Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-29-2022.pdf
PDF · 75.2 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/29/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného X. M., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 28.2.2022 č.k. 12PP/5/2022-23, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.3.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného X. M., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona tak, že zamietol návrh odsúdeného X. M., nar. XX. XX. XXXX v V., t. č. v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 4T/168/2015 zo dňa 28. 06. 2017. 2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. 3. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 08.03.2022, kde uviedol nasledovné (skrátene): 3.1. Dňa 28.06.2017 prijal dohodu o vine a treste vo výmere 4 roky a 4 mesiace, pričom zo zdravotných dôvodov mal nástup výkonu trestu až dňa 24.09.2020. Poukazuje na to, že od prijatia dohody bol doma 3 roky a 3 mesiace, žil riadny život a nedopustil sa žiadneho trestného činu. Pred nástupom trestu spolupracoval s OR PZ protidrogové oddelenie Dunajská Streda a poskytol informácie o drogovej trestnej činnosti, v dôsledku čoho vyšetrovatelia vykonali domovú prehliadku u Z. N., kde našli vo väčšom množstve metamfetamín a finančnú hotovosť pochádzajúcu z trestnej činnosti. Rovnako vyšetrovatelia vykonali domovú prehliadku u D. T. a aj u neho našli vo väčšom množstve metamfetamín. Obaja boli následne OS Dunajská Streda odsúdený. Žiada krajský súd, aby tieto informácie overil na OR PZ Dunajská Streda u vyšetrovateľa a aj na OS Dunajská Streda. 3.2. Ďalej poukazuje na to, že počas výkonu trestu sa správal na požadovanej úrovni, bol disciplinárne odmenený za dobre vykonanú prácu a od riaditeľa bol čiastočne doporučený na podmienečné prepustenie. Ďalej uvádza, že počas výkonu trestu sa stal plným invalidným dôchodcom, mesačne poberá 327 Eur invalidný dôchodok. 3.3. Svoj trestný čin oľutoval a po prepustení na slobodu chce viesť riadny život. Preto žiada Krajský súd v Trnave, aby jeho žiadosti vyhovel a prepustil ho podmienečne na slobodu. 4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. 7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku na podanie si žiadosti o podmienečné prepustenie a prvú materiálnu podmienku, nesplnil však druhú materiálnu podmienku spočívajúcu v predpoklade vedenia riadneho života. 8. Poukázal pritom na to, že odsúdený bol doposiaľ 11x súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, a to za podvody, krádež, marenie výkonu úradného rozhodnutia a naposledy i za drogovú trestnú činnosť. Súd prvého stupňa skonštatoval, že odsúdený nie je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, ale už šiestykrát, dokonca bol v minulosti z výkonu trestu 3-krát podmienečne prepustený (rozhodnutím Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 28.12.1993 sp. zn. Pp 78/1993, rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23.10.1996 sp. zn. PP 344/1996 a rozhodnutím Okresného súdu Trnava zo dňa 03.04.2002 sp. zn. 1PP 13/2002), a odsúdený teda mal možnosť v minulosti preukázať, že výkon trestu odňatia slobody splní svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak sa dopustil opakovane spáchania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Odsúdený sa teda opakovane dopúšťa trestnej činnosti, pričom ani predchádzajúce odsúdenia nedokázali motivovať odsúdeného k tomu, aby dokázal žiť riadnym životom, dodržiavať všeobecné pravidlá spoločenského správania a neporušovať zákony. Podľa názoru súdu prvého stupňa nič nenasvedčuje tomu, že by bol odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu dostatočne pripravený viesť riadny život a nedopúšťať sa ďalšej trestnej činnosti. Resocializačná prognóza odsúdeného sa súdu javí ako menej priaznivá, rovnako aj podľa riaditeľa ústavu odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. 9. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. 10. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. Úvaha prvostupňového súdu pritom vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností. Sťažnostný súd sa preto stotožňuje v týchto smeroch s presvedčivým a správne odôvodneným uznesením prvostupňového súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. 11. Sťažnostný súd považuje za potrebné k nesplneniu druhej materiálnej podmienky len dodať, že pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti. 12. Je preto správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného, charakter trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu odsúdeného. Sťažnostný súd konštatuje, že opakované páchanie trestnej činnosti (11 krát súdne trestaný vrátane spomenutého odsúdenia) pre rôznorodú trestnú činnosť, svedčí o tom, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Odsúdený niekoľkokrát vykonával trest odňatia slobody, opakovane sa voči nemu uplatnil aj inštitút podmienečného odsúdenia ako aj podmienečného prepustenia, ktorými mu bola daná možnosť preukázať polepšenie a nápravu, avšak túto možnosť odsúdený nevyužil a opätovne sa dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol aj odsúdený. Niet prečo sa rozumne domnievať, že ďalšie podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj zákonom sledovaný účel. Je nanajvýš zrejmé, že odsúdeného nič nedokáže motivovať k tomu, aby dokázal žiť riadnym životom, dodržiavať všeobecné pravidlá spoločenského správania a neporušovať zákony. 13. Ak má odsúdený záujem a rozhodnutie nepáchať viac trestnú činnosť, tak ako to v sťažnosti prezentuje, môže tak preukázať po výkone uloženého trestu, teda po prepustení na slobodu po jeho úplnom vykonaní.
14. Vzhľadom teda na osobu odsúdeného ako mnohonásobného recidivistu, ktorý už v minulosti vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody, nie je možné dôvodne očakávať, že po podmienečnom prepustení bude viesť riadny život a v jeho prípade možno vidieť veľké riziko v prognóze zlyhania. 15. U odsúdeného sa jedná o recidivistu, ktorý si musí byť vedomý okolností, majúcich vplyv na ukladané tresty, na ich dĺžku, aj na možnosti podmienečného prepustenia, v prípade opakovanej trestnej činnosti. Skutočnosť, že určitý čas (3 roky a 3 mesiace) strávený na slobode dokázal nepáchať trestnú činnosť, záver sťažnostného súdu nedokáže zmeniť. 16. Skutočnosti, ktoré uvádza odsúdený vo svojej sťažnosti (spolupráca s OČTK) môžu mať vplyv pri rozhodovaní súdu prvého stupňa o vine a treste, ale nie na možnosť podmienečného prepustenia. Ako vyplýva z ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musia byť splnené súčasne okrem formálnej podmienky spočívajúcej vo vykonaní zo zákona stanovenej časti uloženého trestu aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že odsúdený svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a tiež v tom, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Skutočnosť, že odsúdený pri objasňovaní trestnej činnosti spolupracoval s OČTK nie je tou, na základe ktorej možno v zmysle zákona konštatovať splnenie podmienok podmienečného prepustenia, nakoľko neodôvodňuje splnenie ani jednej z vyššie uvedených podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. 17. K ďalším sťažnostným námietkam odsúdeného sťažnostný súd upozorňuje, že síce riaditeľ ústavu odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom a odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach, pričom len súd je kompetentný posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu trestu odňatia slobody. Sťažnostný súd prihliadol na správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu a preto rovnako ako okresný súd konštatoval splnenie prvej materiálnej podmienky, avšak vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného nebolo možné konštatovať, že by sa odsúdený na slobode nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. 18. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.