Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Csp-82-2018.pdf
PDF · 79.23 KB
Case nature
Subarea
18Csp/82/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: P. L., nar. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, A., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom v Českej republike, Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, IČO: 04 355 211, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. XXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 23.10.2017.
II. Súd u k l a d á žalobkyni, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podala na súde voči žalovanému žalobu na určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej dňa 23.10.2017.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 13.6.2018 sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. XXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 23.10.2017.
2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tak, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 23.10.2017 Zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej boli zo strany žalovaného poskytnuté finančné prostriedky vo výške 450,- Eur žalobkyni, pričom žalobkyňa sa zaviazala vrátiť žalovanému istinu úveru spoločne s odplatou vo výške 128,- Eur do 20.11.2017.
3. Súčasne s uzatvorením predmetnej zmluvy došlo medzi zmluvnými stranami aj k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej momentálne reálne dochádza k výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného, čím neustále každým mesiacom dochádza k zjavne nezákonným a neprimeraným zásahom do majetku žalobkyne.
4. Žalovaný sa domáha u zamestnávateľa žalobkyne, ktorým je v súčasnosti Slovenská technická univerzita v Bratislave výkonu zrážok z jej mzdy, na základe žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 16.5.2018, ktorú doručil na mzdové oddelenie zamestnávateľa žalobkyne spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy, na podklade ktorých dokumentov zamestnávateľ žalobkyne pristúpil k realizácii výkonu zrážok zo mzdy.
5. Žalobkyňa považuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola dojednaná individuálne a preto je podľa jej názoru neplatná; za neplatné považuje aj zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie
nemala žalobkyňa možnosť odmietnuť. V tomto smere žalobkyňa naširoko odôvodnila svoje argumenty a poukázala na príslušné zákonné ustanovenia, pramene práva Európskej únie a rozhodnutia súdov.
6. Potrebu vydania neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodňuje tým, že v prípade, ak by súd neodkladné opatrenie nevydal, na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy bude dochádzať k neoprávneným zásahom do práv žalobkyne a neoprávneným zásahom do majetku žalobkyne a teda k porušeniu jej Ústavou SR garantovaného práva na majetok, ďalej k znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb žalobkyne i jej rodiny a zároveň aj k zväčšovaniu bezdôvodného obohatenie sa na strane žalovaného na úkor žalobkyne.
7. Žalobkyňa má za to, že navrhovaným neodkladným opatrením môže dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko už v tomto konaní je potrebné preskúmať všetky nároky strán, napr. platnosť/ neplatnosť, prijateľnosť/neprijateľnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a všetko ostatné, čo by inak bolo preskúmavané opätovne aj v konaní vo veci samej. Ďalšie konanie po nariadení neodkladného opatrenia tak podľa názoru žalobkyne nie je potrebné, ba dokonca by bolo až neúčelné a v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko po nariadení neodkladného opatrenia by sa o tých istých nárokoch rozhodovalo aj v konaní vo veci samej a tým by sa vynakladali finančné prostriedky na konanie o "niečom, o čom už by bolo rozhodnuté". Je preto zrejmé, že nariadením neodkladným opatrením môže dôjsť k takej trvalej úprave pomerov medzi stranami, že ďalšie konanie po nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné.
8. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa žiada nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy k predmetnej úverovej zmluvy a to bez uloženie povinnosti žalobkyne podať žalobu vo veci samej.
9. Súd sa oboznámil s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, listinami pripojenými k tomuto návrhu a dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný.
10. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
15. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
17. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
18. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.
19. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.
20. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
21. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalovaný pristúpil k realizácii zabezpečovacieho prostriedku, keď požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. XXXXXX, uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 23.10.2017. O tejto skutočnosti svedčí písomná žiadosť žalovaného adresovaná Slovenskej technickej univerzite, Vazovova 5, Bratislava ako zamestnávateľovi žalobkyne. Zamestnávateľovi boli tieto písomnosti doručené dňa 21.5.2018 a na ich podklade tento pristúpil k realizácii výkonu zrážok zo mzdy. Z návrhu žalobkyne ďalej vyplýva aj to, že predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku upravenú v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX uzatvorenej dňa 23.10.2017 a v tomto dôsledku za neplatnú.
22. Súd má preto za to, že žalobkyňa osvedčila existenciu naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, keď listinnými dôkazmi preukázala danosť, svojho nároku ako aj nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej ujmy spočívajúcej v tom, že žalovaný pristúpil k realizácii zrážok zo mzdy na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.
23. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
24. Podľa § 336 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
25. Podľa § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
26. Súd obsah navrhovaného neodkladného opatrenia vyhodnotil tak, že požadované neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Dospel preto k záveru, že je nevyhnutné uložiť žalobkyni povinnosť podať žalobu proti žalovanému na určenie neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Ak tak žalobkyňa v určenej 30-dňovej lehote neurobí, súd aj bez návrhu toto uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, že už v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by sa mal súd vysporiadať s hmotnoprávnou otázkou posúdenia
platnosti či neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Táto otázka môže byť náležite zistená a posúdená až v konaní o žalobe, ktorú má žalobkyňa povinnosť podať v zmysle II. výroku tohto uznesenia.
27. O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.