Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-129-2016.pdf
PDF · 232.39 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/129/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: H.. A. F., C., Y. XX, X., zastúpeného JUDr. Janou Kubáňovou, advokátkou, Štúrova 13, Nitra, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, Bratislava, zastúpenému JUDr. Evou Bušovou, advokátkou, Tobrucká 6, Bratislava, viezdoslavovo námestie 25, bratisalva, IČO: 36 833 533 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ODS II.-34/15:1882/2010 zo dňa 17. 03. 2016, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva a správny súd mal za preukázané, že predseda revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory (navrhovateľ) podal dňa 15. 11. 2010 podľa § 57 a nasl. zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o advokácii“) v spojení s Disciplinárnym poriadkom Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „Disciplinárny poriadok“) návrh (zo dňa 10. 11. 2010) na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi na tom skutkovom základe, že disciplinárne obvinený zastupujúc svojich klientov - sťažovateľov: D. V., C. V., K. L., H. H. M., Dr. K. R. E. a G.. C. R. E., pri poskytovaní právnych služieb vo veci kúpy nehnuteľnosti - neorenesančný kaštieľ v k. ú. P. X. Y.:
- prevzal dňa 13. 01. 2005 sumu 100.000,- GBP ako zálohu na kúpnu cenu, pričom sťažovateľom nepodal vyúčtovanie, ako s uvedenou sumou naložil, neuviedol na aký účel uvedenú sumu použil, nepreukázal použitie peňažných prostriedkov na dohodnutý účel a túto povinnosť si nesplnil do podania návrhu,
- zadržiava sťažovateľmi poskytnutú sumu 100.000,- GBP napriek tomu, že ju nepoužil na dohodnutý účel - kúpu nehnuteľnosti s odôvodnením, že odmena za jeho právne služby presahuje zálohu zloženú sťažovateľmi, pričom advokát nepreukázal ani skutočnosť, že ho sťažovatelia požiadali o poskytnutie právnych služieb, ani samotné poskytnutie právnych služieb a rovnako nepreukázal, že by sťažovateľom vyhotovil a doručil presnú špecifikáciu odmeny za poskytnuté právne služby, pričom si túto povinnosť nesplnil ani do podania návrhu,
- nepodal doplňujúce vyjadrenie k žiadosti SAK zo dňa 14. 06. 2010, pričom žiadosť prevzal dňa 18. 06. 2010.
Návrh odôvodnil predseda RK SAK tým, že disciplinárne obvinený prevzal od sťažovateľov zákohu vo výške 100.000,- GBP, ktorá bola účelovo viazaná na nákup nehnuteľnosti - neorenesančného kaštieľa v k. ú. P. X. Y.. Disciplinárne obvinený mal pritom uvedenú sumu použiť na nákup nehnuteľnosti, avšak nadobudnutie n ehnuteľnosti pre sťažovateľov nezabezpečil, pričom predmetnú nezhnuteľnosť nadobudla spoločnosť, ktorej konateľom je disciplinárne obvinený. Zároveň disciplinárne obvinený peňažné prosriedky nevydal s poukazom na to, že predmetná sma bola použitá na úhradu ním poskytnutých právnych služie, ktorých výška prevýšila poskytnuté peňažné prostriedky, pričom však nepreukázal skutočnosť, že sa so sťažovateľmi dohodol na poskytnutí právnych služieb, ani skutočnosť, že sťažovateľom doručil vyúčtovanie právnych služieb.
Disciplinárne obvinený sa mal podľa tohto návrhu dopustiť disciplinárneho previvenia podľa § 56 ods. 1 Zákona o advokácii, pretože závažným spôsobom porušil v bode 1. a v bode 2. povinnosti advokáta uoženév § 18 ods. 1 až ods. 3 Zákona o advoácii ako aj povinnosti uložené v § 11 a v § 13 Advokátskeho poriadku. V bode 3. Povinnosť advokáta uloženú v § 28 ods. 4 Zákona o advokácii. Okrem uvedenej sťažnosti bol voči advokátovi podané už štyri sťažnosti (špecifikované v návrhu) a v súčasnosti sú evidované neukončené ďalšie štyri konania v sťažnostiach špecifikovaných v návrhu. Uviedol, že disciplinárne obvinený sa opätovne dopúšťa závažných porušení zákona o advokácii a sústavne porušuje základné povinnosti advokáta vo vzťahu k jeho klientom ako aj ostatným osobám.
2. O tomto návrhu rozhodoval disciplinárny senát a po vykonanom dokazovaní na základe obsahu sťažnostného spisu a výsluchu disciplinárne obvineného rozhodol rozhodnutím č. rozhodnutiu DS III.-73/10:1882/2010 z 5. júna 2012 tak, že v časti pod bodom 1. konanie zastavil podľa § 13 písm. b) DP, nakoľko návrh považoval za podaný oneskorene. V časti pod bodom 2. disciplinárne obvineného spod návrhu na začatie disciplinárneho konania oslobodil podľa § 24 písm. a) DP, nakoľko nebolo dokázané, že skutok sa stal a v časti pod bodom 3. uznal discliplinárne obdineného za vinného a uložil mu disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 327,20 eur.
Na základe podaného odvolania disciplinárne obvineným a predsedom Revíznej komisie SAK vo veci konal odvlací orgán - predsedníctvo SAK. Predseda RK na odvolacom konaní modifikoval návrh na začatie konania a upravil skutkovú vecu v bode 2 tak, že: Disciplinárne obvienný H.. A. F., nar. XX. XX. XXXX, reg. č. XXXX, advokát so sídlom C.V. XX, XXX XX X., zastupoujúc svojich klientov
- sťažovateľov pri poskytovaní právnych služieb vo veci kúpy nehnuteľnosti zadržiava sťažovateľmi poskytnutú sumu 100.000 GBP s odôvodnením, že odmena za jeho právne služby presahuje zálohu zloženú sťažovateľmi. V bodoch 1 a 3 návrhu zobral tento návrh v celom rozsahu späť.
Odvolací orgán dňa 11. 12. 2012 rozhodnutím č. P-48/2012:1882/2010 rozhodlo tak, že:
- v časti I. a časti III. rozhodnutie III. disciplinárneho senátu, sp. zn. DS III.-73/10:1882/2010 z 5. júna 2012 podľa § 36 písm. b/ Disciplinárneho poriadku zrušuje a konanie zastavuje,
- v časti II. rozhodnutie III. disciplinárneho senátu, sp. zn. DS III.-73/10:1882/2010 z 5. júna 2012 podľa § 59 ods. 3 zákona o advokácii s použitím 35 písm. c/ Disciplinárneho poriadku zrušuje a vec vracia senátu na nové konanie a rozhodnutie.
3. Po zrušení a vrátení celej veci (disciplinárne obvinený sa viackrát nezúčastnil disciplinárneho pojednávania a opakovane sa ospravedlňoval z neúčasti) III. disciplinárny senát potom dňa 17. 06. 2015 rozhodol tak, že uznal disciplinárne obvineného za vinného z disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 Zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doponení zákona č. 455/1991 Zb. O živnostenskom podnikaní (ďalej aj ako “Zákon o advokácii”), pretože závažným spôsobom porušil povinnosť advokáta uloženú v ustanovení § 18 ods. 1 až 3 Zákona o advokácii, ako aj v § 11 ods. 2 a v § 11 ods. 3 Advokátskeho poriadku SAK. Za to mu uložil podľa § 56 ods. 2 písm. c/ zákona o advokácii disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu a súčasne ho zaviazal zaplatiť paušálne trovy konania.
4. Žalobca s rozhodnutím III. disciplinárneho senátu zo dňa 17. 06. 2015 nebol spokojný a v lehote stanovenej zákonom podal odvolanie o ktorom rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný .
II.
5. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. ODS II.-34/15:1882/2010 zo dňa 17. 03. 2016, podľa § 59 ods. 2 zákona o advokácii v spojitosti s § 34 Disciplinárneho poriadku SAK rozhodnutie DS III.-73/10: 1882/2010 zo 17. júna 2015, ako vecne správne potvrdil.
III. disciplinárny senát dňa 17. 06. 2015 rozhodol tak, že uznal disciplinárne obvineného za vinného, že zastupujúc svojich klientov - sťažovateľov: D. V., C. V., K. L., H. H. M., G.. K. R. E. a G.. C. R. E. pri poskytovaní právnych služieb vo veci kúpy nehnuteľnosti zadržiaval sťažovateľmi poskytnutú sumu 100.000,- GBP s odôvodnením, že odmena za jeho právne služby presahuje zálohu zloženú sťažovbateľmi, čím sa dopustil sisciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doponení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, pretože závažným spôsobom porušil povinnosť advokáta uloženú v ustanovení § 18 ods. 1 až 3 Zákona o advokácii, ako aj v § 11 ods. 2 a v § 11 ods. 3 Advokátskeho poriadku SAK. Za to mu uložil podľa § 56 ods. 2 písm. c/ zákona o advokácii disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 7.000,- eur a súčasne ho zaviazal zaplatiť paušálne trovy konania vo výške 380,- eur.
V rozhodnutí poukázal na priebeh disciplinárneho konania od podania návrhu na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi dňa 15. 11. 2010 pre tri skutky až po zrušujúce rozhodnutie Predsedníctva SAK, ako odvolacieho orgánu, sp. zn. P-48/2012:1882/2010 zo dňa 11. 12. 2012, v zmysle ktorého predmetom disciplinárneho konania bol iba skutok v 2. bode návrhu. Uviedol, že predseda RK SAK modifikoval návrh na začatie konania a upravil skutkovú vec v bode 2 tak, že: Disciplinárne obvienný H.. A. F., nar. XX. XX. XXXX., reg. č. XXXX, advokát so sídlom C.V. XX., XXX XX X., zastupujúc svojich klientov - sťažovateľov pri poskytovaní právnych služieb vo veci kúpy nehnuteľnosti zadržiava sťažovateľmi poskytnutú sumu 100.000 GBP s odôvodnením, že odmena za jeho právne služby presahuje zálohu zloženú sťažovateľmi. V bodoch 1 a 3 návrhu zobral tento návrh v celom rozsahu späť.
Po zrušení a vrátení celej veci III. disciplinárneho senátu na nové rozhodnutie sa disciplinárne obvinený viackrát nezúčastnil disciplinárneho pojednávania a opakovane sa ospravedlňoval z neúčasti. S ohľadom na uvedené skutočnosti teda mal III. disciplinárny senát za preukázané, že skutok tak, ako je predmetom upraveného návrhu na začatie disciplinárneho konania sa stal a vykazuje znaky disciplinárneho previnenia.
Konštatoval, že III. disciplinárny senát sa vysporiadal so všetkými námietkami disciplinárne obvineného, najmä podľa ním uvádzanou a namietanou spornou skutčnosťou, a to chýbajúcou totožnosťou skutku pri zmenenom návrhu predsedu revíznej komisie prednesom v odvolacom konaní. III. disciplinárny senát konštatoval, že v prejednávanej disciplinárnej veci totožnosť skutku zostala zachovaná a poukázal na ustálenú judikatúru súdov, podľa ktorej je totožnosť skutku zachovaná, ak sa nemení podstata skutku a to aj za predpokladu, že došlo k určitej úprave konania, či následku a vznesenou námietkou premlčania disciplinárneho previnenia disciplinárne obvineným. Odvolací senát sa plne stotožnil aj s právnou argumentáciou uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v rozsahu zdôvodnenia týchto námietok zo strany disciplinárneho senátu.
O tom, že skutok sa stal, svedčí nepochybne skutočnosť, že obsahom súdneho zmieru v konaní vedenom na OS Nitra pod č. k. 7C/142/2005, ktorého uzavretie navyše navrhol právny zástupca disciplinárne obvineného tak, ako to vyplýva z odôvodnenia predmetného uznesenia, bol záväzok odporcu v 1. rade a disciplinárne obdineného uhradiť navrhovateľom (osobám označeným v skutkovej vete tohto rozhodnutia) sumu 115.000,- GBP, pričom ako ďalej vyplýva z odôvodnenia dotknutého uznesenia suma 15.000,- GBP predstavuje úroky z omeškania a suma 100.000,- GBP istinu.
Žalovaný, zhodne ako disciplinárny senát uzavrel, že disciplinárne obvinený sa na základe popísaného skutkového stavu dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z., pretože porušil povinnosti advokáta uložené v ustanovení § 18 ods. 1 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi, § 18 ods. 2 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb a § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátkseho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať
pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory. Poukázal na dokazovanie a priebeh knania, v ktorom mal disciplinárny senát za preukázané, že disciplinárne obvinený konaním opísaným v skutkovej vete tohto rozhondutia porušil aj ust. § 11 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého advokát nesmie na úrhadu svojej pohľadávky pozostávajúcej z odmeny za právne služby, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času použiť peniaze klienta alebo tretej osoby, ktoré boli účelovo viazané. Musí ich bezodkladne poukázať oprávnenej osobe a ust. § 11 ods. 3 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého peniaze a iné majetkové hodnoty, ktoré advokát prevzal na stanovený účel, je povinný opatrovať s odbornou starostlivosťou: nesmie ich použiť na iný než tento účel. Po skončení zastúpenia ich musí vyúčtovať alebo vrátiť najneskôr v lehote 30 dní od skončenia zastupovania, ak sa s klientom písomne nedohodol inak.
III.
6. Žalobca s rozhodnutím žalovaného nebol spokojný a v lehote stanovenej zákonom podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie III. disciplinárneho senátu SAK sp. zn. DS III.-73/10:1882/2010 zo dňa 17. 06. 2015 v spojení s rozhodnutím II. odvolacieho disciplinárneho senátu SAK sp. zn. ODS II.-34/15:1882/2010 zo dňa 17. 03. 2016. V žalobe opísal priebeh disciplinárneho konania od podania návrhu dňa 15.11. 2010 voči žalobcovi predsedu Revíznej komisie SAK na začatie disciplinárneho konania, na základe sťažnosti sťažovateľov (D. V., C. V., R. L., H. H. M., K. E., C. E.) až po vydanie žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaným, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že odvolanie disciplinárne obvineného (žalobcu) je nedôvodné.
7. Žalobca v žalobe uviedol, že predmetné disciplinárne konanie SAK vykazuje viacero nezákonných vád, a to: 1.Nejasná skutková veta v návrhu na začatie disciplinárneho konania (nie je zrejmé čoho sa žalobca mal dopustiť, ani akým konaním, či nekonaním, chýba opis skutku podľa § 199 ods. 3 TZ). 2.Nezákonnosť disciplinárneho konania z dôvodu viacerých vád konania ( porušenie zásad res iudicata a ne bis in idem, disciplinárny senát v nezákonnom zložení, upretie práva žalobcu zúčastniť sa disciplinárneho konania, porušenie obžalovanej zásady - modifikácia skutku, porušenie zásady totožnosti skutku podľa návrhu, porušenie zásady prezumpcie neviny - nie je zrejmé, akým registrom disciplinárnych opatrení komisia disponovala, u podaných sťažnostiach sa neuvádza ich dôvodnosť, žalobcovi bolo v roku 2004 uložené verejné napomenutie, ktoré bolo v roku 2009 zahľadené). 3. Ničotnosť a nezákonnosť rozhodnutia (rozhodnutie Predsedníctva SAK neobsahuje dátum a miesto vyhlásenia rozhodnutia, odvolaním žalobcu a predsedu RK SAK boli napadnuté iba body 2. a 3. Rozhodnutia DS III. zo dňa 05. 06. 2012 a rozhodovalo sa aj o bode 1.). 4. Nepreskúmateľnosť a absencia náležitého odôvodnenia rozhodnutia (odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nie je presvedčivé s poukazom na § 168 ods. 1 TP). 5. Premlčanie disciplinárneho previnenia (v deň podania návrhu na začatie disciplinárneho konania dňa 15. 11. 2010 už dávno uplynula objektívna dvojročná premlčacia lehota podľa § 58 ods. 2 Zákona o advokácii). 6. Nesprávne zistený skutkový stav.
Žalobca uviedol, že rozhodnutia disciplinárnych senátov vykazujú viacero závažných vád, a to nevysporiadanie sa s dôkazmi, ktoré si navzájom odporujú, najmä úplná absencia vysporiadania sa s diametrálne odlišnými závermi OČTK v trestnom konaní, nakoľko v tomto OČTK ustálili záver, že žalobca neprekročil svoje oprávnenie a zverené finančné prostriedky nepoužil spôsobom, ktorý by bol v rozpore s účelom ich zverenia, resp. bol by v rozpore so záujmami poškodených a že by žalobca konal v rozpore so záujmami poškodených. Úplná absencia vysporiadania sa s obranou disciplinárne obvineného. Neuvedenie, akým spôsobom disciplinárne obvinený porušil ustanovenia zákona o advokácii alebo stavovského predpisu, keďže v rozhodnutí III. disciplinárneho senátu sp. zn. DS III.-73/10:1882/2010 zo dňa 17. 06. 2015 je len konštatované, citujeme „... disciplinárne obvinený sa na základe popísaného skutkového stavu dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z., pretože porušil povinnosti advokáta uložené v ustanovení ... .... Zároveň má disciplinárny senát za preukázané, že disciplinárne obvinený konaním opísaným v skutkovej vete tohto rozhodnutia porušil aj ust. ....“. Z ustáleného skutkového stavu nie je zrejmá nezákonnosť, pretože disciplinárny senát ustálil skutkový stav len na tvrdeniach, že žalobca prevzal finančné prostriedky, ktoré minimálne do uzavretia súdneho zmieru mal zadržiavať, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že by takto opísané konanie žalobcu bolo aj neoprávnené, respektíve, že by sa svojím konaním dopustil akéhokoľvek porušenia zákona. Ustálený skutkový stav nevyplýva z dôkazov, ktoré ho majú preukazovať (viď nižšie argumentácia v bode
Ad.6). Úplná absencia odôvodnenia výška disciplinárneho opatrenia v zmysle § 163 ods. 3 Trestného poriadku.
Absolútnu laxnosť a úplné opomenutie náležitého odôvodnenia rozhodnutí najlepšie dokazuje odôvodnenie rozhodnutia II. ODS SAK sp. zn. ODS II.-34/15:1882/2010 zo dňa 17. 03. 2016, v ktorom napriek tomu, že odvolací disciplinárny senát vymenoval v odôvodnení svojho rozhodnutia celkovo 6 skutočností, ktoré žalobca vo svojom odvolaní namietal, sa s jeho odvolaním a teda s jeho obranou vysporiadal len nasledovne: „ Odvolací senát po prejednaní odvolania DO a oboznámení sa s obsahom disciplinárneho spisu, sťažnostného spisu a odvolaním DO má za to, že odvolanie disciplinárne obvineného je nedôvodné.
8. Žalobca ďalej uviedol, že podľa III. DS SAK bola zachovaná objektívna lehota dvoch rokov odo dňa, kedy k disciplinárnemu previneniu došlo, nakoľko podľa názoru disciplinárneho senátu išlo o trváci delikt, pričom momentom spáchania skutku (disciplinárneho previnenia) mal byť najskôr deň uzavretia súdneho zmieru (10. 04. 2014), kde došlo aspoň k čiastočnej náprave dovtedy udržiavaného protiprávneho stavu, pričom je evidentné, že návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný oveľa skôr (15. 11. 2010). Na zdôvodnenie navyše disciplinárny senát analogicky použil Trestný zákon.
Žalobca poukázal na rozhodnutie Predsedníctva SAK z 12. 11. 2011 (správne má byť 11. 12. 2012, poznámka súdu) sp. zn. P-58/2010:4027/2009, v ktorom uviedol, že : „Pre začiatok plynutia objektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania v zmysle § 58 ods. 2 zákona o advokácii je rozhodujúci okamih porušenia povinnosti advokáta, ktorá je predmetom návrhu na začatie disciplinárneho konania, nie okamih neskoršieho splnenia tejto povinnosti, napriek tomu, že porušenie povinnosti advokáta má charakter vyvolania a udržiavania protiprávneho stavu.“
9. Opätovne poukázal na to, že zo skutkových zistení disciplinárneho senátu žiadnym spôsobom nevyplýva, že by predmetné konanie žalobcu spočívajúce v zadržiavaní finančných prostriedkov bolo neoprávnené, teda nie je ani zrejmé prečo by sa malo jednať o udržiavanie protiprávneho stavu. Z rozhodovacej praxe rôznych disciplinárnych senátov SAK, je zrejmé, že rozhodujúcim okamihom pre začatie plynutia objektívnej lehoty je okamih porušenia povinnosti advokáta a nie okamih neskoršieho splnenia tejto povinnosti, respektíve okamih do kedy trval protiprávny stav. Navyše ani odôvodnenie III. DS SAK o trvácom delikte analogickým použitím Trestného zákona nemá oporu v zákone, pričom Zákon o advokácii a DP SAK neumožňujú (a právna teória jednoznačne vylučuje) použitie Trestného zákona a jeho inštitútov v disciplinárnom konaní SAK voči advokátovi. Nezmyselnosť tohto právneho záveru III. DS SAK, ktorým ustálili ako deň spáchania disciplinárneho previnenia deň 10. 04. 2014, dokazujú najmä dve skutočnosti:
- návrh na začatie disciplinárneho konania by bol teda podaný 4 roky pred tvrdeným disciplinárnym previnením, t. j. preventívne,
- disciplinárne obvinený (žalobca) sa mal dopúšťať disciplinárneho previnenia, porušovania povinností advokáta voči klientom aj v dobe viac ako 9 rokov po ukončení poskytovania advokátskych služieb.
Vzhľadom k tomu, že nikdy nedošlo zo strany sťažovateľov a ani zo strany žalobcu k výslovnému vypovedaniu poskytovania advokátskych služieb, nakoľko o poskytovaní právnych služieb nikdy nebola spísaná žiadna zmluva alebo udelená písomná plná moc, podľa názoru žalobcu treba za okamih vypovedania poskytovania právnych služieb považovať obdobie cca marec/apríl 2005, a to z nasl. dôvodov: skutočnosť, že došlo k vypovedaniu poskytovania právnych služieb vyplýva najmä zo záverov OČTK, hlavne uznesenia Krajskej prokuratúry Nitra sp. zn. 1Kv 50/05-71 zo dňa 11. 12. 2006, kde je uvedené „.... následný priebeh transakcie až po vypovedanie právnych služieb obvineného.“ Za samotný okamih vypovedania právnych služieb je možné považovať listovú komunikáciu medzi žalobcom a PZ sťažovateľov E.. E. z marca/apríla 2005, kde je uvedené, že sťažovatelia mali stratiť dôveru voči žalobcovi a žiadali predloženie vyúčtovania právnych služieb, pričom sťažovateľov sama označila za „bývalých zákazníkov (žalobcu)“. Vzhľadom k tomu, že ak by aj k nejakému disciplinárnemu previneniu žalobcu došlo, mohlo k nemu dôjsť najneskôr na jar v roku 2005, a teda je nepochybné, že v deň podania návrhu na začatie disciplinárneho konania dňa 15. 11. 2010 už dávno uplynula objektívna dvojročná premlčacia lehota. Zákon o advokácii a ani DP SAK neupravujú prerušenie premlčania disciplinárneho previnenia pri podaní návrhu na začatie disciplinárneho konania zo strany predsedu RK SAK za disciplinárne previnenie, a teda disciplinárne previnenie žalobcu pokiaľ by k nemu aj došlo je premlčané.
10. Žalobca je toho názoru, že ani samotné skutkové zistenia, o ktoré III. DS SAK opiera svoje rozhodnutie, neobstoja nakoľko sú v rozpore aj so samotnou sťažnosťou sťažovateľov. Poukázal na odôvodnenie uznesenie GP SR sp. zn. IV/3 GPt 252/05-34 zo dňa 12. 04. 2007 o zastavení trestného stíhania, z ktorého sú dostatočným spôsobom zrejmé tie skutočnosti, ktoré prokurátor pri svojom rozhodovaní považoval za významné, ako aj spôsob, akým zistené skutočnosti vyhodnotil. Z obsahu zabezpečených dôkazov bez akýchkoľvek pochýb vyplýva záver, že skutok sa stal, teda obvinenému H.. F. boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej sume 100.000,- GBP, ktoré v sume 4.300.000,- Sk použil na úhradu kúpnej ceny v prospech spoločnosti PW-REAL s.r.o., ktorá sa stala vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území obce P. X. Y. - kaštieľa s priľahlými pozemkami. Samotný záver o tom, že skutok sa stal, však neznamená, že takýto skutok je potrebné posúdiť ako trestný čin.
Pri hodnotení povahy skutku je potrebné poukázať na zabezpečené dôkazy, ktoré tak jednotlivo, ako aj vo svojom súhrne nenasvedčujú záveru, že by H.. F. prekročil svoje oprávnenie a zverené finančné prostriedky použil spôsobom, ktorý by bol v rozpore s účelom ich zverenia, resp. bol by v rozpore so záujmami poškodených. V tejto súvislosti poukazujeme predovšetkým na listinné dôkazy - emailovú a faxovú komunikáciu medzi H.. F. a jednotlivými poškodenými. Z konania H.. F.iadnym spôsobom nevyplýva úmysel konať v rozpore so záujmami poškodených resp. použiť finančné prostriedky spôsobom, ktorý bude v rozpore s ich záujmami. Osobitne je potrebné uviesť, že po prevode peňazí na účet H.. F. a následne na účet v Štátnej pokladnici sa vlastníkom nehnuteľností stala spoločnosť PW-REAL, s.r.o. a poškodení tak v súlade s predpokladaným postupom mohli nadobudnúť obchodné podiely v uvedenej spoločnosti a takýmto spôsobom sa stať „vlastníkmi nehnuteľností“.
11. K rozhodnutiu III. DS SAK, ktoré je založené na troch skutočností - sťažnosti sťažovateľov, potvrdenia disciplinárne obvineného (žalobcu) o prevzatí finančných prostriedkov a uzavretia súdneho zmieru, a ktorý ustálil skutkový stav nasledovne: „... disciplinárne obvinený tieto prostriedky (100.000,- GBP) prevzal a minimálne do uzavretia súdneho zmieru im túto nevrátil a túto zadržiava“, žalobca uviedol, že spoločnosť PW-REAL, s.r.o. pôvodne uspela ešte v roku 2004 vo výberovom konaní na odkúpenie majetku štátu, a to predmetných nehnuteľností v katastrálnom území obce P. X. Y. - kaštieľa s priľahlými pozemkami, a teda ako jediný subjekt mohla tieto nadobudnúť do svojho vlastníctva od štátu. Zo zistení OČTK ako aj so samotnej sťažnosti sťažovateľov, v ktorej je uvedené: „... Advokát informoval pána K. L., že spoločnosť PW-REAL, s.r.o. je nečinnou spoločnosťou, ktorú môže odkúpiť a cez ktorú môže vlastniť kaštieľ ...“, je zrejmé, že nehnuteľnosti mali sťažovatelia nadobudnúť a vlastniť cez spoločnosť PW-REAL, s.r.o.
Taktiež je zo zistení OČTK ako aj so samotnej sťažnosti sťažovateľov, v ktorej je uvedené „... Je úplne jasné, že táto spoločnosť (PW-REAL, s.r.o.) za naše peniaze (4.300.100,- Sk) nadobudla vlastníctvo týchto nehnuteľností (kaštieľ)...“ zrejmé, že žalobca z prevzatej sumy 100.000,- GBP použil podstatnú časť vo výške 4.300.100,- Sk na kúpu nehnuteľností, o kúpu ktorých mali sťažovatelia záujem. Teda z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca použil podstatnú časť finančných prostriedkov vo výške 4.300.100,- Sk s účelom ich zverenia, a je teda úplne vylúčené, aby ich minimálne v tejto časti neoprávnene zadržiaval až do roku 2014. Do úvahy by teda prichádzala iba možnosť zadržiavania finančných prostriedkov vo výške rozdielu medzi celkovo zverenými finančnými prostriedkami a ich časťou použitou na kúpu predmetných nehnuteľností, t. j. finančných prostriedkov vo výške cca 1.200.000,- Sk. Táto rozdielová suma však nepostačovala ani na pokrytie dovtedy poskytnutých právnych služieb vyúčtovaných v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vypočítaných z hodnoty 11.000.000,- Sk, na výške ktorej sa sťažovatelia dohodli s vtedajším konateľom spoločnosti PW-REAL, s.r.o. za odkúpenie predmetných nehnuteľností a na výšku ktorej nemal žalobca žiaden vplyv, pričom túto sťažovatelia nepopierajú a vyplýva aj z samotnej sťažnosti sťažovateľov.
Vyúčtovanie poskytnutých právnych služieb bolo žalobcom predložené v občianskoprávnom konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 7C/142/2005 a aj v uvedenom trestnom konaní ešte v roku 2005, s ktorým boli sťažovatelia ako poškodení relevantne a preukázateľne oboznámení (pričom vyúčtovanie poskytnutých služieb zostalo neuhradené).
Na nesprávnom skutkovom zistení disciplinárnych orgánov SAK nič nemení ani uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C/142/2005 zo dňa 10. 04. 2014, ktorým súd schválil zmier účastníkov, nakoľko
žalobca bol v predmetnom konaní sp. zn. 7C/142/2005 iba jedným z jeho účastníkov, voči ktorým sa konanie viedlo, pričom aj v poradí prvým účastníkom na strane žalovanej bola spoločnosť PW-REAL, s.r.o. A teda uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C/142/2005 zo dňa 10. 04. 2014 samo o sebe bez ďalšieho nedokazuje skutočnosť, že by sám žalobca mal zadržiavať 100.000,- GBP. Navyše treba vziať do úvahy aj to, že za účastníka/žalovaného ho označili sťažovatelia, ktorí ako žalobcovia podali žalobu, pričom žalobcovi nie je známe ako nebyť v takomto prípade účastníkom konania. Z uvedeného je zrejmé, že ani skutkové zistenia disciplinárnych orgánov SAK nevyplývajú z označených dôkazov tak, ako ich tieto ustálili.
12. Žalobca podal i návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o ktorom správny súd rozhodol uznesením č. k. 11S/129/2016-192 zo dňa 24. augusta 2016 tak, že podľa § 188 SSP zamietol návrh žalobcu zo dňa 11. 05. 2016 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
IV.
13. Žalovaný na výzvu súdu podal písomné vyjadrenie k žalobe (rovnopis zaslaný žalobcovi) a predložil administratívny (disciplinárny) spis vzťahujúci sa na žalobcu a navrhol, aby súd po prejednaní veci žalobu žalobcu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že na základe sťažnosti klientov žalobcu - D. V. a C. V., K. L. a H. H. M., G.. K. R. E. a G.. C. E., ktorá bola doručená 25. 05. 2010 Slovenskej advokátskej komore (v ďalšom texte aj SAK), vykonala Revízna komisia SAK v súlade s ustanovením § 3 Disciplinárneho poriadku SAK šetrenie, aby zistila, či skutkové tvrdenia o postupe žalobou pri zastupovaní sťažovateľov, ktoré títo uviedli v sťažnosti, nemôžu byť porušením povinností advokáta a jeho disciplinárnym previnením. Revízna komisia SAK dospela k záveru, že pri poskytovaní právnej služby sťažovateľom sa žalobca dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. zo 4.decembra 2003 o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o advokácii") a predseda Revíznej komisie SAK podal 10. 11. 2010 návrh na začatie disciplinárneho konania.
14. Priebeh disciplinárneho konania popísal žalobca v žalobe pod bodom II. a svoje výhrady voči jeho priebehu a rozhodnutiam disciplinárnych senátov uviedol v žalobe pod bodom III. Žalovaná sa s výhradami žalobcu nestotožňuje a uvádza: Ad 1/: Žalobca vytýka nejasnú skutkovú vetu v návrhu na začatie disciplinárneho konania a argumentuje ustanovením § 199 ods. 3 zák. č. 301/2005 Z. z., podľa ktorého uznesenie o začatí tr. stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona, pričom poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 7 Zákona o advokácii uzatvára, že skutok opísaný v skutkovej vete nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom. Disciplinárny poriadok SAK, ktorý nadobudol účinnosť 19. júna 2010 v § 5 ods. 3 upravuje, čo má byt' obsahom disciplinárneho návrhu, keď uvádza: Návrh sa podáva písomne. Obsahuje najmä meno a priezvisko, akademický titul, dátum narodenia, registračné číslo a adresu sídla disciplinárne obvineného, popis skutku, ktorý napĺňa skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia, označenie, ktoré povinnosti podľa zákona alebo predpisu komory advokát porušil, odôvodnenie, návrh na vykonanie dôkazov v disciplinárnom konaní a výpis z registra disciplinárnych opatrení. Návrh na začatie disciplinárneho konania náležitosti uvedené v ustanovení § 5 ods. 3 Disciplinárneho poriadku SAK obsahoval. Disciplinárne konanie proti žalobcovi bolo začaté a prebiehalo na základe tej skutkovej podstaty, že žalobca prevzal od svojich klientov sumu 100.000,- GPB za účelom kúpy nehnuteľnosti v SR pre nich, k zrealizovaniu kúpy však neprišlo a keď klienti žiadali o vrátenie tejto sumy, túto nevrátil ale zadržal, pričom svoj postup odôvodňoval tým, že odmena za ním poskytnuté právne služby je vyššia. Revízna komisia SAK v takomto postupe žalobcu zistila porušenie povinností, ktorých plnenie advokátovi pri výkone advokácie ukladá ustanovenie § 18 ods. 1 až 3 Zákona o advokácii a ustanovenie § 11 ods. 2 a ods. 3 Advokátskeho poriadku SAK. Vyššie opísané konanie žalobcu bolo v návrhu na začatie disciplinárneho konania uvedené pod bodom 2,(čl. 2 disc. spisu), porušenie povinnosti bolo označené ustanoveniami Zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku SAK a odôvodnením.
Okrem opisu skutku v bode 2 návrhu na začatie disciplinárneho konania, uvádzal predseda Revíznej komisie SAK v návrhu i ďalšie porušenie povinností žalobou pod bodom l a 3 návrhu.
15. III. Disciplinárny senát SAK vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 5. júna 2012. Na odvolacom disciplinárnom pojednávaní, ktoré sa konalo 11. decembra 2012, predseda Revíznej komisie SAK vzal v časti návrhu označeného ako I. a HI. (alinea 1, 3,) návrh v celom rozsahu späť a v časti označenej ako 11 (alinea 2) upravil skutkovú vetu. I po tejto úprave skutková podstata a opis skutku uvedeného v bode 11. návrhu (alinea 2), korešpondoval so skutkovým a právnym stavom, ktorý bol v čase podania návrhu. Predsedníctvo SAK ako odvolací orgán v časti I. a III. rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho orgánu zrušilo a konanie zastavilo a v časti II. rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušilo a vrátilo na nové konanie. III. Disciplinárny senát SAK, ktorému bola vec vrátená na nové konanie, sa pred svojim rozhodovaním zaoberal otázkou, či vzhľadom na úpravu skutkovej vety splnená požiadavka § 20 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK, a to, že senát môže rozhodnúť iba o skutku, ktorý je uvedený v návrhu. III. Disciplinárny senát vo svojom rozhodnutí zo dňa 17. júna 2015 podrobne zdôvodnil zákonnosť svojho rozhodovania, ktoré nespochybnil ani II. ODS SAK a na jeho odôvodnenie žalovaná odkazuje.
Ad.2.) žalobca namieta porušenie zásad res iudicata a ne bis idem. Žalovaná argumentáciu žalobcu nepovažuje za náležitú. Okolnosť, že orgány činné v trestnom konaní zastavili trestné stíhanie žalobcu, pretože skutok nie je trestným činom podľa ustanovení Trestného zákona a nie je podľa ich záverov dôvod na postúpenie veci, neznamená, že sa žalobca nedopustil porušenia povinností advokáta podľa Zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku SAK a že nemôže byť v disciplinárnom konaní uznaná jeho vina za porušenia povinností uložených podľa Zákona o advokácii alebo predpisu komory a nemôže mu byt' uložené za porušenie týchto povinností disciplinárne opatrenie. Ustanovenie § 56 ods. 1 Zákona o advokácii uvádza: Disciplinárnym previnením advokáta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo predpisu komory. Žalobca pri poskytovaní právnej služby svoje povinnosti advokáta porušil, keď nekonal podľa pokynov klientov a III. disciplinárny senát vo svojom rozhodnutí podrobne zdôvodnil, v čom porušenie týchto povinností spočívalo, ktoré zdôvodnenie 11.ODS SAK pri prejednávaní odvolania žalobcu vyhodnotil ako správne. V tejto súvislosti poukazuje žalovaná i na znenie § 31 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK účinného od 19.júna 2010 resp. § 32 ods. 1 Disc. poriadku SAK účinného od 15.júna 2013, upravujúce prerušenie odvolacieho konania. V tomto ustanovení sa uvádza, že odvolací disciplinárny senát preruší odvolacie konanie, ak bolo po rozhodnutí disciplinárneho senátu proti disciplinárne obvinenému pre ten istý skutok začaté trestné konanie alebo konanie pred iným orgánom. Ak nebol obvinený v inom konaní potrestaný alebo ak nie je možné uložený trest považovať z hľadiska účelu disciplinárneho konania za dostačujúci, odvolací disciplinárny senát bezodkladne pokračuje v disciplinárnom konaní. Zo znenia druhej vety § 32 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK nevyplýva iný záver, než ten, že i v tých prípadoch, ak nebol disciplinárne obvinený v inom konaní potrestaný, alebo ak aj potrestaný bol, ale uložený trest nie je možné z hľadiska účelu disciplinárneho konania považovať za dostačujúci, môžu disciplinárne orgány SAK advokátovi uložiť disciplinárne opatrenie pre porušenie Zákona o advokácii alebo predpisu komory.
16. K námietke žalobcu, že rozhodol disciplinárny senát v nezákonnom zložení žalovaný poznamenal, že túto námietku žalobca uviedol už vo svojom liste zo dňa 11. 07. 2013, (č.l. 195 discip. spisu), keď mal výhrady voči tomu, že vec po zrušení a vrátení veci Predsedníctvom SAK nebola vrátená na prejednanie III. disciplinárnemu senátu v tom istom zložení, (E.. F., E.. J. a E.. M. ), a že ju bude prejednávať senát v zložení E.. F., E.. J. a E.. Y.. Nové zloženie III. disciplinárneho senátu bolo žalobcovi oznámené listom predsedu disciplinárnej komisie E.. O. zo dňa 25.júna.2013 po konferencii advokátov konanej dňa 14. júna 2013.
Poukázal na § 67 Zákona o advokácii, podľa ktorého konferencia advokátov ako najvyšší orgán komory volí ostatné orgány komory. Volebné obdobie orgánov komory je trojročné. Jedným z orgánov komory je podľa § 66 ods. 4 písm. d/ Zákona o advokácii disciplinárna komisia, ktorá má 31 členov a 3 náhradníkov. Voľba členov tohto orgánu sa na konferencii advokátov konanej dňa 14. júna 2013 konala podľa volebného poriadku SAK schváleného konferenciou advokátov 14. júna 2013. E.. M. na konferencii advokátov za člena disciplinárnej komisie zvolený nebol. Keďže podľa § 57 ods. 1 Zákona o advokácii disciplinárne konanie vykonáva trojčlenný disciplinárny senát, musel predseda disciplinárnej komisie vymenovať do III. disciplinárneho senátu tretieho člena, ktorým bol E.. Y., ako jeden z novozvolených členov disciplinárnej komisie na konferencii advokátov 14.júna 2013, z ktorých podľa § 74 ods. 2 Zákona
o advokácii predseda disciplinárnej komisie vymenúva predsedov disciplinárnych senátov a členov disciplinárnych senátov. I keď vyššie uvedené skutočnosti museli byť žalobcovi ako advokátovi, ktorý zákon o advokácii a predpisy komory má poznať, lebo ich je povinný dodržiavať známe, predseda revíznej komisie E.. O. listom zo dňa 15.júla 2013 dôvody; pre ktoré prišlo k zmene člena senátu žalobcovi oznámil. (č. l. 196 disc. spisu). Námietku žalobcu, že vo veci rozhodol III. disciplinárny senát v nezákonnom zložení žalovaná odmieta.
17. K námietke žalobcu upretie práva účastníka disciplinárneho konania zúčastniť sa pojednávania žalovaná uviedla, že sa s názorom žalobcu nestotožňuje. Podľa ustanovení Disciplinárneho poriadku SAK disciplinárne obvinený má právo zúčastniť sa na prerokovaní veci pred senátom a ak III. disciplinárny senát pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti 17. 06. 2015 porušil jeho právo, a preto má byt' jeho rozhodnutie zrušené. Na zdôvodnenie opodstatnenosti svojho názoru poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 14S/71/2010. Žalobca dôvodí ustanovením § 10 písm. d/ Disc.poriadku SAK účinného od 19. júna 2010 a ustanovením § 11 písm. d/ Disc. poriadku SAK účinného od 15. júna 2013, ktoré upravujú práva disciplinárne obvineného advokáta. Obe ustanovenia zhodne uvádzajú právo disciplinárne obvineného zúčastniť sa na prerokovaní veci pred senátom.
III. disciplinárny senát určil termíny pojednávaní na prerokovanie veci nasledovne: 25. 02. 2011 pojednávanie bolo odročené na žiadosť žalobcu, ktorý v čase jarných prázdnin šiel na dovolenku mimo SR, 30. 05. 2011 pojednávanie bolo odročené na žiadosť žalobcu pre kolíziu s inými pracovnými povinnosťami žalobcu a jeho obhajcu, 06. 11. 2011 pojednávanie sa konalo za účasti žalobcu a jeho obhajcu, 06. 03. 2012 pojednávanie bolo odročené na žiadosť žalobou pre kolíziu s inými pracovnými povinnosťami žalobcu a jeho obhajcu, 05. 06. 2012 pojednávanie sa konalo napriek žiadosti žalobcu a jeho obhajcu o opätovné odročenie, keď disciplinárny senát postupoval podľa § 17 ods. 7 druhá veta Disciplinárneho poriadku SAK, vo veci konal a rozhodol. Dňa 29. 11. 2013 pojednávanie bolo odročené na žiadosť žalobou, ktorý v deň pojednávania mal dohodnuté celodenné lekárske vyšetrenie, 28. 02. 2014 pojednávanie bolo odročené na žiadosť žalobcu pre jeho dlhodobo plánovanú dovolenku počas jarných prázdnin, 06. 06. 2014 pojednávanie bolo odročené pre neprítomnosť žalobcu, ktorý nemal vykázané doručenie predvolania. Dňa 29. 10. 2014 pojednávanie bolo odročené na žiadosť žalobcu pre kolíziu s inými pracovnými povinnosťami žalobcu a jeho obhajcu, dňa 09. 12. 2014 pojednávanie na žiadosť žalobcu pre kolíziu s inými pracovnými povinnosťami žalobcu a jeho obhajcu nebolo odročené z dôvodov § 18 ods. 7 Disc. poriadku SAK. Senát vypočul prednes zástupcu Revíznej komisie SAK a odročil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania. Dňa 27. 04. 2015 pojednávanie bolo odročené na žiadosť žalobcu pre kolíziu s inými pracovnými povinnosťami žalobcu a jeho obhajcu, 17. 06. 2015 pojednávanie sa konalo napriek žiadosti žalobcu a jeho obhajcu o opätovné odročenie, keď disciplinárny senát postupoval podľa § 18 ods. 7 druhá veta Disciplinárneho poriadku SAK, vo veci konal a rozhodol.
Na prejednanie odvolaní boli určené tieto termíny odvolacieho pojednávania 11. 12. 2012 Odvolacie disciplinárne pojednávanie - žalobca a jeho obhajca boli prítomní, predsedníctvo SAK na pojednávaní vo veci rozhodlo. Dňa 21. 01. 2016 Odvolacie disciplinárne pojednávanie - žalobca sa písomne ospravedlnil za neúčasť, napriek ospravedlneniu sa na pojednávanie dostavil osobne. Pojednávanie bolo odročené pre neprítomnosť obhajcu žalobcu, ktorý nebol na pojednávanie predvolaný 17. 03. 2016. Odvolacie disciplinárne pojednávanie - II. odvolací disciplinárny senát napriek žiadosti žalobcu o odročenie z dôvodu, že sa žalobcovi nepodarilo skontaktovať so svojim splnomocneným zástupcom a má kolíziu s pracovnými povinnosťami, konal podľa § 18 ods. 7 Disc. poriadku SAK. Žalobca bol na pojednávania riadne pozývaný a žalovaná má zato, že mu právo účasti nebolo upreté.
V priebehu disciplinárneho konania sa žalobca mal možnosť vyjadriť ku všetkým okolnostiam, ktoré sa vo veci prejednávali, či už písomne, alebo na pojednávaniach na ktorých sa osobne zúčastnil Vyjadril sa aj k spôsobu doriešenia súdneho sporu so sťažovateľmi, keď do disciplinárneho spisu bolo jeho obhajcom založené uznesenie Okresného súdu v Nitre o schválení zmieru sp. zn. 7C 142/2005, podľa ktorého sa žalobca zaviazal zaplatiť sťažovateľom 100.000 GPB , ktorú sumu od nich prevzal za účelom kúpy nehnuteľnosti pre nich, ako aj zaplatiť im 15.000 GPB titulom urovnania časti úrokov z omeškania, čo všetko žalobca - podľa svojho prehlásenia, zaslaného na výzvu disc. senátu - aj spravil. Žalobca v žiadosti o odročenie pojednávania na deň 17. 03. 2016 nepreukázal, že v tento deň mal kolíziu s inými pracovnými povinnosťami, čo by bol dôvod hodný osobitného zreteľa na odročenie pojednávania.
K rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave, na ktorý žalobca poukazuje, považuje žalovaná za potrebné uviesť, že dôvodom, pre ktorý krajský súd rozhodnutie zrušil bol podľa názoru krajského súdu zavádzajúci obsah písomne doručenej pozvánky žalobcovi na pojednávanie. V pozvánke zaslanej v tej veci disciplinárne obvinenému advokátovi na pojednávanie bol uvedený tento text: „V prípade, že sa konania o odvolaní nemôžete zúčastniť, oznámte mi prosím, či Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory môže konať bez Vašej účasti. V opačnom prípade bude konanie o odvolaní zaradené na najbližšie rokovanie". Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedený obsah pozvánky usúdil, že žalobca legitímne očakával, že bude stanovený nový termín pojednávania, lebo neoznámil, že predsedníctvo môže konať bez jeho účasti.
Vo veci žalobcu, keď disciplinárne senáty pojednávali za neprítomnosti žalobcu, postupovali v súlade s ustanovením Disciplinárneho poriadku SAK, ktorý pojednávanie bez účasti disciplinárne obvineného advokáta pripúšťa.
18. K námietke porušenie obžalovacej zásady žalovaná uvádza, že disciplinárne senáty o inom skutku žalobcu nerozhodovali. Žalobca poukazuje na to, že zmena alebo modifikácia skutku je neprípustná a dôvodí ustanovením § 21 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK, podľa ktorého senát môže rozhodovať iba o skutku, ktorý je uvedený v návrhu.
Tak ako bolo už vyššie uvedené, disciplinárne konanie proti žalobcovi bolo začaté a prebiehalo na základe tej skutkovej podstaty, že žalobca prevzal od svojich klientov - sťažovateľov sumu 100.000,- GPB za účelom kúpy nehnuteľnosti v SR pre nich, k zrealizovaniu kúpy však neprišlo a keď klienti žiadali o vrátenie tejto sumy, túto nevrátil, ale zadržal, pričom svoj postup odôvodňovať tým, že odmena za ním poskytnuté právne služby je vyššia. Vyššie opísané konanie žalobcu bolo v návrhu na začatie disciplinárneho konania uvedené pod bodom 2 (čl. 2 disc. spisu) a ním sa dopustil žalobca porušenia povinností, ktoré advokátovi pri výkone advokácie ukladá ustanovenie § 18 ods. 1 až 3 Zákona o advokácii a ustanovenie § 11 ods. 2 a ods. 3 Advokátskeho poriadku SAK.
Ako vyplýva z právoplatného uznesenia Okresného súdu v Nitre sp. zn. 7 C 1 42/2005, bol dňa 10. 04. 2014 schválený zmier medzi navrhovateľmi 1 až 6 - ktorými boli osoby podávajúce sťažnosť a odporcami 1 a 2, ktorými bola spoločnosť PW-REAL, s.r.o., a žalobca. Podľa odôvodnenia tohto uznesenia sa odporcovia 1. a 2. zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom 115.000,- GPB, keď konateľ odporcu 1 - ktorým bol žalobca a odporca 2 - ktorým bol žalobca, súhlasili s dohodou, podľa ktorej by obaja odporcovia zaplatili sumu 100.000,- libier a na úrokoch z omeškania 15.000,- libier.
III. Disciplinárny senát SAK v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa s otázkou, či modifikovaný skutok, o ktorom rozhodoval je skutkom totožným zaoberal a s poukazom na ustálenú judikatúru súdov, podľa ktorej je totožnosť skutku zachovaná, ak sa nemení podstata skutku a to aj za predpokladu, že došlo k určitej úprave konania, či následku, konštatoval, že i v prejednávanej disciplinárnej veci totožnosť skutku zostala zachovaná.
19. Námietku porušenia zásady prezumpcie neviny považuje za nedôvodnú. Proti žalobcovi do 17. 06. 2015 bolo SAK zaslaných 10 sťažností, ktoré boli revíznou komisiou SAK posúdené ako bezdôvodné. V ďalších 6. sťažnostiach, ktoré boli revíznou komisiou vyhodnotené ako dôvodné, boli podané návrhy na disciplinárne konanie. V troch veciach disciplinárne senáty žalobcu oslobodili v jednej veci bolo uložené podľa výpisu z registra disciplinárnych opatrení písomné napomenutie, vo veci, ktorá je predmetom preskúmavacieho konania bola uložená peňažná pokuta, rovnako ako vo veci šiesteho návrhu na začatie disciplinárneho konania.
20. K námietke žalobcu (Ad 3. ), že rozhodnutie sp.zn. P - 48/2012: 1882/2010, neobsahuje dátum a miesto vyhlásenia rozhodnutia a preto je ničotné, žalovaná uvádza: Ustanovenie § 20 ods. 3 Disciplinárneho poriadku SAK účinného od 19. júna.2010 a ustanovenie § 21 ods. 3 Disciplinárneho poriadku SAK účinného od 15. júna 2013 uvádza náležitosti, ktoré má obsahovať rozhodnutie disciplinárneho senátu v prvom stupni, ustanovenia § 29 ods. 2 resp. § 30 ods. 4 týchto Disciplinárnych poriadkov SAK uvádzajú, že na odvolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred senátom. V rozhodnutí je uvedené, že Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory rozhodlo na zasadnutí konanom dňa 11. decembra 2012. I keď nie je v rozhodnutí výslovne uvedené miesto rozhodnutia, žalovaná sa nestotožňuje so záverom, že ide o ničotné rozhodnutie. Žalovaná
poukazuje nato, že i keď rozhodnutie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, ako odvolacieho orgánu v disciplinárnej veci, ktorým bolo potvrdzované alebo menené rozhodnutie disciplinárneho senátu, postrádalo uvedenie miesta rozhodnutia, ako napr. vo veci sp. zn. P - 14/2011:176/2009 z 24.júna 2011 alebo rozhodnutie sp. zn. P- 30/2011:4491/2008 zo 14. októbra 2011, ani súdy, ktoré preskúmavali zákonnosť týchto rozhodnutí na základe advokátom podanej žaloby, nepovažovali tieto rozhodnutia Predsedníctva za ničotné. Krajský súd v Žiline v konaní sp. zn. 21 S/52/2012 a sp. zn. 21 S/62/2012 žalobu zamietol a Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 2 Sžo/3/2013 a 2 Sžo/4/2013 rozsudky krajského súdu potvrdil. Formálne vada - neuvedenie miesta rozhodnutia - nebola posúdená ako ničotnosť individuálneho správneho aktu.
V rozhodnutí NS SR sp. zn. 5 Sž/14/2012 najvyšší súd okrem iného tiež uviedol: Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb podľa takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodujúce pre posúdenie veci. Pri tomto zmysle konania dôvodom na zrušenie. rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Záverom žalovaná považuje za potrebné dodať, že rozhodnutia disciplinárnych senátov, o preskúmanie ktorých žalobca žiada, obsahujú aj dátum aj uvedenie miesta rozhodnutia (čl. 251 resp. 291 disc. spisu).
21. K námietke žalobcu (Ad 4.), že odôvodnenia disciplinárnych rozhodnutí ako aj celé konanie vykazuje množstvo nedostatkov, ktoré sú v rozpore so zákonom, žalovaná k týmto námietkam žalobcu poukazuje na obsah odôvodnenia rozhodnutia III. Disciplinárneho senátu SAK ako i 11. Odvolacieho disciplinárneho senátu SAK a zastáva názor, že v oboch písomných vyhotoveniach rozhodnutí ich odôvodnenie spĺňa náležitosti vyžadované v § 58 ods. 6 Zákona o advokácii, ako i ustanovenia § 21 ods. 3 Disciplinárneho poriadku SAK v spojení s § 30 ods. 4 Disciplinárneho poriadku SAK účinného od 15.júna 2013. Žalovaná opakovane poukazuje nato, že podľa § 57 ods. 7 Zákona o advokácii sa použijú primerane ustanovenia osobitného predpisu teda Trestného poriadku, len ak tento zákon alebo Disciplinárny poriadok komory priamo neupravujú niektoré postupy v disciplinárnom konaní alebo postavenie, práva a povinnosti účastníkov konania. Zákon o advokácii a Disciplinárny poriadok SAK náležitosti rozhodnutí obsahujú a obsah písomných vyhotovení rozhodnutí oboch disciplinárnych senátov a ich odôvodnenie spĺňa požiadavky, ktoré oba právne predpisy vyžadujú. Svoju argumentáciu zakladá na ustanoveniach Trestného poriadku, rozhodnutiach súdov v trestnom konaní, prípadne obsahu publikácie Trestný poriadok.
22. K námietke žalobcu (bod Ad 5.), že v deň podania návrhu na začatie disciplinárneho konania už dávno uplynula objektívna dvojročná premlčacia lehota žalovaná uvádza: Námietka premlčania je opakovane v jednotlivých disciplinárnych konaniach disciplinárne obvinenými vznášaná. V prípadoch, keď v rámci prieskumného konania Najvyšší súd SR prejednával odvolania žalobcov v sporoch, keď krajskými súdmi bola námietka premlčania zamietnutá, najvyšší súd riešil aj otázku premlčania, posudzujúc i začiatok plynutia objektívnej a subjektívnej premlčacej lehoty. Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Sž/16/2012 z 29. októbra 2012 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Sž/13/2011 z 10. mája 2012 a zastáva názor, že posúdenie plynutia premlčacej lehoty III. disciplinárnym senátom - s ktorým sa ako i s jeho právnou argumentáciou II. Odvolací senát SAK stotožnil, zodpovedá zastávanej súdnej praxi a žalovaná na stanovisko správnych orgánov odkazuje.
23. Žalobca v žalobe tiež uvádza, že skutkové zistenia, o ktoré III. disciplinárny senát SAK opiera svoje rozhodnutie, neobstoja a argumentuje emailovou a faxovou komunikáciou, ktorú si vymieňal s jednotlivými poškodenými, zdôrazňujúc, že nemal úmysel konať v rozpore so záujmami poškodených(bod Ad 6.). Žalovaná poukázala na ust. § 18 ods. 1 Zákona o advokácii, zo znenia ktorého vyplýva, že advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi.
Zákonodarca uložil advokátovi povinnosť nielen chrániť a presadzovať záujmy klienta, ale aj povinnosť riadiť sa jeho pokynmi. Advokát podľa žalovanej nie je oprávnený konať inak, ako mu prikazuje pokyn klienta. V prejednávanom prípade bol záujem a tým i pokyn klientov jednoznačný - odkúpenie neorenesančného kaštieľa obklopeného rozsiahlym parkom na územie Slovenskej republiky a to v
katastri obce P. X. Y. do ich vlastníctva, za ktorým účelom previedli na účet žalobcu finančné prostriedky. Žalobca k žiadnym iným úkonom, ako k odkúpeniu kaštieľa do ich vlastníctva pokyn od svojich klientov nemal. Na ustanovenie § 18 nadväzuje ustanovenie § 11 ods. 3 Advokátskeho poriadku SAK, ktorý advokátovi ukladá povinnosť, peniaze a iné majetkové hodnoty, ktoré advokát prevzal na stanovený účel opatrovať s odbornou starostlivosťou a povinnosť nepoužiť ich na iný, než na tento účel. Žalovaná má zato, že disciplinárne senáty na základe preukázaného skutočného stavu vecí a postupu žalobcu správne vyhodnotili že došlo k porušeniu ustanovení Zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku SAK, čo je disciplinárne previnenie advokáta. preto ho uznali vinným z porušenia týchto predpisov a uložili primerané disciplinárne opatrenie.
24. Žalobca v duplike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná sa vyjadrila k výhradám žalobcu voči priebehu a rozhodnutiu disciplinárnych senátov SAK pod bodmi 1. až 6. V podstate iba zopakovala svoje námietky špecifikované v podanej žalobe. Vzhľadom na ich veľký rozsah a opätovné uvádzanie námietok nezákonnosti rozhodnutia žalovaného opisným spôsobom, teda zhodne ako v žalobe (náležitosti návrh na začatie disciplinárneho konania, modifikácia skutku, porušenie zásady res iudicata a ne bis in idem, upretie práva zúčastniť sa disciplinárneho konania, písomné vyhotovenie rozhodnutia predsedníctva SAK sp. zn. P-48/2012:1882/2010 neobsahuje dátum a miesto vyhlásenia rozhodnutia, premlčanie disciplinárneho previnenia, nesprávne zistenému skutkovému stavu, nezákonné zloženie disciplinárneho senátu a pod., správny súd odkazuje na obsah písomného vyjadrenia, nakoľko bol dodržaný postup správneho súdu podľa § 106 ods. 1 SSP (vyjadrenie žalobcu doručené žalovanej, č. l. 245 spisu).
Žalobca v podstate opätovne zdôrazňoval, že žalovaná iba konštatovala, že návrh na začatie disciplinárneho konania obsahoval náležitosti uvedené v § 5 ods. 3 Disciplinárneho poriadku SAK, že opis skutkovej vety tak, ako je uvedený v návrhu na začatie disciplinárneho konania, nebol vymedzený nezameniteľným a objektívnym spôsobom a dostatočne určilo, pretože žalovaná sa zjavne zámerne vyhla použitiu formulácie opisu skutku v návrhu na začatie disciplinárneho konania, nakoľko si je tejto nejasnosti skutkovej vety v návrhu na začatie disciplinárneho konania vedomá. V tejto konkrétnej veci, ak raz OČTK právoplatne rozhodli, že žalobca sa skutkom nedopustil trestného činu sprenevery podľa § 248 Trestného zákona, teda že s prevzatými finančnými prostriedkami nenaložil v rozpore so zákonom (teda aj so Zákonom o advokácii a predpismi SAK) a ani v rozpore so záujmami klientov, nemôže žalovaná opätovne o tomto istom skutku rozhodovať (a ešte dospieť aj k úplne opačným zisteniam ako OČTK), pretože takýto postup je v rozpore so zásadami res iudicata a ne bis in idem. K nezákonnému zloženiu disc. senátu uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení síce podrobne opísala ako došlo k zmene v obsadení disciplinárneho sonátu, avšak sa žiadnym spôsobom nevyjadrila k výhrade žalobcu, že v ustanovení § 38 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK je uvedené, že „senát, ktorému bola vec vrátená'', z čoho možno vyvodiť, že po zrušení napadnutého rozhodnutia má o veci opätovne konať a rozhodnúť totožný senát, ktorý o veci rozhodoval v prvostupňovom konaní. Žalobca poukázal aj na ustanovenia § 322 ods. 1 a § 327 ods. 1 Trestného poriadku, z ktorých jednoznačne vyplýva zachovanie príslušnosti súdu rozhodujúceho o veci v prvom stupni (v tomto prípade disciplinárneho senátu) aj po zrušení napadnutého rozhodnutia, preto nie je zrejmé na základe akých ustanovení došlo k zmene v obsadení III. disciplinárneho senátu, ktorý v predmetnej disciplinárnej veci konal, ani na základe akých ustanovení mohlo dôjsť k nedodržaniu príslušnosti disciplinárneho senátu konajúceho a rozhodujúceho o vecí v prvom stupni aj po zrušení napadnutého rozhodnutia. Záverom v tejto súvislosti poukázal aj na tú skutočnosť, že aj keby bola zmena v obsadení III. disciplinárneho senátu prípustná s poukazom na § 277 ods. 5 Trestného poriadku a vzhľadom na to, že žalobca so zmenou v obsadení disciplinárneho senátu nesúhlasil, čo vyplýva z jeho námietky k zloženiu senátu v podaní zo dňa 11. 07. 2013, bol by následný postup v disciplinárnom konaní v rozpore zo zákonom, nakoľko v takomto prípade malo byť celé disciplinárne konanie (prvostupňové) vykonané odznova.
K namietanému postupu III. disciplinárneho konania týkajúceho sa prejednania a rozhodnutia veci (práva zúčastniť sa disciplinárneho konania) na pojednávaniach dňa 05. 06. 2012 a 17. 06. 2015, na ktoré sa ako žalobca tak aj jeho PZ riadne ospravedlnili a požiadali o odročenie pojednávania, ako aj k ich žiadostiam o odročenie pojednávania sa žalovaná vôbec nevyjadrila.
K premlčaniu disciplinárneho previnenia uviedol, že uvedený skutok, ak sa vôbec stal, tak jedine v roku 2005 a preto je tento v zmysle § 20 ods. I zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch už dávno prekludovaný, nakoľko Zákon o advokácii vôbec neupravuje premlčacie/prekluzívne lehoty
disciplinárneho previnenia alebo ich prerušenie. Navyše zákon o advokácii neupravuje žiadnym spôsobom akékoľvek hmotnoprávne lehoty, či už premlčacie alebo prekluzívne disciplinárnych previnení a úplne absentujú akékoľvek ustanovenia o premlčaní/preklúzii, vrátane ustanovení o prerušení plynutia týchto lehôt. Lehota v zmysle § 58 ods. 2 Zákona o advokácii na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania je lehotou procesnoprávneho charakteru. Analogické použitie ustanovení o premlčaní uvedené v Trestnom zákone neprichádza do úvahy, nakoľko disciplinárne previnenia upravené Zákonom o advokácii sú bezpochyby správnymi deliktami, navyše právna teória jednoznačne vylučuje použitie Trestného zákona a jeho inštitútov v disciplinárnom konaní pred orgánmi SAK. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že je nutné analogicky vychádzať zo základnej právnej úpravy správnych deliktov obsiahnutej v zákone č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, ktorý je ich všeobecnou právnou úpravou. K nesprávne zistenému skutkovému stavu uviedol a poukázal na zistenia a závery OČTK uvedené v uznesení GP SR sp. zn. IV/3 GPt 252/05-34 10 dňa 12. 04. 2007 a teda nejde o jeho tvrdenia, ale o závery vyšetrovania OČTK. Žalovaná uviedla, že záujem a tým pádom aj pokynom klientov, bolo odkúpenie kaštieľa v katastri obce P. X. Y. do ich vlastníctva, za ktorým účelom podľa nej previedli na účet žalobcu finančné prostriedky. Uvedené tvrdenie žalovanej sa však nezakladá na pravde, čo dokazujú závery a zistenia OČTK a čo vyplýva aj z e-mailovej a faxovej komunikácie žalobcu s jeho klientmi, z ktorej o, i. vychádzajú aj závery a zistenia OČTK. Z uznesenia GP SR sp.zn. lV/3 GPt 252/05-34 zo dňa 12. 04. 2007, ako aj zo sťažnosti samotných sťažovateľov/klientov vyplýva, že títo mali predmetnú nehnuteľnosť
- kaštieľ vlastniť cez spoločnosť PW-REAL, s.r.o., a to tak, že po odkúpení predmetnej nehnuteľnosti
- kaštieľa od štátu (SR) spoločnosťou PW-REAL, s.r.o. mali od jediného spoločníka spoločnosti PW REAL, s.r.o. J. W. odkúpiť celý obchodný podiel tejto spoločnosti a prostredníctvom tejto potom vlastniť predmetnú nehnuteľnosť - kaštieľ. Za týmto účelom boli aj použité klientmi zverené finančné prostriedky žalobcom, čo taktiež vyplýva ako z uznesenia GP SR sp.zn. IV/3 GPt 252/05-34 zo dňa 12. 04. 2007, tak aj zo sťažnosti samotných sťažovateľov/klientov a tiež aj zo skutočnosti, že spoločnosť PW-REAL, s.r.o. aj skutočne nadobudla vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti - kaštieľu. Na záver v súvislosti s nesprávne zisteným skutkovým stavom žalobca poukazuje aj na to, že ak by boli skutkové zistenia disciplinárnych senátov SAK správne a záujmom a teda aj pokynom klientov by bolo nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť - kaštieľ do ich vlastníctva, išlo by o pokyn nemožný (a teda jeho nedodržaním by nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti advokáta žalobcom), pretože jediným subjektom oprávneným nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť - kaštieľ do vlastníctva od štátu bola spoločnosť PW-REAL, s.r.o., nakoľko táto vyhrala výberové konanie na odkúpenie majetku štátu.
Na základe všetkých hore uvedených skutočností navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým obe rozhodnutia zruší a zároveň zaväzuje žalovanú oslobodiť žalobcu spod návrhu na začatie disciplinárneho konania zo dňa 10. 11. 2010.
V.
25. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 - žaloba podaná za účinnosti OSP, a ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“ v znení účinnom od 01. 07. 2016) na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku na pojednávaní, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa ust. § 190 SSP v spojení s § 491ods. 1 SSP (prechodné ustanovenie) rozsudkom zamietol.
Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
26. Podľa § 18 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
(1) Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. (2) Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. (3) Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
Podľa § 56 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (1) Disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory. (2) Za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie c) peňažnú pokutu až do výšky sto násobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom, Odkaz 16) je na zákon č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (4) Disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru zavinenia. 5) Výnos pokuty podľa odseku 2 písm. c) je príjmom komory.
Podľa § 58 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov 1) Disciplinárne konanie sa začína na návrh predsedu revíznej komisie (§ 73) alebo ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "navrhovateľ"). Návrh na začatie disciplinárneho konania sa považuje za podaný doručením kancelárii komory. Kancelária komory návrh bezodkladne doručí predsedovi disciplinárnej komisie. (2) Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu došlo. (3) Disciplinárne obvinený má právo brániť sa a vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, z ktorých je obvinený, má právo navrhovať dôkazy. Disciplinárne obvinený si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu spomedzi advokátov okrem advokáta, ktorý je v tej istej veci disciplinárne obvinený. (4) Zodpovednosť za disciplinárne previnenie sa posudzuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a predpisov komory účinných v čase, keď k disciplinárnemu previneniu došlo; podľa neskorších všeobecne záväzných právnych predpisov a predpisov komory sa posudzuje len vtedy, ak je to pre disciplinárne obvineného priaznivejšie. (5) Disciplinárne obvinenému možno uložiť len taký druh disciplinárneho opatrenia, ktorý možno uložiť podľa zákona účinného v čase, keď sa o disciplinárnom opatrení rozhoduje. (6) Písomné vyhotovenie rozhodnutia o disciplinárnom previnení obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Vo výroku rozhodnutia, ktorým je disciplinárne obvinený uznaný zodpovedným za disciplinárne previnenie, sa uvedie i výrok o povinnosti zaplatiť komore paušálne trovy konania do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Písomné vyhotovenie rozhodnutia sa doručuje disciplinárne obvinenému a navrhovateľovi do vlastných rúk.
Podľa § 66 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, zriaďuje sa Slovenská advokátska komora. Komora je samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov vedenom komorou. Komora je právnická osoba; jej sídlom je Bratislava. (4) Orgány komory sú a) konferencia advokátov, b) predsedníctvo komory, ktoré má 9 členov a 3 náhradníkov, c) revízna komisia, ktorá má 9 členov a 3 náhradníkov, d) disciplinárna komisia, ktorá má 31 členov a 10 náhradníkov, e) odvolacia disciplinárna komisia, ktorá má desať členov a troch náhradníkov.
Podľa § 67 ods. 1, 2 cit. zákona, konferencia advokátov je najvyšší orgán komory. Konferencia advokátov volí ostatné orgány komory. Volebné obdobie orgánov komory je trojročné.
Podľa § 68 ods. 1cit. zákona, konferenciu advokátov zvoláva predsedníctvo komory najmenej raz za tri roky. Ak o to písomne požiada aspoň jedna tretina advokátov alebo revízna komisia, predsedníctvo komory je povinné zvolať ju do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti.
Podľa § 69 ods. 1 cit. zákona, konferencia advokátov rozhoduje o všetkých základných otázkach advokátov, najmä a) volí a odvoláva členov predsedníctva komory a členov ostatných orgánov komory, b) schvaľuje predpisy komory, ktorými sú najmä advokátsky poriadok, organizačný poriadok, rokovací poriadok, volebný poriadok a disciplinárny poriadok, (2) Konferencia advokátov rozhoduje aj o ďalších veciach určených predpismi komory a môže si vyhradiť rozhodovanie o ďalších veciach.
Podľa § 74 ods. 1 zákona o advokácii, disciplinárna komisia a) rozhoduje v disciplinárnych senátoch o disciplinárnych previneniach advokátov, euroadvokátov, advokátskych koncipientov, zahraničných advokátov a medzinárodných advokátov, b) volí zo svojich členov predsedu disciplinárnej komisie, ktorý riadi jej činnosť. (2) Predseda disciplinárnej komisie vymenúva z členov disciplinárnej komisie predsedov disciplinárnych senátov a členov disciplinárnych senátov.
Podľa § 74a ods. 1 zákona o advokácii (platí od 01. 01. 2013), odvolacia disciplinárna komisia a) rozhoduje v trojčlenných odvolacích disciplinárnych senátoch o odvolaniach v disciplinárnych konaniach, b) volí zo svojich členov predsedu odvolacej disciplinárnej komisie, ktorý riadi jej činnosť. (2) Predseda odvolacej disciplinárnej komisie vymenúva z členov odvolacej disciplinárnej komisie predsedov odvolacích disciplinárnych senátov a členov odvolacích disciplinárnych senátov.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o advokácii, predpisy komory, uznesenia konferencie advokátov a uznesenia predsedníctva komory prijaté v súlade s týmto zákonom sú pre advokátov, advokátskych koncipientov, euroadvokátov, zahraničných advokátov a medzinárodných advokátov záväzné. (2) Podrobnosti o organizácii a činnosti komory, o organizácii a činnosti orgánov komory a kancelárie komory upravuje organizačný poriadok a rokovací poriadok. Podrobnosti o voľbách upravuje volebný poriadok. (3) Na konanie podľa tohto zákona sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu, 20) ak nie je ustanovené inak. (4) Vykonateľné rozhodnutie orgánu komory vydané podľa tohto zákona je podkladom pre vykonanie exekúcie. 20a)
Podľa § 10 Advokátskeho poriadku advokát poskytuje právne služby za odmenu (§ 24 a § 25 zákona). Má právo požadovať od klienta primeraný preddavok. Pri posudzovaní primeranosti preddavku vychádza z reálneho odhadu celkovej výšky odmeny, očakávaných hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Advokát má nárok na sumu klientovi prisúdenej náhrady trov konania (§ 149 ods. 1 OSP) iba vtedy, ak sa na tom s klientom písomne dohodol.
Podľa § 11 ods. 1 Advokátskeho poriadku advokát alebo spoločnosť sú povinní viesť úplnú a presnú evidenciu finančných prostriedkov, ktoré prevzali v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Finančné prostriedky klienta a iných osôb sú povinní zreteľne odlíšiť.
Podľa § 11 ods. 2 Advokátskeho poriadku advokát alebo spoločnosť nesmú na úhradu svojej pohľadávky pozostávajúcej z odmeny za právne služby, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času použiť peniaze klienta alebo tretej osoby, ktoré boli účelovo viazané. Musia ich bezodkladne poukázať oprávnenej osobe.
Podľa § 11 ods. 3 Advokátskeho poriadku peniaze a iné majetkové hodnoty, ktoré advokát alebo spoločnosť prevzali na stanovený účel, sú povinní opatrovať s odbornou starostlivosťou; nesmú ich použiť na iný než tento účel. Po skončení zastúpenia ich musia vyúčtovať alebo vrátiť najneskôr v lehote 30 dní od skončenia zastupovania, ak sa s klientom písomne nedohodli inak. Prípadné prírastky hodnôt sú povinní vydať klientovi alebo tretej osobe, ak nebolo dohodnuté inak.
27. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (účinný v čase podania žaloby, t. j. do 30. 06. 2016) teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu, ale i zo zákona č. 162/2015 Z. z., ktorý nahradil OSP. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
28. Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (žaloba podaná do 30. 06. 2015) je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Istú výnimku z tejto zásady tvorí ustanovenie § 250i ods. 2 OSP, podľa ktorého ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) . Tento základný cieľ sa nezmenil ani poľa Správneho súdneho poriadku účinného od 01. 07. 2015 (zák. č. 162/2015 Z. z.).
29. V zmysle čl. 154c Ústavy SR je Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publ. pod č. 209/1992 Zb., ďalej len „Dohovor“) súčasťou právneho poriadku SR a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
Keďže podľa ustálenej judikatúry ESĽP administratívne trestanie má trestnoprávny charakter, pri absencii procesného predpisu, ktorý by upravoval zásady správneho trestania treba vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona, avšak v administratívnom trestaní treba rešpektovať aj Doporučenie *Rady Európy (91) z 13. februára 1991 (relative aux sanctions administratives), podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny (administratívny) postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote. Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní (napr. r NS SR č. 8Sžo /183/2015). V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že správnym deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú stanovené zákonom. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Správne delikty sú súčasťou právnej kategórie „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorá zahŕňa v prvom rade obvinenie z trestného činu a konanie o ňom. Rovnako pre trestnosť správnych deliktov musia platiť obdobné pravidlá a princípy ako pre trestnosť trestných činov. V tomto smere možno odkázať na Dohovor, ktorý podľa stabilnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva „trestným obvinením“ v zmysle čl. 6 ods. 1 rozumie aj konanie o sankciách ukladaných správnymi orgánmi za priestupok alebo iný správny delikt, vrátane disciplinárneho previnenia.
V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, pri ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákona takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo
správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. (rozsudok NS SR č. 10Sžo/241/2015).
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že „pojmy trestné obvinenie", pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru, treba vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru ( napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976). Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru, ktorý upravuje „oprávnenosť akéhokoľvek trestného obvinenia", potom je podľa názoru súdu nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzenými právnymi princípmi.
30. Pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku v rozhodnutí treba vychádzať z konkrétnej právnej úpravy. Z ust. § 58 ods. 6 zákona o advokácii vyplýva, čo má obsahovať písomné vyhotovenie rozhodnutia o disciplinárnom previnení, a to výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, vrátane výrok o povinnosti zaplatiť komore paušálne trovy konania. Uvedenie dátumu vydania rozhodnutia disciplinárnym senátom zákon neukladá. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného má dátum jeho vydania uvedený na poslednej strane rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutie disciplinárneho senátu na prvej strane. Námietka žalobcu o nezákonnom rozhodnutí z tohto dôvodu je neopodstatnená.
Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa Trestného poriadku (§ 163 a nasl.) musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade aj iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený aj iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na Správny poriadok (§ 47 ods. 2). V preskúmavanej veci z ust. § 57 ods. 7 Zákona o advokácii vyplýva, že ak tento zákon alebo Disciplinárny poriadok komory priamo neupravujú niektoré postupy v disciplinárnom konaní alebo postavenie, práva a povinnosti účastníkov konania, použijú sa primerane ustanovenia osobitného predpisu.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom námietka žalobcu, že Zákon o advokácii a disciplinárny poriadok nemé odkaz na Trestný zákon a preto skutok, ktorý mu je kladený za disciplinárne previnenie nie je možné posudzovať podľa kritérií § 122 Trestného zákona o trvácom trestnom čine, nemá oporu v Dohovore a ustálenej judikatúre súdov. Námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
31. Žalobca v podanej žalobe namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného - II.ODS SAK sp. zn. ODS IL- 34/15:1882/2010 zo dňa 17. 03. 2016, ktorý potvrdil rozhodnutia III. DS SA_K sp.zn. DS 111.-73/10:1882/2010 zo dňa 17. 06. 2015, ktorým žalobcu uznal zadisciplinárne vinného podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii na tom skutkovom základe, že zastupujúc svojich klientov - sťažovateľov: D. V., C. V., K. L., H. H. M., G. K. R. E. a G.. C. R. E. pri poskytovaní právnych služieb vo veci kúpy nehnuteľnosti zadrživa sťažovateľmi poskytnutú sumu 100.000,- GBP s odôvodnením, že odmena za jeho právne služby presahuje zálohu zloženú sťažovateľmi a závažným spôsobom porušil povinnosti advokáta uložené v § 18 ods. 1 až 3 cit. Zákona a ust. § 11 ods. 2, ods. 3 Advokátskeho poriadku SAK.
Žalobca nezákonnosť rozhodnutia odôvodnil široko špecifikovanými námietkami o porušení Zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku žalovaným. Námietky žalobcu sú však protirečivé a podľa názoru súdu žalobca závery súdnyh rozhodnutí a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní o zaasavení trestného stíhania pre spreneveru vykladá účelovo vo svoj prospech.
Z namietok žalobcu o nezákonnom rozhodnutí žalovaného možno vyvodiť záver, že medzi účastníkmi konania zostala sporná otázka výkladu ust. § 18, § 57, § 58 ods. 2, § 59, § 68, § 74 Zákona o advokácii a Disciplinárny poriadok (náležitosti návrh na začatie disciplinárneho konania, modifikácia skutku, porušenie zásady res iudicata a ne bis in idem, náležitosti rozhodnutia, premlčanie disciplinárneho previnenia, nesprávne zistenému skutkovému stavu, nezákonné zloženie disciplinárneho senátu a pod.).
V danej veci nie je sporné a z administratívneho spisu vyplýva, že návrh na disciplinárne potrestanie žalobcu podal predseda Revíznej komisie SAK dňa 15. 11. 2010 na základe sťažnosti sťažovateľov o správaní sa žalobcu ako advokáta, ktorý prevzal od nich finančné prostriedky na presne určený účel, a to kúpu renesančného kaštieľa v P. X. Y., avšak ku kúpe predmetnej nehnuteľnosti v prospech sťažovateľov nedošlo a žalobca v rozpore s ust. § 11 ods. 2, 3 Advokátskeho poriadku prevzaté finančné prostriedky od sťažovateľov (táto skutočnosť nebola sporná) zadržiaval bez právneho dôvodu od roku 2005.
Žalobca sa bráni tým, že spoločnosť PW-REAL, s.r.o. uspela vo výberovom konaní na odkúpenie majetku štátu (kaštieľa s priľahlými pozemkami v k. ú. obce P. X. Y.), ktorý ako jediný subjekt mohla tieto nadobudnúť do svojho vlastníctva od štátu, a že z prevzatej sumy 100.000,- GBP použil podstatnú časť vo výške 4.300.100,- Sk na kúpu nehnuteľností, o kúpu ktorých mali sťažovatelia záujem a ďalej, že zvyšok finančných prostriedkov cca 1.200.000,- Sk, však nepostačovala ani na pokrytie dovtedy poskytnutých právnych služieb vyúčtovaných v zmysle vtedy platnej vyhlášky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Pri tejto argumentáciu sa odvoláva na záver a odôvodnenie uznesenia GP SR sp. zn. IV/3 GPt 252/05-34 zo dňa 12. 04. 2007 o zastavení trestného stíhania (časť III. rozsudku).
V tejto súvislosti nemožno nepoznamenať, že z uznesenia GP SR sp. zn. IV/3 GPt 252/05-34 zo dňa 12. 04. 2007 tiež vyplýva, že: „Z obsahu zabezpečených dôkazov bez akýchkoľvek pochýb vyplýva záver, že skutok sa stal......, Samotný záver o tom, že skutok sa stal, však neznamená, že takýto skutok je potrebné posúdiť ako trestný čin“. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva tvrdenie žalobcu, že žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného ide o porušenie zásady res iudicata (vec právoplatne rozhodnutá OČTK) a ne bis in idem (v pochybnostiach v prospech obvineného) a že za zistené disciplinárne previnenie nie je možné advokáta disciplinárne uznať vinným a potrestať ho podľa Zákona o advokácii a Disciplinárneho poriadku pri zhode skutkových zistení opísaných v uznesení o zastavení trestného stíhania obvineného (žalobca) pre trestný čin sprenevery, z dôvodu naplnenia hmotnoprávnych znakov komutatívne žalobcom.
Základné zásady trestného konania majú svoj základ v ústavnej úprave a vychádzajú z nej. Tvoria určitú jednotnú sústavu, v ktorej sú jednotlivé zásady navzájom skĺbené a rovnocenné, pričom spolu úzko súvisia a dopĺňajú sa. Jednou zo zásad trestného stíhania je i zásada len zo zákonných dôvodov. Táto zásada nadväzuje na hmotnoprávnu zásadu nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona), ktorá je upravená v čl. 49 ústavy a čl. 39 Listiny základných práv a slobôd. OČTK skutok obvineného posudzujú z hľadiska úmyslu. Zásada prezumpcie neviny vychádza z úpravy v čl. 50 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Zásada prezumpcie neviny je upravená aj v čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a znamená, že nedokázaná vina ma rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina. Zo zásady prezumpcie neviny vyplýva i pravidlo pri dokazovaní in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, keďže vo vzťahu k právnym otázkam platí pravidlo iura novit curia (súd pozná právo).
32. O takýto prípad v prejednávanej veci, podľa názoru súdu, nejde vzhľadom na zadovážené dôkazy v spise. Sťažnosť sťažovateľov bola doručená SAK dňa 25. 05. 2010, ktorú žalovaný zaevidoval pod č. 138/1882/10/2010 10. Pokiaľ ide o samotný návrh navrhovateľa, z I. časti tohto rozsudku vyplýva, že pôvodný návrh bol podaný predsedom Revíznej komisie za tri disciplinárne previnenia žalobcu, o ktorom návrhu rozhodoval III. disciplinárny senát v zložení E.. F., E.. J. a E.. M. (§ 66, § 74, § 74a zákona ). Na základe zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho disciplinárneho senátu zo dňa 11. 12. 2012, predmetom disciplinárneho konania voči žalobcovi bol iba skutok opísaný v bode 2 pôvodného návrhu, modifikovaného navrhovateľom v odvolacom konaní a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu - III. disciplinárnemu senátu na nové konanie a rozhodnutie.
Žalobca k tejto fáze disciplinárneho konania uviedol, že išlo o zmenu skutku, čo je neprípustné, lebo nejde o totožnosť skutku podľa pôvodného návrhu, odvolací senát rozhodoval aj o skutku, voči ktorému nebolo podané odvolanie a navrhovateľ svoj návrh v bodoch 1/ a 3/ nemohol vziať späť.
Týmto námietkam správny súd nemohol vyhovieť, nakoľko sú nedôvodné. K námietke modifikácie skutku 2/ podľa návrhu je potrebné uviesť, že ide o nepatrnú úpravu skutku opísaného v návrhu tak, že navrhovateľ pôvodný skutok skrátil, čo zákon nevylučuje a nestratila sa podstata disciplinárneho obvinenia žalobcu, nakoľko konanie žalobcu , ako aj celý spôsobený následok je pritom aj po modifikácii skutku totožný, pričom vo vzťahu k zákonnosti modifikácie skutkovej vety je bez významu, že upravený spôsob spáchania disciplinárneho previnenia, t. j. zadržiavanie finančných prostriedkov sťažovateľov, je skutočnosťou odôvodňujúcou kvalifikáciu skutku podľa § 56 ods. 1 Zákona o advokácii pre porušenie povinností advokátom uložené v § 18 ods. 1 až 3 Zákona o advokácii, ako aj v § 11 ods. 2 a v § 11 ods. 3 Advokátskeho poriadku SAK závažným spôsobom. Takýto názor žalovaného je plne legitímne a krajský súd si ho v celom rozsahu v tomto smere osvojuje. Za takéhoto stavu preto námietku žalobcu ohľadom zachovania identity skutku považuje za neopodstatnenú.
33. K námietke žalobcu k späťvzatiu návrhu pre skutok v bode 1/ (zastavené DK), v bode 2/ (oslobodený). V týchto bodoch podal odvolanie navrhovateľ. V bode 3/ bol žalobca uznaný vinným a odvolanie podal žalobca ako disciplinárne obvinený. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. navrhovateľ môže podať odvolanie proti zastavujúcemu rozhodnutiu vo výroku a oslobodzujúcemu výroku. Odvolací disciplinárny senát teda rozhodoval o celom návrhu a za tejto situácie navrhovateľ mohol svoj návrh vziať späť v skutkoch v časti bodov 1/ a 3/ návrhu. Neobstojí právne ani námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné.
Pokiaľ ide o námietku nezákonného disciplinárneho senátu, po zrušení pravého rozhodnutia a prejednaní veci senátom v zložení E.. F., E.. J. a E.. Y., je potrebné uviesť, že žalovaný postupoval v zmysle zákona (§ 74 ods. 2 Zákona o advokácii), lebo pôvodný člen disciplinárneho senátu E.. O. na konferencii advokátov konanej dňa 14. júna 2013 nebol zvolený pre ďalšie funkčné obdobie a bol nahradený novým členom E.. Y.. Súd nezistil porušenie ust. § 68 od. 2, § 74 zákona o advokácii, keďže nový člen bol zvolený riadne zákonným postupom. Námietka žalobcu o povinnosti rozhodovať v tej istej veci pôvodným senátom po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia je neopodstatnená a nemá oporu v zákone, lebo za tejto situácie pôvodný člen senátu zo zákona nemohol vo veci rozhodovať v pôvodnom senáte, a ak by zákonnou cestou nebolo možné nahradiť člena senátu, disciplinárny senát by nikdy nemohol vo veci rozhodnúť a vec ukončiť meritórnym rozhodnutím (podľa § 57 ods. 1 Zákona o advokácii). Nové zloženie III. disciplinárneho senátu bolo žalobcovi oznámené listom predsedu disciplinárnej komisie zo dňa 25.júna.2013 po konferencii advokátov konanej dňa 14. júna 2013, ktorý následne rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím dňa 17. 06. 2015, v zmysle ktorého bol uznaný vinným z disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 Zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, pretože závažným spôsobom porušil povinnosť advokáta uloženú v ustanovení § 18 ods. 1 až 3 Zákona o advokácii, ako aj v § 11 ods. 2 a v § 11 ods. 3 Advokátskeho poriadku SAK. Za to sa mu ukladá podľa § 56 ods. 2 písm. c/ Zákona o advokácii disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 7.000,- eur. Skutkový stav bol riadne zistený a skutok jasne formulovaný (§ 56 zákona o advokácii).
34. Z ust. § 58 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii (účinný v čase podania návrhu) vyplýva, že návrh na disciplinárne konanie je možné podať v 6 mesačnej lehote od dozvedania sa disciplinárneho previnenia advokáta. Ide o subjektívnu lehotu a zákon ďalej udáva, že najneskôr do 2 rokov od kedy k porušeniu povinnosti advokáta došlo. Nie je potom sporné, že ak návrh na disciplinárne konanie žalobcu bol podaný 15. 11. 2010, a sťažnosť žalovaný zaevidoval dňa 25. 05. 2010, návrh bol podaný v lehote stanovenej zákonom, nakoľko v danej veci správny súd je toho názoru, že disciplinárne previnenie žalobcu svojou charakteristikou je obdobné trvácemu trestnému činu, skutková podstata ktorého je definovaná v § 122 ods. 12 Trestného zákona. Podľa § 122 ods. 12 zák. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu.
Podľa teórie trestného práva hmotného trváci trestný čin je taký čin, ktorým páchateľ vyvolá protiprávny stav a ten potom udržuje, alebo udržuje protiprávny stav bez toho, aby zákon vyžadoval, aby ho tiež vyvolal. Trváci trestný čin sa posudzuje ako jediné konanie, ktoré trvá tak dlho, pokiaľ je protiprávny stav udržiavaný. Jeho podstatným znakom je, že sa postihuje práve ono udržiavanie protiprávneho stavu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 8 As 29/2007-121 z 31. mája 2007).
35. Nie je sporné, že žalobca finančné prostriedky sťažovateľov zadržiaval i v období, keď sťažovatelia podali na súd žalobu na plnenia (vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých žalobcovi na kúpu
kaštieľa) v roku 2005 a až schválení súdneho zmieru uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C/142/2005 zo dňa 10. 04. 2014 (právoplatné 12. 05. 2014) začala plynúť objektívna 2-ročná lehota podľa § 58 ods. 6 zákona o advokácii na podanie návrhu, keďže stále pretrvával protiprávny stav a tento deň bol dňom, kedy k disciplinárnemu previneniu stále dochádzalo. Žalovaná postupovala správne, v súlade so zákonom, keďže návrh bol podaný 15. 11. 2010 a správny súd sa preto stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, ktoré korešpondujú s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov a súladne so súdom správne vychádzal so záverov v rozsudku NS SR č. 5Sž/16/2012.
36. Žalobca sa v konaní bránil tým, že sťažovatelia neboli jeho klientmi, nebola spísaná dohoda o poskytovaní právnych služieb a že v súdnom konaní nebol sám zaviazaný zaplatiť žalovanú sumu a sťažovatelia vlastnícke právo k nehnuteľnosti mali nadobudnúť od spoločnosti PW-REAL, s.r.o. a pod. Ide o námietky, ktoré nekorešpondujú s konaním žalobcu, nakoľko sám žalobca sa v žalobe vyjadruje, že náklady na prevod vlastníctva kaštieľa s priľahlými pozemkami presahovali sumu, ktorá zostala po vyplatení hodnoty kaštieľa na spoločnosť PW-REAL, s.r.o. a vyúčtovanie poskytnutých právnych služieb bolo žalobcom predložené v občianskoprávnom konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 7C/142/2005. Žalobca sa sám usvedčuje, že sťažovateľom považoval za klientov od počiatku a používal ich finančné prostriedky na zaobstaranie nehnuteľnosti a tento protiprávny stav udržiaval aj v priebehu súdneho konania a disciplinárneho konania (finančné prostriedky nevrátil a nehnuteľnosť nepreviedol do vlastníctva sťažovateľov). Tento stav pretrvával aj po začatí trestného stíhania.
37. Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. Žalovaný v rozhodnutí vysvetlil podstatu disciplinárneho previnenia žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade so zákonom .
38. Pokiaľ ide o uloženú sankciu žalovaný a prvostupňový orgán jej výšku odôvodnil v zmysle zákona a prvostupňový disciplinárny senát postupoval v súlade s ust. § 56 ods. 2 písm. c) zákona o advokácii. Sankcia plní funkciu nie len represívnu ale i výchovnú do budúcna. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd sa už nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu, nakoľko nemôžu pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Takou je námietka, že III. disciplinárny senát pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti 17. 06. 2015 porušil jeho právo. Zo spisu vyplýva, že žalobca, resp. jeho zástupca sa ospravedlnil, ale uvedené dôvody nepreukázal objektívne, preto nebolo povinnosťou správneho orgánu prihliadať na ospravedlnenie.
Právne normy, a to nielen ústavné normy a normy obsiahnuté v zákonoch, ale aj normy obsiahnuté v právnych predpisoch nižšieho stupňa právnej sily, treba interpretovať a uplatňovať vo vzájomnej príčinnej súvislosti (napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. II. ÚS 31/97, PL. ÚS 13/97, PL. ÚS 15/98, II. ÚS 10/99, I. ÚS 53/01, PL. ÚS 12/01, m. m. PL. ÚS 9/04 a ďalšie).
39. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
40. Z vyššie uvedených dôvodov je krajský súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím disciplinárneho senátu prvého stupňa (obe rozhodnutia tvoria
jeden celok). Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako nedôvodnú podľa § 491 v spojení s § 190 zák. č. 162/2015 Z. z zamietnuť.
41. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.