Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cpr/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: C. Š., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Š. XXX, V., právne zastúpený: JUDr. Ing. Arpád Barczi, advokát, T. Vansovej 225/3, Galanta proti žalovanému: VICTORIA Touch, s.r.o., IČO: 46 538 895, so sídlom Staré Grunty 24, Bratislava o náhradu mzdy takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady mzdy za obdobie od 24.04.2015 do 16.03.2018 sumu 36.906,66 eur brutto, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100% nároku. III. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet OS BA IV vedený v Štátna pokladnica, č. účtu: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX súdny poplatok za žalobné návrhy vo výške 2.214 eur a 99,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa bytom končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou došlou 29.05.2015 domáhal proti žalovanému určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhrady mzdy, aj zaplatenia trov konania.

2.Súd vyhlásil vo veci dňa 06.12.2017 rozsudok pod č.k. 11Cpr 2/2015-227 - čiastočný, ktorým určil, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného z 06.02.2015 z organizačných dôvodov je neplatná, ďalej vyslovil, že o nároku žalobcu na náhradu mzdy a trovách konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených nárokoch.

3.V priebehu konania súd pripustil na návrh žalobcu zmenu žalobného návrhu - uznesením z 31.10.2017 č.k. 11Cpr 2/2015-210, v časti nároku na náhradu mzdy tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške jeho priemerného hrubého mesačného zárobku vo výške 1.061,09 eur mesačne za obdobie od 24.04.2015 do právoplatnosti rozhodnutia.

4.Žalobca zmenu žaloby v danej časti odôvodnil tým, že náhrada mzdy patrí žalobcovi a je dôsledkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa prideľovať mu prácu, keď žalobca trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní dňa 23.04.2015. Rozhodným obdobím pre výpočet priemerného mesačného zárobku žalobcu bolo obdobie predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka - január - marec 2015. Žalobca v mesiaci 2015 odpracoval 73 hodín a bola mu zúčtovaná mzda 525,333 eur brutto, v mesiaci február 2015 odpracoval 168 hodín a bola mu zúčtovaná mzda 985 eur brutto, v mesiaci marec 2015 odpracoval 168 hodín a bola mu zúčtovaná mzda 985 eur brutto. Teda celkovo za kalendárny štvrťrok odpracoval 409 hodín, celkovo zúčtovaná mzda za dané mesiace bola 2.495,33 eur, s tým, že priemer na 1 hod. predstavuje 6,1010 eur ( 2.495,33 : 406 hod. priemer na

jeden deň predstavuje 48,80 eur ( 6,1010 eur x 8 hod. ). Podľa pracovnej zmluvy žalobcu bol určený týždenný pracovný čas 40 hodín s nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času.

Pri prepočte priemerného hodinového zárobku na mesačný vychádzal žalobca z počtu dní roka 365,25 dňa; počet týždňov 365,25 : 7 dní = 52,18 týždňov; počet týždňov v mesiaci 4,348 ( 52,18 : 12 mesiacov ); 5 dňový pracovný týždeň = 21,74 dní v mesiaci (4,3480 x 5 dní ); 8 hodinový pracovný deň = 173,92 hodín za mesiac ( 8 hodín x 21,74 dní). Priemerný hrubý mesačný zárobok je vo výške 1.061,08592 eur, ( 173,92 hodín x 6,1010 eur / hod.), zaokrúhlene 1.061,09 eur.

5.Ďalej uviedol, že od mesiaca apríl 2015 do mesiaca jún 2015 nastúpil do zamestnania v spoločnosti Bejoucha, s.r.o., Pezinok, IČO: 35857692 s priemerným hrubým mesačným zárobkom 607,90 eur. Následne žalobca nastúpil od mesiaca jún 2015 do mesiaca jún 2016 do zamestnania v spoločnosti Bittner Travel, s.r.o., Kalinčiakova 40, Senec na pozíciu predajcu a administrácie produktov cestovnej kancelárie, kde dosahoval priemerný mesačný zárobok 422,03 eur. U tohto zamestnávateľa vykonával prácu kvalitatívne nižšieho určenia, ako u žalovaného, bez naplnenia žiadaného pracovného obsahu a profesných pracovných cieľov žalobcu ako u žalovaného. U zamestnávateľa Bittner Travel s.r.o. žalobca nemohol využívať svoj odborný potenciál vedúcej predajne čo do riadenia zamestnancov, artiklu a čo do využívania svojich znalostí cudzieho jazyka angličtiny získanej osemročným pobytom a prácou v Londýne v oblasti riadenia predaja tak, ako to využíval u žalovaného. Následkom neplatnej výpovede u žalovaného bola to vyššie popísaná pracovná pozícia, ktorá navyše aj z hľadiska vzdialenosti cestovania do práce z miesta pobytu žalobcu zo Šale, predstavovala vyššie výdavky na prepravu, ako do práce u žalovaného. Navyše sa jednalo aj o stratu času pri cestovaní do zamestnania do Senca-Bittner Travel. Z uvedeného pohľadu následkom zmeny zamestnania z dôvodu neplatnej výpovede u žalovaného, žalobca utrpel nielen finančnú ujmu rozdielu medzi priemerným hrubým zárobkom u žalovaného a hrubého zárobku u následných zamestnávateľoch (Bejoucha a Bittner Travel, 2 x 607,90 + 5486,41/13 mes.) vo výške hrubého mesačného zárobku 446,81 eur na zárobku, tak aj na profesnom raste a možnosti využívania svojich schopností. Z finančného hľadiska zárobku sa jedná o viac ako 58%-ný výpadok zárobku (100 % - 446,81 / 1061,09 eur)*100 = 58%).

6.Žalobný návrh s prílohami, v znení jeho pripustenej zmeny, bol žalovanému doručený 05.04.2018. Žalovaný zostal nečinný.

7.Žalobca na svoje tvrdenia v súvislosti s nárokom na náhradu mzdy označil / predložil nasledovné dôkazy: výplatné pásky, potvrdenie o príjme roku 2015, potvrdenie o príjme za rok 2015, výplatné pásky žalobcu, mzdový list žalobcu, potvrdenia o zdaniteľných príjmoch FO, evidenčný list dôchodkového zabezpečenia.

8.Žalovaný neoznačil / nepredložil žiadne návrhy na dôkazy.

9.Strany sporu, právny zástupca žalobcu, sa na pojednávanie dňa 04.07.2018 neustanovili. Žalobca a právny zástupca žalobcu mali predvolanie riadne a včas doručené, neúčasť ospravedlnili písomne vopred z dôvodu hospodárnosti, súhlasili s pojednávaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti s tým, že na návrhu v plnom rozsahu trvajú. Žalovaný mali predvolanie doručené riadne a včas dňa 07.06.2018 neúčasť neospravedlnil, nežiadal pojednávanie odročiť z dôležitého dôvodu. Súd preto konal v ich neprítomnosti.

10.Súd vykonal vo veci všetky žalobcom označené a navrhnuté dôkazy, vyslúchol žalobcu ako stranu sporu. Súd nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci vykonať aj iné dôkazy ktoré strany sporu nenavrhli.

11.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že:

12.Strany sporu uzavreli dňa 01.06.2014 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Dňa 06.02.2015 dal žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru z organizačných dôvodov.

13.Rozsudkom súdu prvej inštancie z dňa 06.12.2017 pod č.k. 11Cpr 2/2015-227 súd určil, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného dňa 06.02.2015 z organizačných dôvodov je neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 16.03.2018.

14.Žalobca listom 10.04.2015 doručeným žalovanému 23.04.2015 Oznámil, že výpoveď z 06.02.2015 považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ho žalobca ďalej zamestnával.

15.Žalobca vo výsluchu uviedol, že si musel hľadať prácu nakoľko nemal finančné prostriedky, prácu si hľadal sám, lebo s úradom práve nemal dobrú skúsenosť. Naposledy bol zamestnaný vo firme eco ako vedúci, predaj zájazdov, príjem cca 1.100 eur.

16.Z Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch FO za rok 2015 od fi BAJOUCHKA, s.r.o. z 28.01.2016 súd zistil, že žalobca bol zamestnaný od apríla 2015 do júna 2015 vrátene. Úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti bol 1.215,81 eur, nezdaniteľná časť základu dane 950,82 eur.

17.Z Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch FO za rok 2015 od fi BITTNER Travel, s.r.o. z 22.02.2016 súd zistil, že žalobca bol v pracovnom pomere od júna 2015 do decembra 2015 vrátane. Úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti bol 3.224,55 eur nezdaniteľná časť základu dane 2.218,58 eur.

18.Z výplatných lístkov žalobcu od zamestnávateľa fi Bittner za obdobie od jún 2015 do jún 2016 vrátane súd zistil, že žalobca bol zamestnaný s mzdou netto za január 2016 - 331,56 eur, február 2016 - 422,71 eur, za marec 2016 - 204,85 eur, za apríl 2016 - 379,34 eur, za máj 2216 - 429,82 eur, za jún 2016

- 166,80 eur.

19.Vo veci tak nebolo sporné, že medzi stranami sporu vznikol pracovnoprávny vzťah podľa pracovnej zmluvy. Žalovaný dal žalobcovi výpoveď, o ktorej súd rozhodol tak, že táto je neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný mu neprideľoval prácu, žalobca si našiel zamestnanie.

20.Podľa § 79 ods. 1 ZP, Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

21.Podľa § 79 ods. 2 ZP, Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

22.Podľa § 79 ods. 3 ZP, Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného predpisu.

23.Po oznámení zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, zamestnávateľ mu buď začne prideľovať prácu až do právoplatného skončenia súdu a patrí mu mzda alebo mu prácu neprideľuje a v takýchto situáciách zamestnávateľ zamestnancovi poskytuje náhradu mzdy. Tým, že mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci ešte neznamená, že súhlasí so zamestnancom v názore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. V prípade, že by zamestnanec nenastúpil do práce, aj keď ho zamestnávateľ vyzval, porušuje pracovnú disciplínu.

24.Na pracovnoprávne nároky zamestnanca tohto druhu nie je možné uplatniť všeobecné ust. o náhrade mzdy. Ak celkový čas, za ktorý by mala byť zamestnancovi poskytnutá náhrady mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu primerane

znížiť, prípadne ju nepriznať. V takýchto situáciách sa vyžaduje, aby zamestnávateľ uplatnil návrh na zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy. Bez takéhoto návrhu, súd náhradu mzdy nemôže znížiť.

25.Náhradu mzdy po tom, čo zamestnanec oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní po zrušovacom prejave je povinný zamestnávateľ platiť z dôvodu, že je povinný zamestnancovi ďalej prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. Oznámením žalobcu po neplatne danej výpovedi, že trvá na ďalšom zamestnávaní dochádza k situácii, kedy jeho pracovný pomer trvá naďalej v stave ako bol predtým, než došlo k výpovedi zo strany zamestnávateľa. V posudzovanej veci to znamená, že oznámením žalobcu, že trvá na ďalšom zamestnávaní sa v podstate obnovuje pracovná zmluva na základe ktorej bol do podania výpovede za strany žalovaného, zamestnaný.

26.Žalobca si nárok na náhradu mzdy uplatnil, tento vyčíslil, pričom žalovaný právny základ nároku ani výšku uplatneného nároku na náhradu mzdy nesporoval. Výška náhrady mzdy nebola vo veci sporná. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu mzdy za obdobie od 23.04.2015 do právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, t.j. 16.03.2018. Výška náhrady mzdy predstavuje pomernú časť mesiaca apríl 2015: od 24.4.2015 do 30.04.2015 - 5 pracovných dní ( 48,80 eur x 5 dní = 244 eur), 8 mesiacov máj 2015 až december 2015 ( 1.061,09 eur x 8 = 8.488,72 eur), 12 mesiacov január 2016 až december 2016 ( 1.061,09 eur x 12 = 12.733,08 eur ), 12 mesiacov január 2017 až december 2017 ( 1.061,09 eur x 12 = 12.733,08 eur ), mesiace január 2018, február 2018 a pomerná časť mesiaca marec 2018 - 12 pracovných dní ( 2.122,18 eur + 585,6 eur), celkom : 36.906,66 eur brutto.

27.Pretože zaplatenie náhrady mzdy žalovaným žalobcovi za dané obdobie nebolo preukázané, súd žalovaného na jej zaplatenie vo výške 36.906,66 eur brutto zaviazal, a žalobnému návrhu v celom rozsahu v danej časti nároku vyhovel.

28.O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore proti žalovanému plne úspešný, tak v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ako aj v časti nároku na náhradu mzdy. Súd preto vyslovil, že sa mu priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške nároku 100 %.

29.O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník, podľa § 262 ods. 2 CSP.

30. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobný návrh súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v spojení s § 5 ods. 1písm. g/ cit. zák.. Žalobca bol ako poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe vyhovel. Preto podľa výsledku konania poplatok je povinný zaplatiť žalovaný, nakoľko tento tiež od poplatku v konaní nebol oslobodený. Výška poplatku je podľa Sadzobníka súdnych poplatkov I. Položka 1. písm. b /

- 99,50 eur zo žalobného návrhu 1. - návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a podľa Sadzobníka súdnych poplatkov I. Položka 1. Písm. a/ 6 % - 2.214 eur zo žalobného návrhu v časti nároku na náhradu mzdy.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( § 38 zák. č. 233/1995 Z. z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z. z.).