu pracovnej schopnosti v uvedenom prípade. Posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti podľa § 153 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení, ktoré v zmysle § 153 ods. 5 zákona vykonáva posudkový lekár Sociálnej poisťovne, je súčasťou lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia. To znamená, že pokles pracovnej schopnosti posudzuje posudkový lekár len na účely posúdenia nároku na úrazové dávky, poskytované podľa zákona zo systému úrazového poistenia. Posudkový lekár sociálneho poistenia posudzuje pokles pracovnej schopnosti

poškodeného v súvislosti s uplatnením si nároku na úrazové dávky po podaní žiadosti poškodeného o dávku v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. V súvislosti s potrebou posúdenia zdravotného stavu poškodeného na účely určenia sumy náhrady za škodu podľa Občianskeho zákonníka, je preto namieste nariadenie znaleckého dokazovania v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Príslušný znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia pri posúdení zdravotného stavu je povinný uplatniť zásady posudzovania poklesu pracovnej schopnosti podľa § 88 zákona o sociálnom poistení, tak ako tomu bolo aj v prípade postupu znalca I.. N. I., čo vyplýva z predmetného znaleckého posudku.

59. Vzhľadom na uvedené súd pri ustálení miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vychádzal zo predmetného znaleckého posudku, keď súd mal za to, že znalec bol oprávnený posudzovať mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súvislosti so zraneniami, ktoré vznikli pri dopravnej nehode - viacúlomkovú zlomeninu pravého predkolenia I. st. s posunom úlomkov, viacúlomkovú zlomeninu dolného pólu pravého jabĺčka s posunom úlomkov, viacúlomkovú dislokovanú zlomeninu bázy I. predpriehlavkovej kosti pravej nohy, zlomeninu II. predpriehlavkovej kosti pravej nohy pod hlavičkou a nalomenie dolného konca pravej vretennej kosti zasahujúce do kĺbu, keď ustanovený bol znalec z odboru ortopédia. S poukazom na uvedené súd návrh žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne, posudkovej lekárky sociálneho poistenia - I.. J. I., k ozrejmeniu lekárskeho posudku zo dňa 16.02.2015, zamietol, keďže vykonanie tohto dôkazu súd považoval za nadbytočné a nehospodárne.

60. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady za stratu na zárobku, pri výpočte ktorej vychádzal z miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45 %. Súd mal mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45 % vzniknutú jednoznačne v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou za preukázanú znaleckým posudkom.

61. Výpočet výšky nároku na náhradu za stratu na zárobku medzi stranami nebol sporným. Medzi stranami nebola spornou ani skutočnosť, že žalovaný vyplácal žalobcovi náhradu za stratu na zárobku do 25.03.2013. Žalobca sa však žalobou domáhal náhrady za stratu na zárobku od 01.03.2013. Vzhľadom na uvedené súd považoval nárok žalobcu na náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 01.03.2013 do 25.03.2013 za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu za stratu na zárobku od 26.03.2013. Za obdobie od 26.03.2013 do 31.03.2013 súd prepočítal nárok na náhradu za stratu na zárobku, keď mal za to, že žalobcovi patril za uvedené obdobie nárok vo výške 159,09 Eur mesačne, keď prepočtom súd zistil, že za obdobie od 26.03.2013 do 31.03.2013 patrí žalobcovi nárok na náhradu za stratu na zárobku vo výške 30,79 Eur. Súd tiež priznal žalobcovi nárok na náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 01.04.2013 do 31.12.2013 vo výške 159,09 Eur mesačne, od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 162,75 Eur mesačne, od 01.01.2015 do 31.12.2015 vo výške 164,90 Eur mesačne, od 01.01.2016 do 31.12.2016 vo výške 165,66 Eur mesačne, od 01.01.2017 do 31.12.2017 vo výške 168,97 Eur mesačne, od 01.01.2018 do 31.03.2018 vo výške 172,35 Eur mesačne a od 01.04.2018 vo výške 172,35 Eur mesačne vždy k 5. dňu daného mesiaca s tým, že výška mesačnej náhrady za stratu na zárobku podlieha valorizácii v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

62. Ďalej sa žalobca domáhal vydania neoprávnene započítanej náhrady za stratu na zárobku v sume 2.242,37 Eur spolu s úrokom z omeškania od 26.03.2013, keďže žalovaný spätne odo dňa 12.04.2012 žalobcovi náhradu za stratu na zárobku odňal. K uvedenému súd uvádza, že medzi stranami nebolo sporným, že žalovaný v období od 12.04.2012 do 25.03.2013 žalobcovi náhradu za stratu na zárobku vyplácal mesačne vo výške 185,14 Eur, teda za uvedené obdobie vyplatil žalobcovi celkom sumu 2.242,37 Eur. Uvedené peňažné prostriedky, ktoré boli žalovaným žalobcovi titulom nároku na náhradu za stratu na zárobku vyplatené, žalobca žalovanému nevrátil. Ak by súd v uvedenej časti žalobe vyhovel, došlo by k uloženiu povinnosti žalovanému plniť žalobcovi titulom toho istého nároku duplicitne, čím by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

63. Žalovaný žiadal v konaní zohľadniť, že dňa 09.05.2013 poukázal na účet žalobcu sumu 447,51 Eur, keďže žalobcovi vyplatenú náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 12.04.2012 do 25.03.2013 vo výške 2.242,37 Eur jednostranným úkonom - listom zo dňa 09.05.2013, započítal s náhradou škody za jednorazové vyrovnanie, ktoré žalovaný vyčíslil na sumu 2.689,88 Eur, na ktoré podľa žalovaného

žalobcovi vznikol nárok. Keď žalovaný výslovne uviedol, že si sumu 447,51 Eur v tomto konaní ako vzájomnú žalobu neuplatňuje.

64. Započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. V prípade pohľadávky na náhradu škody spôsobenej na zdraví je možné započítanie iba so vzájomnou pohľadávkou na náhradu škody spôsobenej takisto na zdraví. K započítaniu sa vyžaduje právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítaciu námietku (započítací prejav) možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.

65. Z uvedeného vyplýva, že jednostranným úkonom žalovaného zo dňa 09.05.2013 smerujúcim žalovanému nemohlo prísť k započítaniu sumy 447,51 Eur, keďže v tom čase neexistovali navzájom sa kryjúce pohľadávky žalovaného a žalobcu v uvedenej výške. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému titulom náhrady za stratu na zárobku mala byť vo výške 2.242,37 Eur a pohľadávka žalovaného voči žalobcovi titulom náhrady škody za jednorazové vyrovnanie mala byť vo výške 2.689,88 Eur. Sumu 447,51 Eur si žalovaný mohol v konaní uplatniť vzájomnou žalobou na základe kompenzačnej námietky, ktorá však musí spĺňať náležitosti žaloby. Žalovaný však výslovne uviedol, že si sumu 447,51 Eur v tomto konaní ako vzájomnú žalobu neuplatňuje. Vzhľadom na uvedené sa súd uvedenou sumou nezaoberal.

66. Navyše súd k spôsobu, ktorým žalovaný vykladal lekárske posudky posudkových lekárov, keď žalovaný 10 % - né zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú na 35 % matematicky delil podľa počtu diagnóz, uvádza, že podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (čo v prípade predmetných lekárkych posudkov posudkových lekárov boli jednoznačne zdravotné postihnutia súvisiace s dopravnou nehodou zo dňa 27.01.2009), a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza aj z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Vzhľadom na uvedené súd uvádza, že spôsob, ktorým žalovaný interpretoval lekárske posudky nemá oporu v zákone a vychádza len z domnienky žalovaného.

67. Súd na záver dodáva, že v prípade, že by sa v budúcnosti podstatne zmenili pomery, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky a ďalšie trvanie jednotlivých dávok, súd môže na návrh rozsudok zmeniť (pozri § 231 .

68. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalovaný na pojednávaní konanom dňa 18.01.2018 navrhol, aby súd rozhodol tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 214 ods. 1 . K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 214 ods. 1 CSP, môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu strany sporu. Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvlášť rozhodnutie a s týmto návrhom sa nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

69. V prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument, a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balanic. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higginsc. Francúzsko z 19. februára 1998).

70. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

71. Podľa § 255 ods. 1 a 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady za stratu na zárobku za obdobie od 01.03.2013 mesačne (1. nárok) a vydania neoprávnene započítanej náhrady za stratu na zárobku v sume 2.242,37 Eur spolu s úrokom z omeškania od 26.03.2013 (2. nárok). V časti 1. nároku súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu (50 % úspech). V časti 2. nároku súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného (50 % úspech). Podľa pomeru úspechu (50 % - 50 % = 0 %) súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

73. V tomto spore bolo vykonané dokazovanie súdom ustanoveným znalcom ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, kedy bolo možné znalecké dokazovanie vykonať aj napriek tomu, že povinná strana (v danom prípade žalobca) zálohu, preddavok nezložila. Nakoľko však k znaleckému dokazovaniu došlo a znalec znaleckú úlohu splnil, znalecký posudok podal a nakoľko podľa právnej úpravy Civilného sporového poriadku účinnej od 01.07.2016 už nie je možné, aby tieto trovy znášal štát, pričom predmetné znalecké dokazovanie nebolo kryté preddavkami, bolo nevyhnutné, aby súd rozhodol v rozhodnutí vo veci samej aj o nároku znalca na náhradu odmeny za vykonanú znaleckú činnosť a náhradu účelne vynaložených výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním. Pri rozhodovaní súd vychádzal z úspechu strán v spore, použil pri tom aj úvahy v zmysle článku 4 základných princípov CSP, prihliadol na princíp všeobecnej spravodlivosti. Vzhľadom na takéto posúdenie súd znalcovi priznal nárok na znalečné voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 %. Súd v zmysle § 262 ods. 1 v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu znalečného s tým, že súd určil, ktorá zo strán bude povinná v akom rozsahu znalcovi jeho nárok uhradiť. Vychádzal pritom z hrubého úspechu a neúspechu strán. O výške znalečného bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 analogicky) samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).