Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-548-2016.pdf
PDF · 67.77 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/548/2016
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, Spišská Nová Ves, pod č. EX 877/16R, na návrh oprávneného mal. X. W., nar. XX.X.XXXX, zast. matkou U. W., obaja bytom V. S. W., Š. S. XX , právne zastúp. JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátka, Radničné námestie 4, Spišská Nová Ves proti povinnému H. M., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, N.. Č.. N. X. X. XX, Spišská Nová Ves, pre vymoženie výživného takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi trovy exekúcie vo výške 49,90 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
III. Súdny exekútor je povinný vrátiť vyplatený preddavku vo výške 514,- eur tunajšiemu súdu, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, č. 5810 136662 zo dňa 22.6.2016 súdny exekútor začal exekúciu proti povinnému pre vymoženie dlžného výživného vo výške 460,- eur, bežného výživného v sume 130,- eur mesačne od 1.6.2016 do budúcna, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 254,5 eur a trov exekúcie.
2. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Podľa § 50 ods. 5 zák. č. 233/95 Z.z. v znení účinnom do 31. marca 2017, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
4. Tunajší súd uznesením č. k. 9Er/548/2016-25 zo dňa 13.9.2016 námietkam povinného proti exekúcii vyhovel. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2017.
5. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
6. Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
7. Podľa § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Tunajší súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal zo skutkového stavu, v čase začatia exekučného konania. Je potrebné vziať do úvahy dôvody, pre ktoré súd vyhovel námietkam povinného. Dôvod zastavenia exekúcie sa musí premietnuť do výroku o trovách exekúcie. Jediným dôvodom zastavenia exekúcie v tomto prípade je skutočnosť, že povinný preukázal predčasnosť podaného návrhu oprávnenou, t. j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný nemal omeškané výživného a bežné výživné bolo riadne uhradené. Z ustanovenia § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie súd môže oprávnenému uložiť, aby nahradil trovy exekúcie, ale len vtedy, ak sú preto splnené súčasne dve podmienky, a to že ide o trovy, ktoré oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Treba uviesť, že z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý je výnimkou zo zásady ustanovenej v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie výlučne len vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu, či oprávnený nejakým spôsobom zavinil zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanovení práva procesného a nie práva hmotného, preto o tom, či oprávnený zavinil zastavenie konania, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Pod zavinením oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba preto rozumieť také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
9. Tunajší súd má za to, že oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie. Povinný bol v tejto exekúcii úspešný, preto nie je možné tohto zaviazať na trovy exekúcie. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v sume 697,30 eur, ktoré pozostávajú z odmeny v sume 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky 288/9 Z. z., z odmeny podľa § 4 ods. 5 citovanej vyhlášky v sume 539,50 eur a náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky v sume 8,39 eur. Súdny exekútor je registrovaným platcom 20% DPH.
10. Pri určení výšky trov súd vychádzal zo skutočnosti a to najmä, že počas exekúcie nedošlo k vykonávaniu exekúcie, nakoľko po doručení upovedomenia o začatí exekúcie boli povinným vznesené námietky, ktorým bolo vyhovené. Keďže po právoplatnosti nastáva zastavenie exekúcie, súd sa nestotožnil so záverom súdneho exekútora v časti vyčíslených trov exekúcie, ktoré vyčíslil zmysle § 4 ods. 2 a § 5 citovanej vyhlášky v sume 647,40 eur. Súd pri určení výšky odmeny v tomto prípade vychádzal z ustanovenia § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky, pričom určil minimálnu odmenu v sume 33,19 eur, ktorú súdny exekútor správne určil vo vyúčtovaní trov exekúcie. Keďže exekúcia sa zastavila podľa § 50 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z., súd určil odmenu súdnemu exekútorovi ako pri zastavení, t . j. podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky, nakoľko k vymoženiu pohľadávky v tomto prípade nedošlo.
11. Podľa § 22 citovanej vyhlášky súd priznal náhradu hotových výdavkov v sume 8,39 eur, ako náhradu poštovného. Keďže súdny exekútor je registrovaným platcom DPH, súd priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume spolu 41,58 eur ( 33,19 eur plus 8,39 eur ), ktorú zvýšil o 20 % DPH. Trovy exekúcie tak boli účelne priznané v sume 49,90 eur.
12. Súdnemu exekútorovi bol uznesením č. k. 9Er/548/2016-10 zo dňa 22.6.2016 priznaný preddavok v sume 514,- eur. Keďže exekúcia sa zastavuje, súd rozhodol o vrátení preddavku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.